Drobenie pozemkov na Slovensku: Dedenie a aktuálna legislatíva

Drobenie pozemkov je na Slovensku aktuálna téma, ktorá sa dotýka mnohých vlastníkov, najmä v súvislosti s dedením. Rozdrobenosť pozemkov prináša komplikácie v poľnohospodárskej výrobe, výstavbe, územnom plánovaní a správe katastra nehnuteľností. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o problematike drobenia pozemkov, s dôrazom na dedenie, platnú legislatívu a možnosti riešenia.

Čo je drobenie pozemkov a prečo je to problém?

Drobenie pozemkov predstavuje vytváranie malých parciel a spoluvlastníckych podielov, ktoré komplikujú efektívne využívanie pôdy. Rozdrobené pozemky sa ťažšie prenajímajú, obrábajú a predávajú. Listy vlastníctva so stovkami vlastníkov a ťažko vypočítateľnými podielmi komplikujú a spomaľujú prácu katastra nehnuteľností. Stavebné a súdne konania sú pre veľké množstvo účastníkov náročné na papier, elektrinu aj čas. Mnohé pozemky sú nevyužívané, pretože veľké množstvo spoluvlastníkov ťažko hľadá dohodu ako s pozemkom hospodáriť.

Medzi hlavné dôsledky drobenia pozemkov patria:

• Znížená efektívnosť poľnohospodárskej výroby: Malé parcely sťažujú využívanie modernej techniky a efektívne hospodárenie.
• Komplikácie v územnom plánovaní a výstavbe: Získavanie súhlasu všetkých spoluvlastníkov je časovo náročné a často nemožné.
• Administratívna záťaž pre kataster nehnuteľností: Správa veľkého množstva malých parciel a spoluvlastníckych podielov je náročná na zdroje.
• Nevyužívanie pôdy: Nedostatok dohody medzi spoluvlastníkmi vedie k tomu, že pozemky zostávajú ležať úhorom.

Legislatíva upravujúca drobenie pozemkov

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje problematiku drobenia pozemkov, je zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len "zákon o pozemkoch"). Tento zákon stanovuje minimálne výmery pozemkov, ktoré môžu vznikať rozdelením existujúcich pozemkov v extraviláne obce.

Kľúčové ustanovenia zákona o pozemkoch:

• § 21 ods. 1: Definuje minimálne výmery pozemkov, ktoré môžu vznikať rozdelením existujúcich pozemkov.
• § 23 ods. 1: Upravuje postup v dedičskom konaní, ak dedičia nedosiahnu dohodu o rozdelení pozemkov v súlade s minimálnymi výmerami.
• § 24 ods. 3: Vymedzuje výnimky z obmedzení drobenia pozemkov.

Dôležité zmeny v legislatíve:

• Novela zákona č. 257/2022 Z. z.: S účinnosťou od 1. septembra 2022 sa zmenila minimálna výmera poľnohospodárskeho pozemku, ktorý môže vzniknúť rozdelením, z 2 000 m² na 3 000 m². Minimálna výmera lesného pozemku zostala nezmenená na 5 000 m².

Hraničné výmery

Ak niekto vlastní lesné pozemky a poľnohospodársku pôdu. Ako sa aktuálne dedia? Rozdelením poľnohospodárskej pôdy nemôže vzniknúť pozemok s výmerou menšou ako tritisíc štvorcových metrov a pri delení lesných pozemkov nemôže výmera nových klesnúť pod päťtisíc štvorcových metrov. Notára pri prejednávaní dedičstva viaže aktuálny zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktorý drobenie tohto druhu pozemkov zakazuje.

Prečítajte si tiež: Ako správne vysporiadať pozemok: Praktický návod

Historické urbariáty

Iný typ lesných pozemkov sú tie, ktoré na plochách urbárskych spoločenstiev. Ako sa tieto aktuálne dedia? Dedia sa podiely na pozemkoch, a nie pozemky ako celok. Tie sú totiž nedeliteľné, členovia majú na nich len ideálne, a nie reálne podiely. Dedenie podielov na pozemkoch v tomto type pozemkových spoločenstiev, teda v takzvaných urbároch, je upravené v špeciálnom zákone o pozemkových spoločenstvách. Ten pri prechode vlastníctva na inú osobu kladie obmedzenia.

