Mentálne Postihnutie: Charakteristika, Klasifikácia a Podpora

Úvod do Problematiky Mentálneho Postihnutia

Mentálne postihnutie, známe aj ako mentálna retardácia alebo duševná zaostalosť, predstavuje komplexnú problematiku, ktorá ovplyvňuje životy mnohých jednotlivcov a ich rodín. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na definíciu mentálnej retardácie, jej klasifikáciu, príčiny, špecifiká vo vzdelávaní a psychosociálne aspekty života ľudí s mentálnym postihnutím.

Mentálne postihnutie je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, zvyčajne definovanú ako IQ pod 70. Prejavuje sa v útlom detstve a ovplyvňuje schopnosť jedinca adaptovať sa na bežné životné situácie. Dôležité je zdôrazniť, že mentálna retardácia nie je choroba, ale stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností, ktorý vzniká v priebehu vývinu jedinca.

Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie schopností, ktoré patria k celkovej úrovni inteligencie (poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne) a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Dieťa mentálne postihnuté sa v závislosti od stupňa mentálneho defektu viac či menej odlišuje od normálneho dieťaťa rovnakého veku.

Definícia Mentálnej Retardácie

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10), aktuálne platnej od roku 1992 v 10. revízii, je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, charakterizovaný narušením schopností, ktoré sa prejavujú v priebehu vývinového obdobia a prispievajú k celkovej úrovni inteligencie. Ide najmä o schopnosti poznávacie, rečové, motorické a sociálne.

Inými slovami, mentálna retardácia zahŕňa zníženie rozumových schopností, zastavenie, oneskorenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Dôležité je zdôrazniť, že mentálna retardácia nie je choroba, ale stav, ktorý môže byť spôsobený rôznymi faktormi. Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov mens (myseľ, rozum) a retardatió (zdržanie, oneskorenie). Pojem retardatió vystihuje vývinový aspekt poruchy a tiež zvýrazňuje skutočnosť, že mentálne postihnutie nie je ustálené, definitívne a ukončené. Autori definujú mentálnu retardáciu rôzne, ale jadrom každej takejto definície je vždy zníženie inteligencie rozličného stupňa.

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb s postihnutím

Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti. Koncepčné zručnosti zahŕňajú schopnosť prijímania a porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa. Na jednej strane sa dá hovoriť o oslabenosti niektorých schopností, na druhej strane, títo ľudia môžu mať nadpriemerne vyvinuté iné kvality. Druhou hlavnou charakteristikou mentálnej retardácie je znížená schopnosť adaptability. Adaptabilitu chápeme ako schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Dôležité je si uvedomiť, že ľudia s mentálnym postihnutím sú výnimočné bytosti plné potenciálu, citov, emócií, sú nám priateľmi, partnermi a v našej spoločnosti plnohodnotnými členmi. Pokiaľ chceme vedieť, s akým človekom pracujeme, je nevyhnutné brať ohľad na jeho individuálne charakteristiky a prostredie, v akom sa pohybuje. Ľudia s mentálnym postihnutím sú veľmi rôznorodou skupinou, spravidla v určitých veciach potrebujú viac podpory než ľudia bez postihnutia, avšak aj miera podpory sa líši od človeka k človeku. Ku každému je potrebné pristupovať individuálne. A to je jeden z najdôležitejších aspektov pri sociálnej práci s ľuďmi s mentálnym postihnutím. Akceptovať ich takých, akí sú a poskytnúť im takú mieru podpory, ktorá im umožní začlenenie a sebarealizáciu.

História Názvoslovia

Mentálne postihnutie sa v minulosti označovalo mnohými pojmami, ktoré sa v priebehu rokov stali dehonestujúcimi, sprofanovanými a stigmatizujúcimi. V roku 2009 bola zahájená prostredníctvom Special Olympics International a Best Buddies kampaň za "Ukončenie používania slova Retard". Ide o zvyšovanie povedomia spoločnosti o dehumanizujúcich a škodlivých účinkoch slova "retard" a na presvedčenie všetkých, aby prestali používať tzv. R-slovo.

