
Estetická výchova zohráva kľúčovú úlohu v komplexnom rozvoji dieťaťa. Popri literárnej, výtvarnej, hudobnej a pohybovej výchove sa do popredia dostáva aj dramatická výchova, ktorá využíva prostriedky a postupy divadelného umenia na podporu osobnostného a sociálneho rastu detí. Tento článok sa zameriava na význam estetických hier, najmä dramatickej výchovy, pre rozvoj detskej osobnosti a sociálnych zručností.
Dramatická výchova je jednou z vetiev estetickej výchovy, ktorá využíva metódy a techniky divadelného umenia. Môžeme ju opísať ako učenie sa priamym prežívaním a získavaním životných skúseností prostredníctvom spoločného riešenia problémov, pričom sa zapája nielen intelekt, ale aj intuícia a emócie.
Dramatická výchova nie je divadlo samo o sebe, ale skôr systém hier a cvičení, ktoré sú zamerané na komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa. Je to tvorivý proces, ktorý prebieha v skupine, kde sa každý učí rozumieť sebe i ostatným prostredníctvom konania.
Dramatická výchova sa zameriava na osobnostný a sociálny rozvoj jednotlivca využitím prvkov a postupov dramatického umenia. Dôležitým nástrojom je dramatická improvizácia, ktorá vychádza z ľudskej schopnosti reagovať v simulovaných situáciách, akoby boli skutočné.
V dramatických hrách majú deti možnosť zažiť situácie, s ktorými sa môžu stretnúť v reálnom živote. Môžu skúšať rôzne riešenia a vybrať si to najvhodnejšie. Okrem toho si môžu vyskúšať rolu inej osoby a pozrieť sa na problém z jej perspektívy. To im umožňuje pochopiť širokú škálu ľudských pocitov, myšlienok a názorov, hľadať skutočné motívy správania, orientovať sa v nich a zodpovedne sa rozhodovať.
Prečítajte si tiež: Význam estetických hier
Dramatická výchova podporuje rozvoj vnútorne bohatej osobnosti, ktorá si uvedomuje svoju hodnotu a je otvorená svetu, schopná sociálneho porozumenia a spolupráce. Dôležitý je aj jej etický aspekt.
Eva Machková, odborníčka na dramatickú výchovu, zdôrazňuje, že dramatická výchova je učenie sa skúsenosťou, teda jednaním a osobným spoznávaním sociálnych vzťahov a udalostí, ktoré predchádzajú aktuálnej realite jednotlivca. Je založená na skúmaní, poznávaní a chápaní medziľudských vzťahov, situácií a vnútorného života ľudí v súčasnosti i minulosti, reálnych i fiktívnych. Toto skúmanie a poznávanie prebieha v simulovaných situáciách prostredníctvom hrania rolí a dramatického konania.
Dramatické hry sa dajú využiť v rôznych prostrediach, ako sú triednické hodiny, tábory, školy v prírode alebo dokonca aj v rámci vyučovania iných predmetov. Tu je niekoľko príkladov:
Akcia a zvuk: Žiaci pracujú vo dvojiciach. Jeden má zavreté oči a druhý vydáva rôzne zvuky (nie slová). Žiak so zavretými očami si predstaví, čo zvuk znamená, a vykoná činnosť, ktorá sa mu s daným zvukom spája.
Klauniáda: Žiaci si nasadia klaunské nosy. Cieľom je trénovať sebaovládanie a udržať vážnosť. V rôznych fázach chodia v kruhu, stretávajú sa, skúmajú sa očami a reagujú na seba pantomimicky.
Prečítajte si tiež: Osobnostný a sociálny rozvoj detí
Foto: Skupina žiakov sa rozpráva o tom, ako by chceli vyzerať na spoločnej fotografii. Na povel „FOTO!“ sa všetci otočia tvárou k učiteľovi s vopred dohodnutým výrazom (údiv, hnev, radosť atď.).
Kúzelný koberec: Žiaci sa rozdelia na hercov a cestovateľov. Cestovatelia sedia na „lietajúcom koberci“ a za zvukov hudby letia do rozprávky. Herci sa počas hudby dohodnú na rozprávke, ktorú zahrajú, a cestovatelia hádajú, o akú rozprávku ide.
Diskodráma: Učiteľ pustí hudbu a žiaci tancujú. Potom hudbu vypne a povie žiakom, v akom prostredí sa nachádzajú (nádraží, les, lietadlo atď.). Žiaci reagujú podľa svojich predstáv a jednajú v danom prostredí.
Playback divadlo: Jeden žiak rozpráva príbeh a ostatní ho pantomimicky stvárňujú.
Hra na tieň: Žiaci sa rozdelia do dvojíc. Jeden robí pohyby a manipuluje s predmetmi a druhý sa ho snaží čo najpresnejšie napodobniť.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Ruky a telo: Žiaci vo dvojiciach sa dohodnú na krátkom príbehu. Jeden sedí na stoličke a rozpráva príbeh, zatiaľ čo druhý mu prestrčí ruky popod pazuchy a snažia sa hrať ako jedno telo.
Emócie: Žiak stojí za paravánom, z ktorého je vidieť len jeho hlavu. Učiteľ mu zadáva rôzne emócie, ktoré musí vyjadriť výrazom tváre. Ostatní hádajú, o akú emóciu ide.
Napíš slovo: Každý žiak napíše na papier podstatné meno. Papieriky sa vložia do klobúka. Žiaci sa rozdelia do skupín a vylosujú si slová. Skupiny tvoria krátke etudy, v ktorých použijú vylosované slová.
Zrkadlo: Dvaja žiaci stoja oproti sebe. Prvý predvádza pomalé pohyby a druhý sa ho snaží čo najvernejšie napodobniť.
Materská škola zohráva dôležitú úlohu v osobnostnom rozvoji detí v sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej a estetickej oblasti. Rozvíja schopnosti a zručnosti a vytvára predpoklady pre ďalšie vzdelávanie. Pripravuje deti na život v spoločnosti v súlade s ich individuálnymi a vekovými zvláštnosťami.
Dieťa po absolvovaní materskej školy je pripravené na vstup do základnej školy a na aktívny život v spoločnosti. Získava elementárne základy komunikačných, matematických, digitálnych, sociálnych, personálnych a občianskych kompetencií.
Hra je dôležitým prostriedkom výchovy a vzdelávania. Je to zmysluplná činnosť, ktorá je motivovaná predovšetkým prežívaním. Hra prináša radosť, je spôsobom učenia a nie je vždy cieľavedomá.
Existuje mnoho delení hier, napríklad:
Z pedagogického hľadiska rozdeľujeme hry na:
Hra má vplyv na rozvoj kognitívnych a nonkognitívnych funkcií osobnosti dieťaťa. Rozvíja poznávacie schopnosti, reč, prosociálne správanie, telesný rozvoj, emocionálny rozvoj, pracovné a technické zručnosti a estetické cítenie.
Rozvoj hry sa mení s vekom dieťaťa:
V období dospievania hry strácajú detský ráz a prechádzajú k športovým činnostiam a kultúrnym aktivitám.
Práca je dôležitým prostriedkom výchovy a vzdelávania. Obsahom práce detí predškolského a mladšieho školského veku sú drobné pracovné úlohy v rozsahu ich vývinových možností.
Je dôležité, aby učiteľ sledoval dĺžku pracovného zaťaženia detí a striedal prácu s oddychom.
Správne uplatnenie metód je dôležité pri poznávaní osobnosti dieťaťa. Medzi metódy na získavanie údajov patria: