Čo je právo duševného vlastníctva? Komplexný pohľad

Právo duševného vlastníctva je neoddeliteľnou súčasťou nášho právneho poriadku a zohráva kľúčovú úlohu v ekonomickom, hospodárskom a sociálnom rozvoji. Je to oblasť práva, ktorá sa zaoberá ochranou výtvorov mysle, ako sú vynálezy, literárne a umelecké diela, dizajny a symboly, mená a obrazy používané v obchode. Vďaka tomu, že priamo súvisí s rozvojom technológií a spoločnosti samotnej, je v súčasnosti veľmi významným nástrojom rozvoja. V tomto článku sa pozrieme na to, čo presne právo duševného vlastníctva znamená, aké sú jeho hlavné zložky a ako sa chráni.

Úvod do práva duševného vlastníctva

Právo duševného vlastníctva je hybridné právne odvetvie s rozsiahlymi právnymi a mimoprávnymi interdisciplinárnymi súvislosťami. Napredovanie spoločnosti a ekonomický rozvoj do značnej miery závisí od tvorivosti a inovácií, ktoré sú základnými charakteristickými rysmi duševného vlastníctva. Je potrebné rozvíjať domáce riešenia problémov v záujme postupného rastu materiálnych i nemateriálnych potrieb jednotlivca a celej spoločnosti.

Oblasti duševného vlastníctva

Medzi hlavné oblasti práva duševného vlastníctva patria:

• Autorské právo
• Priemyselné práva (patenty, ochranné známky, dizajny)
• Obchodné tajomstvo

Autorské právo

Autorské právo chráni literárne, vedecké a umelecké diela. Zahŕňa širokú škálu diel, od kníh, hudby a malieb až po počítačové programy a databázy. Autorské právo poskytuje autorom výlučné právo kontrolovať, ako sa ich diela používajú, vrátane práva na ich rozmnožovanie, distribúciu, verejné predvádzanie a adaptáciu.

Ochrana počítačových programov

Ochrana sa vzťahuje na počítačové programy bez ohľadu na ich formu. V rámci EÚ je princíp vyčerpania práva na počítačové programy upravený v Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/24/ES. Otáznym ostáva, či stiahnutie programu z internetu na základe licenčnej zmluvy za odplatu možno považovať za vyčerpanie práva. Smernica o právnej ochrane počítačových programov bola prijatá v čase, keď sťahovanie nebolo bežné, čo teraz spôsobuje problémy. Podľa Súdneho dvora Európskej únie v prípade UsedSoft č. C-128/11 dochádza k vyčerpaniu práva, keď nositeľ autorského práva sprístupní rozmnoženinu diela za úhradu a uzavrie licenčnú zmluvu na neobmedzený čas, či už v hmotnej alebo nehmotnej podobe.

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb s postihnutím

Priemyselné práva

Priemyselné práva zahŕňajú patenty, ochranné známky a dizajny. Tieto práva chránia vynálezy, značky a vzhľad výrobkov.

Patenty

Patenty chránia nové vynálezy, ktoré sú technicky riešením nejakého problému. Patent poskytuje vynálezcovi výlučné právo vyrábať, používať a predávať vynález po obmedzenú dobu, zvyčajne 20 rokov.

Ochranné známky

Ochranné známky, alebo ľudovo povedané „značky“, patria medzi najznámejšie predmety duševného, resp. priemyselného vlastníctva. Symbolizujú kvalitu, hodnoty a potenciál jej majiteľa, pričom sú aj zárukou pôvodu a kvality ponúkaných výrobkov a služieb. Sú významným marketingovým artiklom, ktorý priťahuje pozornosť mnohých zákazníkov. Tí si spravidla vyberajú jednotlivé produkty a služby podľa „značky“, ktorej dôverujú. Ochranné známky dotvárajú hodnotu firmy, ktorej patria.

Registrácia ochrannej známky predstavuje kľúčový krok pre ochranu značky a zabezpečenie jej unikátnej identity na trhu. Po zaregistrovaní ochrannej známky, toto označenie nemôže, bez udelenia predchádzajúceho súhlasu od vlastníka ochrannej známky, používať nikto iný okrem jej vlastníka. Ochranná známka môže byť zaregistrovaná pre jedného podnikateľa ako individuálna ochranná známka alebo pre skupinu podnikateľov ako kolektívna ochranná známka. Takouto ochrannou známkou môžu byť slová, akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť, číslice, obrázky, tvary alebo ich kombinácie, ktoré môžu odlíšiť váš výrobok od výrobku iného podnikateľa.