Klasifikácia Mentálnej Retardácie

Mentálna retardácia môže byť podmienená organicky alebo sociálne. Pri organicky podmienenej mentálnej retardácii hovoríme o oligofrénii a demencii podľa vývinového štádia, v ktorom bol poškodený centrálny nervový systém. Ak nejde u dieťaťa o organické poškodenie mozgu a má nenarušenú nervovú sústavu, je možné mentálne postihnutie vylúčiť. Vo vzťahu k príčinám vzniku sa delí mentálna retardácia na tri základné druhy (Bajo, 1994):

  • Oligofrénia
  • Demencia
  • Sociálne podmienená mentálna retardácia

Klasifikácia Podľa Etiológie

Klasifikačným kritériom je príčina mentálnej retardácie.

  • Po infekciách a intoxikáciách.
  • Po úrazoch alebo iných fyzikálnych činiteľoch (napr. prenatálne poškodenie).
  • Pri poruchách metabolizmu, rastu a výšky (napr. fenylketonúria).
  • Pri makroskopických léziách mozgu (novotvarom, degeneráciou atď.).
  • Pri chorobách a stavoch spôsobených inými a nešpecifickými prenatálnymi vplavmi (napr. vrodený hydrocefalus).
  • Pri chromozomálnych abnormalitách (napr. Downov syndróm).

Druhy Mentálneho Postihnutia

Oligofrénia (Slabomyseľnosť)

Oligofrénia, alebo slabomyseľnosť, je stav obmedzeného vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových. Ide o narušenie intelektu, ktoré je zdedené, vrodené alebo vzniká v ranom období detstva, spravidla do druhého roku života.

Prečítajte si tiež: Stratégie pre duševné zdravie

Príčiny oligofrénie

Príčiny oligofrénie môžu byť:

  • Biologicky podmienené: Súvisia s poškodením mozgu.
  • Sociálne podmienené: Spôsobené extrémnou výchovnou zanedbanosťou.

Demencia

Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových a duševných schopností. Vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po druhom roku života. Priebeh demencie má progresíny charakter - zhoršuje sa, je pozvoľné, až k rozpadu osobnosti, alexia, agrafia, akalúlia, strata schopnosti naučiť sa písať, počítať. Sú to pekné deti, lebo sa vyvíjali ako zdravé, tým sa odlišujú od oligofrenikov.

Príčiny demencie:

  • epileptické záchvaty (časté);
  • úrazy mozgu;
  • choroby žliaz s vnútornou sekréciou (kretenizmus);
  • poruchy metabolizmu;
  • degeneratívne poruchy CN.

Sociálne Podmienené Mentálne Postihnutie

Sociálne faktory hrajú významnú úlohu pri vzniku mentálneho postihnutia. Ide o prípady, kedy zaostávanie v mentálnom vývine bolo spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny. Z histórie sú známe veľmi extrémne prípady takýchto odhodených a opustených detí. Napríklad prípad Amaly a Kamaly alebo Gašpara Hausera sú veľmi inštruktívne a literárne dokumentované.

Sociálne: vzniká v extrémne nevhodnom sociálnom prostredí, napr. IQ do 35, výrazné oneskorenie vývinu, nekoordinovanosť hrubej a jemnej motoriky, často prehnane reagujú na chlad, teplo, hlad, vnímajú, ale majú minimálnu pamäť, myslenie prakticky chýba, ak hovoria, tak bez chápania významu. Dieťa je izolované od spoločnosti, nepodnetné prostredie (nemajú dostatok podnetov na rozvoj osobnosti).

