Emocionálne zvládanie prepustenia zamestnanca: Ako sa vyrovnať so stratou zamestnania a úspešne hľadať novú prácu

Strata zamestnania je komplexná udalosť, ktorá zahŕňa administratívne, ale aj emocionálne aspekty. Môže prinášať úľavu, no zároveň aj smútok, úzkosť a neistotu. Či už ide o dobrovoľný odchod alebo prepustenie, je dôležité porozumieť vlastným emóciám a naučiť sa ich zvládať. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty straty zamestnania a ponúka stratégie, ako sa s touto situáciou vyrovnať a úspešne hľadať novú prácu.

Emocionálne aspekty straty zamestnania

Neočakávaná strata zamestnania

Neočekávaná strata zamestnania môže byť silným zásahom do sebavedomia a môže spôsobiť šok alebo hnev. U ľudí s rodinou alebo finančnými záväzkami môže táto udalosť zvýšiť neistotu a strach z finančných problémov.

Príležitosť na nový začiatok

Nedobrovoľné prepustenie môže byť impulzom na prehodnotenie hodnôt, silných stránok a motivácie. Mnohí ľudia práve po prepustení objavili úplne nový kariérny smer. Prepustenie môže byť príležitosťou na dobehnutie zanedbaného oddychu, rodiny, zdravia alebo vzdelania. Navyše, v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa má zamestnanec často nárok na odstupné a podporu v nezamestnanosti.

Dobrovoľný odchod

Niekedy sa človek rozhodne odísť sám - kvôli lepšej ponuke, inému smerovaniu v kariére alebo osobným dôvodom. Aj vtedy však môže cítiť prekvapujúci smútok, najmä kvôli väzbe na kolektív, atmosféru alebo projekt, do ktorého investoval množstvo energie. Dobrovoľný odchod umožňuje naplánovať načasovanie, predprípravu životopisu, rozlúčku s kolegami a dokončenie kľúčových úloh. Najčastejším dôvodom dobrovoľného odchodu je zmena - za vyšším platom, lepšou firemnou kultúrou, flexibilitou alebo možnosťou rastu.

Právne aspekty skončenia pracovného pomeru

Ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca

V prípade, že zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu. Táto náhrada je najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Dôležité je komunikovať so zamestnávateľom písomne a v prípade nedodržania výpovednej doby a zaplatenia peňažnej náhrady zamestnávateľovi, by to bolo len v prípade, že by ste dali výpoveď Vy alebo by ste výpoveď dostali od zamestnávateľa a výpovednú dobu by ste nedodržali.

Prečítajte si tiež: Seniori a emocionálne zdravie

Ukončenie pracovného pomeru dohodou

Ak zamestnávateľ nesúhlasí so skončením pracovného pomeru dohodou, zamestnanec musí podať výpoveď. S výpoveďou je spojené plynutie výpovednej doby, ktorá trvá dva mesiace, ak pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trvá najmenej jeden rok. Počas výpovednej doby má zamestnávateľ časový priestor, aby si za zamestnanca našiel náhradu. Výpovedná doba plynie až od prvého dňa v mesiaci nasledujúcom po doručení výpovede a končí sa posledným dňom príslušného mesiaca.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Ak zamestnávateľ nevyplatí časť mzdy ani 15 dní po jej splatnosti, ide o dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne a musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.

Neplatné skončenie pracovného pomeru

Neplatné skončenie pracovného pomeru je stav, kedy síce zdanlivo došlo ku skončeniu pracovného pomeru, avšak tento právny úkon nespĺňa náležitosti podľa zákonníka práce. V prípade, ak sa domnievate, že bol s vami neplatne skončený pracovný pomer, nároky voči zamestnávateľovi si musíte na súde uplatniť do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru.

Praktické kroky po strate zamestnania

Registrácia na úrade práce

Po strate zamestnania je dôležité zaregistrovať sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Maturanti, ktorí skončili štúdium, majú čas prihlásiť sa na úrad práce až po prázdninách.

