Duševné Vlastníctvo: Definícia, Ochrana a Význam v Súčasnej Spoločnosti

Duševné vlastníctvo je komplexný a dynamický právny koncept, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v inovácii, kreativite a ekonomickom raste. V tomto článku preskúmame definíciu duševného vlastníctva, jeho rôzne formy, spôsoby ochrany a jeho význam v súčasnej spoločnosti, s dôrazom na slovenský právny rámec.

Definícia a Podstata Duševného Vlastníctva

Z právneho hľadiska je „duševné vlastníctvo“ zastrešujúci pojem pre rôzne formy nárokov, ktoré sa upínajú k rôznym nápadom, myšlienkam alebo iným nehmotným statkom a právam. Nositeľ takého právneho nároku je všeobecne oprávnený na výkon rôznych výlučných práv, v súvislosti s predmetom duševného vlastníctva.

Pojem „duševné vlastníctvo“ reflektuje na to, že predmetom duševného vlastníctva je výsledok tvorivej, alebo intelektuálnej činnosti a ten by mal byť rovnako právne chránený, ako iné formy vlastníctva, resp. majetku. Duševné vlastníctvo v najširšom slova zmysle je výsledok duševnej tvorivej činnosti ľudí. Ide o predmety nehmotné a teda ťažšie predstaviteľné. Je to niečo, čo nemožno chytiť do rúk, vidieť, vnímať zmyslami, ale napriek tomu má svoju peniazmi vyčísliteľnú hodnotu.

Duševné vlastníctvo predstavuje v súčasnej spoločnosti významný a hodnotný majetok a tvorí neoddeliteľnú súčasť tržného hospodárstva. Firmy v silnejúcej konkurencii si čoraz viac uvedomujú jeho význam pre rozvoj a prosperitu firmy.

Formy Duševného Vlastníctva

Názory na delenie v oblasti duševného vlastníctva nie sú jednotné. Medzi hlavné formy duševného vlastníctva patria:

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na duševné vlastníctvo

• Autorské právo: Chráni literárne, umelecké a vedecké diela.
• Priemyselné práva: Chránené zápisom do určeného registra prostredníctvom na to určeného orgánu štátnej správy. Na Slovensku je to Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej Republiky so sídlom v Banskej Bystrici. ÚPV SR je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva. Vedie ústredný fond patentovej a známkovej dokumentácie. Internetová stránka úradu obsahuje tlačivá prihlášok pre predmety priemyselného vlastníctva, ako aj informácie pre prihlasovateľa.
• Patenty: Chránia nové vynálezy.
• Ochranné známky: Chránia označenia tovarov a služieb.
• Dizajny: Chránia vzhľad výrobkov.
• Know-how: Tvorí jeden z predmetov duševného vlastníctva, ktoré nie je chránené osobitným právnym predpisom. Jeho ochrana spočíva predovšetkým v jeho utajení.

Ochrana Duševného Vlastníctva

Je prirodzené chrániť si svoj majetok. Treba si však uvedomiť že ochranu potrebuje aj nehmotný majetok. Ochrana duševného - nehmotného majetku má iný charakter.

• Autorské právo: Autorské právo je chránené už vytvorením diela. Na Slovenskej republike je upravené zákonom č. 185/2015 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).
  • Následky porušenia autorského práva:
    • Občianskoprávne konanie: Zdržanie sa akéhokoľvek ďalšieho používania diela, nariadenie vymazania či odovzdania nelegálnych kópií a samozrejme do úvahy pripadá aj rozhodnutie o zaplatení náhrady spôsobenej škody (jednak materiálnej, ale aj nemateriálnej ujmy), či vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z takéhoto nelegálneho používania diela.
    • Trestnoprávne konanie: Trestný zákon v § 283 vymedzuje objektívnu stránku trestného činu porušovania autorského práva. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je konanie, ktorým je neoprávnené zasiahnutie do zákonom chránených práv k autorskému dielu. Neoprávneným zásahom sa rozumie najmä privlastnenie si autorstva k dielu a akékoľvek uverejnenie diela bez súhlasu autora, prípadne s jeho súhlasom, avšak so zmenami v diele, na ktoré autor nedal súhlas, ale aj použitie diela tak, že to znižuje jeho umeleckú hodnotu.
• Priemyselné práva: Priemyselné práva sú chránené zápisom do určeného registra prostredníctvom na to určeného orgánu štátnej správy. Na Slovensku je to Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej Republiky so sídlom v Banskej Bystrici.

