Dovolanie v trestnom konaní a lehota na jeho podanie

Tento článok sa zaoberá problematikou dovolania v trestnom konaní v Slovenskej republike, so zameraním na lehoty a podmienky jeho podania. Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa môže dosiahnuť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb v právoplatných rozhodnutiach súdov. Trestné konanie je postavené na zásade nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, avšak inštitút dovolania túto zásadu čiastočne prelamuje.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok

V zmysle platnej právnej úpravy trestného konania v Slovenskej republike, trestné konanie je postavené na zásade nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí. Aplikácia tejto zásady znamená, že rozhodnutie súdu, proti ktorému už zákon nepripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku (odvolanie), nadobudne právoplatnosť a v zásade ho nemožno legálnym spôsobom zmeniť. Existencia inštitútu mimoriadnych opravných prostriedkov, ako je dovolanie, túto zásadu čiastočne prelamuje.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Trestného poriadku. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu v sústave súdov, zameranú na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplniť, alebo meniť len odvolací súd. Dovolací súd nemôže posudzovať úplnosť skutkových zistení, nemôže bez ďalšieho sám prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože dôkazy v konaní o dovolaní nemôže sám vykonávať.

Kto môže podať dovolanie?

Dovolanie môže podať obvinený, osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku (príbuzní v priamom pokolení, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh s výslovným písomným súhlasom obvineného), minister spravodlivosti na základe podnetu a generálny prokurátor.

Minister spravodlivosti však môže dovolanie podať iba na podnet niektorej zo strany trestného konania (za stranu trestného konania sa považuje aj poškodený, teda aj poškodený môže dať ministrovi spravodlivosti podnet na podanie dovolania v jeho právnej veci). Po doručení podnetu na podanie dovolania minister spravodlivosti tento podnet posúdi, či v danej trestnej veci existuje aspoň jeden z dôvodov dovolania podľa ustanovenia § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Proti akým rozhodnutiam je dovolanie prípustné?

Dovolanie možno podať len proti výroku dotknutého rozhodnutia, pričom dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhani.

Rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, treba podlá § 368 ods. 1 Trestného poriadku o prípustnosti dovolania rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej, ktorými je 1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol mu uložený trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania; 2. rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby; 3. uznesenie o zastavení trestného stíhania; 4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu; 5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia; 6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhani.

Ustanovenie § 368 ods. 2 Trestného poriadku v taxatívnom výpočte rozhodnutí, ktoré môže obvinený účinne napadnúť dovolaním, neobsahuje uznesenie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. o výkone zvyšku trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený. Medzi uvedené rozhodnutia pod písmenami a) až h) § 368 ods. 2 Trestného poriadku teda jednoznačne obvineným napadnuté rozhodnutie súdu nepatrí. Preto platí (ak zákon neustanovuje inak), že obvinený môže podať dovolanie len proti tam taxatívne (presne a bezvýnimočne) uvedeným rozhodnutiam.

Dôvody dovolania

Dovolanie je možné podať z dôvodov taxatívne vymenovaných v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Ide o závažné porušenia zákona v procese alebo v hmotnom práve.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Vo Vami uvádzanom prípade by podľa nášho názoru prichádzal do úvahy dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g) a i) Trestného poriadku. Na tomto mieste však považujeme za potrebné Vás upozorniť, že v prípade, ak by ste podanie dovolania odôvodňovali dôvodom podľa písm. i), tak dovolací súd už nemôže meniť skutkový stav, ktorý už ustálil súd prvého stupňa, resp.

Podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Podľa § 179 ods. 3 písm. f) Trestného zákona, odňatím slobody na 7 až 12 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo do.

Podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa - to znamená, že - obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone alebo - obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa. Uložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uzn.

Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Predmetné ustanovenie je špeciálnym dôvodom dovolania, uplatn.

Lehota na podanie dovolania

Lehota na podanie dovolania je všeobecne 30 dní od doručenia rozhodnutia. Pre ministra spravodlivosti platí špeciálna lehota.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Podľa § 370 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku, ak sa dovolenie podáva v neprospech obvineného možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ide o ustanovenie, ktorým zákonodarca jednoznačne a striktne limituje možnosť po dať dovolanie v neprospech obvineného. Práve s ohľadom na všeobecné znenie tohto ustanovenia (bez označenia osôb oprávnených podať dovolanie v neprospech obvineného) nemožno, podľa názoru najvyššieho súdu, prvú vetu § 370 ods. 1 Trestného poriadku vykladať zužujúco tak, že tam uvedený okamih doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi a s tým.

