
Tento článok sa zameriava na problematiku výživného na Slovensku, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, ako sú zmeny v platení výživného po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, odvolanie sa voči rozhodnutiu o výživnom, a tiež situácie, kedy rodič platí výživné na dieťa, ktoré nie je jeho biologické. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto komplexnú oblasť rodinného práva.
Výživné je peňažná čiastka, ktorú je povinný platiť jeden z rodičov na zabezpečenie potrieb svojho dieťaťa. Táto povinnosť vyplýva zo zákona o rodine a trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné končí dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa.
Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.
Ak nesúhlasíte s rozhodnutím súdu o výške výživného, máte právo sa odvolať. Odvolanie je potrebné podať v stanovenej lehote, ktorá je zvyčajne 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. V odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
Súd pri určení výživného skúma pomery rodičov a dieťaťa. Súd nemusí brať ohľad na takú situáciu, do ktorej sa dostal povinný (ten kto je zaviazaný platiť výživné) svojím pričinením, teda že napr. Tak istoto súd neberie do úvahy, že otec dieťaťa má dlhy, ktoré musí splácať.
V prípade, že bolo podané odvolanie voči rozhodnutiu o výživnom, je potrebné platiť výživné určené rozsudkom, voči ktorému sa odvolal, teda vyššie výživné. Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné, to znamená, že aj napriek skutočnosti, že bolo podané odovolanie, musí povinný rodič platiť výživné určené rozsudkom, voči ktorému sa odvolal, teda vyššie výživné.
Ak sa rozvediete s manželkou, ktorá si zobrala chlapca a máte pochybnosti o otcovstve, mali ste to riešiť už keď ste mali konanie o rozvod. Pretože súd určite v rozsudku určil, že máte platiť výživné. V tomto prípade je potrebné obrátiť sa na advokáta, ktorý by Vám vedel poradiť osobne alebo aj prevziať Vaše zastupovanie.
Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom upravuje podmienky, za ktorých môže štát poskytnúť náhradné výživné v prípade, že povinná osoba neplatí výživné riadne a včas. Náhradné výživné má zabezpečiť aspoň čiastočné pokrytie potrieb dieťaťa.
Nárok na náhradné výživné má oprávnená osoba, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom. Medzi tieto podmienky patrí najmä:
Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vypláca náhradné výživné poberateľovi náhradného výživného v hotovosti mesačne pozadu, najskôr od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Náhradné výživné sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.
Poberateľ náhradného výživného má určité povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať. Medzi tieto povinnosti patrí najmä:
Nárok na náhradné výživné zaniká, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo priznané. Medzi tieto dôvody patrí najmä:
Ak sa zmenia pomery rodiča, ktorý platí výživné (napr. zníži sa mu príjem), môže požiadať súd o zníženie výživného. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje aktuálnu finančnú situáciu rodiča, ako aj potreby dieťaťa.
Ak sa zvýšia potreby dieťaťa alebo sa zlepší finančná situácia rodiča, ktorý neplatí výživné, môže druhý rodič požiadať súd o zvýšenie výživného.
Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je obmedzená dosiahnutím plnoletosti detí a ani inej vekovej hranice. Zákon o rodine viaže zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov do času vzniku občianskoprávnej skutočnosti na strane dieťaťa, ktorou je schopnosť sa živiť. Schopnosť dieťaťa samé sa živiť bola predmetom viacerých súdnych rozhodnutí. (napr. R 100/1967, R 76/1968). Súdy judikovali predovšetkým neexistenciu kauzality medzi schopnosťou sa živiť a dosiahnutím určitého veku dieťaťa. Za schopnosť dieťaťa samé sa živiť, sa tiež nepovažuje existencia akéhokoľvek príjmu dieťaťa (napr. brigáda a pod.).
Ak povinný rodič neplatí výživné dobrovoľne, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor následne vymáha dlžné výživné prostredníctvom zrážok zo mzdy, bankového účtu alebo predajom majetku povinného.
Neplatenie výživného je trestným činom podľa § 207 Trestného zákona. Ak povinný rodič neplatí výživné aspoň tri mesiace v období dvoch rokov, môže mu hroziť trest odňatia slobody až na dva roky.