Dovolanie voči účastníkovi konania v slovenskom právnom poriadku

Úvod

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý umožňuje účastníkom konania napadnúť právoplatné rozhodnutia súdov. V slovenskom právnom poriadku je dovolanie upravené v Občianskom súdnom poriadku (OSP) a v Civilnom sporovom poriadku (CSP). Tento článok sa zameriava na procesné aspekty dovolania, prípustnosť dovolania, dôvody dovolania a postavenie vedľajšieho účastníka v dovolacom konaní. Článok sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, a to od základných princípov až po špecifické situácie, ktoré môžu v praxi nastať.

Prípustnosť dovolania

Prípustnosť dovolania je základnou podmienkou pre to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecou meritórne. Podľa OSP, resp. CSP, je dovolanie prípustné len v taxatívne vymedzených prípadoch.

Zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu

Jedným z dôvodov prípustnosti dovolania je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 OSP, resp. § 420 CSP). Súdna prax vychádza zo zásady diformity (rozdielnosti). O rozdielnosť rozhodnutí ide vtedy, keď súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci odlišne. To znamená, že ide o rozdielne konštituovanie alebo deklarovanie práv a povinností v právnych vzťahoch účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku, (či ho formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne ako v dôvodoch označil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých pri rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa § 219 O.s.p. alebo § 220 O.s.p.).

Odklon od právneho názoru dovolacieho súdu

Dovolanie je prípustné aj vtedy, ak sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v danej veci (§ 238 ods. 2 OSP, resp. § 421 CSP). Pokiaľ má byť súd, ktorému je vec po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu vrátená na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, musí byť tento právny názor uvedený v odôvodnení rozsudku dovolacieho súdu. Musí z neho preto vyplývať, prečo bolo rozhodnutie súdu nižšieho stupňa zrušené, prečo bolo považované za nesprávne, v čom spočívajú nedostatky dokazovania, skutkových záverov, prípadne nedostatky právneho posúdenia veci. Súd nižšieho stupňa je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu tak pri posudzovaní otázok hmotného práva (napríklad z hľadiska toho, ktorý právny predpis má byť aplikovaný, ako ho treba interpretovať), ako aj pri aplikácií procesných predpisov (napríklad z aspektu dovolacím súdom vytýkaných vád dokazovania, iných vád majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Skutočnosť, že právny záver dovolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom rozsudku súd nižšieho stupňa v ďalšom konaní nerešpektoval, zakladá prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O.s.p.; pokiaľ je táto skutočnosť uplatnená v procese prípustnom dovolaní, je tiež relevantným dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. Pre úplnosť možno uviesť, že súd nižšieho stupňa nie je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu zaujatým v zrušujúcom rozhodnutí, keď po zrušení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu prípadne aj súdu prvého stupňa sa skutkový základ zmení natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho názoru dovolacieho súdu na nový skutkový základ.

Rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

Podľa § 238 ods. 3 OSP, resp. § 421 CSP, je dovolanie prípustné aj proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého bolo vyslovené, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Neprípustnosť dovolania

Dovolanie nie je prípustné, pokiaľ výška peňažného plnenia, o ktorom rozhodoval odvolací súd, neprekročila v určitej veci násobky minimálnej mzdy uvedené v § 238 ods. 1 OSP, resp. § 420 CSP.

Dovolacie dôvody

Dovolacie dôvody sú vady konania alebo nesprávne právne posúdenie veci, na ktoré sa môže dovolateľ odvolať.

Procesné vady konania

Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolacím dôvodom je, ak rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ide o prípady, keď súd aplikoval nesprávny právny predpis alebo ho nesprávne interpretoval. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd len pre úplnosť dodáva, že kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom.

Nesprávne právne posúdenie veci

Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správny právny predpis nesprávne interpretoval.

Dovolanie vedľajšieho účastníka

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie a dovolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie odvolania a dovolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje. Vedľajší účastník môže podať odvolanie a dovolanie aj vtedy, ak odvolanie a dovolanie podal účastník. Z už uvedeného vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto dikcie nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93 ods. 4 O. s. p. „ posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností". Z tejto dikcie možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2012, sp. zn. 3 Cdo 196/2011)

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Viazanosť právnym názorom dovolacieho súdu

Pokiaľ má byť súd, ktorému je vec po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu vrátená na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, musí byť tento právny názor uvedený v odôvodnení rozsudku dovolacieho súdu. Musí z neho preto vyplývať, prečo bolo rozhodnutie súdu nižšieho stupňa zrušené, prečo bolo považované za nesprávne, v čom spočívajú nedostatky dokazovania, skutkových záverov, prípadne nedostatky právneho posúdenia veci. Súd nižšieho stupňa je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu tak pri posudzovaní otázok hmotného práva (napríklad z hľadiska toho, ktorý právny predpis má byť aplikovaný, ako ho treba interpretovať), ako aj pri aplikácií procesných predpisov (napríklad z aspektu dovolacím súdom vytýkaných vád dokazovania, iných vád majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

tags: #dovolanie #voči #účastníkovi #konania