
Duševné vlastníctvo predstavuje hodnotu, ktorú možno kvantifikovať, a preto je nevyhnutné chrániť ho pred odcudzením a zneužitím. V každej firme sa nachádza duševné vlastníctvo, často v podobe značky alebo loga, a na jeho ochranu je dôležité myslieť od samého začiatku. Ochrana jedinečného know-how a značky je obzvlášť dôležitá v prípade franchisingových konceptov.
Základnou zásadou je ochrana duševného vlastníctva čo najskôr, ešte pred jeho prvým zverejnením alebo verejným použitím. Existuje skupina ľudí, ktorí sa zameriavajú na "kradnutie" označení od tvorivých jedincov a prihlasujú si ich vo svojom mene. V oblasti ochranných známok sa im hovorí "známkoví piráti" a v oblasti internetových domén sú známi ako "domain-grabberi". Títo "zlodeji" často ponúkajú na predaj to, čo "ukradli", alebo čakajú, kým sa podnikanie rozbehne, a potom začnú vydierať s vedomím, že do značky už bolo investované príliš veľa.
Známkoví piráti a domain-grabberi sa nevidia ako zlodeji. Obhajujú svoje konanie tým, že "vychovávajú" a učia ľudí, aby si chránili svoj (duševný) majetok. Tvrdia, že pomáhajú, a argumentujú tým, že právo patrí bdelým a že nerobia nič protizákonné, neetické alebo nečestné.
Pri patentoch a úžitkových vzoroch je úplne zásadné myslieť na ochranu duševného vlastníctva pred zverejnením. Podmienka nezverejnenia je výslovne uvedená v zákone. Rovnaká zásada platí aj pri dizajnoch. Skoršie zverejnenie alebo používanie patentu je prekážkou zápisnej spôsobilosti alebo dôvodom na výmaz.
Ochranné známky majú mierne odlišnú situáciu. Skoršie zverejnenie označenia prihlasovateľom nie je prekážkou zápisnej spôsobilosti. Niekedy je to dokonca žiaduce, ak je potrebné preukázať príznačnosť v prospech konkrétneho prihlasovateľa. Niekedy je ťažké vybrať správnu stratégiu - či začať používať označenie, logo, názov a podať prihlášku na registráciu ochrannej známky až po určitom období používania, alebo najskôr podať prihlášku a až potom ju začať používať. Úlohou patentového zástupcu je navrhnúť optimálny postup v danej situácii.
Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb s postihnutím
V minulosti bola bežná prax tzv. známkových pirátov, ktorí si preverovali označenia alebo logá existujúcich slovenských, alebo aj zahraničných firiem. Ak zistili, že logo, názov, označenie nie je chránené formou ochrannej známky, podali si prihlášku vo svojom mene, vyčkali do momentu zápisu a následne komplikovali život svojim obetiam. Mnohí z nich takto dosiahli zaujímavé finančné výnosy. Niektorí z nich dokázali vec dotiahnuť až do roviny trestných oznámení s titulom porušovania práv k "ich" ochranným známkam.
Neskôr, v zásade to trvá dodnes, sa táto prax stávala zriedkavejšia, (alebo títo nepoctiví prihlasovatelia začali fungovať sofistikovanejšie) a začali sa množiť prípady, kedy určitá skupina ľudí na rôznych podnikateľských fórach, akciách, v tlači sleduje pripravované, ohlasované nové zámery, plány, nové výrobky a pokiaľ ich majiteľ nemá podanú alebo zapísanú prihlášku ochrannej známky, tak ho predbehnú.
Internetové domény predstavujú osobitnú kapitolu. Ak si zaregistrujete doménu s koncovkou .sk alebo .eu, môže sa stať, že vás "slušný" podnikateľ upozorní, že si niekto objednal registráciu rovnakej domény v modifikácii nazov-dmeny.com, .edu, alebo .org. Tento podnikateľ vám ponúkne, že vás uprednostní, ale nie zadarmo. Najlepšou obranou je v tomto prípade nereagovať. Odkedy doménové koncovky nie sú limitované, môžu sa títo "dobrodinci" s vami hrať donekonečna.
Úrad priemyselného vlastníctva SR a iné patentové úrady varujú pred poplatkovými podvodníkmi. Ich model je jednoduchý a funguje na celom svete. Špekulant si založí spoločnosť (samozrejme na entitu niekoho tretieho) s názvom napr. TM-Register alebo podobne. Pravidelne sťahuje databázu s podanými prihláškami napr. ochranných známok a vyzýva prihlasovateľov (nie ich patentových zástupcov), aby obratom uhradili platbu za uvedenie v zozname a pod. Stačí pár nepozorných podnikateľov týždenne, ktorí dostanú oficiálne vyzerajúcu faktúru a zaplatia ju, pričom za svoje peniaze nič nedostanú. Táto metóda sa postupne vyvíja, faktúry vyzerajú čoraz sofistikovanejšie, peniaze sa už nevyberajú v hotovosti, ale preposielajú do daňových rajov a vymieňajú za bitcoiny. Mnohokrát sa to ani nedá kvalifikovať ako podvod, pretože na faktúre je malým písmom napísané, že ide len o ponuku reklamnej služby. Vždy treba čítať malé písmenká na konci!
