Splnomocnenie pre Advokáta v Novom Občianskom Zákonníku: Komplexný Prehľad

Splnomocnenie, často označované aj ako plná moc, je v právnej praxi veľmi dôležitý inštitút. Ide o jednostranný právny úkon, ktorým určitá osoba (splnomocniteľ) poveruje inú osobu (splnomocnenca), aby ju zastupovala v právnych vzťahoch alebo pri uskutočňovaní nejakých právnych úkonov. Na Slovensku je právna úprava plnej moci všeobecne zakotvená v Občianskom zákonníku. V jeho zmysle je splnomocnenie považované za jednostranný právny úkon, ktorým splnomocniteľ udeľuje splnomocnencovi oprávnenie, aby ho zastupoval.

Základné Pojmy a Princípy

Splnomocnenie (alebo aj plnomocenstvo, plná moc) je oprávnenie, ktoré dáva jednej osobe (splnomocnencovi) právo konať v mene inej osoby (splnomocniteľa) v uvedenej záležitosti. Splnomocniteľ je ten, kto udeľuje plnomocenstvo. Splnomocnenec je ten, kto plnomocenstvo prijíma.

Predstavte si, že idete na dovolenku práve vtedy, keď vám majú prísť namontovať klimatizáciu. Chcete poveriť napríklad suseda, aby záležitosť vyriešil za vás. Vy ste v tomto prípade splnomocniteľ. Susedovi dáte kľúče od bytu a udelíte mu písomné splnomocnenie na všetky právne úkony alebo presne určíte, aké úkony môže vykonávať (napríklad podpísanie protokolu o dodaní a namontovaní klimatizácie).

Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

• Fyzická osoba - každá osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony (t. j. dosiahla plnoletosť a je spôsobilá na právne úkony). Maloleté osoby do 18 rokov nemôžu udeľovať plnú moc sami, ale iba prostredníctvom zákonného zástupcu (rodiča alebo poručníka). Osoba, ktorej bola obmedzená spôsobilosť (napr. z dôvodu hráčskej vášne, môže rozhodnúť aj o ochrannom liečení. trestného činu. ochotná podrobiť sa liečeniu.
• Právnická osoba - spoločnosti, družstvá, nadácie, občianske združenia a podobne. Plnú moc v prípade právnických osôb udeľuje štatutárny orgán (napr. konateľ v s. r. o., predstavenstvo v a. s., predseda občianskeho združenia atď.).

Kto môže byť splnomocnencom?

• Fyzická osoba - v zásade každý človek bez ohľadu na vek alebo spôsobilosť. Avšak ak by splnomocnenec mal vykonávať úkony, ktoré vyžadujú plnú spôsobilosť (napr. uzatváranie zmlúv o nehnuteľnosti a podobne) musí mať aj on plnú spôsobilosť na právne úkony. Inými slovami, splnomocnenec môže byť aj neplnoletý alebo obmedzený v spôsobilosti. V takom prípade však je limitovaný jeho vlastnou spôsobilosťou, teda nemôže urobiť viac, než by mohol urobiť vo vlastnom mene. Maloleté dieťa teda môže byť splnomocnencom len pri veľmi jednoduchých úkonoch (napr. prevzatie balíka a podobne), ale nie pri právnych úkonoch, ktoré spôsobujú právne následky (napr.
• Právnická osoba - napr. advokátska kancelária, účtovná firma alebo obchodná spoločnosť.

Zákon neobmedzuje vzájomný vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Splnomocnencom môže byť príbuzný, priateľ, advokát, notár, účtovník alebo aj úplne cudzia osoba. Pri určitých konaniach sa však vyžaduje osobitná kvalifikácia, napríklad v súdnom spore môže byť splnomocnencom iba advokát (najmä v dovolacom alebo trestnom konaní).

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Splnomocnenec je povinný konať v súlade s rozsahom plnej moci a v prospech splnomocniteľa.

