Emocionálne poruchy u seniorov: príznaky a liečba

Starnutie je zložitý a variabilný proces, ktorý podlieha modifikácii prostredia, chemickým a fyzikálnym vplyvom, ale ovplyvňujú ho aj genetické faktory a choroby. Tento proces je determinovaný tým, že je dlhodobo nakódovaný, nezvratný, neopakuje sa a zanecháva trvalé stopy. Starnutie ústi do staroby, ktorá je etapa ľudského života nastávajúca na konci prirodzeného vývinového procesu indivídua. Staroba je prejavom a dôsledkom involučných a morfologických zmien, ktoré majú u ľudí rôznu variabilitu. V kontexte problematiky emocionálnych porúch u seniorov je dôležité vymedziť pojmy: sénium, starší vek, staroba a dlhovekosť.

Problém emocionálnych porúch u seniorov je komplexný a má biologický, psychologický a sociálny charakter. V starobe dochádza ku kvalitatívnym posunom v oblasti myslenia, pamäte, motivácie či emócií. Nastáva celkové spomalenie psychických funkcií, čo sa prejavuje predovšetkým vo vnímaní a reagovaní. Sociálny charakter starnutia súvisí so schopnosťou prispôsobiť sa, pričom tá býva oslabená zmeneným funkčným stavom organizmu a jeho zvýšenou chorobnosťou. Staroba je tak etapou života, ktorú charakterizujú vonkajšie aj vnútorné zmeny.

Veľkú skupinu ochorení seniorov tvoria psychické ochorenia, vrátane depresívnych epizód. Neliečená, prípadne nediagnostikovaná depresia ohrozuje kvalitu života a skracuje život seniora. Jedincom postihnutým depresiou môže bez ohľadu na vek pomôcť adekvátne zvolená a realizovaná liečba.

Najčastejšie emocionálne poruchy u seniorov

Medzi najčastejšie emocionálne poruchy u seniorov patria demencie rôzneho typu, Parkinsonova choroba, Huntingtonova choroba a depresia.

Demencia

Demencia je všeobecný termín pre pokles kognitívnych funkcií, ktorý je natoľko závažný, že zasahuje do každodenného života. Existuje niekoľko typov demencie, pričom každý z nich má svoje špecifické príčiny a príznaky.

Prečítajte si tiež: Hľadanie novej práce po prepustení

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba je najčastejším typom demencie, ktorý sa objavuje v 50 až 75 % prípadov zo všetkých demencií. Niekedy sa u pacientov vyskytuje aj v kombinácii s inými typmi. Alzheimerova choroba má veľmi pomalý nástup a začína sa prejavovať poruchami krátkodobej pamäti. Ľudia, ktorí majú Alzheimerovu chorobu, majú často problém sa koncentrovať, zapamätať si nové informácie, sú menej schopní logicky myslieť alebo si vytvárať úsudok.

Dlhodobá pamäť spočiatku zostáva zachovaná. Postupne sa objavujú aj poruchy orientácie v čase a priestore. V pokročilejších štádiách pacienti prestávajú spoznávať svojich blízkych, nie sú schopní sa o seba postarať sami o seba a vykonávať dennodenné aktivity, na ktoré boli zvyknutí.

Alzheimerovu chorobu rozlišujeme na demenciu so skorým začiatkom (u ľudí do 65 rokov) a s neskorým začiatkom (u ľudí od 65 rokov). Tam, kde sa u pacienta objaví skôr, je typická aj tým, že má rýchlejší priebeh.

Tento typ demencie vzniká poškodením neurónov v mozgu, ku ktorým dochádza v dôsledku hromadenia patologických proteínov. U ľudí s Alzheimerovou chorobou dochádza k zvýšenej tvorbe a hromadeniu tzv. beta-amyloidu. Ten sa spája s odumretými bunkami a vytvára tzv. senilné plaky. Ďalej sa vytvárajú neurofibrilárne klbká z tau-proteínu, čím sa narúša komunikáciu medzi neurónmi. Môže trvať aj 10 až 20 rokov, kým sa bielkoviny v ľudskom mozgu nahromadia v takom množstve, že sa u pacienta začnú prejavovať príznaky demencie.

Postupné nahromaďovanie bielkovín v ľudskom mozgu spôsobuje, že s vekom choroba postupuje a zhoršuje sa. Zatiaľ nepoznáme žiadnu účinnú liečbu, ktorá by dokázala úplne vyliečiť Alzheimerovu chorobu. Lieky a nefarmakologické intervencie však dokážu aktivizovať poznávacie funkcie a spomaliť postup choroby.

