Dedičské konanie: Podmienky, priebeh a dôležité aspekty

Dedičské konanie je právny proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby (poručiteľa) a jeho cieľom je prejednať a rozhodnúť o majetku a dlhoch, ktoré po sebe zanechal. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dedičské konanie na Slovensku, s dôrazom na podmienky, priebeh a dôležité aspekty, ktoré by mali dedičia poznať.

Úvod do dedičského konania

Dedičské konanie je nesporové konanie, ktoré upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). Jeho cieľom je prejednať a rozhodnúť o dedičstve podľa zásad dedičského hmotného práva. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, ako to uvádza ustanovenie § 460 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (OZ). Štát považuje dedičské vzťahy za natoľko významné, že na ich realizáciu vyžaduje ingerenciu štátnej moci vo forme konania o dedičstve.

Subjekty dedičského konania

Súd a notár

Príslušnými súdmi v rámci dedičského konania sú okresné súdy. Miestna príslušnosť sa riadi kritériami trvalého pobytu poručiteľa v čase smrti, miesta, kde sa nachádza majetok poručiteľa, alebo miesta, kde poručiteľ zomrel. Na dodatočné konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené.

Po 1. júli 2016 sa celé prvoinštančné konanie o dedičstve zverilo notárom ako súdnym komisárom, okrem taxatívne stanovených vecí uvedených v § 161 ods. 2 CMP. Notár koná na základe poverenia vydaného príslušným súdom.

Účastníci konania

Účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. Ak poručiteľ nemá žiadneho dediča, dedičstvo pripadne štátu ako odúmrť, a štát sa stáva účastníkom dedičského konania. Správca dedičstva je účastníkom, pokiaľ sa správca v dedičskom konaní ustanovuje a zároveň keď ide o úkony správy dedičstva a o odmenu správcu dedičstva.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Priebeh dedičského konania

Začatie konania a predbežné vyšetrenie

Konanie o dedičstve sa môže začať na základe princípu oficiality, ale aj na návrh. Po začatí konania nasleduje predbežné vyšetrenie, ktorým súd (notár ako súdny komisár) zisťuje dedičov poručiteľa, poručiteľov majetok a dlhy. Notár tiež vykoná lustráciu v Notárskom centrálnom registri závetov, za účelom zistenia informácie o evidencii závetu poručiteľa, listiny o vydedení alebo odvolaní týchto úkonov, alebo vyhlásenia o voľbe práva podľa osobitného predpisu.

Ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, súd konanie zastaví. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súdny komisár (notár) vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.

Upovedomenie o dedičskom práve a odmietnutie dedičstva

Notár v dedičskom konaní upovedomuje (ústne do zápisnice, doručí do vlast. rúk) tých, o ktorých sa možno domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve, ak konanie nezastaví. Upovedomí ich „o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Pri odmietnutí dedičstva je dôležité, že sa musí realizovať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu. Dedičstvo nemôže odmietnuť taký dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo odmietnuť nechce. Dedičstvo je potrebné odmietnuť bezvýhradne a bezpodmienečne, a nie je prípustné, aby sa dedičstvo odmietlo iba sčasti. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať.

Ak sa súdu nepodarí upovedomenie o dedičskom práve doručiť, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu dediča.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Sporné dedičské právo a pojednávanie

Pred vydaním uznesenia o spornom dedičskom práve, uznesenia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uznesenia o dedičstve a uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva nariadi súd pojednávanie. Pojednávanie je neverejné. Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje.

Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

Zistenie majetku a dlhov poručiteľa

Súd zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis. Na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa súd uznesením určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Ocenenie sa vykonáva ku dňu smrti poručiteľa.

Konvokácia veriteľov

Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí a ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Uznesenie súd zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.

Likvidácia dedičstva

Namiesto fázy prejednania dedičstva možno nariadiť fakultatívnym uznesením likvidáciu dedičstva spojenú s povinnou konvokáciou (prihlásením) veriteľov s procesnými následkami ustanovenými pre prípad neprihlásenia pohľadávok veriteľov do likvidácie. Právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa exekučné konanie na majetok poručiteľa zastavuje.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov vykoná súd.

Dodatočné konanie o dedičstve

Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.