Čo budete potrebovať pri návšteve na úrade práce?

• Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
• Platný občiansky preukaz
• Kópiu dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní
• Potvrdenie o dobe štúdia vydané školou
• Vyhlásenie o (ne)podaní prihlášky na vysokoškolské štúdium

Poradenské služby pre nezamestnaných

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje odborné poradenské služby, ktoré sú zamerané na podporu zamestnateľnosti klienta a na rozvoj zručností pre riadenie vlastnej profesijnej dráhy. Základným cieľom individuálneho poradenstva je pripraviť klienta na kontakt s trhom práce. Skupinové poradenstvo je určené predovšetkým znevýhodneným skupinám.

Prečítajte si tiež: Emocionálne a finančné týranie počas rozvodu

Aktivity odborných poradenských služieb:

• Poradenský rozhovor
• Vypracovanie individuálneho akčného plánu
• Skupinové poradenstvo
• Hodnotiace a rozvojové centrum
• Výber na vzdelávanie a príprava pre trh práce

Psychologické aspekty nezamestnanosti

Dôsledky nezamestnanosti

Nezamestnanosť prináša zredukovanie finančných možností, zníženie životného štandardu, množstvo nevyplneného času, zúženie sociálnych vzťahov a absenciu plánovania budúcnosti. Ďalšie aspekty nezamestnanosti sú vyradenie zo zaužívaného rytmu, strata rolových funkcii, stigmatizácia a marginalizácia vylúčením zo spoločenského pracovného procesu, zníženie sociálnych interakčných príležitostí, zneistenie životnej perspektívy a sociálnej identity a minimálny finančný rozpočet.

Psychologická pomoc pre nezamestnaných

Základnými cieľmi psychologického intervenčného programu pre nezamestnaných sú redukcia stresu, podnietenie aktivity k väčšej flexibilite, získanie sebaistoty a osvojenie si sociálnych zručností. Pri poradenstve u nezamestnaných by sme sa mali zamerať na spôsoby vyrovnávania sa, adekvátne vysvetlenie príčiny nezamestnanosti, miesto práce v hodnotovom systéme, individuálne plnenie požiadaviek trhu práce na kvalifikáciu a hľadanie ďalších nedostatkov v oblasti psychologických a sociálnych schopností a ich rozvoj.

Prevencia stresu a ochrana duševného zdravia na pracovisku

Stres na pracovisku je reakcia tela a mysle na pracovné prostredie a podmienky, ktoré prekračujú schopnosti jednotlivca zvládnuť ich efektívne. Existuje mnoho príčin stresu, ktoré sa môžu líšiť od osoby k osobe. Ak stres pretrváva a ovplyvňuje váš každodenný život, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Stres je síce nevyhnutnou súčasťou života, ale s vhodnými stratégiami a podporou môžeme minimalizovať jeho negatívne dopady na naše zdravie a kvalitu života. Stres a bezpečnosť pri práci (BOZP) sú úzko prepojené, pretože stres môže mať priamy vplyv na schopnosť pracovníkov bezpečne vykonávať svoje úlohy.

Stratégie zvládania stresu:

• Organizácia práce: Zlepšenie plánovania a organizácie práce môže pomôcť znížiť stres.
• Prevencia: Prevencia stresu na pracovisku je kľúčová pre udržanie zdravia a výkonnosti zamestnancov. Zamestnávatelia by mali investovať do vytvárania pozitívneho pracovného prostredia, poskytovať emocionálnu podporu a školenia zamerané na zvládanie stresu.
• Zvládanie: Zvládanie stresu na pracovisku je nevyhnutné pre zabezpečenie dlhodobého zdravia a pohody.

Mobbing a bossing ako faktory ovplyvňujúce zamestnanie

Pojmy ako mobbing a bossing sú na pracoviskách pomerne tabuizované, hoci ide o najčastejšie prejavy sociálnej agresie a diskriminácie. Šikanovanie na pracovisku možno rozpoznať v pestrej palete prejavov, ale psychológovia hovoria o dvoch strešných kategóriách, označovaných ako mobbing a bossing. Hovoríme o mobbingu, ak ide o ústrky a šikanovanie zo strany kolektívu, kým v prípade bossingu je aktérom násilia nadriadený, tzv. bos.

