Abstraktná kontrola ústavnosti a jej význam v slovenskom právnom systéme

Ústavné právo tvorí základ slovenského právneho systému a zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane základných práv a slobôd občanov, pri organizácii štátu a pri regulácii vzťahov medzi štátnymi orgánmi. Ústava Slovenskej republiky, ako základný zákon štátu, je východiskom pre všetky ostatné právne predpisy.

Ústavné princípy a ich ochrana

Slovenská republika je definovaná ako zvrchovaný, demokratický a právny štát. Tento princíp je zakotvený v Ústave SR a je základným pilierom celého právneho systému. Znamená to, že štátna moc je obmedzená právom a že všetky štátne orgány musia pri svojej činnosti dodržiavať ústavu a zákony.

Ústava SR zaručuje širokú škálu základných práv a slobôd, ako napríklad osobnú slobodu, právo na život, nedotknuteľnosť osoby a súkromia, právo vlastniť majetok, slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, slobodu prejavu a právo na informácie. Tieto práva a slobody sú zaručené všetkým občanom bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie.

Orgány ochrany ústavnosti

Ochranu ústavnosti v Slovenskej republike zabezpečuje predovšetkým Ústavný súd SR, ktorý je nezávislým súdnym orgánom. Ďalšími orgánmi, ktoré sa podieľajú na ochrane ústavnosti, sú aj súdy, prokuratúra, advokácia, polícia, notárstvo, kontrolné a iné orgány. Dôležitú úlohu zohráva aj verejný ochranca práv (ombudsman).

Ústavný súd SR

Ústavný súd SR je nezávislý súdny orgán, ktorého hlavnou úlohou je ochrana ústavnosti. Sídli v Košiciach a tvorí ho 13 sudcov, ktorých vymenúva prezident SR z 26 kandidátov navrhnutých Národnou radou SR na obdobie 12 rokov. Sudcovia Ústavného súdu SR musia spĺňať kvalifikačné kritériá, ako je minimálne 15 rokov právnickej praxe a vek od 40 rokov. Proti rozhodnutiu Ústavného súdu SR nie je možné podať opravný prostriedok.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Ústavný súd SR rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, o súlade nariadení vlády a všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou a zákonmi, o ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd, o sporoch o kompetencie medzi štátnymi orgánmi a o ďalších veciach, ktoré mu zveruje Ústava SR alebo zákon.

Iné orgány ochrany ústavnosti

Okrem Ústavného súdu SR sa na ochrane ústavnosti podieľajú aj ďalšie orgány:

• Súdy: Súdy sú povinné pri svojej činnosti dodržiavať ústavu a zákony. Ak súd dospeje k názoru, že zákon, ktorý má použiť pri rozhodovaní, je v rozpore s ústavou, je povinný prerušiť konanie a podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR.
• Prokuratúra: Prokuratúra dohliada na dodržiavanie zákonnosti v predprípravnom konaní a v prípravnom konaní trestnom.
• Advokácia: Advokácia poskytuje právnu pomoc občanom a právnickým osobám a prispieva k ochrane ich práv a oprávnených záujmov.
• Polícia: Polícia je povinná pri svojej činnosti dodržiavať ústavu a zákony a chrániť základné práva a slobody občanov.
• Notárstvo: Notárstvo vykonáva notársku činnosť, ktorá spočíva v spisovaní a osvedčovaní právnych úkonov, osvedčovaní skutočností a vyhotovovaní notárskych zápisníc.
• Kontrolné orgány: Kontrolné orgány vykonávajú kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami a dodržiavania zákonnosti v rôznych oblastiach života spoločnosti.
• Verejný ochranca práv (ombudsman): Ombudsman chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb pred nezákonnou činnosťou orgánov verejnej správy.

Abstraktná a konkrétna kontrola ústavnosti

Kontrola ústavnosti môže byť abstraktná alebo konkrétna.

• Abstraktná kontrola ústavnosti sa zameriava na posudzovanie súladu právnych predpisov s ústavou bez ohľadu na konkrétny prípad. Ústavný súd SR v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, o súlade nariadení vlády a všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou a zákonmi.
• Konkrétna kontrola ústavnosti sa zameriava na posudzovanie ústavnosti právnych predpisov v konkrétnom prípade. Ústavný súd SR v rámci konkrétnej kontroly ústavnosti rozhoduje o ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd.

Dovolanie a jeho úloha pri zjednocovaní právnych názorov

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa účastník konania môže domáhať preskúmania právoplatného rozhodnutia súdu po právnej stránke. Dovolanie slúži predovšetkým na zjednocovanie právnych názorov súdov a na zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovania zákonov.

Ak senát Najvyššieho súdu SR pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu Najvyššieho súdu SR, je povinný postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Veľký senát Najvyššieho súdu SR rozhoduje o právnych otázkach, ktoré sú sporné alebo ktoré majú zásadný význam pre rozhodovaciu činnosť súdov.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Dovolacie konanie a jeho špecifiká

Dovolacie konanie má určité špecifiká, ktoré ho odlišujú od iných druhov súdneho konania. Dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré uviedol dovolateľ. To znamená, že dovolací súd môže preskúmať len tie právne otázky, ktoré dovolateľ namietal v dovolaní.

