Duševné vlastníctvo na Slovensku: Definícia, význam a ochrana

Duševné vlastníctvo predstavuje v súčasnej spoločnosti významný a hodnotný majetok, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tržného hospodárstva. V silnejúcej konkurencii si firmy čoraz viac uvedomujú jeho význam pre rozvoj a prosperitu. Tento článok sa zameriava na definíciu duševného vlastníctva na Slovensku, jeho význam a možnosti ochrany.

Čo je duševné vlastníctvo?

Z právneho hľadiska je „duševné vlastníctvo“ zastrešujúci pojem pre rôzne formy nárokov, ktoré sa upínajú k rôznym nápadom, myšlienkam alebo iným nehmotným statkom a právam. Nositeľ takého právneho nároku je všeobecne oprávnený na výkon rôznych výlučných práv, v súvislosti s predmetom duševného vlastníctva. Pojem „duševné vlastníctvo“ reflektuje na to, že predmetom duševného vlastníctva je výsledok tvorivej, alebo intelektuálnej činnosti a ten by mal byť rovnako právne chránený, ako iné formy vlastníctva, resp. majetku.

Duševné vlastníctvo v najširšom slova zmysle je výsledok duševnej tvorivej činnosti ľudí. Ide o predmety nehmotné a teda ťažšie predstaviteľné. Je to niečo, čo nemožno chytiť do rúk, vidieť, vnímať zmyslami, ale napriek tomu má svoju peniazmi vyčísliteľnú hodnotu.

Prvky duševného vlastníctva

Duševné vlastníctvo vzniká (najmä) tvorivou duševnou činnosťou človeka, výsledkom ktorej je vznik nehmotného statku. Aby mohol byť nehmotný statok súčasne aj predmetom duševného vlastníctva, musí spĺňať určité kritériá:

1. Možnosť byť predmetom súkromnoprávnych vzťahov: Nemôžu byť predmetom duševného vlastníctva jednotlivé zložky osobnosti človeka, napr. jeho česť, keďže nemôžu byť predmetom súkromnoprávnych vzťahov a nie sú tak využiteľné pre podnikateľské alebo iné podobné účely.
2. Majetková hodnota: Predmety duševného vlastníctva musia mať určitú majetkovú hodnotu, z čoho vyplýva, že ich možno ohodnotiť a vyjadriť ich všeobecnú hodnotu.
3. Tvorivá duševná činnosť: Nevyhnutným prvkom je zároveň prítomnosť tvorivej duševnej činnosti (neplatí napr. ochrannej známke), ktorá však musí byť vyjadrená v podobe vnímateľnej ľudskými zmyslami.

Právny rámec duševného vlastníctva na Slovensku

Pojem duševné vlastníctvo sa v posledných rokoch objavuje v právnych normách častejšie najmä z dôvodu, že Slovenská republika do nášho právneho poriadku musela implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Smernica sa dotýka celej oblasti práva duševného vlastníctva. V predpisoch tak súkromnoprávnych ako aj verejnoprávnych aj napriek častému výskytu tohto pojmu jeho aspoň príkladné vymedzenie chýba.

Prečítajte si tiež: Duševné vlastníctvo v EÚ: Slovenský pohľad

Tento pojem sa zaviedol do Občianskeho zákonníka ako aj do Obchodného zákonníka. Pojem duševné vlastníctvo pozná aj Občiansky súdny poriadok ako aj mnohé iné právne predpisy. Ide o významný pojem v našom právnom poriadku. Žiadny právny predpis však pojem duševného vlastníctva nevymedzuje a ani vyššie uvedená Smernica pojem duševné vlastníctva nevymedzuje ale výslovne hovorí o potrebe chrániť aj nové know-how a to v úvodnej preambule.

Väčšinu predmetov duševného vlastníctva upravujú a zároveň aj definujú osobitné zákony, ale niektoré osobitnú úpravu nemajú.

Úrad priemyselného vlastníctva SR

Priemyselné práva sú chránené zápisom do určeného registra prostredníctvom na to určeného orgánu štátnej správy. Na Slovensku je to Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej Republiky so sídlom v Banskej Bystrici. ÚPV SR je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva. Vedie ústredný fond patentovej a známkovej dokumentácie. Internetová stránka úradu obsahuje tlačivá prihlášok pre predmety priemyselného vlastníctva, ako aj informácie pre prihlasovateľa.

Formy duševného vlastníctva

Medzi najvýznamnejšie formy duševného vlastníctva patria:

1. Autorské právo: Chráni diela (napr. knihy, hudbu, filmy, softvér) vytvorené tvorivou duševnou činnosťou. Autorské právo je chránené už vytvorením diela. Autorský zákon demonštratívne (príkladmo) v § 3 ods. 2 vypočítava, aké výtvory môžu byť predmetom autorského práva.

   Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb s postihnutím

   • dielo je z oblasti literatúry, umenia alebo vedy (§ 3 ods.
   • ide o jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora (§ 3 ods. 1); pričom jedinečnosť nie je pojmovým znakom (podmienkou) v prípade fotografického diela (§ 3 ods.
   • je objektívne vnímateľné zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia (§ 3 ods.

   Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého alebo vedeckého diela, ak spĺňa pojmové znaky diela. Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo. Autorský zákon v § 5 vymenúva, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva.

   Autorské právo sa neudeľuje v žiadnom osobitnom konaní, neregistruje sa. Platná slovenská právna úprava teda neobsahuje ustanovenia o vydávaní dokladov, potvrdení, či osvedčení, ktoré by dokazovali, resp. potvrdzovali autorstvo fyzickej osoby k určitému dielu, ani neurčuje orgán, ktorý by bol touto činnosťou poverený. Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.

   • Autorské právo a copyleft: Autorské právo si každá krajina určuje sama, preto sa v jednotlivých krajinách od seba odlišujú. V Slovenskej republike upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela Autorský zákon č.185/2015 Z. z. Autorské právo je konvenčný spôsob ochrany intelektuálneho vlastníctva autorov a tvorcov. Ide o tzv. copyrightovú doložku, ktorá sa uvádza spolu s menom nositeľa autorských práv a rokom zverejnenia diela. Copyleft je zvláštne použitie autorského práva. Dielo odvodené z diela dostupného len pod licenciou „copyleft“ musí byť ponúkané pod rovnakou licenciou ako pôvodné dielo. Metódu copyleftu vytvoril Richard Stallman a uplatnil ju v softvérových licenciách GPL a GFDL pre projekt GNU (zdroj).Termín copyleft je slovnou hračkou - v anglickom slove copyright je slovo right (právo, pravý, vpravo) nahradené slovom left (ľavý, vľavo), čím sa naznačuje, že princíp copyleftu je opakom princípu copyrightu. Tradičné označenie copyrightu je písmeno C v krúžku, ako symbol copyleftu sa používa obrátené C v krúžku, no nemá to žiadny právny význam. Obrátené C má deklaratívny význam - označuje zámer autora. Právny význam má licencia, ktorú autor dielu udelí - napríklad licencie využívajúce princíp copyleftu ako GPL a pod.

2. Priemyselné práva: Chránia predmety vytvorené tvorivou duševnou činnosťou (napr. vynálezy, technické riešenia, dizajny), alebo tovary a služby prostredníctvom označenia (napr. ochranné známky).

3. Know-how: Know-how tvorí jeden z predmetov duševného vlastníctva, ktoré nie je chránené osobitným právnym predpisom. Know-how náš právny poriadok osobitne neupravuje a jeho ochrana spočíva predovšetkým v jeho utajení.

Vlastníctvo duševného vlastníctva

Vo všeobecnosti sa za vlastníka diela považuje jeho autor. Vlastníctvo duševného vlastníctva sa však môže určiť odlišne pre rôzne typy vlastníctva a za rôznych okolností. Napríklad, ak je dielo vytvorené pre zamestnávateľa, vlastníkom duševného vlastníctva je zamestnávateľ.

Prečítajte si tiež: Stratégie pre duševné zdravie

Duševné vlastníctvo vlastníte, ak:

• ste ho vytvorili (a spĺňa požiadavky na autorské právo, patent alebo dizajn)
• ste odkúpili práva duševného vlastníctva od autora alebo predchádzajúceho vlastníka
• máte značku, ktorá by mohla byť ochrannou známkou, napríklad známy názov výrobku

Duševné vlastníctvo môže:

• mať viac ako jedného vlastníka
• patriť ľuďom alebo podnikom
• byť predané alebo prevedené

Autorské právo a autorstvo

Autorom diela je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila (§ 13). Pri určení autora sa vychádza z predpokladu autorstva, podľa ktorého fyzická osoba, ktorej meno, priezvisko alebo meno a priezvisko (ďalej len „meno") je uvedené na diele alebo vo vzťahu k dielu obvyklým spôsobom ako označenie autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázaný opak. To platí aj vtedy, keď je dielo označené pseudonymom, ak nie sú nijaké pochybnosti o totožnosti autora. Pri tvorbe jediného diela môže vzniknúť spoluautorstvo (§ 15) dvoch alebo viacerých osôb (pokiaľ nie je možné od seba odlíšiť tvorivé vklady jednotlivých autorov a použiť ich ako samostatné diela).

