
Rekreačný príspevok sa na Slovensku stal obľúbeným zamestnaneckým benefitom, ktorého cieľom je podpora domáceho cestovného ruchu. Zároveň je to téma, ktorá ovplyvňuje účtovné a daňové postupy zamestnávateľov i samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Tento príspevok motivuje ľudí k aktívnemu oddychu a prispieva k ich regenerácii. V tomto článku sa komplexne pozrieme na podmienky, výšku príspevku, možnosti jeho využitia a legislatívne zmeny, ktoré prináša novela Zákonníka práce.
Príspevky na rekreáciu a rekreačné poukazy nie sú v slovenskej legislatíve žiadnou novinkou. Do textu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) boli zavedené od 1. januára 2019. Základná úprava príspevku na rekreáciu je obsiahnutá v § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) a v daňových zákonoch (predovšetkým zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ďalej len „ZDP“).
V júni 2024 prijala Národná rada Slovenskej republiky novelu Zákonníka práce, a to zákon č. 172/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (tlač 248). Novela bola publikovaná pod č. 172/2024 Z. z. účinnosť je od 1. augusta 2024. Prostredníctvom tejto Novely ZP dochádza s účinnosťou od 1. januára 2025 k úprave podmienok týkajúcich sa § 152a Zákonníka práce, ktorý upravuje podmienky týkajúce sa príspevku na rekreáciu.
Od 1. januára 2025 dochádza k niekoľkým legislatívnym zmenám, ktoré rozširujú možnosti čerpania príspevku. Kľúčovým bodom je zahrnutie rodiča zamestnanca medzi oprávnené osoby, uplatňovanie príspevku u zamestnávateľa i v prípade, ak ide o dobrovoľné poskytnutie príspevku v menších firmách (do 49 zamestnancov), či osobitné pravidlá pre SZČO. Z hľadiska daňového je najvýznamnejšie ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, ktoré rieši oslobodenie príspevku na rekreáciu od dane. Zároveň v § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP a § 19 ods. 2 písm. w) ZDP nachádzame predpisy ohľadom daňovej uznateľnosti tohto príspevku ako nákladu u zamestnávateľa, resp. u SZČO.
Vďaka Novele ZP sa rozširuje okruh osôb, na ktoré možno tento príspevok uplatniť. Po novom (od 1. januára 2025) budú môcť príspevok na rekreáciu využívať nielen zamestnanci, ale aj ich rodičia. Zamestnanci môžu príspevok na rekreáciu venovať rodičom. Od 1. januára 2025 sa nám menili podmienky v príspevku na rekreáciu a pribudla nová povinnosť pre zamestnávateľov - príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Nielen samotný nový benefit na spracovanie a rozšírenie rekreačného, ale aj zmeny v interných smerniciach, nový účel spracovania osobných údajov a s tým súvisiaca byrokracia.
Prečítajte si tiež: Dôchodkové zabezpečenie partnerov
Ust. § 152a Zákonníka práce upravuje legislatívne podmienky poskytovania príspevku na rekreáciu zamestnancov.
Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na rekreáciu v sume 55 % výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. V tejto výške dostanú príspevok len zamestnanci, ktorí sú zamestnaní na plný úväzok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa maximálna suma príspevku na rekreáciu 275 eur za kalendárny rok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Vypočítaná suma príspevku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Zvyšných 45 % oprávnených výdavkov na rekreáciu si platí zamestnanec. Pre využitie maximálnej výšky príspevku na rekreáciu tak musí rekreácia alebo viacero rekreácií zamestnanca za kalendárny rok mať hodnotu aspoň 500 eur. Z tejto sumy totižto vypočítaný 55 % príspevok zamestnávateľa na rekreáciu dosahuje spomínanú hranicu 275 eur.