Obsah Splnomocnenia

Splnomocnenie je vyjadrením súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho konať v rámci uvedenej záležitosti. Splnomocnenie tak obsahuje údaje o oboch stranách, ako aj predmet splnomocnenia a jeho rozsah. Najčastejšie sa spisuje v prípade zastupovania, napr. na úrade, pri preberaní zásielky a podobne. V týchto prípadoch však ide o jednorazovú záležitosť.

Ak potrebuje splnomocniteľ, aby jeho splnomocnenie oprávňovalo splnomocnenca na zastupovanie vo všetkých prípadoch, udeľuje sa takzvaná generálna plná moc. Tá umožňuje zastúpenie v rôznych záležitostiach, ktoré sú však v generálnej plnej moci tiež obvykle uvedené príkladom. Generálne splnomocnenie je tak splnomocnením na všetky právne úkony.

Hlavným rozdielom medzi obyčajnou plnou mocou a generálnou je skutočnosť, že generálna plná moc nie je obvykle obmedzená časovo a vzťahuje sa na všetky právne úkony súvisiace s danou záležitosťou či inštitúciou.

V oboch prípadoch platí, že splnomocnenie musí byť notársky overené.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Splnomocnenie musí obsahovať:

• Údaje o splnomocniteľovi: Meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu.
• Údaje o splnomocnencovi: Obdobne ako pri splnomocniteľovi - meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa.
• Predmet a rozsah splnomocnenia: Presne vymedzené úkony, ktoré môže splnomocnenec vykonávať (napr. podpisovanie zmlúv, zastupovanie na úradoch, správa účtu). V tejto časti treba uviesť rozsah oprávnení, na ktoré danú osobu splnomocňujete, napr.
• Osobitné údaje: V určitých prípadoch, keď osobitný zákon kladie veľký dôraz na formu právneho úkonu, sa odporúčajú aj ďalšie údaje. zapísanú v Obchodnom registri vedenom [Okresným/Mestským] súdom [Názov súdu], Oddiel [DOPLNIŤ], Vložka č.
• Podpis splnomocniteľa - podpis osoby, ktorá plnomocenstvo udeľuje, v súlade s § 40 ods.
• Dátum a miesto vystavenia splnomocnenia.

Forma a Overenie Splnomocnenia

Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomná forma plnomocenstva sa vyžaduje aj v nadväznosti na osobitné predpisy, ktoré upravujú právne úkony týkajúce sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sú spravidla písomné.

Požiadavka na overenie splnomocnenia závisí od konkrétneho prípadu a od požiadaviek zákona, inštitúcie alebo osoby, ktorej má byť splnomocnenie predložené. Upozorňujeme, že sa overuje len podpis splnomocniteľa.

• Notár: Notár je oprávnený overiť podpis na splnomocnení. Podpis môže overiť priamo notár alebo notárom poverený pracovník. Osvedčenie jedného podpisu u notára stojí 4,80 eur s DPH.
• Matrika: Matrika môže overiť podpis na splnomocnení, ak je splnomocniteľ fyzická osoba. Vzor tohto splnomocnenia nájdete na oficiálnej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Pri bežných úkonoch (napr. prevzatie zásielky, vybavenie na úrade) zvyčajne stačí vlastnoručný podpis bez overenia. Pri právnych úkonoch s vyššou právnou váhou (napr.

Splnomocnenec nemusí plnomocenstvo podpisovať, nakoľko plnomocenstvo je jednostranný právny úkon splnomocniteľa. Ak by však splnomocniteľ a splnomocnenec uzatvorili dohodu o splnomocnení, vyžadoval by sa podpis oboch - aj splnomocniteľa, aj splnomocnenca. Vychádzame pritom z § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

Rôzne Typy Splnomocnení a Ich Využitie

Splnomocnenie sa v praxi využíva najmä v prípadoch, keď splnomocniteľ nemôže alebo nechce konať osobne a preto prenáša svoje oprávnenia na splnomocnenca. Ide o praktický nástroj, ktorý šetrí čas, uľahčuje komunikáciu s úradmi, bankami či inými inštitúciami a zároveň poskytuje právnu istotu pri zastupovaní. V každodennom živote aj v obchodných vzťahoch sa plnomocenstvo používa v rôznych situáciách, od preberania zásielok, cez vybavovanie úradných náležitostí až po podpisovanie významných zmlúv či zastupovanie pred súdom.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

