Dôvody na zamietnutie nároku na PN: Čo potrebujete vedieť

Dlhodobá práceneschopnosť (PN) môže predstavovať značnú psychickú a finančnú záťaž pre jednotlivcov a ich rodiny. Komplikovaný systém, meniace sa pravidlá a neistota ohľadom štátnej podpory môžu viesť k panike a otázkam o budúcnosti. Tento článok sa zameriava na dôvody zamietnutia nároku na PN, povinnosti zamestnanca počas PN a ďalšie dôležité aspekty, ktoré by ste mali poznať.

Nárok na PN a podpora od štátu

Podporné obdobie, počas ktorého je možné získať náhradu mzdy a nemocenské, je obmedzené na 52 týždňov (rok) od začiatku práceneschopnosti. Je dôležité si uvedomiť, že dávky v nezamestnanosti sú dočasné (6 mesiacov) a poberanie invalidného dôchodku nad 70 % automaticky ruší nárok na tieto dávky. Možnosti štátnej podpory sú teda obmedzené a neisté.

Ak máte poistenie práceneschopnosti (poistenie ušlého zárobku), môžete dostávať denné odškodné približne vo výške 1/2 vášho príjmu aj viac ako rok (500, 600 či viac dní). Priznaním invalidity by ste mohli získať peniaze aj z poistenia invalidity, ak takéto poistenie máte uzatvorené.

Povinnosti zamestnanca počas PN

Počas PN je nevyhnutné, aby zamestnanec dodržiaval určité povinnosti, ktoré sú obsiahnuté v zákone o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. V prípade, ak si zamestnanec nebude plniť svoje povinnosti, nebude mať nárok na náhradu príjmu.

Kontrola zamestnávateľom

Zamestnávateľ je oprávnený vykonať kontrolu, či sa jeho zamestnanec naozaj zdržiava na určenom mieste. Spravidla je to miesto, kde sa daná osoba trvale zdržiava, teda adresa trvalého alebo prechodného pobytu. Zamestnanec má však možnosť požiadať ošetrujúceho lekára o povolenie miesta pobytu.

Prečítajte si tiež: Prečo mi zamietli kúpele?

Dôvody na zmenu miesta pobytu majú byť závažné, avšak zákon nijakým spôsobom tieto dôvody neupravuje, preto je ich posúdenie v plnej kompetencii ošetrujúceho lekára. Takéto miesto je uvedené v potvrdení o PN, ktoré vystavuje samotný lekár.

Strata nároku na náhradu príjmu

V prípade ak sa zamestnanec nebude zdržiavať na určenom mieste bez súhlasu lekára, tak stráca nárok na náhradu príjmu počas PN. Ak u vás nastane taká situácia, odporúčame čo najrýchlejšie od kedy sa dozviete o kontrole zo strany zamestnávateľa či už od svojej rodiny alebo spolubývajúceho, navštíviť svojho lekára a vypýtať si od neho potvrdenie o ošetrení v tom čase. Je však otázne, či vám zamestnávateľ uverí, že práve v tú dobu vám prišlo napríklad zle a museli ste navštíviť lekára.

Nárok na náhradu príjmu zamestnanec stráca aj v prípade, ak ste na PN viac ako 10 dní. V tomto prípade už nepoberáte náhradu príjmu od zamestnávateľa, ale máte nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Teda to znamená, že nedostanete súčasne aj náhradu príjmu a nemocenské.

Ak sa zamestnanec stane dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privedie sám použitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, v tomto prípade zamestnanec má nárok len na polovicu náhrady príjmu.

Výpočet náhrady príjmu počas PN

Náhrada príjmu pri dočasnej PN sa počíta dvojakým spôsobom. Závisí to od toho, či zamestnanec bol nemocensky poistení pred vznikom dočasnej práceneschopnosti viac ako 90 dní alebo menej ako 90 dní.

Prečítajte si tiež: Zamietnutie nároku na PN

Ak bol zamestnanec nemocensky poistení pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti menej ako 90 dní, v tomto prípade rozhodujúce obdobie predstavuje počet dní, počas ktorých bol zamestnanec nemocensky poistení.

Príklad na rozhodujúce obdobie: Jana sa zamestnala 1. januára 2017 vo fabrike a však 23. januára ochorela. Rozhodujúce obdobie v jej prípade bude len 22 dní, pretože je to obdobie od vzniku nemocenského poistenia( teda jej vzniklo okamihom kedy sa zamestnala teda 1. januára) až do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Rozhodujúce obdobie je v tomto prípade veľmi dôležité, pretože na základe rozhodujúceho obdobia budeme vedieť vypočítať denný vymeriavací základ.