Dedičská dohoda a rozhodnutie súdu

Dedičia sa môžu dohodnúť o vyporiadaní dedičstva. Dedičskú dohodu musia uzatvoriť všetci dedičia o celom predmetu dedičstva. Ak sa neuzavrie dohoda medzi dedičmi, Občiansky zákonník upúšťa od toho, aby súd medzi medzi nimi vykonal vyrovnanie (to značí, aby medzi nich delil majetok). Ak sa dedičia ohľadom prerozdelenia dedičstva vedia dohodnúť a toto dedičské konanie sa začalo po 30. júni 2016, skončí sa uznesením, ktoré vydá notár, pričom rekodifikáciou občianskeho procesného práva.

Po vydaní uznesenia majú dedičia dve možnosti: prvou je, že sa priamo na dedičskom pojednávaní, teda hneď pred notárom, vzdajú svojho práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve (odvolanie). Druhou možnosťou je, že si dedičia svoje právo na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve ponechajú, v takom prípade uznesenie o dedičstve nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty pätnástich dní od jeho vydania. Uznesenie o dedičstve po nadobudnutí právoplatnosti má účinky právoplatného uznesenia súdu.

Ak nedôjde k vyporiadaniu dedičstva dohodou v konaní pred notárom, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané, a to podľa ich dedičských podielov na základe podkladov na vydanie uznesenia súdu, pripravených notárom a jeho návrhu na uznesenie súdu. Konajúci súd môže v prípade, že podklady nie sú úplné alebo návrh na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke správny, vec vrátiť notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo na zmenu návrhu uznesenia, pokiaľ nekoná vo veci sám.

Sporné otázky v dedičskom konaní

Vzhľadom na nesporový charakter dedičského konania, sporné otázky v konaní (napr. či niekto je alebo nie je dedičom), je potrebné určiť v sporovom konaní.

Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada. V prípadoch sporov o to, ak niekto tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, súd vyšetrí podmienky dedičského práva a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Toto je prípad aj určenia neplatnosti závetov či listín o vydedení.

Dávať sa zastupovať advokátom na dedičské konanie má naozaj význam len vtedy, ak sú medzi dedičmi narušené vzťahy, a to až do tej miery, že nie je „bezpečné“, aby sa stretli osobne na notárskom úrade, lebo hrozí prípadný konflikt (niekedy dokonca fyzický). V osobe každého notára stretnete nielen erudovaného odborníka v oblasti dedenia a práva, ale aj v oblasti osobných vzťahov a diplomacie.

Drobenie pozemkov

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. nemôže na základe rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 zákona pozemok menší ako 2000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok z dôvodu, aby sa zamedzilo tzv. drobeniu pozemkov. Pod nedovoleným drobením pozemkov v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. sa rozumie aj vytvorenie spoluvlastníckeho podielu ako i ďalšie drobenie spoluvlastníckeho podielu, ak by týmto drobením vznikla výmera pripadajúca na vzniknutý spoluvlastnícky podiel menšia ako 2000 m2 poľnohospodárskeho pozemku nachádzajúceho sa mimo zastavaného územia obce.

Ak sa jedná o prevod spoluvlastníckych podielov k poľnohospodárskym pozemkom, pri ktorom je potrebné postupovať podľa zákona č. 180/1995 Z.z., je povinnosťou vo veci konajúceho notára vyzvať dedičov k uzatvoreniu dohody tak, aby sa zamedzilo drobeniu pozemkov. V prípade, že by k takejto dohode nedošlo, osvedčenie o dedičstve nie je možné vydať a notár je povinný vec predložiť súdu.

Závet

Závet možno napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme (napr. napísať na počítači) alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Vlastnoručný závet musí byť napísaný a aj podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Závet, ktorý nie je napísaný vlastnou rukou, musí poručiteľ vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Poslednú vôľu však odporúčame spísať u notára do notárskej zápisnice. Je to najbezpečnejší spôsob nielen z hľadiska jeho vyhotovenia odborníkom - notárom, ale aj z dôvodu uloženia závetu v Notárskom centrálnom registri závetov, kde nemôže dôjsť k jeho strate alebo falšovaniu.

tags: #dovolanie #v #dedicskom #konani #podmienky