Autorské právo chráni diela ako výsledky tvorivej duševnej činnosti fyzických osôb, autorov. Autorom teda nemôže byť právnická osoba. Medzi špecifické predmety chránené autorským právom patrí napr. literárne dielo, hudobné dielo, dramatické dielo, výtvarné dielo, architektonické dielo, audiovizuálne dielo, počítačový program, databáza a iné. Osobitné právo k databáze sa viaže iba na tzv. netvorivú databázu (napr. telefónny zoznam) a chráni sa ním vklad potrebný na získanie údajov. Ak by bolo usporiadanie databázy tvorivé (napr. výberom a usporiadaním údajov), vzťahovalo by sa na ňu štandardné autorské právo.
Prečítajte si tiež: Stratégie pre duševné zdravie
Autorské právo, práva s ním súvisiace a osobitné právo k databáze sa neudeľujú v žiadnom osobitnom administratívnom konaní, t. j. nie je potrebná ich registrácia. Vznikajú automaticky v momente vytvorenia "nehmotného predmetu" a jeho vyjadrenia v podobe vnímateľnej zmyslami (napr. napísanie textu, namaľovanie obrazu, vytvorenie softvéru). Bez súhlasu a zaplatenia odmeny autorovi je možné dielo použiť, ak ide o tzv. voľné dielo, t. j. uplynulo 70 rokov od smrti autora (50 rokov od podania umeleckého výkonu, vykonania záznamu, vysielania), prípadne skôr, ak autor nezanechal dedičov. Ďalej možno bez súhlasu dielo použiť v prípadoch tzv. zákonných licencií (citácia, použitie pre účely vyučovania, pre potreby zdravotne postihnutých a pod.). V niektorých prípadoch tzv. zákonných licencií patrí autorovi náhrada odmeny, ktorá je akoby kompenzáciou ujmy za voľné šírenie jeho diela. Náhrada odmeny je zahrnutá napr. v cene nosičov dát (CD, DVD, USB kľúče a pod.) a tlačiarní. Ak nie je možné využiť uvedené výnimky, na použitie diela potrebujete autorov súhlas. tzv. Licencia je povolenie autora na použitie diela. V licenčnej zmluve sa môže autor s používateľom dohodnúť na tzv. výhradnej alebo nevýhradnej licencii, na územnom rozsahu, na dobe trvania a na odplate za poskytnutie licencie.
Najrozšírenejším problémom porušovania práv duševného vlastníctva je napr. sprístupňovanie filmov, hudby a kníh na stiahnutie cez internet bez súhlasu autora. Ďalej ide o prípady falšovaného a pirátskeho tovaru, ktoré deformujú trh a ohrozujú zdravie a bezpečnosť ľudí, nakoľko sa čoraz častejšie stávajú predmetmi každodennej potreby (napr. lieky, kozmetika, hračky, náhradné diely do automobilov a pod.).
Na efektívne vykonávanie úloh orgány presadzovania práva potrebujú, aby sa aktívne zapojili aj samotní držitelia práv. Najúčinnejšou zbraňou je spolupráca. Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) vyvinul portál s názvom IP Enforcement Portal. Nato, aby mohli colné orgány prijať opatrenia a zadržať výrobky, v prípade ktorých existuje podozrenie z falšovania, je potrebné podať žiadosť o prijatie opatrenia colnými orgánmi.
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR plánuje ďalší workshop určený pre všetky vysoké školy (VŠ) k implementácii nového zákona o vysokých školách, vrátane noviel zákonov upravujúcich práva duševného vlastníctva. V tejto oblasti pripravuje aj metodické usmernenie. Obsahom zmien je právna úprava, na základe ktorej práva k dielu, vynálezu alebo dizajnu vytvorenému zamestnancom verejnej VŠ alebo SAV v rámci plnenia pracovných povinností budú patriť primárne zamestnancovi. Zamestnávateľ sa však môže so zamestnancom dohodnúť na odlišnom režime nakladania s právami duševného vlastníctva. Dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom upravujúce odlišný ako zákonný režim výkonu autorských práv - pracovné či iné zmluvy so zamestnancom alebo študentom - zostávajú teda v platnosti.
Prečítajte si tiež: Pomoc pre duševne chorých
tags: #duševné #vlastníctvo #polícia #na #slovensku