Elektronické podávanie a premlčacia lehota: Čo potrebujete vedieť

Elektronické podávanie dokumentov sa stáva čoraz bežnejším spôsobom komunikácie s úradmi a súdmi. Avšak, pri elektronickom podávaní, najmä v kontexte premlčacích lehôt, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť určitým špecifikám, aby nedošlo k zmeškaniu lehoty a negatívnym právnym následkom.

Hmotnoprávne vs. Procesnoprávne lehoty: Kľúčový rozdiel

Na začiatok je nevyhnutné rozlišovať medzi hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi lehotami. Základný rozdiel spočíva v momente, kedy je lehota zachovaná.

• Hmotnoprávna lehota: Je zachovaná, ak sa prejav vôle alebo plnenie doručí adresátovi (dostane sa do sféry jeho vplyvu) najneskôr v posledný deň lehoty.

• Procesnoprávna lehota: Postačuje, ak je podanie odoslané v posledný deň lehoty.

Tento rozdiel je zásadný pri elektronickom podávaní, kde moment odoslania a doručenia nemusí byť totožný.

Prečítajte si tiež: Spoľahlivé plastové diely

Elektronické podávanie a hmotnoprávne lehoty: Riziko zmeškania

Pri hmotnoprávnych lehotách, dôležitý je moment doručenia. Ak strana odošle podanie elektronicky večer a doručenka príde do schránky až nasledujúci deň, lehota sa považuje za zmeškanú, ak bol deň odoslania posledným dňom hmotnoprávnej lehoty.

Elektronické podávanie a procesnoprávne lehoty: Rozhodujúci moment odoslania

V prípade procesnoprávnych lehôt, podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, postačuje, aby bolo podanie odoslané v posledný deň lehoty.

Problémy s doručením elektronických správ: Právna neistota

Od momentu odoslania elektronickej správy do jej doručenia adresátovi môže uplynúť aj niekoľko hodín, niekedy aj dní, čo odporuje princípu právnej istoty. Nie je možné dopredu určiť, ako dlho bude trvať doručenie správy. Česká právna veda sa stotožňuje s názorom, že lehota na podanie opravného prostriedku je zachovaná, ak je opravný prostriedok v tejto lehote odoslaný z dátovej schránky účastníka do dátovej schránky súdu.

Premlčanie: Oslabenie práva v dôsledku času

Premlčanie je súkromnoprávny inštitút, ktorý oslabuje subjektívne právo v dôsledku márneho uplynutia času. Ak premlčanie namietne na súde povinná osoba, súd nemôže premlčanú pohľadávku priznať. Premlčanie zakladá právo sa ho dovolať pred súdom.

Dĺžka premlčacej doby

Štandardná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka je tri roky, v obchodných veciach štyri roky. Premlčacia doba sa definuje pre rôzne práva odlišne, pričom sa líši dĺžka aj moment začiatku plynutia. Napríklad, pri náhrade škody existuje subjektívna (dva roky od zistenia škody a zodpovednej osoby) a objektívna (tri roky, pri úmyselnej škode desať rokov od vzniku udalosti) premlčacia doba.

Prečítajte si tiež: Ako podať elektronicky na ÚPSVaR

Plynutie a prerušenie premlčacej doby

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v stanovenej dobe. Súd prihliadne na premlčanie len na námietku dlžníka. Ak veriteľ uplatní právo na súde v premlčacej dobe a riadne pokračuje v konaní, premlčacia doba počas konania neplynie.

Uznanie záväzku a predĺženie premlčacej doby

Veľmi dôležitý je inštitút uznania záväzku. Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením predĺžiť premlčaciu dobu, aj opakovane, ale celková doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od začiatku plynutia.

Špecifické situácie a premlčanie

• Exekúcie: Do 31.03.2017 nebolo exekučné konanie časovo obmedzené. Plynutie premlčacej doby sa prerušuje počas exekúcie. Ak bola exekúcia zastavená, premlčacia doba začne plynúť od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Dlžník musí aktívne namietať premlčanie v exekučnom konaní.

• Dlh voči operátorovi: Ak ide o dlh z roku 2008 a neexistuje súdne rozhodnutie, nič neuhradzujte.

• Daňové nedoplatky: Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom nedoplatok vznikol. Doručovaním výziev môže úrad plynutie lehoty predlžovať.

  Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia na elektronické doručovanie

Elektronické odvolanie a zachovanie lehoty

Civilný sporový poriadok umožňuje podať odvolanie elektronickými prostriedkami. Pre zachovanie lehoty na podanie odvolania je rozhodujúci okamih odoslania elektronického podania. Strana sporu musí uviesť správny súd a doručiť podanie písomne do desiatich dní, ak ho neurobila so zaručeným elektronickým podpisom.

Zmeny v premlčaní v novom Občianskom zákonníku

Nový Občiansky zákonník, ktorý je v legislatívnom procese, navrhuje zjednodušenie právnej úpravy premlčania zjednotením režimu občianskoprávneho a obchodnoprávneho premlčania vrátane lehôt.

Predmet premlčania: Nároky

Premlčaniu budú podliehať len majetkové nároky a nároky, o ktorých to ustanoví zákon. Nárok je právo domáhať sa plnenia zo záväzku.

Všeobecná premlčacia lehota: Tri roky

Pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy sa navrhuje jednotná trojročná všeobecná premlčacia lehota, ak nebude ustanovená alebo dohodnutá iná dĺžka.

Dohoda o premlčacej lehote

Zmluvné strany si budú môcť písomne dohodnúť kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu lehotu, najmenej 1 rok a najviac 10 rokov.

Začiatok premlčacej lehoty

Premlčacia lehota začne plynúť odo dňa, keď možno nárok prvýkrát dôvodne uplatniť na súde, ak zákon neustanovuje inak.

Účinky premlčania

Uplynutím premlčacej lehoty sa nárok premlčí. Povinná osoba bude môcť odmietnuť plniť, ale nebude sa môcť domáhať vrátenia plnenia z dôvodu premlčania.

Premlčanie práva na náhradu škody

Nový Občiansky zákonník bude rozlišovať subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu nároku na náhradu škody. Subjektívna lehota bude trojročná a plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna lehota bude desaťročná a začína plynúť odo dňa vzniku škody.

tags: #elektronické #podávanie #premlčanie #lehoty