Estetické hry v materskej škole a ich vplyv na osobnostný a sociálny rozvoj

Materská škola zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji osobnosti dieťaťa, a to v sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej a estetickej oblasti. Rozvíja schopnosti a zručnosti, a taktiež vytvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje deti na život v spoločnosti, pričom rešpektuje ich individuálne a vekové osobitosti. Estetické hry predstavujú významný nástroj na dosiahnutie týchto cieľov, pretože podporujú kreativitu, fantáziu a citlivosť detí.

Ciele výchovy a vzdelávania v materskej škole

Ciele výchovy a vzdelávania v materskej škole sú zamerané na komplexný rozvoj dieťaťa. Medzi hlavné ciele patrí:

• Zlepšovať sociálnu aktivitu dieťaťa a napĺňať potrebu sociálneho kontaktu s rovesníkmi i s dospelými.
• Uľahčovať dieťaťu plynulú adaptáciu na zmenené - inštitucionálne, školské prostredie.
• Podporovať vzťah dieťaťa k poznávaniu a učeniu.
• Podporovať rozvoj individuálnych spôsobilostí dieťaťa.
• Sprostredkovať základy verejnej kultúry a rozvíjať u dieťaťa dimenzie školskej spôsobilosti, aby sa ľahko adaptovalo na následné primárne vzdelávanie.
• Umožňovať dieťaťu napĺňať život a učenie prostredníctvom hry, priamej skúsenosti a aktívneho bádania.
• Uplatňovať a chrániť práva dieťaťa v spolupráci s rodinou, zriaďovateľom a ďalšími partnermi s rešpektovaním potrieb dieťaťa a vytvárania podmienok pre blaho všetkých detí.
• Identifikovať deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zabezpečovať im podmienky na individuálny rozvoj v súlade s týmito potrebami.
• Zabezpečovať dostupnosť a rovnosť vo výchove a vzdelávaní.
• Zabezpečovať dostupnosť poradenských a ďalších služieb pre všetky deti.
• Získavať dôveru rodičov pri realizovaní výchovy a vzdelávania v inštitucionálnom prostredí a pri koordinovanom úsilí o zabezpečovanie blaha a potrieb detí.

Profil absolventa materskej školy

Dieťa je po absolvovaní materskej školy pripravené na vstup do ZŠ a na ďalší aktívny život v spoločnosti. Vzdelávanie v materskej škole smeruje k osvojeniu všeobecného vzdelania a poskytuje základné predpoklady pre všeobecné vzdelávanie na nasledujúcich stupňoch vzdelávania. Dieťa, ktoré absolvuje materskú školu, disponuje štandardnými charakteristikami školskej spôsobilosti konkretizovanými vo vzdelávacích štandardoch. Zohľadňujúc základný rámec kľúčových kompetencií dieťa v materskej škole získava elementárne základy:

1. komunikačných kompetencií,
2. matematických kompetencií a v oblasti vedy a techniky,
3. digitálnych kompetencií,
4. kompetencií učiť sa, riešiť problémy, tvorivo a kriticky myslieť,
5. sociálnych a personálnych kompetencií,
6. občianskych kompetencií.

Hra ako prostriedok výchovy

Hra je dôležitým prostriedkom výchovy a vzdelávania. Hru môžeme pre dieťa vymedziť ako zmysluplnú činnosť, ktorá je motivovaná predovšetkým prežívaním, ktoré sa líši od práce a učenia. Hra patrí popri učení a práci medzi základné ľudské činnosti. Vznikla spolu s človekom. Od počiatku sa stala činnosťou, pri ktorej sa dôraz kládol na zábavu, uvoľnenie, pozitívne prežívanie a spolupatričnosť. Človek sa hrou zaoberá celý život, ale v predškolskom veku má hra špecifické postavenie - je hlavnou činnosťou dieťaťa.

Funkcie hry

Funkcie hry sú rozmanité. Hra je pre dieťa najprirodzenejšou činnosťou a predstavuje súčasť detského sveta. Prostredníctvom nej sa učí, spoznáva svet okolo seba a zároveň k nemu zaujíma nejaký postoj. Hra je významným a najlepším edukačným prostriedkom. Pre dieťa je hra vlastne potrebou. Prináša radosť - ak sa dieťa alebo dospelý hrá, robí tak preto, lebo táto činnosť mu prináša zábavu, pocit radosti a zároveň pociťujú emocionálne uspokojenie z činnosti. Je spôsobom učenia - dieťa sa v hre učí, rozvíja svoje zručnosti, pamäť a myslenie. Prostredníctvom hry dieťa poznáva svet a život, utvára si k nemu vzťah a získava základné poznatky a informácie o práci. Hra nie je vždy cieľavedomá - tým sa podstatne líši od práce aj učenia.

