
Vlastnícke právo je jedným zo základných pilierov právneho štátu. Avšak, existujú situácie, kedy verejný záujem preváži nad individuálnym vlastníctvom, čo vedie k vyvlastneniu. Na Slovensku je táto oblasť komplikovaná pretrvávajúcimi problémami s evidenciou vlastníctva pozemkov a nejasnosťami v legislatíve. Od júla nadobudol účinnosť nový zákon o vyvlastňovaní, ktorý mal priniesť väčšiu právnu istotu. Realita je však taká, že pretrvávajúca duplicita so stavebným zákonom, ktorý doteraz nebol novelizovaný, spôsobuje legislatívny zmätok a potenciálne spochybnenie vyvlastňovacích konaní.
Zákon o vyvlastňovaní, účinný od 1. júla 2016, upravuje hmotnoprávne podmienky a procesné postupy vyvlastnenia nehnuteľností. Pôvodne mal nadväzovať na nový stavebný zákon, ktorý však nebol prijatý. Táto situácia vytvára legislatívny zmätok, pretože popri sebe existujú dva právne predpisy upravujúce tú istú problematiku.
Problémom je rozpor medzi týmito dvoma zákonmi, napríklad vo vzťahu k štátnemu orgánu oprávnenému rozhodovať o vyvlastnení. Vzniká otázka, či sa právna úprava vyvlastnenia podľa stavebného zákona nemá uplatňovať vôbec, alebo len v častiach, ktoré sú v rozpore so zákonom o vyvlastnení.
Vzhľadom na závažnosť zásahu do vlastníckych práv jednotlivca, táto situácia vedie k právnej neistote ohľadne postupu pri vyvlastňovaní. Teoreticky je preto každé vyvlastňovacie konanie po 1. júli 2016 potenciálne spochybniteľné.
Vyvlastnenie je možné len vo verejnom záujme. Verejný záujem je definovaný ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým alebo mnohým občanom. Ústavný súd SR však zdôraznil potrebu rovnováhy medzi verejným a súkromným záujmom pri obmedzovaní základných práv a slobôd.
Prečítajte si tiež: Všetko o výberových konaniach
Dôležité je, aby vyvlastnenie predstavovalo absolútne výnimočný zásah do práv jednotlivca, ktorého výsledkom je celospoločenský prínos.
Vyvlastnenie s cieľom vstupu investora na trh je sporné. Samotná veľkosť investície alebo počet vytvorených pracovných miest ešte nemusí znamenať, že súkromná investícia je vo verejnom záujme. V právnom štáte by rozhodnutie vlády nemalo automaticky znamenať, že investícia je vo verejnom záujme, keďže stále stoja oproti sebe vlastnícke práva dvoch súkromných osôb.
Diskutabilné je tiež, či možnosť vyvlastniť súkromný majetok na účely súkromných investícií zodpovedá ústavnej požiadavke nevyhnutnosti, keďže mnohé súkromné investície sa realizujú aj bez vyvlastňovania majetku.
Pred desiatkami rokov prijal slovenský parlament zákon 180/95 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktorý mal zabezpečiť, že každý meter štvorcový pôdy bude mať konkrétneho majiteľa. Po uplynutí stanovenej lehoty mala pôda, o ktorú sa vlastníci neprihlásili, prepadnúť v prospech štátu a neskôr prejsť do vlastníctva obcí.
Tento zákon sa dotýkal približne 700-tisíc až milióna nezistených vlastníkov a približne 250-tisíc hektárov pôdy. Generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka sa obrátil na Ústavný súd SR, aby preskúmal sporné ustanovenia zákona 180/95. Ústavný súd SR rozhodol, že zatiaľ sa pôda nezistených vlastníkov nestane vlastníctvom štátu, kým nepreskúma súlad ustanovení sporného paragrafu s ústavou.
Prečítajte si tiež: Zamestnanosť na Kysuciach
Chaos vo vlastníctve pozemkov mali počas uplynulých desiatich rokov dať do poriadku registre obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).
Na Slovensku platí od roku 2001 Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KURS) 2001, ktorá stanovuje trasy budúcich diaľníc, železníc, rýchlodráh a ďalších stavieb.
Do kategórie nezistených vlastníkov sú zaraďovaní:
V súčasnosti je register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) urobený približne na 48 % územia Slovenskej republiky. Na niektorých katastrálnych územiach Slovenska až 70% pôdy patrí nezisteným vlastníkom, v priemere je to 15% pôdy.
Hovorí sa nielen o neznámych a nezistených, ale aj o nedoložených, neidentifikovaných a o domnelých vlastníkoch. Ak sa vlastníci prihlásili o svoje vlastníctvo, ale nemali všetky doklady, tak ich zapísali do evidencie ako „domnelých“ vlastníkov a prípadný skutočný majiteľ mohol vtedy získať vlastníctvo dodatočne.
Prečítajte si tiež: Kritériá výberových konaní ÚPSVaR Trenčín
V praxi sa ukázalo, že dlhé desaťročia, ba i storočie sa zmeny vo vlastníctve nezapisovali, a tak máme v pozemkových knihách záznamy vlastníkov, ktorých mená už dávno nik v obci nepozná. Zákon jednoznačne určuje, že „nezistení“ vlastníci sú majitelia, ktorí ešte nemajú v katastri napísaný pozemok na svoje meno.
Ak Ústavný súd SR nevyhovie námietke generálneho prokurátora, prepadnú pozemky do vlastníctva štátu. Ani po októbri 2005 nemôže nikomu na Slovensku prepadnúť nárok na dedenie. Občan má základné právo na ochranu jeho vlastníctva.
Snaha o usporiadanie vlastníctva k pozemkom je dôležitá pre ochranu vlastníkov, ľahký prevod pozemkov a podporu podnikania. Občan potrebuje získať doklady o vlastníctve. Ak sa vlastníci prihlásili o svoje vlastníctvo, ale nemali všetky doklady, tak ich zapísali do evidencie ako „domnelých“ vlastníkov a prípadný skutočný majiteľ mohol vtedy získať vlastníctvo dodatočne.
tags: #edicske #konanie #a #vyvlastnenie #rozdiel