Duševné Vlastníctvo: Komplexná Definícia a Právna Ochrana

Duševné vlastníctvo (DV) je kľúčový pojem v modernom právnom a ekonomickom systéme. V tomto článku sa podrobne pozrieme na definíciu duševného vlastníctva, jeho rôzne formy, právnu ochranu, a praktické aspekty týkajúce sa vlastníctva a využívania duševného vlastníctva. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov po profesionálov.

Úvod do Duševného Vlastníctva

Intelektuálne vlastníctvo alebo aj duševné vlastníctvo (DV) sa vzťahuje na duševné výtvory, ako sú vynálezy, literárne a umelecké diela, dizajny, symboly, názvy a obrázky používané v obchode. Duševné vlastníctvo je právne chránené napríklad patentmi, autorskými právami a ochrannými známkami, ktoré umožňujú ľuďom získať uznanie alebo finančný prospech z toho, čo vynašli alebo vytvorili. Cieľom systému duševného vlastníctva je nájsť správnu rovnováhu medzi záujmami inovátorov a širším verejným záujmom, aby sa podporilo prostredie, v ktorom sa môže rozvíjať tvorivosť a inovácie.

Definícia Vlastníckeho Práva

Vlastnícke právo predstavuje základný pilier kapitalizmu a právneho systému zameraného na súkromné vlastníctvo. Toto právo poskytuje jednotlivcom a organizáciám možnosť mať vo vlastníctve a riadiť svoje majetky podľa vlastných preferencií. Súčasťou tohto práva sú aj povinnosti, vrátane nutnosti platiť dane spojené s vlastnením majetku a zároveň rešpektovať práva ostatných.

Presné legislatívne znenie vlastníckeho práva znie: “Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.” Existuje päť základných charakteristík vlastníckeho práva:

Právo na Vlastnenie

Tento základný princíp umožňuje jednotlivcom a korporáciám byť vlastníkmi nejakého druhu majetku. Takýto majetok môže zahŕňať hmotné aktíva, ako sú nehnuteľnosti, vozidlá a pozemky, ako aj nehmotné aktíva, ako sú práva na duševné vlastníctvo, patenty, obchodné značky a obchodné tajomstvá.

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb s postihnutím

Právo na Používanie

Majiteľ má plnú slobodu pri rozhodovaní o využívaní svojho majetku podľa svojich osobných potrieb a preferencií. Súčasťou tejto slobody je kontrola nad spôsobom použitia majetku a možnosť rozhodovať o jeho využití.

Aby ste si to vedeli bližšie predstaviť tak napríklad: Majiteľ nehnuteľnosti má právomoc určiť, či ju bude sám obývať, poskytne ju na prenájom niekomu inému alebo ju využije pre iné účely napríklad na rekreáciu, vždy však musí dodržiavať právne predpisy užívania a nemôže zasahovať do práv ostatných.

Právo na Zisk z Majetku

Vlastník majetku má právo generovať zisk z jeho využívania alebo predaja. To znamená, že môže získať financie z prenajímania nehnuteľností, predávania produktov, prijímania dividend z investícií alebo profitovania z predaja patentov a licenčných práv.

Právo na Dispozíciu s Majetkom

Majiteľ má plné právo disponovať so svojím majetkom, či už prostredníctvom jeho predaja, darovania alebo prevodom. Táto právomoc vlastníkovi umožňuje určiť, kto sa stane budúcim vlastníkom, či už prostredníctvom predaja, závetu alebo daru.

Právo na Právnu Ochranu

Právne systémy chránia vlastnícke práva, poskytujúce rôzne právne nástroje na ich zabezpečenie. To zahŕňa možnosť využitia súdnych procesov na obranu proti nelegálnemu využívaniu alebo neoprávnenému prevzatiu majetku, ako aj proti porušeniam duševného vlastníctva, ako sú autorské práva a patenty.

Prečítajte si tiež: Stratégie pre duševné zdravie

Čo je to Duševné Vlastníctvo?

Duševné vlastníctvo vzniká (najmä) tvorivou duševnou činnosťou človeka, výsledkom ktorej je vznik nehmotného statku. Za nehmotný statok možno považovať aj jednotlivé zložky osobnosti človeka, napr. jeho česť, no tieto nehmotné statky nemožno zaradiť pod pojem duševné vlastníctvo, keďže nemôžu byť predmetom súkromnoprávnych vzťahov (spomínanú česť nie je napr. možné zmluvne previesť na iného) a nie sú tak využiteľné pre podnikateľské alebo iné podobné účely.

Možnosť byť predmetom súkromnoprávnych vzťahov je teda prvým kritériom, ktoré je potrebné splniť, aby mohol byť nehmotný statok súčasne aj predmetom duševného vlastníctva. Predmety duševného vlastníctva rovnako musia mať určitú majetkovú hodnotu, z čoho vyplýva, že ich možno ohodnotiť a vyjadriť ich všeobecnú hodnotu. Nevyhnutným prvkom je zároveň prítomnosť tvorivej duševnej činnosti (neplatí napr. ochrannej známke), ktorá však musí byť vyjadrená v podobe vnímateľnej ľudskými zmyslami.

Formy Duševného Vlastníctva

Duševné vlastníctvo podlieha právnej ochrane. K porušeniu práva duševného vlastníctva najčastejšie dochádza v prípadoch, keď niekto použije tento majetok nehmotnej povahy bez súhlasu autora, tvorcu, či majiteľa duševného vlastníctva. Častým prípadom porušovania práv duševného vlastníctva je falšovaný a pirátsky tovar, ktorého rozsah sa neustále zvyšuje. Priamo ovplyvňuje hospodárske a sociálne vzťahy a predstavuje hrozbu nielen pre národné ekonomiky a medzinárodné trhové prostredie, ale aj pre zdravie a bezpečnosť ľudí, nakoľko sa stále viac orientuje na výrobky dennej spotreby (potraviny, lieky, hračky, kozmetika a pod.). Výroba falzifikátov tiež spôsobuje deformáciu trhového prostredia, keďže ohrozuje konkurenciu zaplavením trhu lacným tovarom a poškodzovaním domácich výrobcov. Okrem toho je rozšíreným problémom porušovanie autorského práva, predovšetkým na internete (napr. sprístupňovanie hudby, filmov, kníh a pod.

Autorské Právo

Autorský zákon demonštratívne (príkladmo) v § 3 ods. 2 vypočítava, aké výtvory môžu byť predmetom autorského práva.

• dielo je z oblasti literatúry, umenia alebo vedy (§ 3 ods.
• ide o jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora (§ 3 ods. 1); pričom jedinečnosť nie je pojmovým znakom (podmienkou) v prípade fotografického diela (§ 3 ods.
• je objektívne vnímateľné zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia (§ 3 ods.

Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého alebo vedeckého diela, ak spĺňa pojmové znaky diela. Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo. Autorský zákon v § 5 vymenúva, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva. Autorské právo sa neudeľuje v žiadnom osobitnom konaní, neregistruje sa. Platná slovenská právna úprava teda neobsahuje ustanovenia o vydávaní dokladov, potvrdení, či osvedčení, ktoré by dokazovali, resp. potvrdzovali autorstvo fyzickej osoby k určitému dielu, ani neurčuje orgán, ktorý by bol touto činnosťou poverený. Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Bližšie k vzniku autorského práva viď otázka č. Určité osobitosti možno nájsť pri audiovizuálnom diele, počítačovom programe a databáze.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre duševne chorých

Zjednodušene povedané, ide napr. o film, či už bude úplne pôvodný (diela sú vytvorené priamo pre audiovizuálne dielo napr. vlastná hudba, vlastný scenár) alebo zložený z iných, už existujúcich, diel, ktoré boli vytvorené nezávisle od vzniku audiovizuálneho diela (napr. zaradenie populárneho hudobného diela do filmu, spracovanie knihy na scenár k filmu). Autor audiovizuálneho diela si musí vyžiadať súhlas na použitie tohto iného, už existujúceho, diela od jeho autora a až potom ho môže použiť vo svojom audiovizuálnom diele. Toto iné, už existujúce, dielo (napr. Na tvorbe audiovizuálneho diela sa podieľa zvyčajne viacero fyzických osôb, ktoré sú spoluautormi audiovizuálneho diela. Autorom audiovizuálneho diela je predovšetkým osoba zapísaná v Medzinárodnom zozname audiovizuálnych diel. Ďalšími autormi sú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo. Osoby, ktoré sú autormi audiovizuálneho diela, treba odlišovať od osoby, ktorá k audiovizuálnemu dielu vykonáva práva. Výkon práv k audiovizuálnemu dielu je totiž prenesený z tvorcov (autorov) na výrobcu originálu (producenta) audiovizuálneho diela. Z toho vyplýva, že majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca originálu audiovizuálneho diela (producent), ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene jednotlivo pre každý spôsob použitia audiovizuálneho diela.

Počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme, použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení (napr. Príkazy a inštrukcie môžu byť vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Definícia počítačového programu zahŕňa aj programy, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvéru). Počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Na to, aby bol počítačový program autorskoprávne chránený, stačí, ak spĺňa podmienku tvorivosti, teda je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Žiadne iné kritériá na určenie autorskoprávnej ochrany počítačového programu sa neuplatnia. Autor počítačového programu udeľuje na jeho použitie súhlas prostredníctvom uzavretia licenčnej zmluvy. Počítačové programy majú jednak osobitnú úpravu výnimiek a obmedzení (§ 89), a jednak sa na ne môžu aplikovať niektoré ďalšie všeobecné výnimky a obmedzenia majetkových práv (napr.

Kto je Autorom?

Autorské právo „patrí" predovšetkým autorovi diela (môže však „patriť" aj dedičovi (pretože majetkové práva sú predmetom dedičstva). Vykonávať autorské práva (majetkové a niektoré osobnostné) môže napr. Autorom diela je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila (§ 13). Pri určení autora sa vychádza z predpokladu autorstva, podľa ktorého fyzická osoba, ktorej meno, priezvisko alebo meno a priezvisko (ďalej len „meno") je uvedené na diele alebo vo vzťahu k dielu obvyklým spôsobom ako označenie autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázaný opak. To platí aj vtedy, keď je dielo označené pseudonymom, ak nie sú nijaké pochybnosti o totožnosti autora. Pri tvorbe jediného diela môže vzniknúť spoluautorstvo (§ 15) dvoch alebo viacerých osôb (pokiaľ nie je možné od seba odlíšiť tvorivé vklady jednotlivých autorov a použiť ich ako samostatné diela).

Ako Vzniká Autorské Právo?

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami (§ 16). Nie je pritom rozhodujúca jeho podoba, obsah, kvalita, účel alebo forma vyjadrenia. Nezáleží ani na miere dokončenia diela (ak časť spĺňa pojmové znaky diela, je chránená aj len táto časť, resp. vývojová fáza diela). Ktorákoľvek fyzická osoba sa môže sama rozhodnúť, že vlastnou tvorivou duševnou činnosťou vytvorí dielo a stane sa tak jeho autorom. Takejto fyzickej osobe vzniká autorské právo k dielu momentom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Nie vždy však autor tvorí dielo z vlastnej iniciatívy. Podnet na vytvorenie diela môže totiž prísť aj od inej osoby alebo vyplýva priamo z určitého právneho vzťahu autora k inej fyzickej alebo právnickej osobe. Autorský zákon preto rozlišuje rôzne osobitné režimy tvorby diel.

Tvorba Diel v Pracovnom Pomere

Pri zamestnaneckom diele je autorom zamestnanec, teda osoba pracujúca pre určitého zamestnávateľa. Zamestnanecké dielo je také dielo, ktoré vzniklo z dôvodu, že zamestnanec si jeho vytvorením plní povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu (napr. služobného alebo štátnozamestnaneckého vzťahu) - napr. v pracovnej zmluve má zamestnanec v rámci popisu práce uvedenú literárnu alebo publikačnú činnosť. Zamestnaneckým dielom sa rozumie aj dielo, ktoré vytvoril autor, aby si splnil povinnosti vyplývajúce mu z členstva v orgánoch právnickej osoby. Právnická osoba, členom orgánu ktorej je autor, sa potom chápe ako zamestnávateľ. Hoci v pozícii autora je pri zamestnaneckom diele zamestnanec, autorský zákon priznáva výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi, pokiaľ sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom - autorom inak. Zamestnanec - autor nesmie zamestnávateľa obmedzovať tým, že by súčasne popri zamestnávateľovi dielo sám používal alebo udeľoval súhlas na použitie svojho zamestnaneckého diela inej osobe, čiže je povinný zdržať sa výkonu akýchkoľvek majetkových práv k svojmu zamestnaneckému dielu. Zamestnávateľovi teda prislúcha zo zákona výkon všetkých majetkových práv, t.j. Autorský zákon dokonca umožňuje zamestnávateľovi urobiť niektoré nevyhnutné zásahy do osobnostných práv autora.

Práva Žiaka pri Tvorbe Diela na Splnenie Školských Povinností

K vytvoreniu autorskoprávne chránených diel dochádza aj v prostredí školy. Deti, žiaci alebo študenti tvoria školské diela (napr. Škola vynaloží určité náklady (poskytne nástroje, zariadenie, energie atď.), čím pomôže žiakovi alebo študentovi vytvoriť dielo a on ako autor je následne na návrh školy povinný uzavrieť so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu. Licenčná zmluva slúži škole, aby mohla školské dielo použiť spôsobom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný. Keďže licenčná zmluva, ktorú uzatvára autor so školou je nevýhradná, autor môže ďalej k svojmu školskému dielu uzatvárať licenčné zmluvy, a to aj za odmenu (t.j. autor školského diela môže udeliť tretej osobe odlišnej od školy súhlas, že môže použiť jeho dielo a môže si dohodnúť za takéto použitie aj odmenu).

Osobnostné Práva Autora

Osobnostné práva autora sú neprevoditeľné, to znamená, že autor tieto práva nemôže previesť na inú osobu ani sa ich nemôže vzdať. Ani po smrti autora si však nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu. Dielo možno použiť len takým spôsobom, ktorý neznižuje jeho hodnotu. Tiež je nutné uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo. Po smrti autora sa ochrany autorského práva - tzv. postmortálnej ochrany, môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba (definíciu blízkej osoby v právnom zmysle obsahuje § 116 Občianskeho zákonníka), dedič, príslušná profesijná komora alebo príslušná právnická osoba združujúca autorov (napr. komora architektov alebo organizácia kolektívnej správy). Autor môže so svojimi osobnostnými právami disponovať len v obmedzenej miere, a to udeliť súhlas používateľovi svojho diela na zásah do svojich osobnostných práv (napr. na to, aby používateľ dielo spracoval sa často vyžaduje aj zásah do diela, t.j. do autorovho osobnostného práva na nedotknuteľnosť diela).

Použitie Diela Inou Osobou

Autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Autorovi prináleží aj právo na odmenu. Majetkové práva autora udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú, autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Tak ako osobnostné práva, aj majetkové práva autora sú neprevoditeľné a nemožno sa ich vzdať. Jedinou možnosťou dispozície je teda udelenie licencie (licenčnou zmluvou). Pokiaľ autor vytvoril dielo, je predpoklad, že má záujem, aby sa dostalo do sféry iných osôb, aby ho mohli užívať (v ne-autorskoprávnom zmysle) alebo používať (v autorskoprávnom zmysle). Kým na užívanie diela - napr. vnímaním (napr. prečítanie knihy, pozretie obrazu) nie je potrebný súhlas autora, na použitie v autorskoprávnom zmysle je potrebné získať súhlas autora. Nakoľko ide len o demonštratívny výpočet, môžu prichádzať do úvahy aj ďalšie spôsoby použitia, na ktoré je autor oprávnený udeľovať súhlas. Osobnostné práva autora trvajú len počas jeho života a zanikajú smrťou (§ 18 ods. 3). Ak bolo dielo zverejnené pod pseudonymom, alebo ak ide o anonymné dielo, trvajú majetkové práva 70 rokov po zverejnení tohto diela. To platí len v prípade, ak totožnosť autora nie je známa. Po uplynutí tejto doby sa dielo stáva voľným dielom (§ 9) (ang. Public domain), čo znamená, že používateľ nie je povinný získať súhlas na použitie diela, ani uhradiť odmenu. Bez súhlasu autora možno dielo použiť v prípade, ak ide o použitie na základe tzv.

Zákonné licencie predstavujú výnimky a obmedzenia z práva autora na udelenie súhlasu na použitie diela. Za použitie diela na základe zákonnej licencie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, v niektorých prípadoch však autorovi patrí tzv. Uplatnenie zákonných licencií je možné len za súčasného splnenia podmienok tzv. trojkrokového testu. Na to, aby bolo možné použiť zákonnú licenciu musia byť uvedené podmienky v každom jednotlivom prípade naplnené kumulatívne, to znamená spoločne. Ak by čo len jedna z podmienok nebola splnená, zákonnú licenciu nemožno uplatniť. V prípade zamestnaneckého diela (§ 90 vykonáva majetkové práva autora k tomuto dielu zo zákona zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak.

• dielo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou iného diela, napr.
• čiastočne osirelé dielo, prvýkrát vydané alebo odvysielané v niektorom členskom štáte EÚ, ktorého autora nemožno určiť, alebo, ak bol určený, nemožno ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadávaní a je uložené v zbierkach vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií alebo v zákonnom depozitári.

Smernica a Autorský zákon stanovuje zákonnú výnimku z povinnosti získať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti (§ 51). Osirelé dielo tak môžu bez súhlasu nositeľa práv použiť knižnice, múzeá, galérie, archívy, školy, ale aj verejnoprávny vysielateľ či Slovenský filmový ústav, avšak výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme. Zákon súčasne chráni práva autora, ktorý má právo kedykoľvek ukončiť status osirelého diela a nárokovať si primeranú odmenu od používateľa svojho diela. Na základe pravidla tzv. vzájomného uznávania statusu osirelého diela je dielo, ktoré sa považuje za osirelé v niektorom členskom štáte EÚ, uznané za osirelé aj v ostatných členských štátoch. Inštitút obchodne nedostupného diela upravuje § 12 Autorského zákona. Za obchodne nedostupné diela sa považujú slovesné diela vyjadrené v písomnej forme, najmä knihy, časopisy a noviny (a obdobne fotografické diela a diela výtvarného umenia, ktoré sú súčasťou takéhoto diela alebo sú s ním spojené), ktoré sú autorskoprávne chránené, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch, nie je ich teda možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (medzi tradičné obchodné kanály nespadá kúpa použitej veci podľa Občianskeho zákonníka, t.j. „kúpa z druhej ruky", napr. predaj v antikvariáte či na burze).

Tieto práva patria medzi práva súvisiace s autorským právom, t.j. týkajú umeleckých výkonov (napr. spevákov, tanečníkov, hudobníkov, hercov), zvukových záznamov (napr. záznam piesne na zvukovom CD), audiovizuálnych záznamov (napr. Práva výkonných umelcov sa týkajú umeleckých výkonov výkonných umelcov (napr. speváci, tanečníci, herci, hudobníci a pod.), t.j. tvorivých vyjadrení (vykonania) diel v rôznych umeleckých podob…

Patenty

Patenty chráni predmety vytvorené tvorivou duševnou činnosťou (napr. vynálezy, technické riešenia, dizajny), alebo tovary a služby prostredníctvom označenia (napr.

Ochranné Známky

Ochranné známky slúžia na ochranu tovarov a služieb prostredníctvom označenia (napr. logá, názvy).

Obchodné Tajomstvo

Obchodné tajomstvo je definované ako dôverné informácie, ktoré majú obchodnú hodnotu, pretože nie sú všeobecne známe.

Softvérové Duševné Vlastníctvo

Softvérové duševné vlastníctvo, známe aj ako softvérové duševné vlastníctvo, je počítačový kód alebo program, ktorý je chránený zákonom proti kopírovaniu, krádeži alebo inému použitiu, ktoré nie je povolené vlastníkom. Softvérové duševné vlastníctvo patrí spoločnosti, ktorá buď vytvorila, alebo zakúpila práva na tento kód alebo softvér.

Ako je Softvér Chránený?

Podajte žiadosť o autorské práva, ochranné známky a patenty. Podpíšte zmluvu o postúpení duševného vlastníctva s vývojármi. Pozrite sa na licencie na zdrojový kód. Ten istý zákon chráni aj originálny softvér, pretože kód sa považuje za autorský produkt.

Kto Vlastní Duševné Vlastníctvo?

Vo všeobecnosti sa za vlastníka diela považuje jeho autor. Vlastníctvo duševného vlastníctva sa však môže určiť odlišne pre rôzne typy vlastníctva a za rôznych okolností. Napríklad, ak je dielo vytvorené pre zamestnávateľa, vlastníkom duševného vlastníctva je zamestnávateľ.

Duševné vlastníctvo vlastníte, ak:

• ste ho vytvorili (a spĺňa požiadavky na autorské právo, patent alebo dizajn)
• ste odkúpili práva duševného vlastníctva od autora alebo predchádzajúceho vlastníka
• máte značku, ktorá by mohla byť ochrannou známkou, napríklad známy názov výrobku

Duševné vlastníctvo môže:

• mať viac ako jedného vlastníka
• patriť ľuďom alebo podnikom
• byť predané alebo prevedené

Práva duševného vlastníctva vám umožňujú zarábať na duševnom vlastníctve, ktoré vlastníte.