Stupne Mentálnej Retardácie a Inteligenčný Kvocient (IQ)

Stupeň mentálnej retardácie sa určuje pomocou inteligenčných testov, ktorých výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Hodnoty tohto kvocientu stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia WHO v Ženeve a sú uverejnené v tzv. Medzinárodnej klasifikácii chorôb (aktuálne platí od r.1992 10.revízia tejto klasifikácie). Číselné hodnoty treba chápať len orientačne - s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ. Kvantitatívne hodnotenie inteligencie je len hrubým odhadom schopností.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre duševne chorých

Podľa súčasne platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) rozlišujeme tieto stupne mentálnej retardácie:

  • Ľahká mentálna retardácia (mierna duševná zaostalosť): IQ 50-69
  • Stredná mentálna retardácia (stredne ťažká duševná zaostalosť): IQ 35-49
  • Ťažká mentálna retardácia (ťažká duševná zaostalosť): IQ 20-34
  • Hlboká mentálna retardácia (hlboká duševná zaostalosť): IQ nižšie ako 20

Je však dôležité si uvedomiť, že IQ je len orientačným ukazovateľom a nepostihuje všetky aspekty osobnosti človeka. Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti. Medzi koncepčné zručnosti patrí schopnosť prijímania, porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa. Medziľudské vzťahy a schopnosť empatie patria k sociálnym zručnostiam.

Charakteristika Podľa Stupňa Postihnutia

Ľahká Mentálna Retardácia (IQ 50-69)

Ide o najľahší stupeň mentálnej retardácie. Ľudia s ľahkou mentálnou retardáciou majú problémy s učením, myslením, vnímaním, pozornosťou, pamäťou, abstrakciou, dedukciou, úsudkom a logickým myslením. Ich reč je chudobnejšia a sú ľahko ovplyvniteľní. Spôsob verbálnej komunikácie u nich nemusí byť v bežných situáciách nápadný. V dospelosti dokážu svoje nedostatky „zamaskovať" a to v situáciách, v ktorých môžu uplatniť naučené rečové stereotypy. Bývajú tvrdohlaví, ale veľmi ľahko sa dajú ovplyvniť, čo často krát vedie ku kriminalite. Majú sklon k primitívnym reakciám, ktoré sú bezcieľne a nezvládnuteľné. Dosť často sa objavuje skratové konanie. V práci sú nestáli, konfliktní, zlomyseľní, výbušní a egoistickí. U týchto osôb sa môžu objaviť aj pridružené chorobné stavy ako napr. autizmus, epilepsia, poruchy správania a poruchy adaptácie. Deti môžu dospieť k schopnosti abstraktného myslenia a podľa Sováka (1965) zaostávajú v usudzovacej schopnosti, kedy sa od nich vyžaduje rýchla reakcia na zmenenú situáciu. Pri vhodnej edukácii a podpore sa však môžu plne zaradiť do spoločnosti.

Stredná Mentálna Retardácia (IQ 35-49)

Osoby so stredným stupňom mentálnej retardácie majú výrazne znížené schopnosti chápania, komunikácie a sebaobsluhy. Vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu je veľmi nápadné zaostávanie. Matulay (1986) vo svojej knihe uvádza, že títo ľudia si postupne dokážu osvojiť základy samoobsluhy, jednoduché pracovné zručnosti, ktoré vykonávajú pod sústavným vedením. Postupne sa naučia dorozumievať sa rečou so svojim okolím, hoc viac slov poznajú, než aktívne používajú. Ich reč ostáva na úrovni významových zvukov s prostými jednoslovnými vetami. Sú schopní osvojiť si spoločenské a pracovné návyky a základy čítania, písania a počítania. S primeranou pomocou sa dokážu zaradiť do spoločnosti. Bajo (1985) zdôrazňuje, že tieto osoby sú schopné osvojiť si spoločenské a pracovné návyky a zvládnu aj základy čítania, písania a počítania.