• Splnomocnenie na preberanie pošty: Splnomocnenie na preberanie pošty najjednoduchšie vybavíte, keď pôjdete spolu so splnomocnencom na ktorúkoľvek pobočku pošty a požiadate pracovníka pošty o tlačivo, ktoré vyplníte a podpíšete. Vami splnomocnená osoba dostane vlastný preukaz splnomocnenca, ktorý predloží pri preberaní zásielok na pošte. Ak žiadate o zriadenie služby splnomocnenie prostredníctvom elektronickej žiadosti, je potrebné mať vytvorený zákaznícky účet - Pošta ID. Ak zatiaľ nemáte overenú elektronickú identitu, budete musieť navštíviť poštu a nechať si ju tam overiť.

• Splnomocnenie na nakladanie s nehnuteľnosťou: Vzor plnomocenstva môže využiť vlastník nehnuteľnosti v prípade, ak je potrebné, aby ho zastúpila iná osoba/ osoby pri úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností. Môže ísť napríklad o zastupovanie vlastníka pri zmene vlastníka nehnuteľnosti (predaj, darovanie nehnuteľnosti) , či pri riešení prenájmu nehnuteľnosti zastupujúc jej vlastníka a podobne.

  • prevod nehnuteľnosti
  • zastupovanie povinného z predkupného práva
  • zastupovanie povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo oprávneného pri zániku vecného bremena
  • zastupovanie spoluvlastníka pri podpise zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov - v zmysle § 30 ods. 4 písm. c) a § 42 ods.
  • oprava údajov o viacnásobnom vlastníctve nehnuteľnosti v zmysle § 59 ods. 2 písm.
  • zastupovanie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na schôdzi vlastníkov, v zmysle § 14 ods.

• Splnomocnenie na zastupovanie v súdnom konaní: Účastník sa v civilnom sporovom súdnom konaní môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si sám zvolí. Ako svojho zástupcu si vždy môžete zvoliť advokáta. Zastúpiť sa môžete nechať aj fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony, pričom takéto zastúpenie sa nazýva občianskym zastúpením. Pozor, v niektorých konaniach špecifikovaných v zákone (§ 90 a 91 Civilného sporového poriadku) sa takéto zastúpenie nepripúšťa.

• Splnomocnenie na nakladanie s bankovým účtom: Splnomocniť inú osobu môžete aj na nakladanie s vaším bežným účtom v banke. Splnomocnená osoba takto môže napríklad uskutočniť hotovostný výber, zriadiť trvalý príkaz či zrušiť súhlas s inkasom.

Zánik Splnomocnenia

Zákon pozná štyri prípady, keď plnomocenstvo zaniká:

• vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
• ak ho splnomocniteľ odvolal,
• ak ho vypovedal splnomocnenec,
• ak splnomocnenec zomrie.

Podľa zákona sa splnomocniteľ nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Kým odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.

Splnomocnenie a Nový Občiansky Zákonník

Slovenská republika vznikla 1. bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Novelizácia Občianskeho zákonníka č. zákonníka sa pripravoval aj Obchodný zákonník, ktorý bol prijatý zákonom č. 513/1991 Zb. 1. januára 1992.

Občiansky zákonník z roku 1964 a nesie vo svojej koncepcii a obsahu pečať vtedajšej doby. ktoré sa týkali bezprostredne postavenia občana. hospodárskymi subjektami boli upravené v Hospodárskom zákonníku. zákonník upravoval občianskoprávne vzťahy na báze uspokojovania tzv. ustanovenia o poskytovaní služieb. ignorovala existencia súkromného vlastníctva a kategória tzv. cudzím veciam. vzťahov spojenej s preferovaním tzv. základov. požiadavky sa dala prednosť rozsiahlej novelizácii Občianskeho zákonníka. ustanovenia diskriminačnej povahy v oblasti vlastníckeho práva. všetky subjekty občianskeho práva, t.j. štát. do stredobodu záujmu novej úpravy. práva k cudzím veciam. opodstatnenie. zákonníku západného typu. občanmi v rámci tzv. vyskytujúce sa predovšetkým medzi občanmi. úprave. Právne postavenie vtedy existujúcich právnických osôb (tzv. Hospodárskom zákonníku. hospodárstva zo strany plánovacích štátnych orgánov.