Malé podiely

Čo ak na podiel zosnulého pripadalo zo spoločnej nehnuteľnosti menej než dvetisíc štvorcových metrov? Zákon umožňuje, že pre prípad zlúčenia podielov môže nastať aj situácia, keď bude podiel menší ako dvetisíc štvorcových metrov. Ďalej je zákonom zakázaný prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch k nej patriacich a nie je tiež dovolené, aby dedením nadobudlo samotné pozemkové spoločenstvo podiel na spoločnej alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, ak by mu tým vznikol podiel, ktorý presiahne 49 percent.

Postup notára

Ako bude postupovať notár, ak v dedičskom konaní zistí, že zosnulý mal aj podiel na spoločnej, teda takzvanej urbárskej nehnuteľnosti? Bude sa riadiť špeciálnymi pravidlami novely zákona o pozemkových spoločenstvách, ktoré upravujú nadobúdanie vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti dedením s účinnosťou od 1. júna 2018. Ide najmä o zákaz prechodu vlastníckeho práva len k niektorým pozemkom tvoriacim spoločnú nehnuteľnosť.

Dedenie pozemkov a zákaz drobenia

Problémy toto nariadenie obsiahnuté v zákone na usporiadanie vlastníctva k pozemkom prináša najmä pri dedení poľnohospodárskej aj lesnej pôdy. Mnoho dedičov sa nedokáže medzi sebou dohodnúť. A navyše ich pri delení obmedzuje zákon. Dedičské konanie sa často nekončí uzavretím dedičskej dohody, ale dedičstvo musí prejednať súd a následne potvrdiť nadobudnutie dedičstva tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané a ktorí sú najvhodnejší na obhospodarovanie predmetnej pôdy, ktorú nemožno rozdeliť.

Právnička Alena Kováčová odporúča dedičom vopred sa dohodnúť, komu pozemky pripadnú. Vyhnú sa tak situácii, keď jeden pozemok získajú do vlastníctva viacerí a vznikne tak spoluvlastníctvo predmetného pozemku viacerými osobami. V dedičskej dohode si dedičia môžu rozdeliť pôdu tak, že jeden z nich vyplatí ostatným ich dedičské podiely alebo aj dohodu, podľa ktorej niektorý z dedičov nenadobudne z dedičstva nič. Dedičia však musia dodržať zákon hovoriaci o zákaze drobenia pôdy. Pôda sa musí teda rozdeliť medzi dedičov tak, aby nevznikli celky menšie, ako pripúšťa zákon.

Prečítajte si tiež: Vysporiadanie pozemkov v obciach

Právnici preto odporúčajú dedičskú dohodu, v ktorej sa dedičia dohodnú na spôsobe rozdelenia pôdy tak, aby neporušili zákon. Dedičia, ktorí sa nedokážu dohodnúť, sa musia pripraviť na postup podľa zákona a nasleduje často zložité dokazovanie, u koho z dedičov sa prejavujú najvhodnejšie podmienky na obhospodarovanie pôdy, a to sa určuje naozaj ťažko.

Pri delení pôdy v dedičskom konaní zohráva významnú úlohu aj dátum, v akom majiteľ pozemkov zomrel. Zákaz drobenia lesnej a poľnohospodárskej pôdy sa totiž uplatňuje až od septembra 1995, pretože od tohto času je účinný zákon. Ak sa dedičsky prejednávajú pozemky po osobe, ktorá zomrela pred septembrom 1995, dedičia ich môžu deliť aj takým spôsobom, že rozdelením vzniknú pozemky menšie, ako stanovuje zákon o zákaze drobenia lesnej a poľnohospodárskej pôdy. Ak sa prejednáva majetok po poručiteľovi, ktorý zomrel po tomto dátume, pôdu už pod prípustnú výmeru deliť nemožno.

Ako postupovať pri dedení pozemkov, ak existuje zákaz drobenia?

1. Dohoda dedičov: Ideálnym riešením je, ak sa dedičia dohodnú, komu pozemky pripadnú. Môžu sa dohodnúť na vyplatení ostatných dedičov, alebo na tom, že niektorý z dedičov sa vzdá svojho podielu.
2. Rozhodnutie súdu: Ak sa dedičia nedohodnú, o rozdelení dedičstva rozhodne súd. Súd prihliada na to, u ktorého z dedičov sú najlepšie predpoklady na obhospodarovanie pôdy. Súd tiež rozhodne o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.