Prečítajte si tiež: Význam estetických hier

Druhy hier

Existuje veľa delení hier, z ktorých každé akcentuje iné hľadisko. Napr. v teórii hier Ch. Buhlerovej nachádzame 3 základné druhy:

• Funkcionálne hry - sú to hry, ktoré sú založené na vykonávaní najjednoduchších pohybov orgánov alebo činností.
• Fikcionálne hry - nazývajú sa tiež rolovými hrami. Dieťa hrá nejakú rolu v hre - napr. hrá sa na šoféra, lekára a pod.
• Konštruktívne hry - sú to hry, v ktorých sa deti učia zaobchádzať s rôznorodým materiálom a predmetmi.

Z pedagogického hľadiska rozdeľujeme hry do dvoch veľkých skupín:

• Tvorivé hry
• Hry s pravidlami

Tvorivé hry

Patria sem hry:

• námetové
• dramatizujúce
• konštruktívne

Námetové hry sú hry na niekoho alebo na niečo. Ich obsahom sú rôzne činnosti zo života dospelých. Dieťa v týchto hrách svoju činnosť usmerňuje k vytvoreniu podmienok, ktoré zodpovedajú zámeru hry a k premene spoluhráčov na rôzne osoby. Deti pred začatím hry realizujú predstavované zmeny v predmetoch aj v osobách, napríklad. Súčasťou tvorivých hier sú dramatizujúce hry. Ich obsahom sú námety obľúbených rozprávok a poviedok. Deti v nich zobrazujú rôzne postavy z deja, hotový námet rozvíjajú v danom slede podľa deja. Podnetom na tieto hry býva bábkové divadlo, kde deti majú možnosť pozorovať bábky, ich pohyb na javisku, rozhovory. Rozprávku realizovanú prostredníctvom bábkového divadla deti lepšie pochopia. Dramatizujúce hry prispievajú predovšetkým k rozvoju jazykovej a komunikačnej oblasti a estetickej oblasti. Do skupiny tvorivých hier patria aj konštruktívne hry - hry so stavebnicami rôznych tvarov, rozmerov a spojovacích spôsobov a rôzneho prírodného materiálu. Prostredníctvom hry so stavebnicami si deti približujú činnosť dospelých. V rámci konštruktívnych hier sú detí schopné svoju hru rozvíjať aj niekoľko dní, vnášajú do hry stále nové prvky, dopracúvajú detaily, obmieňajú a zdokonaľujú ju.

Hry s pravidlami

Odrážajú činnosti, s ktorými sa dieťa stretáva vo svojom okolí. Pravidlá v hre sa prispôsobujú zámeru a obsahu hry, pomáhajú dodržiavať spôsob a postupnosť v hre a vzájomné vzťahy detí. Hry s pravidlami mávajú spravidla pevnú štruktúru. Pohybové hry majú význam v telesnom rozvoji dieťaťa. Zaraďujeme sem základné pohybové schopnosti, ako chôdza, beh, hádzanie, chytanie, udržiavanie rovnováhy. Prostredníctvom pohybových hier rozvíjame pohybové schopnosti dieťaťa a jeho koordináciu. Zároveň sa posilňuje vôľa a sebaovládanie. Úspech pohybovej hry závisí od vhodného rozdelenia úloh deťom. Didaktické hry možno charakterizovať ako také, ktoré majú vopred stanovený cieľ vyjadrený konkrétnou poznávacou úlohou. Každá hra má svoje pravidlá a tie zodpovedajú cieľu hry, určujú spôsob a formu hrovej činnosti. Prostredníctvom didaktických hier sa u detí rozvíjajú kognitívne schopnosti, vytrvalosť a sústredenosť. Zároveň deti podnecujú k aktivite.