Ak je príspevok na rekreáciu poskytnutý formou „preplatenia“ oprávnených výdavkov, tak zamestnanec si najskôr celú rekreáciu zaplatí z vlastných prostriedkov. Potom, najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, predloží svojmu zamestnávateľovi účtovné doklady (napríklad faktúru), ktoré preukazujú oprávnené výdavky na jeho rekreáciu. Ich súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Následne zamestnávateľ z predložených dokladov vypočíta výšku príspevku na rekreáciu a poskytne ho zamestnancovi v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa s ním nedohodne na inom termíne.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne príspevok na rekreáciu poskytnúť zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu, postup je o niečo odlišný. Rekreačný poukaz je platobný prostriedok, ktorý má podobu platobnej karty a ktorý vo všeobecnosti vydávajú tie isté spoločnosti, ktoré vydávajú aj stravovacie karty. Je možné ním platiť výlučne oprávnené výdavky na rekreáciu u poskytovateľov služieb na Slovensku, ktorí majú zmluvný vzťah so spoločnosťou vydávajúcou rekreačný poukaz. Jeho platnosť je do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. Pri tejto forme poskytnutia príspevku na rekreáciu teda zamestnávateľ zakúpi rekreačný poukaz, „nabije“ ho potrebnou sumou a odovzdá zamestnancovi.
Podľa § 152a ods. 9 Zákonníka práce, za oprávnené výdavky sa považujú:
Prečítajte si tiež: Aktuálne informácie o dôchodkoch
Z pohľadu zamestnanca je príspevok na rekreáciu, ktorý mu poskytol jeho zamestnávateľ, príjmom oslobodeným od dane z príjmov. Neplatia sa z neho ani sociálne a zdravotné odvody. Pre zamestnávateľa je príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v súlade so Zákonníkom práce daňovým výdavkom. Musia byť však splnené všetky podmienky podľa tohto predpisu, teda napríklad aj ohľadom výšky príspevku, oprávnených výdavkov a zamestnanca, ktorý musí byť u zamestnávateľa v pracovnom pomere najmenej 24 mesiacov. Ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, potom príspevok na rekreáciu za kalendárny rok (preddavok + doplatok, max. 275 €) predstavuje pre zamestnanca príjem oslobodený od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP] a pre zamestnávateľa daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona o dani z príjmov.
Okrem zamestnancov môžu využívať príspevok na rekreáciu aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Zákon o dani z príjmov totiž v § 19 ods. 2 písm. w) ZDP umožňuje daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (t. j. príjem z podnikania, napríklad živnostníci, alebo z inej SZČ činnosti), ktorí vykonávajú túto činnosť nepretržite aspoň 24 mesiacov, uplatniť si do daňových výdavkov 55 % z oprávnených výdavkov do výšky 275 EUR ročne. Nebol mu poskytnutý príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa (t. j. nemôže si uplatniť príspevok aj ako zamestnanec, aj ako SZČO). Platí tu obdobná logika ako pri zamestnancoch, avšak len v prípade, že SZČO tieto výdavky reálne uhradila (t. j. rodič zaplatil a SZČO mu to preukázateľne uhradila naspäť). Je nutné zdôrazniť, že ak výdavok preukázateľne neniesol samotný daňovník, ktorý má príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, nárok na daňové uplatnenie nevzniká.
Príklad č. 1: Zamestnanec absolvoval rekreáciu vo Vysokých Tatrách 4 dni, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení a teda predložil aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Podľa § 152a ZP má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení.
Príklad č. 2: Rekreácia začala od 2.1.2019 a trvala do 6.1.2019. Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok 28.12.2018 vo výške 110 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v posledný deň rekreácie 6.1.2019. Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu v sume 55 % z oprávnených výdavkov, ktoré musí zamestnávateľovi preukázať ustanovenými dokladmi (obidva doklady musia byť účtovnými dokladmi s označením zamestnanca na sumy 110 € a 60 €). Príspevok v sume 93,50 € (55 % zo 170 €) je u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Dôchodky na Slovensku