
Článok sa zaoberá problematikou dovolania v rozsahu napadnutom výroku podmienky, pričom analyzuje relevantné právne predpisy a judikatúru. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike.
Okresný súd v jednom zo svojich rozhodnutí uložil sťažovateľke ako žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť istú sumu s príslušenstvom ako vecnú škodu. Táto škoda vznikla pri dopravnej nehode, pričom vozidlo sťažovateľky nebolo v čase nehody poistené. Súd dospel k záveru o zodpovednosti sťažovateľky podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Sťažovateľka argumentovala, že došlo k zániku poistenia zo zákona pre neuhradenie splátok poistného.
Sťažovateľka tvrdila, že jej žiadosť o storno poistnej zmluvy nemohla vyvolať zánik zmluvy.
Ďalším sporným bodom bolo vlastníctvo vozidla. Sťažovateľka nepredložila súdu žiadne poverenie na predaj vozidla pre XXXXXXXXXXXXXXXXXX. Súd vyhodnotil toto tvrdenie ako nedôveryhodný a nepravdivý dôkaz.
Sťažovateľka nesúhlasila s tým, ako súdy vyhodnotili dôkazy a že odmietli vypočuť jej manžela a XXXXXXXXX. Tvrdila, že vozidlom nedisponovala.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
Súdy sa zaoberali otázkou vlastníckeho práva k vozidlu a vyhodnotili konanie sťažovateľky ako účelovú procesnú obranu.
Sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť, v ktorej namietala porušenie práva na spravodlivý proces a práva na rovnosť v súdnom konaní. Tvrdila, že súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľku na odstránenie nedostatkov. Sťažovateľka tvrdí, že súdy neakceptovali jej argumenty a tým porušili jej právo na spravodlivý proces.
Sťažovateľka argumentovala, že jej bolo porušené právo na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru) a právo na rovnosť v súdnom konaní (čl. 47 ods. 3 ústavy).
Sťažovateľka zdôrazňovala, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo na súdnu ochranu.
Sťažovateľka tvrdila, že súdy sa nezaoberali jej zásadnými námietkami.
Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti
Sťažovateľka sa odvoláva na prípady, keď ústavný súd zasahoval do rozhodnutí najvyššieho súdu, ak tie boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.
Sťažovateľka tvrdila, že súd nevykonal všetky stranou navrhnuté dôkazy a nepostupoval bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán.
Sťažovateľka bola presvedčená, že odôvodnenie rozhodnutia súdu bolo nedostatočné a nevybočujúce z limitov spravodlivého procesu.
Ústavný súd sa nezaoberal všetkými námietkami sťažovateľky uvedenými v petite jej ústavnej sťažnosti.
Ústavný súd zdôraznil, že dovolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v dovolaní.
Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania
Ústavný súd môže odmietnuť sťažnosť, ak je zjavne neopodstatnená.
Súdy poskytujú účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, avšak táto povinnosť neplatí, ak je účastník zastúpený advokátom.
Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú.
Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorému udelí plnomocenstvo.
Ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd mu ustanoví opatrovníka.
Právna veta poukazuje na to, že súd zisťoval splnenie zákonných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Ústavný súd sa zaoberal viacerými prípadmi namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu a vlastníctvo.
Právna veta uvádza, že najvyšší súd nerešpektoval svoju predchádzajúcu judikatúru ani nálezovú judikatúru ústavného súdu.
Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom, že jedno, prípadne dve nepublikované rozhodnutia môžu predstavovať ustálenú rozhodovaciu prax.
Ústavný súd poznamenáva, že niektoré veci vykazujú reštitučný charakter.
Právna veta uvádza, že žalobkyňa správne zvolila určovaciu žalobu na zosúladenie skutočného stavu s nesprávnym stavom v katastri.
Ústavný súd je oprávnený posudzovať výsledky dôkazného konania pred všeobecným súdom.