
Európska platová zmluva, hoci neexistuje ako formálny dokument s týmto názvom, je koncept postavený na princípoch rovnosti v odmeňovaní, ktoré sú zakotvené v primárnom a sekundárnom práve Európskej únie. Tieto princípy majú za cieľ zabezpečiť, aby muži a ženy dostávali rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Tento článok sa zameriava na definíciu a princípy európskej platovej zmluvy, ako aj na jej aplikáciu v slovenskom kontexte.
Zásada rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty pre muža a ženu je jednou zo základných požiadaviek EÚ a je zakotvená v čl. 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na vykonanie uvedeného článku zmluvy bolo prijatých viac smerníc EÚ, z ktorých rovnosti odmeňovania sa týka Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006. Princíp rovnoprávneho postavenia mužov a žien pri poskytovaní mzdy vyplýva aj z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 100.
V súlade so znením článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, smernicami EÚ a rozhodnutiami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ako aj ustanovením čl. 1 vyššie uvedeného dohovoru MOP sa na tieto účely za odmenu musia považovať všetky plnenia, ktoré zamestnávateľ vypláca zamestnancovi a ktoré vyplývajú z existencie pracovného pomeru zamestnanca, a to buď priamo, alebo nepriamo, v hotovosti alebo v naturáliách. Skutočnosť, že nárok na niektoré plnenia nevyplýva zo Zákonníka práce, z ustanovení kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ich nevyníma z vymedzenia pojmu „odmena“ na tieto účely. V tomto zmysle je aj naformulované znenie § 119a ods. 1 druhá veta Zákonníka práce, podľa ktorého sa zásada rovnosti vzťahuje nielen na všetky druhy plnení za prácu, ale aj na plnenia, ktoré sa zamestnancom poskytujú v súvislosti so zamestnaním.
Princíp rovnosti v odmeňovaní neznamená, že za každých okolností musí byť absolútne rovnaká výsledná celková mzda muža a ženy vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Zamestnávateľ (alebo právny predpis) však musí stanoviť jej výšku s využitím objektívnych mzdových kritérií, ktorými sú kvalita práce, plnenie úloh, využívaná kvalifikácia, dĺžka odbornej praxe a z nej vyplývajúce skúsenosti, pracovná prispôsobivosť a pod., podľa ktorých sa hodnotia výsledky práce muža a ženy.
Smernica EÚ výslovne ustanovuje, že najmä v prípade, kedy sa na stanovenie odmeny za prácu používa systém hodnotenia pracovných miest, musí byť tento systém založený na rovnakých kritériách pre mužov aj pre ženy a musí byť vytvorený tak, aby vylučoval akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Smernica zamestnávateľom výslovne neukladá používať pri stanovovaní hodnoty práce, a teda aj rovnakých miezd metódu klasifikácie pracovných miest napr. analytickým hodnotením náročnosti práce. Ak sa však takýto systém využíva na určenie hodnoty práce a v konečnom dôsledku aj výšky mzdy zamestnanca, musí byť transparentný a dostatočne preukazný, t. j. Musí ísť o objektívne neutrálne kritériá z hľadiska pohlavia osoby, ktorá bude prácu vykonávať, napr. dĺžka odbornej praxe, ďalšie praktické skúsenosti zamestnanca využiteľné u zamestnávateľa (absolvovanie kurzov, získanie osvedčení, certifikátov a pod.), schopnosť plniť aj ďalšie úlohy (napr. aj v prípade uplatnenia vlastného tarifného systému, pri ktorom zaradenie zamestnanca do tarifnej triedy (z ktorého vyplýva aj výška jeho mzdy) sa realizuje na základe porovnania zamestnancom vykonávaných pracovných činností s príkladmi uvedenými napríklad vo vnútropodnikových katalógoch alebo zborníkoch pracovných činností, znenie týchto príkladov musí byť naformulované tak, aby sa vylúčila možnosť odlišného zatriedenia muža a ženy, pokiaľ vykonávajú rovnaké práce.
Hodnotu práce je možné exaktne stanoviť využitím analytickej metódy hodnotenia práce. Podstata hodnotenia pomocou analytickej metódy spočíva v obodovaní úrovne plnenia kritérií a subkritérií, ktoré vyjadrujú náročnosť práce z určitého pohľadu hodnotenia, aké objektívne dosahuje určitá činnosť.
Pri hodnotení práce pomocou analytickej metódy sú hodnotenej činnosti priradené body na základe ocenenia jednotlivých kritérií hodnotenia. Celkový výsledok v absolútnych bodových alebo relatívnych hodnotách (napr. percentách z maximálneho počtu možných bodov) vyjadruje hodnotu práce.
Hodnotu dvoch prác je možné navzájom porovnávať aj bez uplatnenia bodovej analytickej metódy tzv. porovnávacou metódou. Takéto porovnávanie je možné na základe kvalitatívneho hodnotenia plnenia objektívnych kritérií.