Ustanovenie § 370 ods. 2 Trestného poriadku má oproti ustanoveniu predchádzajúceho odseku (§ 370 ods. 1) povahu lex specialis a obsahovo odráža postavenie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) ako dovolateľa, ktorý nie je stranou v súdnom konaní v rámci trestného stíhania (do právoplatnosti dovolaním napadnuteľného súdneho rozhodnutia, ktoré sa mu teda ani nedoručuje), pričom dovolanie môže podať len na podnet (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku). Ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr (z osôb, kt.

Formálne náležitosti dovolania

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu. Ak obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa podľa odsekov 1 a 2 a nasledujúcej vety a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v lehote podľa predchádzajúcej vety preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí dovolateľa podľa odseku 2 a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku. Ak táto lehota márne uplynie, rozhodne podľa § 382 písm. Ak dovolanie podá minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, spolu s doručením rovnopisu dovolania oprávnenej osobe vyzve súd uvedený v odseku 3 túto osobu, aby si zvolila obhajcu, a určí na to primeranú lehotu.

Ak podanie nie je úplné alebo má iné odstrániteľné chyby, predseda senátu vyzve osobu oprávnenú podať dovolanie alebo obhajcu obvineného, aby tieto nedostatky odstránil. Predseda senátu zároveň určí primeranú lehotu na ich odstránenie. Ustanovenie § 311 ods.

Dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. S prihliadnutím na citovanú právnu úpravu autorka ako prvé zdôrazňuje potrebu dôsledného diferencovania medzi povinnosťou podať dovolanie prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu na jednej strane a povinným zastúpením v konaní o dovolaní na strane druhej. „Iba“ s uvedomením si uvedeného je následne možné vidieť tiež rozdiel medzi úkonmi súdu prvého stupňa a úkonmi súdu dovolacieho, keď zároveň ale platí, že riadne splnenie si povinnosti uvedenej v § 373 ods. 3 (ako i ods. 5) Trestného poriadku prvostupňovým súdom nahrádza postup (predsedu senátu) dovolacieho súdu podľa § 379 ods.

Rozhodovanie o dovolaní

O podanom dovolaní rozhoduje Najvyšší súd SR v trojčlennom senáte zloženom z predsedu senátu a dvoch sudcov. Dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené (inými dôvodmi, než v dovolaní uvedenými sa nemôže zaoberať). V prípade, ak dovolanie bolo podané oneskorene, neoprávnenou osobou alebo nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, tak dovolací súd ho na neverejnom zasadnutí odmietne.

Dovolací súd dovolanie zamieta na verejnom zasadnutí podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku, ak „zistí, že dôvody dovolania nie sú preukázané“.

Ak zistí existenciu v dovolaní uvedeného dovolacieho dôvodu, tak rozsudkom vysloví porušenie zákona, zruší napadnuté rozhodnutie (prípadne aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa) a spravidla prikáže odvolaciemu súdu, resp. súdu prvého stupňa, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

Prekážky dovolania

Ten, koho dovolanie bolo zamietnuté, nemôže v tej istej veci podať ďalšie dovolanie; obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 nemôžu podať dovolanie ani vtedy, ak už bolo zamietnuté dovolanie podané v prospech obvineného. Rovnako aj dovolanie, ktoré bolo odmietnuté z dôvodu podľa § 382 písm. c/ Tr. por., bráni dovolateľovi opätovne podať dovolanie v tej istej veci. Totiž dôvod odmietnutia dovolania podľa § 382 písm. c/ Tr. por. obsahovo zodpovedá dôvodu zamietnutia dovolania podľa § 392 ods. 1 Tr. por. Prekážka predchádzajúceho zamietnutia dovolania podľa § 392 ods. 1 Tr. por. a rovnako odmietnutia dovolania podľa § 382 písm. c/ Tr. por. je prekážkou neodstrániteľnou.