Prečítajte si tiež: Hry pre rozvoj detí

Význam hry v živote dieťaťa

Význam hry v živote dieťaťa spočíva v jej vplyve na rozvoj kognitívnych a nonkognitívnych funkcií osobnosti dieťaťa.

• Vplyv hry na rozvoj kognitívnej úrovne dieťaťa - dieťa si počas hry rozvíja, upevňuje a prehlbuje poznatky, ktoré získalo prostredníctvom vnímania a pozorovania okolitého sveta na základe fantázie a predstavivosti. Z toho vyplýva, že hra má vplyv na rozvoj poznávacích schopností dieťaťa. Tieto zároveň rozvíjajú reč potrebnú na verbálne vyjadrenie svojich myšlienok, postojov, prianí a citov.
• Vplyv hry na rozvoj prosociálneho správania dieťaťa - dieťa počas hry získava nielen základné vedomosti a zručnosti, ale tiež prichádza do styku s inými deťmi. Tak získava základné sociálne zručnosti a formuje sa u neho vzťah k iným ľuďom ak okoliu. Počas hry dieťa preberá na seba istý druh zodpovednosti, učí sa podriadiť sa jej a vytrvať pri nej. Tým sa formujú základné predpoklady prosociálneho správania a konania. Dieťa sa prostredníctvom hry učí žiť v kolektíve ostatných detí, vzájomne sa rešpektovať.
• Vplyv hry na telesný rozvoj dieťaťa - prirodzené pohyby, ktoré dieťa počas hry vykonáva, pôsobia na celkový telesný rozvoj, činnosť vnútorných orgánov /srdce, pľúca, tráviacu sústavu a krvný obeh/. Počas rôznych pohybových hier si dieťa precvičuje horné aj dolné končatiny, rozvíja sa rýchlosť, obratnosť, sila a vytrvalosť. Mnoho hier je zameraných na precvičovanie koordinácie celého tela, prispievajú k zdravému spôsobu života.
• Vplyv hry na emocionálny rozvoj dieťaťa - rôzne činnosti, ktoré dieťa vykonáva počas hry, vyvolávajú v ňom rôzne druhy emócií /radosť, nadšenie, záujem/. Počas hry dieťa objavuje rôzne druhy emócií, realizuje ich v priebehu hry, prejavuje starosti pri chorej bábike, plače pri neúspechu v hre, vyjadruje sa k hre ostatných detí.
• Vplyv hry na rozvoj pracovných a technických činností detí - základné pracovné zručností, ktoré si dieťa počas hry osvojí, sú predovšetkým vzťah k hre a zaujatie pre hru.
• Vplyv hry na estetický rozvoj dieťaťa - počas hier dieťa realizuje rôzne činnosti, prostredníctvom ktorých si cibrí estetický vkus, rozvíja sa u neho estetické cítenie a vlastné tvorivé schopnosti.

Vývojové etapy hry

Rozvoj osobnosti dieťaťa je dynamický proces, ktorý sa prejavuje aj vo vývoji hry. Hra je samostatnou činnosťou dieťaťa a líši sa podľa veku dieťaťa a podľa jeho individuálnych zvláštností a osobitostí. Závisí však aj od prostredia, jeho podnetnosti a možnosti hrať sa. Možno povedať, že jednotlivé etapy vývoja hier sú u detí rovnaké, rozdielne je tempo, akým deti týmito etapami prechádzajú.