Osobnostné a majetkové práva autora

Osobnostné práva autora sú neprevoditeľné, to znamená, že autor tieto práva nemôže previesť na inú osobu ani sa ich nemôže vzdať. Ani po smrti autora si však nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu. Dielo možno použiť len takým spôsobom, ktorý neznižuje jeho hodnotu. Tiež je nutné uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo. Po smrti autora sa ochrany autorského práva - tzv. postmortálnej ochrany, môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba (definíciu blízkej osoby v právnom zmysle obsahuje § 116 Občianskeho zákonníka), dedič, príslušná profesijná komora alebo príslušná právnická osoba združujúca autorov (napr. komora architektov alebo organizácia kolektívnej správy). Autor môže so svojimi osobnostnými právami disponovať len v obmedzenej miere, a to udeliť súhlas používateľovi svojho diela na zásah do svojich osobnostných práv (napr. na to, aby používateľ dielo spracoval sa často vyžaduje aj zásah do diela, t.j. do autorovho osobnostného práva na nedotknuteľnosť diela).

Tak ako osobnostné práva, aj majetkové práva autora sú neprevoditeľné a nemožno sa ich vzdať. Jedinou možnosťou dispozície je teda udelenie licencie (licenčnou zmluvou). Pokiaľ autor vytvoril dielo, je predpoklad, že má záujem, aby sa dostalo do sféry iných osôb, aby ho mohli užívať (v ne-autorskoprávnom zmysle) alebo používať (v autorskoprávnom zmysle). Kým na užívanie diela - napr. vnímaním (napr. prečítanie knihy, pozretie obrazu) nie je potrebný súhlas autora, na použitie v autorskoprávnom zmysle je potrebné získať súhlas autora.

Osobnostné práva autora trvajú len počas jeho života a zanikajú smrťou (§ 18 ods. 3). Ak bolo dielo zverejnené pod pseudonymom, alebo ak ide o anonymné dielo, trvajú majetkové práva 70 rokov po zverejnení tohto diela. To platí len v prípade, ak totožnosť autora nie je známa. Po uplynutí tejto doby sa dielo stáva voľným dielom (§ 9) (ang. Public domain), čo znamená, že používateľ nie je povinný získať súhlas na použitie diela, ani uhradiť odmenu.

Zamestnanecké dielo

Pri zamestnaneckom diele je autorom zamestnanec, teda osoba pracujúca pre určitého zamestnávateľa. Zamestnanecké dielo je také dielo, ktoré vzniklo z dôvodu, že zamestnanec si jeho vytvorením plní povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu (napr. služobného alebo štátnozamestnaneckého vzťahu) - napr. v pracovnej zmluve má zamestnanec v rámci popisu práce uvedenú literárnu alebo publikačnú činnosť. Zamestnaneckým dielom sa rozumie aj dielo, ktoré vytvoril autor, aby si splnil povinnosti vyplývajúce mu z členstva v orgánoch právnickej osoby. Právnická osoba, členom orgánu ktorej je autor, sa potom chápe ako zamestnávateľ. Hoci v pozícii autora je pri zamestnaneckom diele zamestnanec, autorský zákon priznáva výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi, pokiaľ sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom - autorom inak.

Školské dielo

K vytvoreniu autorskoprávne chránených diel dochádza aj v prostredí školy. Deti, žiaci alebo študenti tvoria školské diela (napr. Škola vynaloží určité náklady (poskytne nástroje, zariadenie, energie atď.), čím pomôže žiakovi alebo študentovi vytvoriť dielo a on ako autor je následne na návrh školy povinný uzavrieť so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu. Licenčná zmluva slúži škole, aby mohla školské dielo použiť spôsobom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný. Keďže licenčná zmluva, ktorú uzatvára autor so školou je nevýhradná, autor môže ďalej k svojmu školskému dielu uzatvárať licenčné zmluvy, a to aj za odmenu (t.j. autor školského diela môže udeliť tretej osobe odlišnej od školy súhlas, že môže použiť jeho dielo a môže si dohodnúť za takéto použitie aj odmenu).

Ochrana softvéru ako duševného vlastníctva

Softvérové duševné vlastníctvo, známe aj ako softvérové duševné vlastníctvo, je počítačový kód alebo program, ktorý je chránený zákonom proti kopírovaniu, krádeži alebo inému použitiu, ktoré nie je povolené vlastníkom. Softvérové duševné vlastníctvo patrí spoločnosti, ktorá buď vytvorila, alebo zakúpila práva na tento kód alebo softvér.