Nový Občiansky zákonník má za cieľ zohľadňovať Európske súkromné právo. Do nového Občianskeho zákonníka budú implementované Smernice Európskeho parlamentu a Rady, napríklad Smernica č. Smernica Rady č. vydaním osobitného zákona č. 294/1999 Z. z., Smernica č. vrátane podomového predaja, samostatného zákona č. 108/2000 Z. z. organizujú cestovné kancelárie, či iné subjekty. prekladaný viacerými spôsobmi, Odporúčanie Komisie ES č., Smernica EP a Rady č., Smernica č., Smernica EP a Rady č., Smernica EP a Rady č., Smernica č., Smernica 84/450/EHS o klamlivej reklame a č. ktorou sa doplňuje Smernica č. zahrňuje aj tzv., Smernica č., Nariadenie Rady č.

Zastupovanie Pred Súdom

Ak sa ocitnete v situácií, že budete účastníkom súdneho konania, môžete sa dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolíte. Zákon v tomto prípade hovorí, že ak nejde o zastupovanie Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo odborovou organizáciou, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu. Toto pravidlo však neplatí, ak ide o zastúpenie advokátom. Účastník sa teda môže nechať zastupovať aj viacerými zvolenými advokátmi.

Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zákon ďalej hovorí, že advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.

Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Avšak pozor - tento zástupca môže konať jedine osobne. Súd rozhodne, že takéto zastúpenie nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne.

Kedy vás nemožno zastupovať?

• vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka
• vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch
• v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou
• v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže
• v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo
• v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov
• v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva
• v konaní s cudzím prvkom
• vo veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a v konaní podľa Exekučného poriadku

Elektronické Splnomocnenie a Zaručená Konverzia

Otázka zaručenej konverzie splnomocnenia na zastupovanie v súdnom konaní sa stáva v intenciách povinného elektronického doručovania do schránok súdov v praxi čoraz aktuálnejšou.

Ústavný súd SR konštatoval, že „Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene účastníka konania sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Podľa konštantného názoru Ústavného súdu SR uvedeného už vo viacerých jeho rozhodnutiach „transformáciou listinného dokumentu - splnomocnenia podpísaného sťažovateľom - do elektronickej podoby bez podpisu zaručeným elektronickým podpisom a vykonania zaručenej konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia."

Najvyšší súd SR uviedol, že „Splnomocnenie je jednostranný právny úkon zastúpenej strany, ktorým sa súdu a iným subjektom konania preukazuje existencia vzťahu zastúpenia a jeho rozsah. Bez predloženia riadneho splnomocnenia nekoná súd so stranou ako so zastúpeným subjektom a neprihliada ani na úkony zástupcu urobené v mene zastúpeného. Pre účely dovolacieho konania bude preto potrebné predložiť dovolaciemu súdu udelené splnomocnenie buď v listinnej podobe (originál) alebo v elektronickej podobe autorizované splnomocniteľkou podľa § 23 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), keďže iba autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Ak splnomocniteľka nedisponuje možnosťou autorizácie podľa § 23 zákona o e - governmente, bude potrebné vykonať v zmysle § 35 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente zaručenú konverziu splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom splnomocniteľky z listinnej podoby do elektronickej s pripojením osvedčovacej doložky.

Pre účely elektronického konania je teda potrebné predložiť:

• plnomocenstvo v elektronickej podobe, a to buď na základe ustanovenia § 23 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente, v zmysle ktorého sa vyžaduje na dokumente preukazujúcom oprávnenie konať v mene inej osoby autorizáciu splnomocniteľom, keďže iba autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila alebo ustanovenia § 35 ods. 2 v spojení s § 36 ods.