Podľa psychologičky Evy Jaššovej sú zlé pracovné vzťahy výsledkom nezdravej pracovnej kultúry a morálne nevyspelého kolektívu. Systémy typu „kto z koho“ sú pôvodcami pracovných ringov, z ktorých porazení odchádzajú s pomyselnými modrinami. Ak sa kolektív alebo jednotlivec zameria na odlišného, slabšieho či submisívnejšieho zo svojich radov, ten sa stáva terčom veľmi nepríjemného a nedôstojného zaobchádzania. Dôsledkom môžu byť rozličné psychosomatické komplikácie alebo postihnutý jednoducho chodí do práce so strachom a odchádza z nej vyčerpaný a znechutený.

Prečítajte si tiež: Životné rozhodnutia

Práca je určitým barometrom osobného úspechu a sebavedomia. Preto keď pracovné prostredie nevytvára priestor na sebarealizáciu a spravodlivé odmeňovanie svojich zamestnancov, vymedzuje akúsi nepriateľskú zónu neistoty a úzkosti. Dehonestácia v práci zráža majestát ľudskej dôstojnosti a sebahodnotenia. Psychický teror, ktorý pociťuje obeť šikanovania, môže viesť až k pocitu neschopnosti, bezcennosti i samovražde.

Frustrované sú však obe strany. Eufória z dojmu prevahy na strane iniciátora psychického násilia je vykúpená víťazstvom v nerovnom pomere, pre iniciátora teda nemôže byť jednorazový útok dostatočným zdrojom uspokojenia. Bude sa ešte hodnú chvíľu „hrať s myšou“, kým ju definitívne nechytí do pasce. Pri mobbingu môže dochádzať k navonok bezvýznamným narážkam na výzor a názory. Vyskytuje sa ohováranie, neoprávnená kritika, kolektívne vyhýbanie sa dotknutému alebo jeho celkové prehliadanie.

Ak od vás v porovnaní s ostatnými šéf vyžaduje nadštandardné pracovné výkony alebo od vás žiada činnosti, ktoré nie sú v náplni vašej práce, majte sa na pozore. Jeho ďalším podarúnkom môže byť neadekvátne odmeňovanie vašej práce, nezmyselná kritika, znevažovanie pred kolektívom a iné formy vašej diskvalifikácie. Bossing sa však prejavuje aj v zdanlivo privilegovaných činnostiach, ktorými vás šéf dôverne poveruje. Od donášky obeda až po písanie ľúbostných listov jeho milenkám. Napriek tomu, že odmenou za vašu vernosť budú finančné bonusy, vymaniť sa z dusivej nadvlády šéfa pre vás bude pravdepodobne tvrdý oriešok.

„Hovorí sa, že ak na pracovisku horí, každý vie, kde je hasiaci prístroj, ale keď horí duša pracovníka, ten ťažko nachádza pomoc,“ vysvetľuje psychologička. Aktérmi mobbingu podľa psychológov nezvyknú byť ľudia s vysokou emocionálnou inteligenciou, prirodzenou autoritou a dobrými riadiacimi schopnosťami. Taký človek vie oceniť a viesť dobrý pracovný kolektív. V prípade narušených pracovných vzťahov hovorí verdikt odborníkov jednoznačne v prospech šikanovaných: „Pri výskume na Ministerstve obrany sme zistili, že až jedna tretina aktérov šikanovania bola v minulosti súdne trestaná. Boli to ľudia, ktorí nemali koníčky, mali zníženú inteligenciu. Agresia je vlastnosť ľudí, ktorí sa iným spôsobom nedokážu realizovať,“ dodáva ďalej Jaššová a upozorňuje, že by ste šikanovanie nemali decentne premlčať, čo je podľa Jaššovej najmä problémom mužov. Muži sú motivovaní skôr platom a pracovným postupom, kolegiálne vzťahy vnímajú menej intenzívne a nechcú sa cítiť bezmocní, preto sa ťažšie zdôverujú. O probléme však treba hneď od začiatku otvorene diskutovať a otestovať ústretovosť mlčiacich kolegov, ktorí sa boja prehovoriť.