1. etapa. Už po narodení dieťaťa sa prostredníctvom hry rozvíja predovšetkým jeho motorika. Dieťa vykonáva jednoduché pohyby a tie majú vplyv na vývin jednotlivých orgánov. Dieťa najskôr hračky pozoruje a až potom sa snaží ich uchopovať a hrať sa s nimi jednoduchou manipuláciou. Táto etapa je ako manipulácia s vlastným telom a s predmetmi, ktoré dieťaťu prekladá dospelý.
2. etapa - individuálnej hry. U batoľaťa sa hra prejavuje jednoduchým zaobchádzaním sa predmetmi. Snaží sa poznávať vlastnosti predmetov a pôsobiť na ne vlastným telom. Pri manipulácii s predmetmi poznáva svoje okolie a hrou vyjadruje svoj vzťah k prostrediu. Pohyby a manipulácie sa postupne s rozvojom pohybových zručností a s rozvojom reči stávajú zložitejšie. Dieťa postupne napodobňuje prácu a činnosti dospelých. Počas hry dieťa nepoužíva skutočné predmety, hľadá si náhradné, ktoré prostredníctvom vlastnej fantázie a predstavivosti prispôsobuje predstavovaným, skutočným predmetom.
3. etapa - párové hry. U trojročných až štvorročných detí sa hra vyvíja postupne tak, že činnosti sa čoraz viac podobajú odpozorovaným činnostiam dospelých. Deti v tomto veku sa pokúšajú pochopiť skutočnosť, ktorá ich obklopuje. Hra je stále viac individuálna ako skupinová a kolektívna. Deti sa najradšej hrajú samy a individuálne, nemajú záujem o hru v skupinách či v kolektíve.
4. etapa spoločná (skupinová) hra Ďalším obdobím rozvoja hry je etapa medzi piatym a šiestym rokom dieťaťa. V tomto veku sa hra rýchlo mení. Z individuálnej hry sa postupne stáva skupinová a kolektívna hra. Deti sa postupne hrajú v dvojiciach, v menších skupinách a potom v kolektíve. Zároveň sa mení vzťah dieťaťa k hračkám. U menších detí určuje hračka obsah hry, u starších detí ide o zámernejšiu hru s istým cieľom, preto má dieťa väčšie nároky na reálnosť hračky, chce aby sa hračka čo najviac podobala skutočnému predmetu. Dieťa sa najskôr hrá so svojimi hračkami samo, má k nim vlastnícky vzťah. Nechce ich požičiavať, čo je normálnym prejavom. Je však veľmi dôležité, aby tento vzťah k hračkám neprerástol do egoizmu detí, a aby si postupne deti zvykali na hry v kolektíve detí. Postupnosť hry v menších skupinách a v kolektíve je dôležitým predpokladom rozvoja socializácie a hodnotovej orientácie /axiologizácie/ osobnosti dieťaťa. V tomto období je veľmi dôležité, aby hračky, s ktorými sa deti hrajú, boli primerané ich veku, aby neboli zdraviu škodlivé a prispievali k rozvoju osobnosti dieťaťa. Je tiež dôležité, aby hračiek nebolo príliš veľa, pretože dieťa môže o hru stratiť záujem. Hračky majú byť účelné a spôsobovať deťom radosť. Ďalšia etapa vo vývoji hry je medzi šiestym a jedenástym až dvanástym rokom života dieťaťa. Je to obdobie zmeny hry s hračkami v interiéri k skupinovým hrám v exteriéri. Rozdiely možno vidieť aj v hrách z pohľadu pohlavia detí. Toto diferencovanie nemožno zovšeobecniť, ale z hľadiska štatistických ukazovateľov ho možno akceptovať. U chlapcov sú to väčšinou typické bojové hry, konštruktívne, pohybové hry s loptou a súťaživé hry. Prostredníctvom takýchto hier sa u detí rozvíja obratnosť, zručnosť a rozvíjajú sa svalové a pohybové schopnosti detí. U dievčat sú to hry viac napodobňujúce činnosti dospelých, pokojnejšie hry, napríklad hry s bábikami. Stále viac sa rozširujú počítačové hry, ktoré ak nie sú pod kontrolou samých detí alebo ich rodičov, môžu na rozvoj dieťaťa pôsobiť negatívne. Ďalšou etapou vo vývoji hier je obdobie dospievania. V tomto období začínajú hry strácať detský ráz a prechádzajú skôr k športovým činnostiam a hrám, kultúrnym aktivitám. Uplatňujú sa všetky druhy hier, predovšetkým tie, ktoré podporujú rozvoj pamäti, predstavivosti a fantázie, ktoré napodobňujú reálne sociálne situácie. Aj dospelí majú svoje hry: športové, spoločenské, zábavné, kultúrne. Plnia rovnako funkciu uvoľnenia, prežívania, zábavy, ale aj odpočinku od práce a učenia. Hra v uponáhľanom svete plnom povinností, tlaku, zvládania množstva informácií plní rozhodne funkciu odpočinku, odpútania od povinností, potreby náskoku, rýchlosti, výkonu. Plní tak nielen rekreačnú, ale aj psychoterapeutickú funkciu.