Dedenie poľnohosp.

Dobrý deň, z otázky predpokladáme, že ide o pozemky v zmysle ust. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. (2) Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi. Preto ak je dedičské konanie právoplatne ukončené, vo veci už nemôžete nič urobiť.

Odpoveď advokáta na dedičské právo

Dobrý deň, v dedičskom konaní nemusíte byť povinne zastúpená advokátom. V prvom rade bude potrebné podať návrh na dodatočné dedičské konanie. Podľa ust. § 211 ods. Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Návrh podajte na súd, ktorý rozhodoval v pôvodnom dedičskom konaní. Podľa ust. Idete dediť a zaskočila Vás otázka drobenia pozemkov? poručiteľ je osoba, po ktorej sa dedí. Dedičstvo sa NADOBÚDA spätne KU DŇU poručiteľovej SMRTI (§ 460 Občianskeho zákonníka). Základnou zásadou právnej úpravy dedenia je, že PRI DEDENÍ SA POUŽIJE PRÁVO PLATNÉ V DEŇ SMRTI PORUČITEĽA (§ 859 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Opatrenia proti drobeniu pozemkov (poľnohospodárskych, lesných a viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce) zaviedol zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (§ 21 - § 24), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.9.1995. Opatrenia proti drobeniu pozemkov sa v dedičskom konaní aplikujú iba v prípade, ak sa dedičstvo prejednáva po poručiteľovi, ktorý zomrel po 1.9.1995 (vrátane).

Prečítajte si tiež: Prenájom pozemkov od SPF

Z uvedeného vyplýva, že opatrenia proti drobeniu pozemkov sa v dedičských konaniach aplikujú podľa dátumu smrti poručiteľa nasledovne:

1/ ak poručiteľ zomrel pred 1.9.1995 tak sa ustanovenia o zákaze drobenia pozemkov na prejednanie dedičstva nevzťahujú.

2/ ak poručiteľ zomrel medzi 1.9.1995 až 31.8.2022 Ustanovenia o zákaze drobenia sa aplikujú tak, že rozhodnutím o dedičstva nesmie rozdelením jestvujúcich pozemkov vzniknúť pozemok menší ako 2 000 m² ak ide o poľnohospodársky pozemok a menší ako 5 000 m² ak ide o lesný pozemok (§ 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.).

3/ ak poručiteľ zomrel po 1.9.2022 (vrátane) Ustanovenia o zákaze drobenia sa aplikujú s malou zmenou výmery poľnohospodárskeho pozemku, ktorý zaviedla novela uskutočnená zákonom č. 257/2022 Z. Dedičia musia uvedený zákaz drobenia rešpektovať pri uzatváraní dedičskej dohody. Ak k dohode nepríde, tak v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.

Výnimky zo zákazu drobenia pozemkov

Zákon o pozemkoch v § 24 ods. 3 definuje výnimky, kedy je možné rozdeliť pozemok aj pod stanovenú minimálnu výmeru. Ide o tieto prípady:

• Rozdelenie na účely výstavby alebo vyvlastnenia: Ak sa pozemok rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť.
• Rozdelenie podľa projektu pozemkových úprav: Ak sa pozemok rozdeľuje podľa schváleného projektu pozemkových úprav.
• Bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu: Napríklad reštitúcie podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
• Pričlenenie časti pozemku k susednému pozemku: Ak sa odčleňuje časť pozemku a pripája sa k susednému pozemku, pričom nevzniká nový samostatný pozemok.
• Pozemky určené na zriadenie záhrad: Ak sa na pozemku majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely.
• Osobitný originálny spôsob nadobudnutia pozemku vydržaním: (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - 3 Cdo 68/2011).

Ako preukázať výnimku katastrálnemu úradu?

Listinami, ktoré preukazujú prelomenie zásady drobenia pozemkov. Týmito listinami sa rozumejú stanoviská obcí, že na danom území je prípustná výstavba alebo zriadenie záhrad na záhradkárske a rekreačné účely alebo že ide o pozemok, ktorý možno využiť na taký účel, na ktorý ho možno vyvlastniť. Príslušnou listinou môže byť aj územný plán obce ak z neho uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú. Posúdenie dostatočnosti takéhoto dokladu je na individuálnom posúdení pracovníka katastrálneho úradu.