O zápis ochrannej známky sa žiada prostredníctvom prihlášky zverejnenej Úradom priemyselného vlastníctva. Po jej podaní Úrad preskúma, či prihláška spĺňa všetky potrebné náležitosti. Ak tieto náležitosti spĺňa, zverejní prihlášku v Úradnom Vestníku, čím začína plynúť 3 mesačná lehota na podanie námietok proti prihláške. Ochranná známka platí po dobu 10 rokov, ale počíta sa už odo dňa podania prihlášky. Poplatok za podanie žiadosti o registráciu ochrannej známky predstavuje pri individuálnej kolektívnej známke do troch tried tovarov a služieb 166 €, pri kolektívnej ochrannej známke 332 €. Za každú ďalšiu triedu tovarov sa poplatok zvyšuje o 20 €. Ochrannú známku s platnosťou pre územie všetkých členských štátov EÚ si môžete zaregistrovať na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

Prečítajte si tiež: Stratégie pre duševné zdravie

Nezapísané označenia

Problém nastáva, ak tretia osoba používa podobné označenie ako ochranná známka, ktoré však nie je registrované. Zákon o ochranných známkach nezapísané označenie upravuje v rámci konania o námietkach, kedy umožňuje majiteľom staršieho nezapísaného označenia namietať zápis identickej alebo podobnej ochrannej známky. Rovnako sa za určitých podmienok môže domáhať vyhlásenia neskoršej ochrannej známky za neplatnú. Súčasne je majiteľ neskoršej ochrannej známky povinný strpieť používanie staršieho nezapísaného označenia. Nezapísané označenie však nepredstavuje samostatné formálne právo. Súdna prax nezapísané označenie považuje za „výnimku“ k absolútnym právam majiteľa ochrannej známky. V zmysle záverov odbornej a súdnej praxe je na vznik nezapísaného označenia potrebné, (i) aby išlo o označenie tovarov služieb, (ii) ktoré je používané v obchodnom styku, (iii) používanie dosiahlo kvalitu „príznačnosti“, teda sa stalo v očiach spotrebiteľskej verejnosti známym pre dané tovary a služby a (iv) používanie kontinuálne trvá.

Dizajny

Dizajny chránia vzhľad výrobkov. Registrovaný dizajn poskytuje majiteľovi výlučné právo vyrábať, predávať a dovážať výrobky s daným dizajnom.

Obchodné tajomstvo

Obchodné tajomstvo predstavuje oceniteľnú majetkovú hodnotu patriacu do podniku a ktorá prislúcha podnikateľovi. Svojou povahou tak ide o skutočnosť, ktorú podnikateľ pred verejnosťou cielene utajuje a ktorú môže využiť pri svojej podnikateľskej činnosti. Môžeme ho zaradiť medzi duševné práva v oblasti hospodárstva. Svojou povahou ide o právo chránené erga omnes, teda voči všetkým. Charakteristickým znakom obchodného tajomstva je, že po naplnení všetkých jeho zákonných znakov vzniká jeho právna ochrana, a to bez toho, aby podliehalo akejkoľvek osobitnej registrácii. Vznik obchodného tajomstva je založený na neformálnom princípe, preto nie je možné zistiť jeho obsah, ani rozsah práv z neho vyplývajúcich. Tým sa obchodné tajomstvo odlišuje od iných priemyselných práv.

Legálne vymedzenie obchodného tajomstva nachádzame v ustanovení § 17 Obchodného zákonníka, pričom samotná legálna definícia v sebe zahŕňa základné definičné znaky obchodného tajomstva. Podľa ustanovenia § 17 ods. majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich utajenie. Právna úprava obchodného tajomstva vychádza z toho, že určité schopnosti a bežne nedostupné informácie sú potenciálne využiteľné pri podnikaní a môžu podnikateľovi zabezpečiť súťažnú výhodu v podnikateľskom prostredí oproti jeho konkurencii.

Čo môže byť predmetom obchodného tajomstva?

Pod obchodné tajomstvo nemožno subsumovať akékoľvek informácie. Za skutočnosti obchodnej povahy je možné považovať napr. cenové kalkulácie, zoznamy zákazníkov alebo akékoľvek stratégie, ktoré sa uplatňujú v obchodnom rokovaní. K výrobným skutočnostiam je možné zaradiť napr. poznatky o technologických procesoch, o výbere vstupov do výroby, ale rovnako tak aj špecifické schopnosti či zručnosti podnikateľa. K skutočnostiam technickej povahy možno zaradiť najmä zlepšenia oproti súčasnému stavu techniky, rôzne technologické znalosti alebo nové poznatky, ktoré by mohli byť v budúcnosti patentovateľné. V praxi sa však môže stať to, že nebude dostatočne dobre možné rozlíšiť, či v rámci obchodného tajomstva ide o skutočnosť obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy. Svojou povahou tak bude určitá skutočnosť alebo informácia častokrát spĺňať všetky tri vlastnosti súčasne.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre duševne chorých