Význam práce v živote dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku

Práca ako prostriedok výchovy a vzdelávania. Obsahom práce detí predškolského a mladšieho školského veku nie je plnohodnotná pracovná činnosť zameraná na vytváranie hodnôt, ale najmä drobné pracovné úlohy v rozsahu vývinových možností a bezprostrednej skúseností detí. Ide najmä o úkony spojené so samoobsluhou, udržiavaním poriadku, s upevňovaním samostatnosti pri hygienických úkonoch, resp. s vykonávaním drobných služieb dospelým alebo iným deťom. Pre dieťa sú tieto činnosti bohatým zdrojom sociálneho učenia, pomáhajú osvojovať si praktické zručnosti, utvárať kultúrne návyky, rozvíjajú samostatnosť a spoločensko-morálne vlastnosti. Preberaním pracovných úloh primeraných svojmu veku sa dieťa učí zodpovednosti, sebaovládaniu, orientuje pozornosť na hodnotu vecí a ľudskej práce, upevňuje svoje sebavedomie, stáva sa samostatnejším, autonómnejším.

Úlohy práce

Práca plní 2 základné úlohy:

• prostriedkom a metódou vzdelávania
• didaktickú funkciu

Pozoruhodný je výchovný význam pracovných činností na utváranie a upevňovanie detského kolektívu. Vzájomná pomoc, podriaďovanie sa jeden druhému, kolektívne zameranie mnohých pracovných činností /udržiavanie poriadku v triede, práca v školskej záhrade/ navodí a upevňuje žiaduce vzťahy medzi deťmi a prehlbuje úroveň ich spolužitia.

Prečítajte si tiež: Rozvoj osobnosti a spoločnosti

Požiadavky na pracovnú činnosť

Každá pracovná činnosť, ktorá má vychovávať a vzdelávať, by mala byť:

• výchovná a poučná
• motivovaná a zmysluplná
• prirodzená
• primeraná veku dieťaťa vzhľadom na jeho vekové a individuálne vlastnosti a fyzické možnosti

Druhy pracovných činností v materskej škole

• Výchova k samostatnosti - deti vedieme k činnostiam, ktoré súvisia s osobnými potrebami dieťaťa /obúvanie, vyzúvanie, obliekanie, vyzliekanie, umývanie rúk, udržiavanie vlastných vecí v poriadku/.
• Pomoc dospelým pri práci - príprava vecí na edukačné aktivity, pomoc detí pri úprave rôznych informačných tabúl, pri oprave hračiek a detských kníh a pod. Staršie deti pomáhajú mladším pri obliekaní a vyzliekaní na pobyt vonku. Práca v školskej záhrade je príležitosťou využiť pomoc detí, napr. polievať detský záhon /napr. zeleninový/, kvety a pod.
• Práce v prospech celku - učiteľ na začiatku školského roka môže určiť dvojice detí na niektoré drobné úlohy primerané ich schopnostiam, ktoré môžu pravidelne a samostatne vykonávať.

Podmienky detskej práce

Učiteľ si musí všímať dĺžku pracovného zaťaženia jednotlivých detí, striedať prácu s inými činnosťami a oddychom a chrániť deti pred nadmernou únavou. Dlhotrvajúca práca škodí telesnému a duševnému vývinu dieťaťa. Ďalšou podmienkou detskej práce je vhodný výber pracovného náradia. Treba vylúčiť nebezpečné nástroje nadmernej veľkosti s ostrými hranami, okrajmi. Pracovné prostredie musí zodpovedať hygienickým požiadavkám - bezprašnosť prostredia a dobré osvetlenie.

Metódy poznávania osobitosti dieťaťa

Metóda je zámerný a cieľavedomý spôsob, ako postupovať k cieľu. Správne uplatnenie metód v pedagogickej psychológii je veľmi dôležité pri poznávaní osobnosti dieťaťa /jednotlivca/. Medzi metódy na získavanie údajov sa zaraďujú:

• pozorovanie
• rozhovor
• experimentálne metódy
• dotazník
• psychologické testy
• sociometrické metódy
• analýza produktov činnosti

Pozorovanie

Pozorovanie je najpoužívanejšou a najprirodzenejšou metódou nielen vo výskume, ale aj vo výchovno-vzdelávacej praxi. Jej základom je zmyslové vnímanie činností alebo vlastností jednotlivca, či skupiny. Používa sa pri nej najčastejšie zrak a sluch /niekedy aj iné zmyslové orgány - napr. Pozorovanie môže byť:

• spontánne, mimovoľné
• zámerné, cieľavedomé a systematické, ktoré sa uplatňuje aj v procese výchovy a vzdelávania

Zložky pozorovania:

• cieľ pozorovania - čo chceme pozorovaním zistiť
• predmet - osoby,, činnosti, prostredie, predmety /žiaci, učiteľ, trieda, spolupráca…/
• časový plán - kedy a ako dlho budeme pozorovať /činnosť a pod./
• spôsob pozorovania - kto bude pozorovať a čo použijeme - video, magnetofón atď, ako budeme zaznamenávať a v…

Prierezové témy v Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0

V Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie sú integrované prierezové témy, ktoré sa prelínajú vo všetkých:

• kompetenciách
• tematických okruhoch - Ja som, Ľudia, Príroda, Kultúra
• vzdelávacích oblastiach - perceptuálno-motorickej, kognitívnej, sociálno-emocionálnej
• vo vzdelávacích štandardoch - obsahových a výkonových

V Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie sú integrované tieto prierezové témy:

• osobnostný a sociálny rozvoj
• ochrana života a zdravia
• dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke
• environmentálna výchova
• mediálna výchova
• multikultúrna výchova
• výchova k tvorivosti
• predčitateľská gramotnosť a gramotnosť vo všeobecnosti
• informačno-komunikačné technológie

Osobnostný a sociálny rozvoj

Prierezová téma osobnostný a sociálny rozvoj napomáha utvárať a rozvíjať základy osobnostnej integrity, prosociálneho cítenia a správania a harmonického spolunažívania detí s dospelými. Smeruje k schopnosti plnohodnotne a zodpovedne žiť v neskoršom veku. Prostredníctvom osobnostného a sociálneho rozvoja dieťa nadobúda osobné a sociálne spôsobilosti a osobnostné kvality, ktoré pozitívne pôsobia aj na jeho kognitívny rozvoj. Dôležité je hry a iné výchovno-vzdelávacie činnosti zaraďovať v MŠ tak, aby rozvíjali sebaúctu, sebadôveru, sebareflexiu (spoznávanie seba a rozmýšľanie o sebe), prevzatie zodpovednosti za svoje správanie (aj ako prevencia proti agresivite a šikanovaniu) a vychovávali a vzdelávali deti k rešpektovaniu ľudských práv. Obsahová náplň prierezovej témy má prihliadať na aktuálne potreby a osobnostnú vybavenosť dieťaťa. Od učiteľa si vyžaduje prijímanie dieťaťa takého aké je.

Ochrana života a zdravia

Ochrana života a zdravia sa sústreďuje najmä na utváranie pozitívnych postojov k svojmu organizmu, k svojmu zdraviu i k zdraviu iných a zachovania zdravia v bežných i krízových situáciách. Prostredníctvom tejto prierezovej témy sa dieťa učí vnímať svoj stav zdravia i choroby a vyjadriť dospelému pocity z vlastného ochorenia, ako aj na elementárnej úrovni pomôcť druhým pri úraze alebo ochorení, napr. privolaním dospelej osoby. Ďalšou obsahovou náplňou tejto prierezovej témy je utvárať a rozvíjať návyky správnej hygieny, zdravého životného štýlu, uskutočňovanie pravidelných pohybových aktivít vrátane pohybu vonku a v prírode (počnúc pohybovými hrami, zdravotnými cvikmi až po športové aktivity) atď. Snahou je pripraviť dieťa na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nezastupiteľnou súčasťou je budovanie adekvátnych reakcií detí na situácie ohrozujúce zdravie, ako aj upozornenie na možné riziká pri vzniku živelných pohrôm a ekologických havárií. Potrebné je rozvíjať schopnosť sebaochrany v simulovaných, život ohrozujúcich situáciách, a tým pripraviť dieťa na zvládnutie skutočných okamihoch, ktoré môže život priniesť.

Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke

Deti sa už v predškolskom veku stávajú účastníkmi cestnej premávky najčastejšie ako chodci, cyklisti, kolobežkári a korčuliari, ale aj ako cestujúci v osobnej i hromadnej doprave. Deti sú zraniteľné, nemajú z vývinového hľadiska ešte dobrý odhad vzdialenosti, preto by nemali prechádzať cez cestu bez sprievodu starších detí alebo dospelých. Práve deti bývajú veľa krát obeťami dopravných nehôd. Negatívom je aj skutočnosť, že niekedy sú svedkami „antivýchovy“, napr. v situáciách, keď dospelí, ktorí im majú byť vzorom, prechádzajú cez frekventovanú cestu na červenú (príp. k tomu nútia aj deti), alebo ako cyklisti a korčuliari sú bezohľadní atď. Dôležité je, aby sa MŠ úspešne zhostila úlohy výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke, prostredníctvom ktorej pripraví deti na budúci samostatný a zodpovedný pohyb v cestnej premávke v súlade s etickými princípmi. Základným cieľom je utvárať a následne v praktických situáciách uplatňovať zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov v role chodca, spolujazdca, cyklistu, či korčuliara.

Environmentálna výchova

Cieľom je rozvíjať osobnosť dieťaťa tak, že na elementárnej úrovni bude:

• chápať a hodnotiť vzťahy medzi ním a životným prostredím v jeho okolí
• chápať potrebu ochrany životného prostredia vôbec
• získavať pozitívne postoje k ochrane a tvorbe životného prostredia

V rámci prierezovej témy je dôležité utvárať a rozvíjať environmentálne cítenie a správanie v súčinnosti s kultúrnym a etickým správaním, ktoré smeruje k trvalo udržateľnému rozvoju a k zachovaniu života na Zemi a prostredníctvom jednoduchých a dieťaťu blízkych činností prispievať k ochrane rastlinnej a živočíšnej ríše, k starostlivosti o svoje okolie atď.

Mediálna výchova

Médiá v súčasnej dobe ovplyvňujú už deti predškolského veku, a to pozitívnym (napr. detské časopisy celostne rozvíjajúce osobnosť, rozprávky a príbehy s pozitívnym etickým záberom, dokumentárne filmy primerané veku detí atď.) i negatívnym spôsobom (napr. filmy a videá šíriace agresivitu). Deti ešte nevedia rozlišovať fikciu od reality a nedokážu sa brániť agresivite, ktorej ich vystavujú niektoré filmy. V súčasnej dobe, keď dochádza ku globalizácii sveta, sa multikultúrnosť prehlbuje. Slovensko, rovnako ako iné krajiny Európskej únie zasahuje migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrna výchova učí k tolerancii, k poznaniu a rešpektovaniu rozličných kultúr a k utváraniu prosociálneho správania bez predsudkov a bariér k ľuďom rôznych kultúr a k akceptovaniu odlišnosti v najširšom slova zmysle. Napomáha eliminovať negatívne správanie s prvkami neznášanlivosti, rasizmu a xenofóbie.

Výchova k tvorivosti

Dieťa predškolského veku sa vyznačuje obrovskou dávkou fantázie, obrazotvornosti a tvorivosti (rôznymi druhmi tvorivosti). Výchova k tvorivosti je zakomponovaná do všetkých tematických okruhov a všetkých vzdelávacích oblastí. V materskej škole ide o to, aby sa položili najmä základy používania divergentného (rozbiehavého) myslenia prostredníctvom kladenia otvorených otázok a úloh divergentného charakteru umožňujúceho produkovať rozmanité riešenia. Pri rozvíjaní tvorivosti sa treba sústrediť na rozvíjanie niekoľkých oblastí psychiky, konkrétne:

• na rozvoj fluencie (plynulosti), t.j. aby dieťa malo čo najviac nápadov na riešenie určitého problému, napríklad: čo najviac návrhov, ako mať čisté prostredie, ako vyzdobiť triedu atď.
• na rozvoj flexibility (pružnosti), t.j. aby nápady a návrhy detí boli čo najrozmanitejšie, aby neboli stereotypné, také ktoré sa opakujú alebo napodobňujú iných
• na rozvoj originality (jedinečnosti), t.j. aby návrhy a nápady boli zriedkavé, jedinečné
• na rozvoj fantázie, t.j. aby si dieťa vedelo predstavovať veci a udalosti v nových súvislostiach, aby dokázalo utvárať neobvyklé asociácie, aby nemalo strach z imaginácie, či už slovnej, obrázkovej, pohybovej, alebo symbolickej.

#

tags: #estetické #hry #v #materskej #škole #osobnostný