Odvody za drobenie pozemkov pod 20 000 m²

Je potrebné doplniť, že v § 22 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom sú upravené podmienky, za ktorých môže vzniknúť poľnohospodársky pozemok resp. lesný pozemok v menšej výmere ako 20000 m², ale väčšej ako 3000 m² v prípade poľnohospodárskeho pozemku a väčšej ako 5000 m² v prípade lesného pozemku. Povinnosťou nadobúdateľa bude zaplatiť odvod vo výške, ktorý je uvedený v ustanovení § 22 a tento je príjmom štátneho rozpočtu. Platenie odvodov ustanovuje vláda nariadením, v súčasnej dobe je v platnosti Nariadenie vlády SR č. 85/1996 Z.z. o podmienkach platenia odvodov za drobenie pozemkov. V zmysle tohto nariadenia sa odvod platí jednorazovo pred vkladom alebo pred záznamom vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností. (!) ak ide o vinicu, vyššie uvedené sa podľa § 22 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. vzťahuje aj na vinice v zastavanom území obce.

Praktické rady a odporúčania

Z dôvodu predchádzania vzniku anomálií v drobení/delení pozemkov a s tým spojených komplikácií s budúcim umiestnením prístupových ciest, inžinierskych sietí, budúcich odstupových vzdialenosti stavieb od hraníc a od stavieb v zmysle príslušných vyhlášok, odporúčame dodržať nasledujúci postup:

Rozdelenie pozemku v intraviláne (v zastavanom území obce) je možné vždy na základe žiadosti vlastníka. Odporúčame preto, pokiaľ ide o väčší pozemok, na ktorom bude vznikať viac stavieb, ktoré musia mať vyriešený adekvátny prístup, napojenie na jestvujúcu komunikáciu a pod., osloviť architekta, pre vypracovanie urbanistickej štúdie, ktorá bude podkladom pre určenie šírkových parametrov jednotlivých pozemkov, na ktorých budú umiestnené stavby, cesty, inžinierske siete a objekty súvisiace so zámerom. Túto štúdiu je potrebné predložiť na posúdenie stavebnému úradu, resp. orgánu územného plánovania pre vyjadrenie sa, resp. pre účel konania pre zmenu využitia územia, umiestnenia stavby a pod.

Upozorňujeme Vás, že pokiaľ nebude dodržaný tento postup, orgán územného plánovania sa nebude môcť vyjadriť k drobeniu pozemku, nakoľko mu nebol poskytnutý relevantný podklad k tomu, aby vedel vydať adekvátne záväzné stanovisko/vyjadrenie. Zároveň uvádzame, že geodet nie je odborne spôsobilou osobou pre určenie dostatočných šírkových parametrov jednotlivých pozemkov, na ktorých by mali byť umiestnené budúce stavby budov, ciest a pod.

Pokiaľ dodržíte tento postup, vyhnete sa zbytočným komplikáciám pri umiestňovaní stavieb budov, ciest a pod. a zároveň aj následnému opätovnému drobeniu pozemkov, ktoré vyplynie tak či tak z konania o umiestnení stavby, alebo povolení stavby, pokiaľ dôjde k chybe v delení/drobení. Zároveň v konečnom dôsledku ušetríte aj ďalšie finančné prostriedky na opravu vzniknutých anomálií.

Upozorňujeme Vás, aby ste sa nedali zmiasť neodbornými tvrdeniami bývalých vlastníkov pozemku/ov alebo realitných maklérov a predišli tak kúpe pozemku, ktorý nebol rozdelený správne. Pokiaľ by došlo ku kúpe takéhoto pozemku mali by ste vedieť, že finančné prostriedky, ktoré ste vynaložili na kúpu pozemku, nemusia byť konečné, nehovoriac o tom, že časť pozemku budete „musieť darovať“ na prístupovú cestu, inžinierske siete a pod. a že proces vybavenia veci sa Vám odrazu predĺži alebo dokonca zamietne.

