
Dražba nehnuteľností je proces, ktorý môže byť pre mnohých ľudí neznámy a komplikovaný. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dobrovoľné dražby na Slovensku, ich priebeh, právne aspekty a rozdiely oproti núteným dražbám. Cieľom je objasniť tento proces pre širokú verejnosť, od laikov až po profesionálov, a poskytnúť praktické informácie pre účastníkov dražby.
Dobrovoľná dražba je verejné konanie mimosúdneho charakteru, ktoré iniciuje navrhovateľ. Jej cieľom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby na základe najvyššej cenovej ponuky. V praxi prebieha dražba nehnuteľností najmä podľa režimu zákona o dobrovoľných dražbách.
Dôležité je rozlišovať medzi dobrovoľnou a nútenou (exekučnou) dražbou. Nútená dražba je jedným zo spôsobov, akým sa vykonáva exekúcia voči dlžníkovi. Navrhovateľ musí mať právoplatný exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie. Predaj nehnuteľnosti vykonáva exekútor a výsledok dražby schvaľuje súd. Exekučná dražba je administratívne aj časovo náročný postup s nemalými nákladmi.
Dobrovoľnú dražbu vykonáva dražobník, ktorý je podnikateľom s oprávnením na prevádzkovanie živnosti. Navrhovateľ nemusí mať rozhodnutie súdu, stačí záložné právo k nehnuteľnosti. Dobrovoľná dražba je jednoduchší a rýchlejší proces s nižšími nákladmi.
Problematika dobrovoľných dražieb je upravená v zákone č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a dražobnými poriadkami jednotlivých dražobných spoločností. Zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje množstvo formálnych náležitostí, ktoré zabezpečujú transparentnosť dražieb.
Prečítajte si tiež: Spoločnosti pre seniorov: Kvalita života v Prahe
Navrhovateľom je vlastník predmetu dražby (väčšinou nehnuteľnosti), osoba vykonávajúca záložné právo alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Najčastejším iniciátorom je banka, ktorej dlžník nie je schopný splácať hypotekárny úver. Rozhodnúť o predaji nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe môže okrem vlastníka aj záložný veriteľ. Je to jeden zo spôsobov výkonu záložného práva.
Informácie o dražbách sú verejne dostupné. Dražobníkov a zoznamy dražieb možno nájsť v notárskom centrálnom registri dražieb (www.notar.sk) a v obchodnom vestníku (www.justice.gov.sk) alebo na úradnej tabuli obce, kde sa predmet dražby nachádza. Oznámenie o dražbe uverejňuje dražobník v registri dražieb minimálne 15 dní pred otvorením dražby. Ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne sumu 16.550 €, je povinnosťou dražobníka uverejniť oznámenie o dražbe najmenej 30 dní pred jej začatím.
Dobrovoľnej dražby sa môže zúčastniť len osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimkou sú maloletí alebo osoby, ktoré boli zbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ku ktorej už spoluvlastnícky podiel majú a zároveň musia byť zastúpené zákonným zástupcom alebo opatrovníkom. Na dobrovoľnej dražbe je následne oprávnený dražiť každý účastník dražby, ktorý nie je vylúčený podľa zákona o dobrovoľných dražbách a splnil si povinnosť zložiť dražobnú zábezpeku. Účastníkom dražby môže byť aj štát. Zákon vymenúva osoby, ktoré sa pre svoj vzťah k dlžníkovi, nehnuteľnosti alebo dražobníkovi nemôžu dražby zúčastniť.
Dražobná zábezpeka plní úlohu klasickej zálohy. Môže byť maximálne do výšky 30 % z ceny nehnuteľnosti. Ak záujemca nevyhral dražbu, zábezpeka mu bude vrátená. V prípade úspešného vydraženia nehnuteľnosti, bude do 15 dní musieť doplatiť rozdiel medzi konečnou cenou a výškou zábezpeky. Ak záujemca neuhradí celkovú sumu, bude jeho zábezpeka použitá na úhradu nákladov dražby, ako aj opakovanej dražby.
Priestory, v ktorých sa dražba má konať, sa sprístupňujú pre účastníkov dražby najmenej 30 minút a pre verejnosť najmenej 10 minút pred konaním dražby. Na dochvíľnosť si treba dať pri dražbe pozor. Pokiaľ by účastník prišiel neskôr, nemusí už byť na dražbu pripustený. Dražba sa otvára vyvolaním. Vyvolanie predstavuje oboznámenie účastníkov dražby s predmetom dražby, právami a záväzkami viaznucimi na predmete dražby, s cenou, ako aj s výškou najnižšieho podania a najnižšieho prihodenia.