Prečítajte si tiež: Emocionálne a finančné týranie počas rozvodu

Vaskulárna demencia

Vaskulárna demencia vzniká v dôsledku upchatia ciev v mozgu, príčinou je často cievna mozgová príhoda. Po Alzheimerovej chorobe sa tento druh demencie vyskytuje u starších ľudí najviac. Ide o poškodenie mozgu, ku ktorému dochádza poruchou prietoku krvi do mozgu (jeho upchatím alebo znížením). Najčastejšou príčinou býva cievna mozgová príhoda, ale vaskulárna demencia môže byť aj dôsledkom akéhokoľvek stavu, ktorý zužuje alebo poškodzuje cievy, vrátane krvácania do mozgu, cukrovky, či bežného opotrebovania ciev spojeného so starnutím. Riziko vzniku vaskulárnej demencie zvyšuje aj vysoká hladina cholesterolu a vysoký krvný tlak.

Vaskulárna demencia na rozdiel od Alzheimerovej choroby nepredstavuje ochorenie s jednotným klinickým obrazom. Na to, aby sa diagnostikovala správne, je u pacienta potrebné preukázať cievne ochorenie mozgu, ktoré sprevádzajú aj poruchy chôdze (pacient sa pohybuje pomalými krokmi), motorická neistota, časté pády, inkontinencia, ktorú nie je možné vysvetliť urologicky, ale aj porucha prehĺtania a reči, poruchy osobnosti či zmeny nálad.

Vaskulárna demencia je u ľudí v staršom veku často nezvratná. Na jej prevenciu však pomáha zdravý životný štýl, pravidelné cvičenie, diéty, strava s nízkym obsahom tuku, vyhýbanie sa fajčeniu, nízka hladina krvného tlaku a cholesterolu. To všetko môže postup ochorenia u seniorov spomaliť a v niektorých prípadoch dokonca aj zastaviť.

Demencia s Lewyho telieskami

Demencia s Lewyho telieskami kombinuje príznaky Parkinsonovej aj Alzheimerovej choroby. Prejavuje sa však aj typickými symptómami, medzi ktoré patrí kolísavá pozornosť, zrakové halucinácie v podobe ľudských postáv a zvierat či poruchy v zrakovo-priestorovej oblasti. Ide o neurodegeneratívne ochorenie, ktorého príčinou sú tzv. Lewyho telieska. Tie vznikajú vo vnútri neurónov v mozgovom kmeni a mozgovej kôre a vytvárajú sa na základe hromadenia patologického proteínu alfa synukleínu. Liečba je podobná ako pri Alzheimerovej chorobe. Zahŕňa farmakologické aj nefarmakologické prístupy s výnimkou antipsychotík, na ktoré sú títo pacienti citliví.

Frontotemporálna demencia

Frontotemporálna demencia má niekoľko podtypov a prejavuje sa najmä poruchami správania a reči. Frontotemporálna demencia sa u ľudí najčastejšie vyskytuje okolo 60. roku života. Začína sa nenápadne a vyvíja sa veľmi pomaly. Výhradne zasahuje čelný lalok mozgu a občas sa rozširuje aj do spánkového laloku pacienta. Objavuje sa asi v 5 % prípadov demencií a má niekoľko ďalších poddruhov.

Prečítajte si tiež: Životné rozhodnutia

V porovnaní s inými typmi demencií pri frontotemporálnej demencii zohráva dôležitú úlohu genetika. Rizikovým faktorom pre vznik ochorenia je často jeho predošlý výskyt v rodine pacienta. Diagnostika frontotemporálnej demencie môže byť u človeka veľmi náročná. Ochorenie sprevádzajú rôzne príznaky, ktoré sa u ľudí výrazne líšia. Navyše, sú podobné iným druhom demencie. Najtypickejším príznakom býva porucha správania, kedy sa u pacientov prejaví hrubosť, nedostatočný takt či poruchy afektivity. Výrazná zmena správania sa u pacientov môže prejaviť aj tým, že sú apatickí, málo spontánny, alebo sa sociálne izolujú, kedy radšej zostávajú celý deň v posteli. Často sa objavuje aj zanedbávanie hygieny, či nevhodné správanie ako drobné krádeže a iná trestná činnosť. Ochorenie často sprevádza aj prejedanie sa, nadmerné fajčenie alebo pitie alkoholu. Pri vhodnej forme liečby však môžeme u pacientov problémy so správaním ovplyvňovať.

V oblasti reči sa môže postupne zhoršovať slovná plynulosť, u pacientov nastávajú problémy s artikuláciou, majú problém porozumieť významu slova v bežnej reči, robia viac fonologických a syntaktických chýb.

Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba je typická problémami v oblasti motorického systému. Parkinsonova choroba je závažné neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje prevažne pacientov vo vyššom veku. Jej prvé príznaky sú mierne a nenápadné, ale postupne sa zhoršujú. Príčinou vzniku Parkinsonovej choroby je strata neurónov v mozgu, ktoré produkujú neurotransmiter dopamín a poruchy ďalších nervových prenášačov.

Charakteristickým príznakom Parkinsonovej choroby je pohybové postihnutie pacientov - tzv. hypokinéza. Prejavuje sa trasením rúk, zníženou a pomalou schopnosťou sa pohybovať, strnulosťou, ohnutým držaním tela, ale aj poruchami státia a chôdze. U pacientov s Parkinsonovou chorobou sa však často objavujú aj psychické zmeny, akými sú podráždenosť a depresia. Postupne sa dostavuje porucha reči, písania, pacienti majú často problémy so sústredením a pamäťou či exekutívnymi funkciami (plánovanie, usudzovanie a pod.).

V súčasnosti neexistuje liek, ktorý by dokázal ochorenie vyliečiť. Existuje však niekoľko spôsobov liečby, ktorými dokážeme účinne zmierňovať príznaky ochorenia u pacientov. Ide najmä o lieky, ktoré sa využívajú pri regulácii koncentrácie dopamínu, pomáha tiež hlboká mozgová stimulácia a fyzioterapia.

Huntingtonova choroba

Huntingtonova choroba je dedičné ochorenie s výraznými prejavmi v oblasti pohybu aj poznávania. Huntingtonova choroba je ochorenie, ktoré sa prejavuje najmä pohybovým postihnutím. Sprevádzajú ju abnormálne pohyby svalov, mimovôľové trhavé a krútivé pohyby, ktoré sa opakujú v jednom alebo vo viacerých svaloch - predovšetkým tváre, hlavy, rúk a nôh. Ochorenie sa často vyznačuje aj problémami s pamäťou, úsudkom alebo rečou, kedy sa môžu objaviť mimovoľné zvuky až nezrozumiteľnosť. Chorobu sprevádzajú aj rôzne psychiatrické prejavy vo forme úzkosti a zmeny nálad, ktoré vedú k hnevu, podráždenosti a obsedantno-kompulzívnemu správaniu. V pokročilejších štádiách ochorenia sa často pridružujú komplikácie ako srdcové zlyhanie, poranenia spojené s pádom či zápal pľúc, ktorý môže viesť až k smrti.

Huntingtonova choroba je veľmi zriedkavá dedičná choroba, ktorú spôsobuje genetická mutácia na 4. chromozóme. V prípade, že jeden z partnerov trpí Huntingtonovou chorobou, je 50 % riziko, že ich dieťa bude tiež postihnuté. V 90 % sa začína medzi 35.-50. rokom veku, hoci príznaky sa omnoho vzácnejšie môžu prejaviť aj v juvenilnej (do 20 rokov) alebo neskoršej forme.

Huntingtonova choroba sa nedá vyliečiť, avšak vhodnou farmakologickou liečbou (antidepresivami a antipsychotikami) možno zmierniť ťažké psychiatrické prejavy, ktoré sprevádzajú ochorenie u pacientov.

Depresia

Depresia je vo svojej podstate poruchou nálady. Medzi základné príznaky depresie patrí chorobne smutná, skleslá nálada, obavná, stiesnená, zúfalá, bezradná nálada, beznádej, bezvýchodiskovosť, pesimistická nálada, často sa vyskytuje aj úzkosť, napätie, bezdôvodný strach alebo podráždenosť (iritabilita), rozladenosť (dysfória), precitlivenosť, kolísanie nálady (emočná labilita), anhedónia (neschopnosť prežívať radosť) a pokles energie a zvýšená unaviteľnosť. Depresia pritom patrí v súčasnej dobe medzi najčastejšie vyskytujúce sa psychiatrické ochorenia. Jej výskyt je u žien dvojnásobne vyšší ako u mužov a prepuknúť môže v každom veku. Neliečená depresívna epizóda trvá 6-24 mesiacov, napriek tomu sa takmer 12 % pacientov nezotaví ani po piatich rokoch od jej ukončenia. Podľa závažnosti je depresia rozdeľovaná na ľahkú, strednú, ťažkú (veľkú).