Subjekty Práva Duševného Vlastníctva

Vo všeobecnosti sa za vlastníka diela považuje jeho autor. Vlastníctvo duševného vlastníctva sa však môže určiť odlišne pre rôzne typy vlastníctva a za rôznych okolností. Napríklad, ak je dielo vytvorené pre zamestnávateľa, vlastníkom duševného vlastníctva je zamestnávateľ.

Duševné vlastníctvo vlastníte, ak:

• ste ho vytvorili (a spĺňa požiadavky na autorské právo, patent alebo dizajn)
• ste odkúpili práva duševného vlastníctva od autora alebo predchádzajúceho vlastníka
• máte značku, ktorá by mohla byť ochrannou známkou, napríklad známy názov výrobku

Duševné vlastníctvo môže:

• mať viac ako jedného vlastníka
• patriť ľuďom alebo podnikom
• byť predané alebo prevedené

Práva duševného vlastníctva vám umožňujú zarábať na duševnom vlastníctve, ktoré vlastníte.

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb s postihnutím

Ak ste samostatne zárobkovo činná osoba, duševné vlastníctvo zvyčajne patrí vám, aj keď vašu prácu zadal niekto iný - pokiaľ mu vaše práva neposkytuje zmluva s ním.

Autorské Právo: Podrobný Pohľad

Autorské právo je konvenčný spôsob ochrany intelektuálneho vlastníctva autorov a tvorcov. Ide o tzv. copyrightovú doložku, ktorá sa uvádza spolu s menom nositeľa autorských práv a rokom zverejnenia diela.

Copyleft je zvláštne použitie autorského práva. Dielo odvodené z diela dostupného len pod licenciou „copyleft“ musí byť ponúkané pod rovnakou licenciou ako pôvodné dielo. Metódu copyleftu vytvoril Richard Stallman a uplatnil ju v softvérových licenciách GPL a GFDL pre projekt GNU (zdroj).

Termín copyleft je slovnou hračkou - v anglickom slove copyright je slovo right (právo, pravý, vpravo) nahradené slovom left (ľavý, vľavo), čím sa naznačuje, že princíp copyleftu je opakom princípu copyrightu. Tradičné označenie copyrightu je písmeno C v krúžku, ako symbol copyleftu sa používa obrátené C v krúžku, no nemá to žiadny právny význam. Obrátené C má deklaratívny význam - označuje zámer autora. Právny význam má licencia, ktorú autor dielu udelí - napríklad licencie využívajúce princíp copyleftu ako GPL a pod.

Autor a Jeho Práva

Autor má nezastupiteľné miesto v systéme autorského práva. Je sám zodpovedný za vytváranie znalostí a autorizáciu vedeckých prác.Je hlavným vlastníkom autorských práv k dielu (výnimku pri výkone majetkových práv tvoria diela spadajúce do osobitných režimov tvorby ako zamestnanecké dielo, dielo na objednávku, spoločné dielo a školské dielo (§90-§93 AZ)).

Prečítajte si tiež: Stratégie pre duševné zdravie

Pre autora je dôležité zvážiť, akú licenčnú zmluvu s vydavateľom uzavrie. Mnoho komerčných vydavateľov trvá na prevode autorského práva od tvorcov na vydavateľa. Tento zvyk vychádza z princípu copyrightu v anglicky hovoriacich krajinách, ktoré formujú dominantné trendy v prostredí medzinárodného vedeckého publikovania, kde je prevod autorských práv od autora na vydavateľa jednou z legálnych možností. Prevodom autorských práv vedeckej práce na vydavateľa vlastne autor prenáša súbor exkluzívnych práv, ako je:

• reprodukcia,
• opätovné použitie,
• distribúcia,
• verejné predstavenie,
• preklady,
• verejná prezentácia,
• modifikácia pôvodného diela.

Na Slovensku nie je možné vzdať sa výhradných osobnostných ani výhradných majetkových autorských práv či previesť ich na používateľa (vydavateľa). Slovenský autorský zákon umožňuje autorom využívať verejné licencie, ktorými môže udeliť práva na používanie diela nad rámec práv garantovaných v autorskom zákone. Licencia sa udeľuje neurčenému okruhu osôb; je bezodplatná, nevýhradná a nemožno ju vypovedať.

Vznik Autorského Práva

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami (§ 16). Nie je pritom rozhodujúca jeho podoba, obsah, kvalita, účel alebo forma vyjadrenia. Nezáleží ani na miere dokončenia diela (ak časť spĺňa pojmové znaky diela, je chránená aj len táto časť, resp. vývojová fáza diela).