Preto odporúčame, aby ste si všetky tieto skutočnosti overili ešte pred kúpou pozemku, napr.:

• Ako bol delený/drobený pozemok?
• Je umiestnená alebo povolená prístupová cesta?
• Je pozemok pod budúcou prístupovou cestou dostatočný?
• Kto bude stavebníkom tejto cesty a inžinierskych sieti?
• Kedy sa tieto stavby budú realizovať?
• Ma predávajúci nejakú dohodu/zmluvu s mestom o realizácií týchto stavieb, pokiaľ je pozemok pod cestou a inžinierskymi sieťami vo vlastníctve mesta?
• Má nejakú inú zmluvu o týchto skutočnostiach?

Pokiaľ v území platí územný plán zóny, drobenie/delenie pozemkov musí rešpektovať delenie pozemkov v tomto územnom pláne zóny. Pokiaľ toto drobenie nebude rešpektované, mesto vydá nesúhlasné stanovisko k predmetnému drobeniu pozemkov, ktoré je potrebné v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z., o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

Delenie pozemkov v extraviláne

V extraviláne (mimo zastavaného územia obce) je však delenie pozemkov obmedzené zákonom NRSR č. 180/1995 Z.z.. Tieto obmedzenia sa týkajú iba poľnohospodárskych pozemkov (orná pôda, chmelnica, vinica, ovocný sad, záhrada a trvalý trávnatý porast) a lesných pozemkov. Na pozemky, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a ostatná plocha sa obmedzenia tohto zákona nevzťahujú.

Obmedzenia, ktoré je potrebné dodržať pri delení pozemku v extraviláne:

• U poľnohospodárskeho pozemku (orná pôda, chmelnica, vinica, ovocný sad, záhrada a trvalý trávnatý porast) nemôže právnym úkonom (kúpna zmluva, darovacia zmluva a zámenná zmluva), rozhodnutím súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutím o dedičstve vzniknúť pozemok menší ako 3000 m².
• U poľnohospodárskeho pozemku (orná pôda, chmelnica, vinica, ovocný sad, záhrada a trvalý trávnatý porast) nemôže právnym úkonom (kúpna zmluva, darovacia zmluva a zámenná zmluva), rozhodnutím súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutím o dedičstve vzniknúť spoluvlastnícky podiel, ktorý zodpovedá menej ako 3000 m².
• U lesného pozemku nemôže právnym úkonom (kúpna zmluva, darovacia zmluva a zámenná zmluva), rozhodnutím súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutím o dedičstve vzniknúť pozemok menší ako 5000 m².
• U lesného pozemku nemôže právnym úkonom (kúpna zmluva, darovacia zmluva a zámenná zmluva), rozhodnutím súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutím o dedičstve vzniknúť spoluvlastnícky podiel, ktorý zodpovedá menej ako 5000 m².

Výnimky, na ktoré sa tieto obmedzenia nevzťahujú:

• Ak sa poľnohospodársky pozemok (orná pôda, chmelnica, vinica, ovocný sad, záhrada a trvalý trávnatý porast) alebo lesný pozemok rozdeľuje na účely výstavby.
• Ak sa poľnohospodársky pozemok (orná pôda, chmelnica, vinica, ovocný sad, záhrada a trvalý trávnatý porast) rozdeľuje na účely, pre ktoré by ho bolo možné vyvlastniť (napr. pre účely výstavby dialnic a pod.)
• Ak sa poľnohospodársky pozemok (orná pôda, chmelnica, vinica, ovocný sad, záhrada a trvalý trávnatý porast) alebo lesný pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav.
• Ak ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu (Zákon 229/1991 Zb.) (napr. ak ide o reštitúciu)
• Ak sa odčleňuje časť poľnohospodárskeho pozemku (orná pôda, chmelnica, vinica, ovocný sad, záhrada a trvalý trávnatý porast) alebo lesného pozemku a pričleňuje sa k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok.
• Ak ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady.
• Ak ide o osobitný originálny spôsob nadobudnutia pozemku vydržaním (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - 3 Cdo 68/2011).