Depresia nie je bežná podráždenosť, krátka rozladenosť, skleslosť alebo smútok. Tieto tzv. depresívne stavy sa vyskytujú pri zlom počasí, po únavnej celodennej práci, pri nevyspatí alebo množstve povinností, pričom tieto stavy je možné prekonať a úspešne zvládnuť zvýšeným pohybom, odpočinkom, spánkom, jedlom alebo zvýšeným podávaním vitamínov. V kontexte diferenciálnej diagnostiky a komorbidity depresie je potrebné odlíšiť depresiu od zhoršenej nálady alebo od zármutku po strate blízkeho človeka. Zhoršená nálada, zármutok nad stratou blízkej osoby alebo stratou dôležitých hodnôt sú častými psychickými prejavmi a patria medzi bežnú ľudskú skúsenosť. V mnohých prípadoch smútku alebo zármutku sa však nejedná o depresiu, a preto je zámena s depresívnou poruchou neadekvátna. V symptológii chronického smútku alebo žiaľu totiž absentujú na seba zamerané určité kognitívne rysy, ale i pocity beznádeje, ktorá sú iracionálne a trvalé, pričom je tento stav spájaný so samovražednými predstavami a bezcennosťou.

Pri diagnostike depresie sa zameriavame na oblasť psychologickú, sociálnu a biologickú. V biologickej oblasti skúmame poruchy spánku, stravovacie návyky a pokles energie. V rámci sociálnej oblasti hľadáme zdroje sociálnej podpory, ale zaujímajú nás aj sociálne vzťahy, oblasť finančného zabezpečenia a bývania. V psychologickej oblasti kladieme dôraz na prežívanie pacientovho sebaobrazu vo vzťahu k okoliu a jeho porovnávanie so sebou samým.

Depresia, ktorá sa vyskytuje u seniorov, je obrovským problémom v otázke verejného zdravia. Toto psychické ochorenie má vysokú prevalenciu, je často spájané s ďalším ochorením, má negatívny vplyv na kvalitu života a v neposlednom rade zvyšuje počet návštev v zdravotníckych zariadeniach. Mnoho seniorov nechce vyhľadať psychiatrickú liečbu, ktorá by mohla odstrániť alebo aspoň zmierniť ich ťažkosti a vrátiť ich na predošlú úroveň svojho prežívania a svojej pracovnej činnosti.

Medzi najčastejšie príčiny depresie sa u seniorov uvádza znížená funkcia neurotransmitérov, alkoholizmus, depresia v rodine, zvýšená kritičnosť a nepriateľskosť partnera, absencia či nedostatok dôverných vzťahov, nedostatočná sociálna opora alebo nedostatok sebadôvery. S rastúcim vekom pritom klesá význam vrodenej dispozície pre rozvoj depresie, zároveň však rastie význam exogénnych biologických a psychosociálnych aspektov.

Aspekty, ktoré vedú k rozvoju neskorej depresie, pravdepodobne obsahujú zložité interakcie genetických zraniteľnosti, kognitívne diatézy a s vekom súvisiace neurobiologické zmeny s určitým typom stresujúcich udalostí, ktoré sa vyskytujú častejšie práve na konci života. Sprievodné self-kritické myslenie môže pritom zhoršiť a udržiavať depresívny stav. Pod vznik depresie u seniorov sa podpisujú psychosociálne aspekty, ako je nepriaznivá finančná situácia, strata blízkych osôb, ale i osamelosť.

Involučná depresia je najčastejšie spájaná s fyzickou chorobou alebo zdravotným postihnutím a na psychosociálne aspekty sa neprihliada v dostatočnej miere. Veľkú skupinu príčin vzniku depresie spôsobujú práve spomínané psychosociálne aspekty, medzi ktoré radíme nielen negatívne životné udalosti, ale i sociálnu izoláciu a v neposlednom rade aj z nej vyplývajúcu osamelosť. Sociálna izolácia a osamelosť seniorov vedie nielen ku vzniku depresie, ale i k samovraždám seniorov. Negatívnym determinantom, ktorý sa podpisuje na vzniku depresiu u seniorov, sú závažné životné udalosti. Medzi tieto závažné životné udalosti patrí okrem choroby aj úmrtie v rodine, presťahovanie, manželské problémy, silné pripútanie na domov, spoločenská izolácia, ale aj nedostatok priateľov.