Ktorákoľvek fyzická osoba sa môže sama rozhodnúť, že vlastnou tvorivou duševnou činnosťou vytvorí dielo a stane sa tak jeho autorom. Takejto fyzickej osobe vzniká autorské právo k dielu momentom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Nie vždy však autor tvorí dielo z vlastnej iniciatívy. Podnet na vytvorenie diela môže totiž prísť aj od inej osoby alebo vyplýva priamo z určitého právneho vzťahu autora k inej fyzickej alebo právnickej osobe. Autorský zákon preto rozlišuje rôzne osobitné režimy tvorby diel.

Osobitné Režimy Tvorby Diel

• Zamestnanecké dielo: Pri zamestnaneckom diele je autorom zamestnanec, teda osoba pracujúca pre určitého zamestnávateľa. Zamestnanecké dielo je také dielo, ktoré vzniklo z dôvodu, že zamestnanec si jeho vytvorením plní povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu (napr. služobného alebo štátnozamestnaneckého vzťahu) - napr. v pracovnej zmluve má zamestnanec v rámci popisu práce uvedenú literárnu alebo publikačnú činnosť. Zamestnaneckým dielom sa rozumie aj dielo, ktoré vytvoril autor, aby si splnil povinnosti vyplývajúce mu z členstva v orgánoch právnickej osoby. Právnická osoba, členom orgánu ktorej je autor, sa potom chápe ako zamestnávateľ. Hoci v pozícii autora je pri zamestnaneckom diele zamestnanec, autorský zákon priznáva výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi, pokiaľ sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom - autorom inak. Zamestnanec - autor nesmie zamestnávateľa obmedzovať tým, že by súčasne popri zamestnávateľovi dielo sám používal alebo udeľoval súhlas na použitie svojho zamestnaneckého diela inej osobe, čiže je povinný zdržať sa výkonu akýchkoľvek majetkových práv k svojmu zamestnaneckému dielu. Zamestnávateľovi teda prislúcha zo zákona výkon všetkých majetkových práv, t.j. Autorský zákon dokonca umožňuje zamestnávateľovi urobiť niektoré nevyhnutné zásahy do osobnostných práv autora.
• Školské dielo: K vytvoreniu autorskoprávne chránených diel dochádza aj v prostredí školy. Deti, žiaci alebo študenti tvoria školské diela (napr. Škola vynaloží určité náklady (poskytne nástroje, zariadenie, energie atď.), čím pomôže žiakovi alebo študentovi vytvoriť dielo a on ako autor je následne na návrh školy povinný uzavrieť so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu. Licenčná zmluva slúži škole, aby mohla školské dielo použiť spôsobom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný. Keďže licenčná zmluva, ktorú uzatvára autor so školou je nevýhradná, autor môže ďalej k svojmu školskému dielu uzatvárať licenčné zmluvy, a to aj za odmenu (t.j. autor školského diela môže udeliť tretej osobe odlišnej od školy súhlas, že môže použiť jeho dielo a môže si dohodnúť za takéto použitie aj odmenu).
• Audiovizuálne dielo: Na tvorbe audiovizuálneho diela sa podieľa zvyčajne viacero fyzických osôb, ktoré sú spoluautormi audiovizuálneho diela. Autorom audiovizuálneho diela je predovšetkým osoba zapísaná v Medzinárodnom zozname audiovizuálnych diel. Ďalšími autormi sú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo. Osoby, ktoré sú autormi audiovizuálneho diela, treba odlišovať od osoby, ktorá k audiovizuálnemu dielu vykonáva práva. Výkon práv k audiovizuálnemu dielu je totiž prenesený z tvorcov (autorov) na výrobcu originálu (producenta) audiovizuálneho diela. Z toho vyplýva, že majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca originálu audiovizuálneho diela (producent), ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene jednotlivo pre každý spôsob použitia audiovizuálneho diela.
• Počítačový program: Počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme, použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení (napr. Príkazy a inštrukcie môžu byť vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Definícia počítačového programu zahŕňa aj programy, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvéru). Počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Na to, aby bol počítačový program autorskoprávne chránený, stačí, ak spĺňa podmienku tvorivosti, teda je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Žiadne iné kritériá na určenie autorskoprávnej ochrany počítačového programu sa neuplatnia. Autor počítačového programu udeľuje na jeho použitie súhlas prostredníctvom uzavretia licenčnej zmluvy. Počítačové programy majú jednak osobitnú úpravu výnimiek a obmedzení (§ 89), a jednak sa na ne môžu aplikovať niektoré ďalšie všeobecné výnimky a obmedzenia majetkových práv (napr.