Prečítajte si tiež: Aktívny život seniorov
Dražba prebieha, pokiaľ robia účastníci dražby vyššie podania. Ak po poslednom podaní nenasleduje ďalšie vyššie podanie, licitátor dvakrát vyzýva na ďalšie podanie. Ak ďalšie podanie zo strany účastníkov dražby nenastane, licitátor oznámi ešte raz posledné podanie, a po tretej výzve vykoná príklep. Udelením príklepu sa účastník dražby, ktorý urobil posledné, a teda najvyššie platné podanie, stáva majiteľom nehnuteľnosti. Podanie je pre účastníka dražby záväzné a udelením príklepu licitátora dražba končí. Vydražiteľ nadobudne vlastnícke právo príklepom licitátora len za predpokladu, ak v určenej lehote zaplatil cenu dosiahnutú vydražením.
Neúspešná dražba nastáva vtedy, ak sa nepodarí urobiť ani najnižšie podanie na vydraženie predmetu dražby. V takom prípade licitátor dobrovoľnú dražbu ukončí. Pokiaľ by vydražiteľ nezaplatil cenu, za ktorú predmet dražby vydražil, hovoríme o dražbe zmarenej. Neplatná je dražba zase v prípade, ak nebol dodržaný zákonný postup dražby. Ak sa dražba z nejakého dôvodu nepodarí, môže sa uskutočniť opakovane.
Ak bola dražba neúspešná alebo zmarená, môže sa navrhovateľ dražby s dražobníkom dohodnúť na jej opakovaní. Opakovaná dražba sa vykonáva na základe zmluvy o opakovanej dražbe. Takúto zmluvu môže navrhovateľ uzavrieť len s dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu. Ak by dražbu konal iný dražobník, musel by s navrhovateľom uzavrieť zmluvu o vykonaní dražby. Opakovaná dražba sa vykonáva v skrátenom režime, k tomu istému predmetu dražby, preto nie je dôvod opätovne zisťovať odhad ceny predmetu dražby, a teda je možné použiť odhad z predchádzajúcej dražby.
Pri pôvodnej dražbe musí byť oznámenie o dražbe zverejnené najmenej 15 dní, resp. napr. pri podniku či nehnuteľnosti až 30 dní pred dražbou. V prípade opakovanej dražby je dražobník povinný zverejniť oznámenie o opakovanej dražbe najmenej 10 dní pred jej konaním bez ohľadu na to, či ide o opakovanú dražbu nehnuteľností, alebo hnuteľných vecí. Ak však navrhovateľ dražby požiada dražobníka o upustenie od dražby, je týmto svojím úkonom viazaný a nemôže sa následne s dražobníkom dohodnúť na konaní opakovanej dražby. Obdobne v prípade neplatnej dražby, ak sa pôvodná dražba neuskutočnila v súlade s týmto zákonom, nie je možné ju opakovať. V obidvoch týchto prípadoch sa však dražobník môže dohodnúť s navrhovateľom na zmluve o vykonaní novej dražby.
Lehota 15 dní na splatenie výslednej ceny nehnuteľnosti môže spôsobovať problémy. Hypotéku si za tak krátky čas asi nestihnete vybaviť, preto je potrebné mať voľné finančné prostriedky. Účastník dražby by si mal tiež preveriť, či niektoré ťarchy na nehnuteľnosti neprechádzajú na vydražiteľa. Možným problémom môže byť aj neochota predchádzajúcich vlastníkov opustiť vydraženú nehnuteľnosť, čo sa následne musí riešiť podaním návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, o ktorom rozhoduje súd. Asi najväčšie riziko pre vydražiteľa nehnuteľnosti predstavuje 3-mesačná lehota odo dňa konania dražby, kedy môže pôvodný vlastník, rovnako aj účastník dražby napadnúť dražbu na súde.
Prečítajte si tiež: Cestovanie vlakom so ZŤP
Kontrolu vykonáva Ministerstvo spravodlivosti SR, ministerstvom poverený zamestnanec ministerstva. Kontrola sa vykonáva pravidelnými, náhodnými alebo účelovými previerkami dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov a povinností dražobníkov alebo preskúmavaním podnetov na postup pri výkone činnosti dražobníkov. Na samotný priebeh dražby dohliada notár, ktorý o priebehu dražby spisuje notársku zápisnicu, v ktorej je priebeh dražby opísaný.
tags: #drazobna #spolocnost #drazenie #dni #postup