Dovolací súd nie je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistili súdy nižších inštancií. Dovolací súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol zistený v konaní pred súdmi nižších inštancií.

Dovolací súd môže rozhodnutie súdu nižšej inštancie zrušiť alebo potvrdiť. Ak dovolací súd rozhodnutie súdu nižšej inštancie zruší, vráti vec tomuto súdu na ďalšie konanie.

Záruky ochrany práva

Medzi záruky ochrany práva v Slovenskej republike patria:

• zabezpečenie súladu všetkých právnych predpisov s ústavou - ústavný súd,
• nezávislosť súdnictva,
• opravné prostriedky proti rozhodnutiam,
• petičné právo,
• štátna a spoločenská kontrola,
• úrad ombudsmana.

Nezávislosť súdnictva

Nezávislosť súdnictva je pilierom demokracie a právneho štátu. Sudcovská nezávislosť znamená, že sudcovia sa pri rozhodovaní neriadia ničím iným, len právom a svojím svedomím. K jej zárukám patrí aj osobná (statusová) nezávislosť sudcov, ktorá spočíva v tom, že ich funkcia je trvalá, zosadiť ich možno len vo výnimočných prípadoch. Sudcu tiež nemožno preložiť alebo odňať mu právo rozhodnúť v konrétnej veci, ktorá mu prísluší. Nezávislosť majú podporovať aj primerané platové podmienky. Súdnictvo si nestrannosť rozhodovania zaisťuje aj tým, že porada o hlasovaní senátu sa koná za zatvorenými dverami, hoci pojednávanie je verejné. Sudcovská funkcia je nezlúčiteľná s funkciami v iných štátnych orgánoch a politických stranách, prípadne s vykonávaním inej zárobkovej činnosti.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Opravné prostriedky proti rozhodnutiam

Ak sa niektorá strana cíti rozhodnutím súdu poškodená, môže sa brániť opravnými prostriedkami, ktoré môžu byť riadne alebo mimoriadne. Riadnym opravným prostriedkom je odvolanie. Odvolanie sa podáva súdu, ktorý rozhodol, zaoberá sa ním však vyšší súd - môže ho potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. Účastníci môžu aj v odvolacom konaní navrhovať nové dôkazy. Medzi mimoriadne opravné prostriedky patria dovolanie, obnova konania alebo sťažnosť pre porušenie zákona.

Petičné právo

Petičné právo zaručuje každému občanovi možnosť, aby sa sám alebo s inými obracal na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami, týkajúcimi sa vecí verejného záujmu. Podmienkou však je, že petícia nebude vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd, ani zasahovať do nezávislosti súdu. Odpoveď štátneho orgánu, ktorému bola petícia adresovaná, musí byť zástupcovi petičného výboru doručená do 30 dní písomnou formou. Zostavovatelia petície nesmú byť prenasledovaní.

Štátna a spoločenská kontrola

Riadenie spoločnosti si vyžaduje aj kontrolnú činnosť. Kontrola môže byť vnútorná (napr. vnútropodniková) alebo vonkajšia, uskutočňovaná orgánmi štátnej kontroly (napr. v oblasti energetiky, obchodu, ochrany zdravia…). Vyúsťuje do prijatia opatrení na nápravu chýb a nedostatkov a uplatnenia zodpovednosti. Najvyšší kontrolný úrad SR je nezávislým orgánom, ktorý vykonáva kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, so štátnym majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami štátu.

Úrad ombudsmana

Ombudsman je nezávislým ochrancom práv a slobôd občana a občianskej spoločnosti najmä voči orgánom výkonnej moci, voči štátnym funkcionárom a úradníkom. Volí ho parlament na návrh aspoň 15 poslancov na 5 rokov, má právo z vlastnej iniciatívy alebo prostredníctvom sťažností občanov prešetrovať nezákonnosť a neústavnosť. Upozorňuje na zistené nedostatky, navrhuje opatrenia. Ombudsman má imunitu, odvolať ho môže len NR SR za presne stanovených podmienok.

Náprava nezákonnosti v právnom štáte

Za právny môžeme pokladať len taký štát, v ktorom sa zásahy do sféry individuálnej slobody jednotlivca môžu diať výlučne na základe zákona. Zákonnosť sa musí uplatňovať pri tvorbe práva, ako aj pri jeho uskutočňovaní. Popri zákonodarných a justičných orgánoch chráni zákonnosť aj prokuratúra, advokácia, polícia, notárstvo, kontrolné a iné orgány. Kontroluje sa aj ústavnosť v štáte. Táto kontrola môže byť abstraktná - posudzuje sa súlad medzi zákonmi a ústavou a konkrétna - orgán kontroly ústavnosti rozhoduje o konkrétnom porušení ústavy.

tags: #dovolanie #abstraktná #kontrola #ústavnosti