Osobnostné a Majetkové Práva Autora

• Osobnostné práva autora: Osobnostné práva autora sú neprevoditeľné, to znamená, že autor tieto práva nemôže previesť na inú osobu ani sa ich nemôže vzdať. Ani po smrti autora si však nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu. Dielo možno použiť len takým spôsobom, ktorý neznižuje jeho hodnotu. Tiež je nutné uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo. Po smrti autora sa ochrany autorského práva - tzv. postmortálnej ochrany, môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba (definíciu blízkej osoby v právnom zmysle obsahuje § 116 Občianskeho zákonníka), dedič, príslušná profesijná komora alebo príslušná právnická osoba združujúca autorov (napr. komora architektov alebo organizácia kolektívnej správy). Autor môže so svojimi osobnostnými právami disponovať len v obmedzenej miere, a to udeliť súhlas používateľovi svojho diela na zásah do svojich osobnostných práv (napr. na to, aby používateľ dielo spracoval sa často vyžaduje aj zásah do diela, t.j. do autorovho osobnostného práva na nedotknuteľnosť diela).
• Majetkové práva autora: Autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Autorovi prináleží aj právo na odmenu. Majetkové práva autora udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú, autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Tak ako osobnostné práva, aj majetkové práva autora sú neprevoditeľné a nemožno sa ich vzdať. Jedinou možnosťou dispozície je teda udelenie licencie (licenčnou zmluvou). Pokiaľ autor vytvoril dielo, je predpoklad, že má záujem, aby sa dostalo do sféry iných osôb, aby ho mohli užívať (v ne-autorskoprávnom zmysle) alebo používať (v autorskoprávnom zmysle). Kým na užívanie diela - napr. vnímaním (napr. prečítanie knihy, pozretie obrazu) nie je potrebný súhlas autora, na použitie v autorskoprávnom zmysle je potrebné získať súhlas autora. Nakoľko ide len o demonštratívny výpočet, môžu prichádzať do úvahy aj ďalšie spôsoby použitia, na ktoré je autor oprávnený udeľovať súhlas.

Trvanie Autorských Práv

Osobnostné práva autora trvajú len počas jeho života a zanikajú smrťou (§ 18 ods. 3). Ak bolo dielo zverejnené pod pseudonymom, alebo ak ide o anonymné dielo, trvajú majetkové práva 70 rokov po zverejnení tohto diela. To platí len v prípade, ak totožnosť autora nie je známa. Po uplynutí tejto doby sa dielo stáva voľným dielom (§ 9) (ang. Public domain), čo znamená, že používateľ nie je povinný získať súhlas na použitie diela, ani uhradiť odmenu.

Zákonné Licencie

Bez súhlasu autora možno dielo použiť v prípade, ak ide o použitie na základe tzv. Zákonné licencie predstavujú výnimky a obmedzenia z práva autora na udelenie súhlasu na použitie diela. Za použitie diela na základe zákonnej licencie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, v niektorých prípadoch však autorovi patrí tzv. Uplatnenie zákonných licencií je možné len za súčasného splnenia podmienok tzv. trojkrokového testu. Na to, aby bolo možné použiť zákonnú licenciu musia byť uvedené podmienky v každom jednotlivom prípade naplnené kumulatívne, to znamená spoločne. Ak by čo len jedna z podmienok nebola splnená, zákonnú licenciu nemožno uplatniť. V prípade zamestnaneckého diela (§ 90 vykonáva majetkové práva autora k tomuto dielu zo zákona zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak.