Podajte žiadosť o autorské práva, ochranné známky a patenty. Podpíšte zmluvu o postúpení duševného vlastníctva s vývojármi. Ten istý zákon chráni aj originálny softvér, pretože kód sa považuje za autorský produkt.

Porušovanie práv duševného vlastníctva

K porušeniu práva duševného vlastníctva najčastejšie dochádza v prípadoch, keď niekto použije tento majetok nehmotnej povahy bez súhlasu autora, tvorcu, či majiteľa duševného vlastníctva. Častým prípadom porušovania práv duševného vlastníctva je falšovaný a pirátsky tovar, ktorého rozsah sa neustále zvyšuje. Priamo ovplyvňuje hospodárske a sociálne vzťahy a predstavuje hrozbu nielen pre národné ekonomiky a medzinárodné trhové prostredie, ale aj pre zdravie a bezpečnosť ľudí, nakoľko sa stále viac orientuje na výrobky dennej spotreby (potraviny, lieky, hračky, kozmetika a pod.). Výroba falzifikátov tiež spôsobuje deformáciu trhového prostredia, keďže ohrozuje konkurenciu zaplavením trhu lacným tovarom a poškodzovaním domácich výrobcov. Okrem toho je rozšíreným problémom porušovanie autorského práva, predovšetkým na internete (napr. sprístupňovanie hudby, filmov, kníh a pod.).

Následky porušenia autorského zákona

Následkom porušenia jednotlivých ustanovení Autorského zákona, t.j. v občianskoprávnom konaní, na zdržanie sa akéhokoľvek ďalšieho používania diela, nariadenie vymazania či odovzdania nelegálnych kópií a samozrejme do úvahy pripadá aj rozhodnutie o zaplatení náhrady spôsobenej škody (jednak materiálnej, ale aj nemateriálnej ujmy), či vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z takéhoto nelegálneho používania diela.

Trestný zákon v § 283 vymedzuje objektívnu stránku trestného činu porušovania autorského práva. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je konanie, ktorým je neoprávnené zasiahnutie do zákonom chránených práv k autorskému dielu. Neoprávneným zásahom sa rozumie najmä privlastnenie si autorstva k dielu a akékoľvek uverejnenie diela bez súhlasu autora, prípadne s jeho súhlasom, avšak so zmenami v diele, na ktoré autor nedal súhlas, ale aj použitie diela tak, že to znižuje jeho umeleckú hodnotu.

Význam duševného vlastníctva

Duševné vlastníctvo má zásadný význam pre jednotlivca a spoločnosť.

Význam pre jednotlivca

Človek je unikátny tvor - ako jediný na Zemi je schopný cieľavedomej tvorivej činnosti, ktorej výsledkami je niečo skutočne nové. Prečo to teda robili? Pretože novinka im priniesla efektívnejší lov a obranu pred vtedajšími hrozbami. Mali z neho jednoducho prospech. Ak bolo ich riešenie problému „ako uloviť zviera, na ktoré nedočiahnem“ lepšie ako u susedného kmeňa, ich kmeňu sa darilo relatívne lepšie - mali konkurenčnú výhodu. Poskytol im ju oštep - nové riešenie technického problému, ktorému vo všeobecnosti hovoríme „vynález“. Rovnaké východiská a závery pritom platia aj v súčasnosti. Jednotlivci a podnikateľské subjekty aj dnes investujú značné zdroje do vytvárania nových vynálezov a je ich dokonca čoraz viac. Na jeho dosiahnutie však musia so svojimi vynálezmi nakladať ako so svojim vlastníctvom. Oni totiž sú vlastníctvom, konkrétne duševným vlastníctvom, ktoré možno efektívne chrániť a využívať. Zjednodušene možno povedať, že jeho význam zodpovedá prospechu, ktorý prináša svojmu majiteľovi.

Význam pre spoločnosť

Význam pre spoločnosť už bol naznačený a treba povedať, že je absolútne zásadný. Do dnešnej podoby sme sa vyvinuli zo spoločnosti lovcov a zberačov, a to práve vďaka postupnému vytváraniu a využívaniu nových riešení, pričom tie neskoršie vždy vychádzali a stavali na predchádzajúcich. Týmto spôsobom sme dosiahli dnešnú úroveň a nasmerovali náš budúci vývoj, pričom za to vďačíme všetkým tým, ktorí vytvorili niečo nové. Nie je pritom dôležité o akú oblasť techniky alebo umenia ide, keďže všetky tieto novinky sú duševným vlastníctvom a predstavujú hodnotu pre svojho tvorcu a spoločnosť.

tags: #duševné #vlastníctvo #na #Slovensku #definícia