Ťažká Mentálna Retardácia (IQ 20-34)

Pri ťažkej mentálnej retardácii dochádza k výraznému oneskoreniu psychického aj fyzického vývinu. Myslenie, pamäť a asociačné schopnosti sú výrazne narušené. Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Oneskorené je sedenie, státie a chodenie, pričom majú slabý svalový tonus. Ich pohyby sú hrubé a nekoordinované. Sú tu perspektívy na dosiahnutie najjednoduchších základov samoobsluhy a najjednoduchších pracovných operácii. Ich pamäť a asociačné schopnosti sú minimálne a myslenie prakticky celkom chýba. Aj tu je možné naučiť sa aspoň zopár jednoduchých slov. Niektoré osoby sa nenaučia hovoriť a používajú gestikuláciu. Ich emočné reakcie sú primitívne. Pri vhodnej podpore a edukácii je možné pozitívne podnecovať ich vývinové kapacity a zabezpečiť zlepšenie ich života.

Hlboká Mentálna Retardácia (IQ < 20)

Toto najťažšie postihnutie, pri ktorom je potrebný trvalý dozor, nie je časté. Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Ide o hlboké zaostávanie vo všetkých vývinových etapách a oblastiach s výrazným defektom motoriky. Potrebujú asistenčnú pomoc takmer pri všetkých úkonoch a činnostiach. Ľudia s touto mentálnou retardáciou sú zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ. Neovládajú reč, nevedia jasne prejaviť ani svoje city. Dokonca iba asi 35% z nich vie aktívne prejaviť svoje základné potreby, napr. hlad (Matulay, 1986). Ich komunikácia ostáva na nižšej úrovni a zvyčajne vydávajú…

Príčiny Mentálnej Retardácie

Viacero faktorov vonkajšieho a vnútorného prostredia sa podieľa na vzniku mentálneho postihnutia. Príčiny mentálnej retardácie môžu byť rôzne a komplexné.

  • Endogénne faktory: Tieto vrodené príčiny mentálnej retardácie sa vyvíjajú počas embryogenézy, sú zväčša podmienené geneticky. Mentálne postihnutie môže byť podmienené aj vrodenými faktormi - dedičné faktory majú svoj pôvod pred počatím, dedíme ich od svojich predkov. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Takže mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre, alebo vo funkcii genetického aparátu (chromozómová porucha - napr. Downov syndróm).
  • Exogénne faktory: Faktory pôsobiace počas tehotenstva, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu. Sú to rôzne fyzikálne, chemické a biologické látky, ktoré pôsobia škodlivo na plod. Jedná sa o fyzikálne, chemické a biologické vplyvy pôsobiace v prenatálnom období. Na poškodení plodu a centrálneho nervového systému sa podieľajú rôzne infekčné choroby ako napríklad toxoplazmóza alebo rubeola. Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy (napr. poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka, infekčného ochorenia u matky počas raného tehotenstva - nebezpečná je napr. rubeola, či toxoplazma).
  • Perinatálne faktory: Poškodenie mozgu počas pôrodu, napríklad v dôsledku nedostatku kyslíka. Mentálne postihnutie, ktoré vzniká na základe postnatálneho poškodenia mozgu - narušenie rozvoja rozumových schopností - napr. po poškodení CNS, alebo prekonaní meningitídy v ranom detstve.
  • Postnatálne faktory: Poškodenie mozgu po narodení, spôsobené napríklad úrazmi, infekciami alebo toxickými látkami.
  • Sociálne faktory: Sú to prípady, kedy zaostávanie v mentálnom vývine bolo spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny. Extrémne zanedbávanie a nedostatok stimulácie v ranom detstve. Existuje aj tzv. sociálne podmienená mentálna retardácia, ktorá vzniká na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok. Z histórie sú známe veľmi extrémne prípady takýchto odhodených a opustených detí. Napríklad prípad Amaly a Kamaly alebo Gašpara Hausera sú veľmi inštruktívne a literárne dokumentované.

Diagnostika a Skorá Intervencia

Každý rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá celkom bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odborníka - psychológa - ktorý pomocou testov zmeria IQ dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať aktuálne schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery. Intelektové schopnosti sa vplyvom cvičení, učenia či rehabilitácie môžu časom meniť, aj zlepšiť.