Osobitné prípady dovolania

Dovolanie proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste

Dohoda o vine a treste je osobitným druhom konania, ktorý je upravený v siedmej hlave Trestného poriadku. Význam konania o dohode o vine a treste spočíva najmä v tom, že správne vedené a štruktúrované dohody sú prospešné tak pre obvineného, ako aj pre spoločnosť. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že dochádza k uzavretiu obojstranne výhodnej dohody medzi prokurátorom a obvineným o spôsobe ukončenia trestnej veci, pričom táto dohoda následne podlieha schváleniu súdu. Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom na hlavnom pojednávaní a trest mu súd ukladá bez dokazovania viny po tom, ako kladne odpovie pred súdom na verejnom zasadnutí na zákonom taxatívne stanovené otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 Tr. por. Kladnou odpoveďou na otázku uvedenú v ustanovení § 333 ods. 3 písm. j/ Tr. por. Z dikcie ustanovenia § 334 ods. 4 Tr. por. síce vyplýva možnosť podať dovolanie proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste, a to z dôvodu uvedenom v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o schválení návrhu na dohodu prokurátora a obvineného o vine a treste a ktorý nadobudol právoplatnosť vyhlásením, môže podať dovolanie iba minister spravodlivosti z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. Obvinený sa tým, že zákonom predpísaným spôsobom prejavil súhlas so schválením dohody o vine a treste okrem iného vzdal aj oprávnenia podať proti rozsudku súdu prvého stupňa riadny opravný prostriedok (odvolanie), v dôsledku čoho stratil aj oprávnenie podať proti takému rozhodnutiu dovolanie s poukazom na ustanovenie § 372 ods. 1 Tr. por.

Právo na obhajobu ako dovolací dôvod

V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, predpokladá nie akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len tie prípady, kedy toto právo obvineného bolo porušené zásadným spôsobom. Spravidla pôjde o prípady kedy obvinený nebol v trestnom konaní zastúpený obhajcom, napriek tomu, že išlo o niektorý z prípadov povinnej obhajoby (§ 37 Trestného poriadku). Spôsob obhajoby obvineného jeho obhajcom je mimo rámec tohto dovolacieho dôvodu. Dovolací súd nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom hodnotiť kvalitu poskytovaných právnych služieb, ani nemôže v tomto smere do výkonu obhajoby zasahovať, pretože ide výlučne o vzťah medzi advokátom ako obhajcom na strane jednej a klientom ako obvineným na strane druhej, čo sa vzťahuje aj na prípady, keď je obvinenému obhajca ustanovený súdom. V prípade pripustenia názoru, že nedostatočný výkon obhajoby napĺňa dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, teda že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, by potom mohlo viesť k neprípustnému rozšíreniu tohto dôvodu dovolania o každý taký prípad, kedy obvinený sa domnieva, že jeho obhajca niečo zanedbal, alebo si neplnil svoje povinnosti, ktoré mu zákon ukladá či iné prípady.

Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného charakteristické pre to ktoré štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.

Zastúpenie obhajcom v dovolacom konaní

Trestný poriadok v § 373 prísne rozlišuje medzi podaním dovolania prostredníctvom obhajcu (advokáta) a „kvalifikovaným“ zastúpením v samotnom dovolacom konaní, čomu musí následne zodpovedať aj udelená plná moc, resp. opatrenie súdu o ustanovení obhajcu. Ak potom konkrétne podáva dovolanie niektorá z osôb uvedených v § 369 ods. 5 Trestného poriadku v prospech obvineného, § 373 ods.

Z okruhu možných dovolateľov ukladá zákon povinnosť podať dovolanie prostredníctvom obhajcu „len“ obvinenému a osobám uvedeným v § 369 ods. 5 Trestného poriadku (pri ministrovi spravodlivosti a generálnom prokurátorovi sa ich kvalifikované zastúpenie predpokladá). Ani uvedená povinnosť ale neznamená, že by dovolací súd nemal prihliadať aj na príp. osobné podania samotného dovolateľa / obvineného, resp. sa nimi zaoberať, pokiaľ je zrejmé, že sa s nimi obhajca riadne oboznámil a s ich obsahom sa stotožnil.

V zmysle § 373 ods. 2 Trestného poriadku musí byť vždy dotknutý obvinený v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom, a to bez ohľadu na to, kto podal dovolanie, a tiež bez ohľadu na to, či bolo toto podané v jeho prospech alebo neprospech.

tags: #dovolanie #v #trestnom #konani #lehota #podania