Duševné Vlastníctvo a Samostatne Zárobkovo Činná Osoba

Ak ste samostatne zárobkovo činná osoba, duševné vlastníctvo zvyčajne patrí vám, aj keď vašu prácu zadal niekto iný - pokiaľ mu vaše práva neposkytuje zmluva s ním.

Duševné Vlastníctvo a Obchodné Tajomstvo: Rozdiel

Prof. JUDr. Vojčík P.: Know-how a jeho ochrana. Bulletin slovenskej advokácie, 15, 2009, č. 10, s. 1. Know-how tvorí jeden z predmetov duševného vlastníctva, ktoré nie je chránené osobitným právnym predpisom. Pojem duševné vlastníctvo sa v posledných rokoch objavuje v právnych normách častejšie najmä z dôvodu, že Slovenská republika do nášho právneho poriadku musela implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Smernica sa dotýka celej oblasti práva duševného vlastníctva. V predpisoch tak súkromnoprávnych ako aj verejnoprávnych aj napriek častému výskytu tohto pojmu jeho aspoň príkladné vymedzenie chýba. Tento pojem sa zaviedol do Občianskeho zákonníka (pozri § 1 ods. 3, § 442a, § 458a zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - ďalej aj „OZ”) ako aj do Obchodného zákonníka (pozri § 45, § 433, § 479, § 558, § 559, § 743 - zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - ďalej aj „ObZ”). Pojem duševné vlastníctvo pozná aj Občiansky súdny poriadok (pozri § 75, § 76, § 78b až 78h, § 89, § 102, § 155 alebo § 239 - zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - v texte aj „OSP”) ako aj mnohé iné právne predpisy. Ide o významný pojem v našom právnom poriadku. Žiadny právny predpis však pojem duševného vlastníctva nevymedzuje a ani vyššie uvedená Smernica pojem duševné vlastníctvo nevymedzuje ale výslovne hovorí o potrebe chrániť aj nové know-how a to v úvodnej preambule (ods. Väčšinu predmetov duševného vlastníctva upravujú a zároveň aj definujú osobitné zákony, ale niektoré osobitnú úpravu nemajú (napr. 2. Know-how, ako sme už uviedli, náš právny poriadok osobitne neupravuje a jeho ochrana spočíva predovšetkým v jeho utajení. V § 118 ods. s predplateným prístupom.Autor: JUDr. Ide o majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom tvorivého myslenia alebo tvorivej duševnej činnosti.

Duševné Vlastníctvo a Autorské Právo: Slovenská Republika

Duševné vlastníctvo (v angl. Slovensko je jej členom od 1. Autorské právo si každá krajina určuje sama, preto sa v jednotlivých krajinách od seba odlišujú.V Slovenskej republike upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela Autorský zákon č.185/2015 Z. z. Autorské právo je konvenčný spôsob ochrany intelektuálneho vlastníctva autorov a tvorcov. Ide o tzv. copyrightovú doložku, ktorá sa uvádza spolu s menom nositeľa autorských práv a rokom zverejnenia diela.

Copyleft

Copyleft je zvláštne použitie autorského práva. Dielo odvodené z diela dostupného len pod licenciou „copyleft“ musí byť ponúkané pod rovnakou licenciou ako pôvodné dielo. Metódu copyleftu vytvoril Richard Stallman a uplatnil ju v softvérových licenciách GPL a GFDL pre projekt GNU (zdroj).Termín copyleft je slovnou hračkou - v anglickom slove copyright je slovo right (právo, pravý, vpravo) nahradené slovom left (ľavý, vľavo), čím sa naznačuje, že princíp copyleftu je opakom princípu copyrightu. Tradičné označenie copyrightu je písmeno C v krúžku, ako symbol copyleftu sa používa obrátené C v krúžku, no nemá to žiadny právny význam. Obrátené C má deklaratívny význam - označuje zámer autora. Právny význam má licencia, ktorú autor dielu udelí - napríklad licencie využívajúce princíp copyleftu ako GPL a pod.Medzi copyleft licencie pre softvér patrí napr.

#

tags: #duševné #vlastníctvo #definícia