Špecifiká Vo Vzdelávaní

Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím vyžaduje individuálny prístup a prispôsobenie vzdelávacieho programu ich špecifickým potrebám. Deti s týmito diagnózami sa môžu vzdelávať:

  • Špeciálne školy pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím: Tu má dieťa do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia. Poskytujú špecializované vzdelávanie a terapiu, ktoré sú prispôsobené potrebám žiakov. Niekedy práve prvotné vzdelávanie v špeciálnej škole môže byť veľmi dobrým východiskom pre ďalšiu integráciu dieťaťa do bežného života, medzi bežnú, intaktnú populáciu.
  • Špeciálne triedy pre žiakov s mentálnym postihnutím v bežných školách: Ak ju škola má zriadenú, umožňuje žiakom s mentálnym postihnutím vzdelávať sa v bežnom školskom prostredí, s podporou špeciálnych pedagógov.
  • Školská integrácia v bežných školách: V každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky. Žiaci s mentálnym postihnutím sa vzdelávajú v bežných triedach, s individuálnou podporou a prispôsobením vzdelávacieho programu. Podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga. Pri ťažších stupňoch mentálneho postihnutia je vzdelávanie formou integrácie náročné - najmä na organizáciu vzdelávania zo strany školy aj na personálne zabezpečenie. Nie vždy musí byť práve takáto forma pre dieťa tou najlepšou možnosťou.

Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu - teda či sa jedná o ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia. Z toho potom vychádza nastavenie vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa bude dieťa vzdelávať.

Vzdelávací program pre žiakov s MP sa člení na tri varianty v závislosti od tohto stupňa mentálneho postihnutia:

  • Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie. Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa tohto vzdelávacieho programu - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP).
  • Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie. Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa tohto vzdelávacieho programu - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP).
  • Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie. Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa tohto vzdelávacieho programu - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP).

Dôležitou súčasťou vzdelávania je vyučovací predmet pracovné vyučovanie, ktoré patrí medzi hlavné vyučovacie predmety. Plní aj dôležitú rehabilitačnú funkciu a najmä vedie žiaka k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností, ktoré majú pre jeho ďalší život rozhodujúcu úlohu. Má tri základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce a práce v domácnosti. Ukončením posledného ročníka ZŠ žiaci s MP nadobúdajú primárne vzdelanie - nie nižšie sekundárne, ako ostatní bežní žiaci základnej školy. Preto v ďalšom vzdelávaní nemôžu pokračovať - a to ani formou integrácie - v bežných stredných školách, pretože v týchto je predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie stredné vzdelanie. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole. Špeciálne odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností a žiaci sa uplatnia v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl.

Psychické Osobitosti Mentálne Postihnutých

Existujú dve koncepcie:

  • Prvá: Mentálne postihnuté dieťa si viac alebo menej osvojuje všetko jednoduché, elementárne, ale nemôže dosiahnuť napr. vyššiu úroveň zovšeobecnenia, abstrakcie, ani vysokú mravnú kultúru.
  • Druhá: Aj mentálne postihnuté dieťa je v procese svojho vývinu schopné dosiahnuť pomerne vysokú úroveň vývinu aj vyšších kognitívnych procesov, moralného správania a pod., len tento proces je oveľa komplikovanejší, dlhšie trvá a treba vynaložiť vyššie výchovné úsilie (samozrejme, treba tu brať do úvahy aj vážnosť a druh postihnutia).