Zmeny v Zastupovaní v Civilnom Sporovom Konaní

Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom. Zástupcom môžu byť spravidla tri subjekty - advokát, fyzická osoba ako všeobecný zástupca a právnická osoba s osobitnými úlohami vo vzťahu k ochrane práv tzv. Intervencia (pôvodne vedľajšie účastníctvo) môže obdobne ako zastúpenie predstavovať právnu pomoc v konaní. CSP ustanovenia o zastúpení v spore oproti pôvodnej (stále platnej) právnej úprave modifikoval.

Advokát je v intenciách zákona č. 586/2003 Z. z. Povinné zastúpenie advokátom bolo v intenciách rekodifikácie civilného procesu značne rozšírené oproti pôvodnej právnej úprave. Podľa dôvodovej správy je za tým snaha eliminovať tzv. pokútnictvo, čiže neoprávnené zarábanie na zastupovaní.

Pôvodné ustanovenie § 27 OSP bolo po novom rozdelené do dvoch ustanovení, a to § 90 ods. Prvé ustanovenie sústreďuje také spory, ktorých povaha a hmotno-právna i procesno-právna náročnosť vyžaduje zastúpenie advokátom. Súvisí to taktiež s procesnou ekonómiou vedenia sporu, nakoľko pri zastúpení advokátom je znížená poučovacia povinnosť súdu. Prezumuje sa určitá profesijná znalosť advokáta a tým sa predpokladá i rýchlejší priebeh konania. V prípade, ak si strana vo vyššie uvedených typoch sporov nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, súd na jej úkony nebude prihliadať, o čom stranu poučí. Výnimkou je situácia, ak je stranou sporu (i) fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, (ii) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Ustanovenie § 91 CSP negatívnou enumeráciou určuje typy sporov, pri ktorých sa zastúpenie všeobecným zástupcom nepripúšťa.

Podľa novej úpravy musí mať splnomocnenie písomnú formu a predkladá sa súdu. Rozsah splnomocnenia môže byť v zmysle § 92 CSP na celé konanie, alebo len na konkrétne procesné úkony (napr.

Ak je splnomocnenie udelené zástupcovi na celé konanie (generálne splnomocnenie), nemožno ho obmedziť. Toto automaticky platí aj v prípade splnomocnenia udeleného advokátovi. Zástupca s generálnym splnomocnením môže v konaní robiť všetky úkony, ktoré v spore prináležia strane, čo však nevylučuje, aby strana tieto úkony vykonala aj sama. Zároveň sa všetky písomnosti týkajúce sa konania doručujú len tomuto zástupcovi a strane len v prípade, že má osobne niečo vykonať. Ak má strana viacero zástupcov (resp.

Strana sporu môže splnomocnenie odvolať, pričom tento úkon je voči súdu účinný dňom, kedy mu strana odvolanie splnomocnenia oznámila.

Intervencia v Civilnom Sporovom Konaní

Intervencia (podľa stále platnej právnej úpravy „vedľajšie účastníctvo“) je typickým procesným inštitútom, ktorého doterajšia právna úprava sa javila ako nedostatočná a neefektívna. Zákonodarca ju prostredníctvom ustanovení CSP komplexne zmenil.

Intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom, pričom má na výsledku konania právny záujem. V praxi sú drvivou väčšinou intervenientov poisťovne, s ktorými má strana sporu uzavretú poistnú zmluvu.

Intervenient v zmysle ustanovenia § 82 CSP vstupuje do konania na základe vlastného podnetu alebo na základe litisdenunciácie (viac nižšie) písomným podaním. Odôvodnenie právneho záujmu na výsledku konania je základnou náležitosťou podania, ktorou intervenient vstupuje do konania, samozrejme popri všeobecných náležitostiach podania.

O samotnom vstupe intervenienta súd nerozhoduje, nakoľko k vstupu dochádza dňom doručenia oznámenia za predpokladu, že obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Podľa ustanovenia § 83 CSP však súd môže rozhodnúť o prípustnosti intervencie, ale výlučne len na návrh jednej zo strán sporu. Predpokladá sa tak procesná aktivita strán, ktoré musia v návrhu uviesť skutočnosti, prípadne označiť dôkazy, ktoré intervenciu vylučujú - napríklad tvrdenia a dôkazy o neexistencii hmotno-právneho vzťahu medzi intervenientom a stranou sporu.