Príklad na výpočet denného vymeriavacieho základu: Jana bola zamestnaná v pracovnom pomere 10 rokov. Suma 16, 44 eur je len denný vymeriavací základ. Je potrebné z tej sumy vypočítať percentá podľa zákona. Od 1. dňa do 3. dňa dočasnej PN má zamestnanec nárok na 25% denného vymeriavacieho základu. Od 4. dňa do 10. VÝPOČET OD 1. DŇA PO 3. 16,44/100 krát 25% = 4,11eur- výpočet presnej sumy za jeden deň . VÝPOČET OD 4. 16,44/100 krát 55%= 9,04 eur - výpočet presnej sumy za jeden deň. Keďže podľa zákona od 4 dňa po 10. deň má zamestnanec nárok na 55% denného vymeriavacieho základu ta od 4. Na záver už len spočítame sumu, na ktorú má nárok za prvé tri dni a sumu na ktorú má nárok od 4. dňa po 10. deň.

Ukončenie PN a zmena lekára

Žiaden právny predpis osobám, ktoré boli uznané za dočasne práceneschopné, nezakazuje požiadať o ukončenie PN-ky skôr, ako stanoví ošetrujúci lekár. Teda to znamená, že taká situácia je dovolená, no o ukončení PN-ky nerozhodujete vy ale samotný lekár. Ak pacient sa chce vrátiť do práce, tak mu nič iné neostáva len požiadať doktora aby mu PN -ku predčasne ukončil. Dôležité je ale to, aby lekár dôsledne posúdil, či je predčasné ukončenie PN v súlade s jeho zdravotným stavom. Ak lekár zhodnotí, že pacientov stav sa zlepšil a môže vykonávať svoje zamestnanie, mal by túto skutočnosť potvrdiť aj na tlačive.

Prečítajte si tiež: Judikáty k darovacej zmluve

Môže nastať situácia, že pacient počas trvania PN-ky zmení svojho všeobecného lekára. Tu sa môže vyskytnúť otázka, ktorý lekár je oprávnený ukončiť PN. V prípade ak dôjde k zmene lekára, tak „starý lekár“ postúpi zdravotnú dokumentáciu pacienta „novému lekárovi“.

Zamietnutie návrhu na poistenie

Skôr, ako s vami komerčná poisťovňa uzavrie poistnú zmluvu, skúma riziká, ktoré sú s poistením spojené.

  • Zdravotný stav: Ak má klient vážne zdravotné problémy alebo diagnózy, ktoré výrazne zvyšujú riziko, poisťovňa môže rozhodnúť, že takého klienta do poistenia neprijme a zmluvu s ním neuzavrie.
  • Profesionálny šport: Profesionálny športovci alebo adrenalínový životný štýl môžu byť tiež dôvodom, prečo poisťovňa s vami poistnú zmluvu neuzavrie. Obvykle sa rozhodnú, že poistné udalosti spojené s profesionálnym alebo adrenalínovým športom nebudú kryté.
  • Škodová minulosť: Časté alebo závažné poistné udalosti v minulosti môžu viesť k odmietnutiu návrhu na poistenie, najmä pri povinnom zmluvnom poistení (PZP) a havarijnom poistení (KASKO). Poisťovne majú vlastný register škodových udalostí, kde si vedia overiť, aké škody ste v minulosti spôsobili alebo vám boli spôsobené.
  • Nepravdivé alebo neúplné údaje: Poisťovne si údaje o klientovi aj predmete poistenia vopred overujú. Ak zistia nezrovnalosti, môžu návrh na uzavretie poistenia zamietnuť alebo už uzavretú poistnú zmluvu zrušiť. Najčastejšie sa to deje pri poistení motorových vozidiel, keď klienti skresľujú alebo zamlčujú svoju škodovú minulosť. Ďalším častým dôvodom zamietnutia je uvedenie iného účelu využitia predmetu poistenia, než je skutočnosť.
  • Vysoké riziko predmetu poistenia: Pri poistení majetku môže poisťovňa zamietnuť žiadosť o poistenie, ak je nehnuteľnosť napríklad v oblasti s vysokým rizikom povodní alebo požiarov.

Zamietnutie návrhu na poistenie nemusí byť vždy konečné. Keďže podmienky sa medzi poisťovňami líšia, iná spoločnosť môže vašu žiadosť akceptovať. Dôležité je zistiť dôvod zamietnutia návrhu na uzatvorenie poistenia. Niekedy stačí poisťovňu požiadať o výnimku alebo obmedzenie poistného plnenia.