Vnímanie

Zrakové Vnímanie

Osobitosti:

  • Spomalené tempo zrakového vnímania - potrebujú dlhší čas sledovania podnetu na vytvorenie adekvátneho vnemu.
  • Znížený rozsah zrakového vnímania - v dôsledku nedostatočného postihovania vzťahov a súvislostí pri pozorovaní skutočnosti.
  • Nedostatočná diferenciácia podobných predmetov - dôsledkom nevšímania si jemnejších detailov dochádza k stotožneniu rozdielnych predmetov, napr. kompas-hodinky.
  • Porucha diferenciácie figúry a pozadia.
  • Rigidita vnímania (neschopnosť zmeniť nacvičený stereotyp; nepružnosť).
  • Porucha elementárno-syntetickej funkcie - neschopnosť štruktúrovania tvarov.
  • Porucha integrácie - prejavuje sa v zmenenom rozsahu a celostnosti vnímania.
  • Výberovosť vnímania - v dôsledku toho sa často spontánne zameriavajú na predmety výrazné, výnimočné, ktoré sa značne odlišujú od okolia.

Hmatové Vnímanie

Táto oblasť je u mentálne retardovaných najmenej postihnutá, výkony sa najviac približujú výkonom normálnych. Rozdiel medzi postihnutými a normálnymi žiakmi je najmä v časových charakteristikách, kde postihnutí potrebujú dlhší čas na prezentáciu podnetu, potrebný na jeho identifikáciu.

Dôležitú úlohu má aj to, o aký druh predmetu ide.

Mentálne postihnutí žiaci majú väčší problém s pomenovaním predmetu, ako s jeho identifikáciou.

Predstavivosť

Osobitosti:

  • Znížená schopnosť produkcie predstáv, znížené množstvo predstáv.
  • Strata originality, spodobňovania predstáv. Mentálne retardovaný si vytvára predstavy tak, že združuje znaky rôznych predmetov, predmety tak strácajú originálnosť, stávajú sa podobnými.
  • Fragmentárnosť (úryvkovitosť) pre…

Optimálna Výchova Mentálne Postihnutých Detí

Najvýznamnejší socializačný a výchovný činiteľ je pre deti s mentálnym postihom nepochybne rodina. Tá významnou mierou ovplyvňuje dieťa od jeho narodenia. Mentálne postihnutie môže siahať do prenatálneho obdobia. Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva. Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy (napr. poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka, infekčného ochorenia u matky počas raného tehotenstva - nebezpečná je napr. rubeola, či toxoplazma). Mentálne postihnutie môže byť podmienené aj vrodenými faktormi - dedičné faktory majú svoj pôvod pred počatím, dedíme ich od svojich predkov. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Takže mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre, alebo vo funkcii genetického aparátu (chromozómová porucha - napr. Downov syndróm). Mentálne postihnutie, ktoré vzniká na základe postnatálneho poškodenia mozgu - narušenie rozvoja rozumových schopností - napr. po poškodení CNS, alebo prekonaní meningitídy v ranom detstve. Existuje aj tzv. sociálne podmienená mentálna retardácia, ktorá vzniká na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.

Optimálna situácia pre všestranný vývin dieťaťa je v zdravej rodine, kde dominuje láska a zdravá náklonnosť k dieťaťu, trpezlivosť, vzájomné porozumenie a spoločný výchovný postup rodičov. Pohyb a hra neslúži len na jeho rozptýlenie, ale plní dôležitú funkciu aj pri rozvoji a vzdelávaní dieťaťa. Formou hry si dieťa oveľa ľahšie osvojí určité pohybové, zmyslové, či rečové návyky, ako pri prikazovaní pre dieťa bezvýznamnom. Hra malých detí neobsahuje účel. Správne zvolená hra dáva dieťaťu pocit zodpovednosti, dôležitosti a malých víťazstiev. Dieťa sa v hre môže realizovať, uplatniť svoje zručnosti, po prípade sa zdokonaľovať vo svojich nedostatkoch. Význam hry vo vývoji každého jedinca je teda nepopierateľný. Je dôležité nájsť si čas, venovať sa dieťaťu pri hre, pomáhať mu, usmerňovať a koordinovať ho. Hra nemá v živote dieťaťa náhradnú, zábavnú funkciu, ktorú bežne nadobúda v živote dospelého človeka. Dieťa sa nehrá preto, aby sa odreagovalo alebo pobavilo.

tags: #duševne #ťažko #postihnutý #charakteristika

Ďalšie články