Výskum v oblasti sociálnej epidemiológie pri depresii v paradigme psychosociálnych aspektov naznačuje, že absencia pozitívnych sociálnych vzťahov seniora je významným rizikovým faktorom pre široko založené morbidity a mortality. Je preto potrebné zistiť, do akej miery sa senior cíti v sociálnom svete izolovaný. V súvislosti s osamelosťou a následným vznikom depresie štúdie ukazujú, že vysoké percento seniorov trpí osamelosťou a z toho nemalá časť ju pociťuje často až pravidelne. Na tomto stave sa podpisuje zlý zdravotný stav, chudoba, strata sluchu a zraku, ale i nízke príjmy. Najčastejšou subjektívnou príčinou osamelosti bola v skúmanej vzorke choroba, smrť partnera a nedostatok priateľov. Osamelosť tak vychádza zo spoločenskej zmeny v živote seniora, ale aj z prirodzených životných udalostí a ťažkostí, ktoré so starnutím súvisia.

Liečba emocionálnych porúch u seniorov

Liečba emocionálnych porúch u seniorov je komplexný proces, ktorý si vyžaduje individuálny prístup a zohľadnenie špecifických potrieb každého pacienta. Všeobecne sa využíva farmakologická liečba, psychoterapia a nefarmakologické prístupy.

Farmakologická liečba

Farmakologická liečba zahŕňa podávanie liekov, ktoré ovplyvňujú neurotransmiterové systémy v mozgu. Najčastejšie sa používajú antidepresíva, antipsychotiká a lieky na zlepšenie kognitívnych funkcií. Pri výbere liekov je dôležité zohľadniť vek pacienta, jeho celkový zdravotný stav a prípadné interakcie s inými liekmi, ktoré užíva.

Psychoterapia

Psychoterapia je dôležitou súčasťou liečby emocionálnych porúch u seniorov. Cieľom psychoterapie je pomôcť pacientovi zvládnuť emocionálne ťažkosti, zlepšiť jeho sociálne fungovanie a zvýšiť kvalitu života. Vhodné sú rôzne formy psychoterapie, ako napríklad kognitívno-behaviorálna terapia, interpersonálna terapia a skupinová terapia.

Nefarmakologické prístupy

Nefarmakologické prístupy zahŕňajú rôzne aktivity, ktoré podporujú duševné zdravie a pohodu seniorov. Medzi tieto aktivity patrí pravidelné cvičenie, zdravá výživa, tréning pamäti, sociálna aktivizácia a relaxačné techniky. Dôležitá je aj podpora rodiny a blízkych osôb.

Prevencia emocionálnych porúch u seniorov

Prevencia emocionálnych porúch u seniorov je dôležitá pre udržanie ich duševného zdravia a kvality života. Medzi preventívne opatrenia patrí:

• Správna výživa: Dôležitý je výber správnych potravín obsahujúcich veľa vitamínov najmä skupiny B, C, E.
• Pravidelný tréning mozgu a pamäti: Využívať sa na to môžu rôzne logické, pamäťové hry, jazykové kurzy alebo univerzita tretieho veku. Dobrou tréningovou pomôckou je aj lúštenie krížoviek, hranie šachu či čítanie kníh.
• Fyzická aktivita: Treba si vybrať akúkoľvek fyzickú aktivitu, ktorá namáha mozog, napríklad jednoduché žonglovanie, pri ktorom sa posilňuje hlava aj telo, alebo cvičenie vo vode.
• Dostatok sociálnej a duševnej aktivity: Sociálne väzby stimulujú aktivitu mozgových buniek.
• Zdravý životný štýl: Vyhýbanie sa fajčeniu, nízka hladina krvného tlaku a cholesterolu.

Naopak, medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku demencie, patrí ženské pohlavie, výskyt tohto ochorenia v rodine, vyšší vek, prekonané úrazy hlavy spojené najmä so stratou vedomia, nízke vzdelanie, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu, poruchy prekrvenia mozgu.

Duševné zdravie a stres

Svetová zdravotnícka organizácia WHO definuje duševné zdravie ako stav emociálnej a duševnej pohody ako primeranú a pohotovú reakciu na všetky podnety. Odpoveďou nášho organizmu, že niečo nie je v poriadku, že duševné zdravie je narušené je stres a záťaž. V súčasnej dobre je veľmi ťažké vyhnúť sa stresom, záťaži a konfliktom, treba si nájsť účinný spôsob ako mu predísť a čo najlepšie zvládať spomínané kritické situácie.

Dôležité je dbať na zdravú výživu, relaxáciu a dostatok spánku. Počas spánku sa regeneruje nervová sústava. Počas fyzickej aktivity sa vyplavujú hormóny šťastia tzv. endorfíny, ktoré odstraňujú depresiu a úzkosť. Pri cvičení sa zvyšuje tvorba serotonínu, ktorý zlepšuje náladu. Aj malá fyzická aktivita denne zlepšuje náladu a dodáva sebadôveru.

tags: #emocionálne #poruchy #u #seniorov #príznaky #a