Elektronická PN a systém ePN

Elektronické vystavenie PN, ktoré funguje už vyše roka, zaručilo, že chorí nemusia stáť dlhé rady u doktorov, len aby získali potvrdenie. Elektronická PN slúži ako žiadosť o nemocenskú dávku, čím vlastne eliminuje nutnosť dodatočného podávania žiadosti.

Od roku 2024 sa slovenskí zamestnanci potešili novému systému. To znamená, že pri zdravotných problémoch súvisiacich napríklad s kardiovaskulárnym či gastrointestinálnym systémom môžeš navštíviť priamo tvojho špecialistu, ktorý ti vystaví elektronickú práceneschopnosť. K všeobecnému lekárovi ísť nemusíš.

Ošetrovné

Počas školského roka majú rodičia v prípade ochorenia dieťaťa nárok na ošetrovné, ak sú nemocensky poistení. O dávku môžu požiadať aj z dôvodu uzavretia školy, predškolského zariadenia či zariadenia sociálnych služieb. Sociálna poisťovňa pre TASR pripomenula, že krátkodobé ošetrovné vypláca maximálne za obdobie 14 dní.

„Ošetrovné môže Sociálna poisťovňa poskytnúť poistencovi počas osobného a celodenného ošetrovania dieťaťa. Ak ochorie dieťa, ktoré nevyhnutne vyžaduje osobné a celodenné ošetrovanie, v tom prípade je potrebné u pediatra vystaviť tlačivo Žiadosť o ošetrovné, ktoré poistenec doplní o požadované údaje a podpíše,“ uviedol Kontúr.

Doplnil, že vyplnené tlačivo musia rodičia odovzdať na pobočke poisťovne. Tlačivo zároveň musí pred podaním žiadosti ešte potvrdiť zamestnávateľ. Rovnako to platí aj v prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov.

sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j.

Zánik nároku na ošetrovné

Nárok na výplatu ošetrovného zaniká:

  • dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, najviac uplynutím 14 dní od vzniku potreby ošetrovania (tzv.
  • dňom smrti poistenca alebo ošetrovanej osoby, príp. najneskôr uplynutím 90 kalendárnych dní trvania nároku na výplatu dlhodobého ošetrovného v úhrne všetkým poistencom, ktorým príslušný lekár potvrdil poskytovanie osobnej a celodennej starostlivosti (tzv.
  • dňom smrti poistenca alebo ošetrovanej osoby, príp. iba dni, v ktorých bolo dlhodobé ošetrovné vyplatené, t. j., ak v priebehu potreby osobnej a celodennej starostlivosti poistenec nemá nárok na dlhodobé ošetrovné a jeho výplatu, napr. si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr.
  • Ak fyzická alebo právnická osoba nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy (napr.
  • Ak poistencovi vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na ošetrovné si poistenec uplatňuje priamo v pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom vznikla potreba ošetrovania alebo starostlivosti. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na ošetrovné. V prípade niektorých zmluvných štátov (napr.

Povinnosti ošetrujúceho lekára

Ošetrujúci lekár má povinnosť potvrdzovať dočasnú neschopnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu potreby ošetrovania chorého člena rodiny na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou; tlačivá poskytuje príslušným lekárom bezodplatne Sociálna poisťovňa. V prípade, ak ide o lekára potvrdzujúceho vznik potreby osobnej a celodennej starostlivosti na účely nároku na dlhodobé ošetrovné, oznámiť všetky skutočnosti ním potvrdené všeobecnému lekárovi pacienta, resp.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené. odvolanie sa podáva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v zákone o sociálnom poistení (napr. konanie o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente, o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť alebo úrazovú rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume ako patrili, o povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby nahradiť podľa § 237 ods.

odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v predchádzajúcom odseku alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec.

odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu o priznaní, o znížení, o zastavení výplaty a o odňatí nemocenskej dávky, úrazového príplatku, rehabilitačného, rekvalifikačného a dávky v nezamestnanosti a ak účastník konania vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode zákona o sociálnom poistení (t. j. ak účastník konania vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm.

po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi, ak zamestnávateľ zúčtoval na výplatu príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods.

Právoplatné rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne preskúmava správny súd, na základe správnej žaloby; správna žaloba sa podáva na príslušný správny súd v lehote do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v poslednom stupni, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Podanie žaloby je oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. č.

tags: #dôvody #na #zamietnutie #nároku #na #PN