Z uvedeného vyplýva, že ak ide o oddelenie pozemku pod 3000 m² v extraviláne, ktorý je v katastri evidovaný ako orná pôda, chmelnica, vinica, ovocný sad, záhrada alebo trvalý trávnatý porast je potrebné pre zápis do katastra takéhoto pozemku doložiť tieto doklady:

a) Žiadosť vlastníka alebo návrh na vklad s kúpnou alebo darovacou zmluvou ak sa jedná o predaj alebo darovanie časti pozemku

b) Geometrický plán

c) Stanovisko obce, že ide o delenie pozemku pre účely výstavby alebo zriadenia záhrad resp. je potrebné doložiť listinu vydanú štátnym orgánom, ktorá potvrdzuje, že sa jedná o výnimku zo zákazu drobenia pozemkov.

Pokiaľ ide o delenie pozemku pod 5000 m² v extraviláne, ktorý je v katastri evidovaný ako lesný pozemok je potrebné pre zápis do katastra takéhoto pozemku doložiť tieto doklady:

a) Žiadosť vlastníka alebo návrh na vklad s kúpnou alebo darovacou zmluvou ak sa jedná o predaj alebo darovanie časti pozemku

b) Geometrický plán

c) Stanovisko obce, že ide o delenie pozemku pre účely výstavby alebo zriadenia záhrad resp. je potrebné doložiť listinu vydanú štátnym orgánom, ktorá potvrdzuje, že ide o výnimku zo zákazu drobenia pozemkov.

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

Rozdeliť možno aj pozemky v spoluvlastníctve. Napríklad, ak sú štyria majitelia pozemku a jeden z nich, vlastník jednej štvrtiny tejto nehnuteľnosti, chce mať svoj podiel len vo svojom vlastníctve, môže túto časť získať. „V takomto prípade platí, že pozemok je v podielovom spoluvlastníctve a ak je pozemok zo zákona deliteľný, možno zo zákona zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo aj tak, že pozemok sa rozdelí a každá časť sa zapíše na osobitný list vlastníctva,“ vysvetľuje právnička.

Vždy sa preveruje deliteľnosť pozemku. Ak by sa totiž pozemok nachádzal v intraviláne obce, rozdeliť ho možno vždy. Ak sa však nachádza mimo zastavaného územia obce, môže sa na delenie vzťahovať zákon o zákaze drobenia pozemkov. Ten totiž zakazuje drobenie pozemkov mimo zastavaného územia obce. Ak pozemok podlieha zákazu drobenia, v takom prípade nie je možné zrušiť a vyrovnať spoluvlastníctvo ani súdnou cestou.

Deliť pozemok možno len na základe geometrického plánu. Vyhotovuje sa vtedy, ak pozemky v súčasnom stave zapísanom na katastri, treba rozdeliť na viac častí, oddeľuje sa z nich nový pozemok, ak sa časť pozemku predáva, kupuje alebo sa ide meniť využitie pozemku. V pláne geodet v grafickej časti červenou čiarou vyznačí novú hranicu a uvedie nové parcelné čísla a druhy pozemkov pre nové parcely červenou farbou. V písomnej časti vo výkaze výmer vyčísli zmeny výmer pozemkov a uvedie ich nové výmery. S geometrickým plánom možno podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Ten rozhodne o povolení vkladu a zapíše do katastra zmenu.

Reálna deľba

Ak sú tieto pozemky v podielovom spoluvlastníctve všetkých troch osôb, je možné toto spoluvlastníctvo zrušiť a vykonať tzv. reálnu deľbu, ak to povaha veci dovoľuje. Reálna deľba znamená, že každý zo spoluvlastníkov dostane do výlučného vlastníctva konkrétnu časť spoločnej veci (v tomto prípade konkrétny pozemok).

Podľa § 141 Občianskeho zákonníka, ak je možné vec rozdeliť, súd (alebo dohoda spoluvlastníkov) rozhodne o reálnom rozdelení veci. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, môžu uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, v ktorej si určia, ktorý pozemok pripadne ktorému z nich. Táto dohoda musí byť písomná, pretože sa týka nehnuteľností.

Následne je potrebné podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa § 28 zákona č. 162/1995 Z. z. (Katastrálny zákon). Kataster na základe tejto dohody zapíše každého z účastníkov ako výlučného vlastníka príslušného pozemku v príslušnom katastrálnom území.

Ak by medzi spoluvlastníkmi nebola dohoda, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd, aby o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhodol súd.

tags: #drobenie #pozemkov #dedenie #Slovensko