Keďže si telepaticky nevedia posúvať myšlienky, radšej volia cestu ľahostajných a zbytočne na seba neupozorňujú. Ľudia sa totiž obávajú straty zamestnania alebo ohrozenia svojej pozície v kolektíve. „Ak sa vám nepáči, môžete odísť!“ - to je podľa slov Evy Jaššovej typická fráza, ktorou si zamestnávatelia na Slovensku, ale aj inde, podmaňujú svojich zamestnancov. Najmä v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou rozprestiera táto veta svoje široké krídla a poletuje nad úvahami pracujúcich ako smrtihlav.

Prevenciou šikanovania môže byť vzpriamený postoj tela, prierazný tón hlasu a asertivita. „Teória asertivity je teória primeraného sebapresadzovania, ktorá nám pomôže zbaviť sa nefunkčných modelov správania sa, akými sú napríklad neustále pritakávanie alebo prispôsobovanie sa,“ ozrejmuje Jaššová a vyzdvihuje potrebu hájiť svoje práva. Poradiť sa v prípade neistoty s blízkymi a nájsť si spojencov. Dať najavo nesúhlas, nakoľko mobbing obľubuje skôr neasertívnych, citlivejších ľudí s dobráckou povahou. Mobbing je druh šikany na pracovisku. Pojem má základ v anglickom jazyku (mob = dav, húf, ale aj napadnúť alebo obklopiť). Môžeme sa stretnúť aj s označením teror na pracovisku alebo psychoteror. Bossing je podskupinou mobbingu. Je špecifický tým, že agresorom (tým, čo sa šikany dopúšťa), je nadriadený pracovník. Ide o správanie sa nadriadeného, ktoré poškodzuje podriadeného pred jeho kolegami, zámerne mu komplikuje jeho prácu alebo mu zabraňuje ju plnohodnotne vykonávať.

Medzinárodná organizácia práce (ILO)

Medzinárodná organizácia práce je špecializovaná agentúra Organizácie spojených národov zaoberajúca sa prácou. Má 183 členských štátov. Hlavným predstaviteľom Medzinárodnej organizácie práce je Guy Ryder a hlavné sídlo je v Ženeve.

Najvyšším orgánom Medzinárodnej organizácie práce je generálna konferencia. Základnou činnosťou Medzinárodnej organizácie práce je formulovanie, prijímanie, presadzovanie a aplikovanie medzinárodných pracovných noriem.

Predchodkyňou Medzinárodnej organizácie práce bola Medzinárodná asociácia pre pracovnú legislatívu, ktorá bola založená v Basileji vo Švajčiarsku v roku 1901. Založenie Medzinárodnej organizácie práce sa datuje do roku 1919 po skončení prvej svetovej vojny. Ústava bola v roku 1944 doplnená Filadefskou deklaráciou, ktorá formulovala všeobecné ciele a zásady.

Rady pre úspešné hľadanie novej práce

• Pozitívne myslenie: Veľkú časť úspechu tvorí pozitívne myslenie. Pripomínajte si, že ste úspešne prešli výberovým konaním a váš nový zamestnávateľ prejavil dôveru vo vaše schopnosti a znalosti.
• Dodržiavanie pravidiel: Snažte sa vyhýbať akýmkoľvek činnostiam, ktoré priamo nesúvisia s vašou pracovnou náplňou a rešpektujte stanovené pravidlá.
• Flexibilita: Pre úspešné zapracovanie sa v novej práci je potrebné nájsť kompromis medzi požiadavkami firmy a vašimi možnosťami.
• Dobré vzťahy na pracovisku: Dobré vzťahy na pracovisku prispievajú nielen k osobnej pohode, ale pomáhajú aj pri napredovaní v pracovnom živote.
• Informovanosť: O možnostiach zvýšenia platu po troch mesiacoch by ste sa mali ideálne informovať už na pohovore.