Ochrana dôverných informácií vs. obchodné tajomstvo

V podnikateľskej praxi veľmi často nastáva situácia, pri ktorej dochádza k zámene obchodného tajomstva s dôvernou informáciou. Ide o prípad rokovania o uzavretí zmluvy a s ňou súvisiacu ochranu dôverných informácií. Zákon v ustanovení § 271 ods. 1 Obchodného zákonníka ukladá povinnosť každej zmluvnej strane, ktorá sa zúčastňuje na rokovaní o uzavretí zmluvy, chrániť informácie, ktoré sa pri rokovaní dozvedela. Obchodný zákonník poskytuje ochranu obchodným partnerom už pri rokovaní o uzavretí zmluvy ohľadne dôverných informácií, ktoré sa spravidla musia druhej strane poskytnúť, a to ako podklad pre budúcu zmluvu. Zákon zabezpečuje zmluvným stranám ochranu už v štádiu uzatvárania zmluvy najmä z toho dôvodu, že zmluva v konečnom dôsledku medzi budúcimi obchodnými partnermi vôbec nemusí byť uzavretá. Veľmi často sa stáva to, že takéto uzavretie zmluvy sa len predstiera, a to z dôvodu získania informácií o inom podnikateľovi alebo o jeho podniku. Predpokladom poskytnutia právnej ochrany preto je, aby rokujúca strana označila poskytnuté informácie za dôverné.

Dôverné informácie sú pojmom širším ako obchodné tajomstvo, a to najmä z toho dôvodu, že dôverná informácia ide nad rámec obchodného tajomstva vymedzeného v ustanovení § 17 Obchodného zákonníka. Zmluvné strany si môžu pri rokovaní o uzavretí zmluvy medzi sebou dohodnúť výmenu dôverných informácií. Takáto dohoda však ešte nepredstavuje dohodu o rozsahu obchodného tajomstva, ale len dohodu o vzájomných právach a povinnostiach pri nakladaní s dôvernými informáciami, ktoré nemusia mať povahu obchodného tajomstva. Rozdiel tak spočíva v tom, že ochrana pred porušením dohody o dôverných informáciách pôsobí na rozdiel od ochrany obchodného tajomstva len inter partes, t. j. medzi zmluvnými stranami.

Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že obchodné tajomstvo (i) musí byť obchodnou informáciou takého charakteru, ktorá je hodnotná, (ii) vyplýva z jej utajenia a (iii) v podnikateľskom prostredí poskytuje jej vlastníkovi konkurenčnú výhodu. Preto napr. zoznamy zákazníkov alebo zápisnica z rokovania predstavenstva spoločnosti môžu byť síce dôvernými informáciami, no na druhej strane ide o informácie, ktoré neposkytujú danému podnikateľovi konkurenčnú výhodu na podnikateľskom trhu. Avšak, produkty, ktoré sa používajú na výrobu konečného produktu alebo samotný výrobný postup na výrobu produktu, ktorý je hodnotný z dôvodu jeho utajenia a ktorý takto poskytuje jeho majiteľovi konkurenčnú výhodu v podnikateľskom prostredí, by už mal byť považovaný za obchodné tajomstvo.

Práva k obchodnému tajomstvu a ich trvanie

Zo zákona vyplýva, že práva k obchodnému tajomstvu má podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo. Majiteľ obchodného tajomstva môže poskytnúť iným osobám práva k obchodnému tajomstvu a tým „speňažovať“ jeho hodnotu. Zákon tak poukazuje na to, že obchodné tajomstvo ako spôsobilý predmet právnych vzťahov môže byť prevoditeľný. Dôležité je poukázať na to, že obchodné tajomstvo nie je registrovaným predmetom právnych vzťahov. Na vznik s ním nie je potrebná akákoľvek registrácia. Dojednanie o práve využívať obchodné tajomstvo alebo jeho časť budú spravidla súčasťou licenčných zmlúv s užívateľom. Pokiaľ ide o trvanie práva k obchodnému tajomstvu, platí, že právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v ustanovení § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka. Právo k obchodnému tajomstvu trvá, kým trvá samotný ideálny objekt, ktorý je zo zákona vymedzený pojmovými znakmi. Jednoznačné časové určenie nie je zákonom vopred presne určené. Možno konštatovať, že pokiaľ trvajú všetky skutočnosti vyžadované zákonom, majiteľ obchodného tajomstva môže s obchodným tajomstvom nakladať bez obmedzenia.

Právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva

Všeobecné ustanovenia o právnych prostriedkoch ochrany proti nekalej súťaži sú uvedené v ustanovení § 53 Obchodného zákonníka a vzťahujú sa aj na obchodné tajomstvo. Špeciálne ustanovenia právnych prostriedkov ochrany sú následne vymedzené v ustanoveniach § 55b až 55d Obchodného zákonníka, ktoré boli do zákona včlenené transpozíciou smernice o obchodnom tajomstve. Medzi tieto prostriedky patria:

• Zdržanie sa konania porušujúceho alebo ohrozujúceho obchodné tajomstvo: Majiteľ obchodného tajomstva sa ho môže domáhať iba v tom prípade, že konanie rozporné so zákonom stále trvá alebo hrozí.
• Odstránenie závadného stavu: Cieľom je odstránenie následkov nekalosúťažného konania. Ide tak o prostriedok ochrany, ktorý smeruje do minulosti a svoje uplatnenie nachádza v tých prípadoch, kedy nekalosúťažným konaním boli spôsobené nepriaznivé účinky majiteľovi obchodného tajomstva.
• Poskytnutie primeraného zadosťučinenia, a to aj v peniazoch: Ide o nástroj na odstránenie ujmy nemateriálneho charakteru - teda na prípady, kedy sa nekalosúťažné konanie dotýka nehmotných hodnôt.
• Náhrada škody: Nárok na náhradu škody sa uplatňuje v prípadoch, kedy je potrebné nahradiť vzniknutú materiálnu ujmu osobe dotknutej nekalosúťažným konaním. Má tak svojou povahou reparačnú funkciu.
• Vydanie bezdôvodného obohatenia: V prípade vydania bezdôvodného obohatenia z nekalosúťažného konania sa bude postupovať v intenciách Občianskeho zákonníka, nakoľko Obchodný zákonník úpravu bezdôvodného obohatenia neobsahuje.
• Podanie trestného oznámenia: V rovine trestného práva je možné podať trestné oznámenie, a to pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa ustanovenia § 264 Trestného zákona.
• Neodkladné opatrenia: Ide o predbežnú právnu ochranu obchodného tajomstva. Súd ich môže nariadiť len na návrh majiteľa obchodného tajomstva, ktorý ale musí tvrdiť existenciu obchodného tajomstva, jeho porušenie a ohrozenie.
• Nápravné opatrenia: Ukladajú sa nimi určité povinnosti, ktoré súd ukladá rušiteľovi obchodného tajomstva. Po vecnej stránke sú špecifikáciou nároku majiteľa obchodného tajomstva na zdržanie sa protiprávneho konania a na odstránenie protiprávneho stavu rušiteľom.

Porušovanie práv duševného vlastníctva

Aktuálnou výzvou pre právo duševného vlastníctva je najmä schopnosť reagovať na požiadavky digitálnej éry, kde tradičné koncepcie čelia novým problémom. Medzi najčastejšie formy porušovania práv duševného vlastníctva patrí zneužitie ochranných známok. Ak je majiteľ ochrannej známky svedkom kopírovania svojej ochrannej známky, má možnosť žiadať o finančnú náhradu alebo zničenie tovaru zasahujúceho do práv duševného vlastníctva.

Svetová organizácia pre duševné vlastníctvo (WIPO)

Svetová organizácia pre duševné vlastníctvo (WIPO) spúšťa novú databázu, ktorá by mala členským štátom WIPO pomôcť v boji proti internetovým stránkam, ktoré porušujú práva duševného vlastníctva. Databáza BRIP sa nachádza na zabezpečenej internetovej stránke, kde agentúry, ktoré sa zaoberajú zhromažďovaním údajov o porušiteľoch vkladajú do databázy URL alebo IP adresy porušiteľov. Reklamné agentúry a spoločnosti majú prístup do BRIP, kde nájdu zoznamy URL porušiteľov nemajú však možnosť tieto zoznamy modifikovať, tá ostáva výlučne v právomoci prispievateľov. BRIP je založená výlučne na dobrovoľnej spolupráci prispievateľov a WIPO nebude do obsahu zasahovať, s výnimkou technickej podpory platformy, pomoci prispievateľov a používateľov a rozširovania povedomia verejnosti o databáze BRIP.

Právnické firmy a duševné vlastníctvo

V oblasti práva duševného vlastníctva pôsobí mnoho právnických firiem, ktoré poskytujú komplexné služby v tejto oblasti. Napríklad, HAVEL & PARTNERS je právnická kancelária, ktorá opakovane získala ocenenia za svoju prácu v oblasti práva duševného vlastníctva a hospodárskej súťaže. Aj advokátska kancelária BRICHTA & PARTNERS sa zameriava na obchodné a korporátne právo, pričom poskytuje poradenstvo aj v oblasti práva duševného vlastníctva. Spoločnosť MATHISON legal s.r.o. bola zaradená týždenníkom TREND v spolupráci s internetovým denníkom EPRAVO.SK v kategórii Duševné vlastníctvo do zoznamu veľmi odporúčané.

tags: #epravo #dusevne #vlastnictvo #co #to #je