Ustanovenie § 84 CSP normatívne určuje prípady, kedy intervenient spolu so stranou na ktorej vystupuje tvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Nerozlučným spoločenstvom sa rozumie procesné spoločenstvo, v ktorom sa jedná o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Zároveň sú procesným úkonom jedného z nich viazaní aj ostatní. Jedná sa napríklad o prípady konania o zdržanie sa nekalosúťažného konania, alebo o odstránenie závadného stavu v zmysle § 54 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, alebo o konanie o návrhu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 ods.

Ak strana sporu s intervenientom netvoria procesné spoločenstvo tak, ako je uvedené vyššie, prostriedky procesného útoku alebo obrany vykonané intervenientom si vyžadujú súhlas strany sporu.

Intervenient môže vstúpiť do konania z vlastnej iniciatívy tak, že sa o prebiehajúcom spore dozvie. Druhou možnosťou je, že strana sporu sama oznámi intervenientovi, že prebieha spor a vyzve ho na vstup do konania. Prílohou oznámenia je žaloba a jej zmeny, pričom strana zároveň uvedie, akých nárokov sa bude domáhať voči osobe (potenciálnemu intervenientovi) v prípade, ak spor prehrá.

Intervenient tradične disponuje procesnými námietkami, a to námietkou o nesprávnom rozhodnutí sporu a námietkou o nesprávnom vedení sporu. V tejto časti CSP (ustanovenia § 87 a 88) sa najviac prejavuje inšpirácia zákonodarcu nemeckou právnou úpravou, v ktorej sú tieto námietky dôkladne rozpracované.

V prípade, ak ten, komu bol spor oznámený, do konania ako intervenient nevstúpil, nemôže si uplatniť námietku o nesprávnom rozhodnutí sporu. Podľa dôvodovej správy je podstatou intervencie procesná podpora intervenienta procesnej strane, na ktorej vystupuje. Ak napriek litisdenunciácii do sporu nevstúpi, nemôže svojou aktivitou ovplyvniť priebeh konania. V neskoršom spore nemôže namietať, že spor bol rozhodnutý po právnej stránke nesprávne.

Prípustnosť námietky nesprávneho vedenia sporu je taktiež upravená značne reštriktívne. Je možné ju uplatniť len v dvoch prípadoch ustanovenia § 87 ods. Zákonodarca zároveň taxatívne vypočítava možnosti, kedy intervenient môže uplatniť námietku nesprávneho vedenia sporu, a to v troch prípadoch upravených v § 88 ods.

Dôležité Rady pri Udeľovaní Splnomocnenia

Splnomocnenie je dôležitým nástrojom právneho zastúpenia, ktorý uľahčuje výkon práv a povinností v každodennom aj obchodnom živote. Pri jeho vyhotovení je kľúčové dbať na jasnosť, presnosť a primeranú formu. Pri udeľovaní splnomocnenia skúste dodržať tieto rady:

• Jasne špecifikujte úkony a vyhnite sa nejednoznačným formuláciám, ktoré by mohli umožniť zneužitie.
• Používajte písomnú formu plnej moci aj vtedy, keď ju zákon nevyžaduje, písomná forma totiž pomáha predchádzať sporom.
• Pri dôležitých úkonoch vždy treba zabezpečiť notársky overený podpis.
• Pri jednorazových záležitostiach zvážte časové obmedzenie plnej moci.
• Odložte si kópiu splnomocnenia a originál odovzdajte splnomocnencovi. V prípade pochybností či sporov budete kópiu plnej moci potrebovať.

Vzor Splnomocnenia

Ja, dolu podpísaný Jozef Mrkva, trvale bytom ……, nar………., r.č…………. (splnomocniteľ)

dávam týmto plnú moc, aby ma p.Peter Kapusta, trvale bytom ……… , nar………., r.č.

tags: #splnomocnenie #pre #advokáta #nový #občiansky #zákonník