V prípade právnych sporov o výšku mzdy bude zamestnávateľ povinný dokázať, že žene bola poskytnutá nižšia mzda za zhodnú alebo porovnateľnú prácu z dôvodov, ktoré nemajú žiadnu väzbu na pohlavie zamestnanca. Ak systém odmeňovania nie je dostatočne alebo vôbec prehľadný (napr. pri individuálnom dojednávaní výšky mzdy), resp. zvolené kritériá a z nich vyplývajúce plnenia priamo alebo nepriamo diskriminujú zamestnancov prevažne jedného pohlavia, v prípade sporu ostáva dôkazné bremeno na zamestnávateľovi.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Prenesenie dôkazného bremena na zamestnávateľa v prípade sporov o porušení zákazu diskriminácie bolo v roku 1997 včlenené do samostatnej Smernice Rady EÚ č. 97/80/ES, v zmysle ktorej museli členské štáty zabezpečiť, že ak sa určitá osoba cíti poškodená nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania a predloží súdu alebo inému príslušnému orgánu (napr. inšpektorátu práce) skutočnosti, z ktorých možno dôvodne predpokladať, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, je na odporcovi, aby dokázal, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania nedošlo.
Z ustanovenia o zákaze diskriminácie podľa pohlavia nepriamo vyplýva, že aj mzda dvoch zamestnancov rovnakého pohlavia musí byť navzájom porovnateľná, ak sú splnené vyššie uvedené podmienky. Táto podmienka je exaktne uvedená v ustanovení § 119a ods. 1 Zákonníka práce.
Funkčný plat tvorí súčet tarifného platu a peňažných náležitostí priznaných štátnemu zamestnancovi mesačnou sumou. Medzi tieto zložky patria:
Konfederácia odborových zväzov SR vyzvala vládu a samosprávy, aby sa čo najskôr dohodli na podmienkach financovania a následne na podpise kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre štátnu a verejnú službu na roky 2025 a 2026. Súčasťou kolektívnych zmlúv sú dojednané aj tzv. sociálne benefity: priaznivejšia úprava dĺžky pracovného času, výmera dovolenky o týždeň viac oproti zákonu, odchodné a odstupné zvýšené o jeden funkčný plat nad rozsah zákona, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, či prídel do sociálneho fondu. Verejní a štátni zamestnanci zároveň získavajú aj 2 dni na zotavenie, tzv. "sick days".
Zákon č. 385/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (odpočet DPH z vozidiel) definuje, že od 1.1.2026 možno vo vybraných prípadoch uplatniť len 50% z DPH. Ak je vozidlo používané zmiešane (na pracovné, a aj na súkromné účely) možno odpočítať presne 50 % DPH.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Podľa § 52zzzk zákona o dani z príjmov, ktorý stanovuje prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2026, sa za daňový výdavok nepovažuje daň z pridanej hodnoty (DPH neuplatnená vo výške 50%), ak na jej odpočítanie v období podľa osobitného predpisu nemá platiteľ dane z pridanej hodnoty nárok. Nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP sa vypočíta z vstupnej ceny vozidla vrátane celej DPH.
Elektronická forma doručovania daňových dokladov je možná len po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pri elektronickej forme doručovania má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnanca. Daňový doklad, ktorý bude po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom, doručený elektronickými prostriedkami, nemožno dodatočne meniť ani upravovať.
Nárok na NČZDM z dôvodu starostlivosti o vyživované maloleté dieťa vzniká v tom prípade, ak sa manželka počas zdaňovacieho obdobia starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku.
S účinnosťou od 1.1.2025 bola prijatá novela č. 290/2024 Z. z. zákona o rodičovskom príspevku, ktorá upravila definíciu dieťaťa v § 3 ods. 2 písm. d), kedy ide o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie a na základe rozhodnutia príslušného orgánu nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie do materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna materská škola“), najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie.
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia (príplatky). Zákonom garantovaná minimálna výška príplatkov závisí od sumy platnej minimálnej mzdy a určuje sa ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
Dividenda je na účely zdravotného poistenia podiel na zisku (okrem podielu na zisku a.s. alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu - Burza cenných papierov v Bratislave), vyrovnací podiel [okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) a komplementára komanditnej spoločnosti (k. s.)] - pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi (okrem podielu spoločníka v. o. s. a komplementára k.
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera (NČZDM) započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zákonom ustanovených výnimiek.
Materské, tehotenské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, daňový bonus na zaplatené úroky, príspevok na rekreáciu a pod. sa započítavajú do vlastného príjmu manželky/manžela.
Podľa usmernenia FR SR č. 33/2025 platí pre zdaňovacie obdobie roku 2025 predpísaný vzor tlačiva "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch POT395v23". Počnúc rokom 2026 je určený nový vzor potvrdenia o zdaniteľných príjmoch, ale ten použije zamestnávateľ až o rok, kedy bude vystavovať Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2026 - POT395v26 (usmernenie FR SR č. 42/2025).
Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%.