Problémy mladých absolventov na trhu práce

Vysoký podiel z nezamestnaných mladých tvoria absolventi s nedostatkom praxe a s chýbajúcimi pracovnými návykmi. Nedostatok praxe je jednou z hlavných prekážok pri hľadaní zamestnania pre mladých absolventov.

Občianske združenie Práca a vzťahy

V spoločnosti, kde vládnu tvrdé lakte a všelijakými prostriedkami sa zápasí o získanie a udržanie si pracovného miesta, kde sa neraz jednoznačne aj nehumánne presadzuje potreba, vôľa a názor zamestnávateľa a zamestnanci sa neraz ocitajú v krajných existenčných situáciách aj niekoľko mesiacov bez mzdy alebo zo dňa na deň vo výpovedi, je odborná kvalifikovaná oponentúra proti takémuto konaniu viac ako potrebná. Chce ňou byť aj občianske združenie Práca a vzťahy.

Od roku 1989 na Slovensku vzniklo veľa inštitúcií, ktoré majú vo svojom názve či náplni ochranu ľudských práv, ale prakticky nemajú kompetenciu riešiť správanie toho, kto vykonáva psychický teror na pracovisku. Preto sme hľadali riešenie a našli Občianske združenie Práca a vzťahy, ktoré vzniklo v októbri 2003 a vtedy aj bolo zaregistrované na Ministerstve vnútra SR. Na výročie nežnej revolúcie 17. novembra 2011 sme oficiálne obnovili jeho činnosť s náplňou monitorovať firmy a pracoviská s podozrením na výskyt šikanovania zamestnancov a s tzv. nebezpečnou firemnou kultúrou. Dokumentujeme prípady narušených medziľudských vzťahov na pracovisku, prejavy šikanovania, mobbingu, bossingu, sexuálneho obťažovania. Náplňou združenia je aj výchova, vzdelávanie, poradenstvo, osveta v oblasti medziľudských vzťahov na pracovisku s poukázaním na dôsledky ich porušovania, psychologická a právna pomoc obetiam spomenutých javov.

Zamestnanci na mnohých pracoviskách nemajú nijakú istotu v stabilite pracovného pomeru, nemajú pocit sociálnej bezpečnosti, odcudzujú sa svojmu zamestnávateľovi. Stála a dlhotrvajúca neistota a napätie často zhoršujú ich zdravotný stav. Odporúčame viesť si podrobný súpis prejavov mobbingu, akýsi mobbingový denník, aby sa v prípade použitia právnych prostriedkov dalo oprieť o konkrétne fakty a nielen o emocionálne podfarbené všeobecné sťažnosti. Ak nastávajú problémy v komunikácii, postihnutý by mal trvať na stretnutí a dožadovať sa vysvetlenia. V prípade odmietnutia netreba ustúpiť, ale žiadať o stretnutie doporučeným listom, ktorý zároveň poslúži ako dôkaz pri prípadnom súdnom konaní. Hlavnou príčinou je ťažká porucha komunikácie alebo zhoršenie vzťahov v kolektíve pracovníkov až vo forme nežiaducej agresivity.

Samozrejme, že sa dá poskytnúť právna pomoc a zastupovanie v súdnych sporoch, je to na vôli zúčastnených strán. Vyzývame priamych nadriadených o možnosť vyjadrenia sa a osobného kontaktu, kde ich chceme informovať o našej pomoci pri zlyhaní komunikácie. Žiaľ, často sa stáva, že namiesto ústretovosti sa stretávame s firemnými právnikmi, ktorí zvyčajne tvrdia, že konanie zamestnávateľa bolo v súlade so Zákonníkom práce.

tags: #emocionalne #zvladanie #prepustenia #zamestnanca