Osirelé a Obchodne Nedostupné Diela

• Osirelé dielo: čiastočne osirelé dielo, prvýkrát vydané alebo odvysielané v niektorom členskom štáte EÚ, ktorého autora nemožno určiť, alebo, ak bol určený, nemožno ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadávaniu a je uložené v zbierkach vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií alebo v zákonnom depozitári. Smernica a Autorský zákon stanovuje zákonnú výnimku z povinnosti získať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti (§ 51). Osirelé dielo tak môžu bez súhlasu nositeľa práv použiť knižnice, múzeá, galérie, archívy, školy, ale aj verejnoprávny vysielateľ či Slovenský filmový ústav, avšak výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme. Zákon súčasne chráni práva autora, ktorý má právo kedykoľvek ukončiť status osirelého diela a nárokovať si primeranú odmenu od používateľa svojho diela. Na základe pravidla tzv. vzájomného uznávania statusu osirelého diela je dielo, ktoré sa považuje za osirelé v niektorom členskom štáte EÚ, uznané za osirelé aj v ostatných členských štátoch.
• Obchodne nedostupné dielo: Inštitút obchodne nedostupného diela upravuje § 12 Autorského zákona. Za obchodne nedostupné diela sa považujú slovesné diela vyjadrené v písomnej forme, najmä knihy, časopisy a noviny (a obdobne fotografické diela a diela výtvarného umenia, ktoré sú súčasťou takéhoto diela alebo sú s ním spojené), ktoré sú autorskoprávne chránené, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch, nie je ich teda možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (medzi tradičné obchodné kanály nespadá kúpa použitej veci podľa Občianskeho zákonníka, t.j. „kúpa z druhej ruky", napr. predaj v antikvariáte či na burze).

Práva Súvisiace s Autorským Právom

Tieto práva patria medzi práva súvisiace s autorským právom, t.j. týkajú umeleckých výkonov (napr. spevákov, tanečníkov, hudobníkov, hercov), zvukových záznamov (napr. záznam piesne na zvukovom CD), audiovizuálnych záznamov (napr. Práva výkonných umelcov sa týkajú umeleckých výkonov výkonných umelcov (napr. speváci, tanečníci, herci, hudobníci a pod.), t.j. tvorivých vyjadrení (vykonania) diel v rôznych umeleckých podob…

Know-how a Jeho Ochrana

Know-how tvorí jeden z predmetov duševného vlastníctva, ktoré nie je chránené osobitným právnym predpisom. Jeho ochrana spočíva predovšetkým v jeho utajení.

Duševné Vlastníctvo a Softvér

Softvérové duševné vlastníctvo, známe aj ako softvérové duševné vlastníctvo, je počítačový kód alebo program, ktorý je chránený zákonom proti kopírovaniu, krádeži alebo inému použitiu, ktoré nie je povolené vlastníkom. Softvérové duševné vlastníctvo patrí spoločnosti, ktorá buď vytvorila, alebo zakúpila práva na tento kód alebo softvér.

Softvér je chránený ako duševné vlastníctvo prostredníctvom:

• žiadosti o autorské práva, ochranné známky a patenty
• podpísania zmluvy o postúpení duševného vlastníctva s vývojármi
• licencií na zdrojový kód. Ten istý zákon chráni aj originálny softvér, pretože kód sa považuje za autorský produkt.

Význam Duševného Vlastníctva

Duševné vlastníctvo má priamy vplyv na hospodárske a sociálne vzťahy a predstavuje hrozbu nielen pre národné ekonomiky a medzinárodné trhové prostredie, ale aj pre zdravie a bezpečnosť ľudí, nakoľko sa stále viac orientuje na výrobky dennej spotreby (potraviny, lieky, hračky, kozmetika a pod.). Výroba falzifikátov tiež spôsobuje deformáciu trhového prostredia, keďže ohrozuje konkurenciu zaplavením trhu lacným tovarom a poškodzovaním domácich výrobcov. Okrem toho je rozšíreným problémom porušovanie autorského práva, predovšetkým na internete (napr. sprístupňovanie hudby, filmov, kníh a pod.

Koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu zabezpečuje Medzirezortná komisia pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu. Členmi sú zástupcovia jednotlivých ministerstiev, generálnej prokuratúry SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Harmonizácia Právnych Poradkov

Právo duševného vlastníctva je upravené rôzne, v závislosti od jurisdikcie toho ktorého štátu. V poslednom období však dochádza k harmonizácii právnych poriadkov jednotlivých štátov aj v tejto oblasti. K harmonizácii dochádza nielen na pôde Európskej únie ale aj prostredníctvom medzinárodných organizácií ako je napr. WTO (World Trade Organization). (napr. Európsky patentový úrad je cenným zdrojom informácií. Jednou z najväčších organizácii, ktorá sa touto problematikou zaoberá je WIPO (World Intelectual Property Organization). Čo v preklade znamená Medzinárodná organizácia duševného vlastníctva. Zaoberá sa o rozvíjaním a hodnotením dostupného medzinárodného systému duševného vlastníctva.

tags: #duševné #vlastníctvo #práca #definícia