Dočasné Zverenie Dieťaťa Do Starostlivosti Budúceho Pestúna: Podmienky a Kontext

Tento článok sa zaoberá problematikou dočasného zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, a to v kontexte slovenskej legislatívy, ústavného práva a medzinárodných dohovorov. Analyzuje podmienky, právne aspekty a ústavné súvislosti tohto inštitútu, pričom zohľadňuje aj rôzne pohľady a interpretácie relevantných právnych predpisov.

Úvod do Problematiky Náhradnej Starostlivosti

Náhradná starostlivosť predstavuje systém opatrení, ktoré majú zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa v prípadoch, keď sa oň rodičia nemôžu alebo nevedia postarať. Zákon o rodine definuje náhradnú starostlivosť ako súbor dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov. Tieto opatrenia sú osobitne usporiadané, nadväzujú na seba a vzájomne sa podmieňujú.

Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Medzi formy náhradnej starostlivosti patrí náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť.

Ústavná Starostlivosť ako Krajné Riešenie

Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova maloletého dieťaťa vážne ohrozená alebo narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa.

Ak rodičia zabezpečia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v lehote určenej súdom, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia nezabezpečia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v lehote určenej súdom, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Domov dôchodcov Krivánska - dočasné

Dočasné Zverenie Dieťaťa do Starostlivosti Budúceho Pestúna

Podľa § 49 ods. 1 prvej vety Zákona o rodine možno dočasne zveriť do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, teda súd nariadil ústavnú starostlivosť. Dočasne zveriť podľa § 49 ods. 1 prvej vety Zákona o rodine možno maloleté dieťa rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.

Rozhodovanie o dočasnom zverení maloletého dieťaťa je teda rozhodovaním o ďalšom odlúčení dieťaťa od rodičov. Z uvedeného tiež vyplýva, že rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí sa mení rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, hoci len dočasne.

Porovnanie s Predadopčnou Starostlivosťou

Ako porovnateľný s inštitútom dočasného zverenia maloletého dieťaťa uvádza inštitút zverenia do starostlivosti budúcich osvojiteľov (inštitút „predadopčnej starostlivosti“, „predosvojiteľskej starostlivosti“) podľa § 103 ods. 1 prvej vety Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov pred rozhodnutím súdu o osvojení v starostlivosti budúceho osvojiteľa.

Argumenty Proti Rozhodovaniu Správneho Orgánu

Argumentom pre obhajobu súladu rozhodovania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí o dočasnom zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, s čl. 41 ods. 4 druhou vetou Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 32 ods. 4 druhou vetou Listiny základných práv a slobôd, nemôže byť skutočnosť, že ide o maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, o ktorej nariadení z dôvodov ustanovených Zákonom o rodine už súd rozhodol alebo, že súd bude rozhodovať o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

Ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená ústavná starostlivosť totiž súd podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine ústavnú starostlivosť zruší. Súd zruší podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do pestúnskej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre prácu živnostníka so ZŤP pri pozastavenej živnosti

Je v záujme maloletého dieťaťa aj jeho dočasné zverenie do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. O dočasnom zverení musí tiež rozhodnúť súd. Právny poriadok Slovenskej republiky má aj zodpovedajúci právny inštitút.

Ústavný Súlad a Ochrana Práv Dieťaťa a Rodičov

Podľa čl. 41 ods. 4 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky a čl. 32 ods. 4 druhej vety Listiny základných práv a slobôd možno maloleté deti odlúčiť od rodičov proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Podľa čl. 9 prvého bodu prvej vety Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto dohovoru zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa.

Obdobne ako čl. 41 ods. 4 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky a čl. 32 ods. 4 druhá veta Listiny základných práv a slobôd ochranu dieťaťa konkretizuje aj Dohovor o právach dieťaťa, ktorú je štát povinný vnútroštátne zabezpečiť.

Nález Ústavného Súdu

Ústavný súd o návrhu rozhodol na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu 18. októbra 2006 nálezom sp. zn. PL. ÚS 14/05. Ustanovenie čl. I § 49 ods. 1 prvej vety zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 41 ods. 4 druhou vetou Ústavy Slovenskej republiky, s čl.

Prečítajte si tiež: Škoda spôsobená prideleným zamestnancom

Dôvodová Správa k Zákonu o Rodine

Zo všeobecnej časti dôvodovej správy k vládnemu návrhu napadnutého zákona vyplýva, že pri príprave návrhu sa uvažovalo s potrebou upraviť koncepciu náhradnej starostlivosti o maloleté deti tak, aby sa odstránila doterajšia roztrieštenosť právnej úpravy. Z osobitnej časti dôvodovej správy týkajúcej sa napadnutého ustanovenia vyplýva, že doterajšie zverenie právomoci rozhodovať o predpestúnskej starostlivosti vo všetkých prípadoch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyvoláva závažné pochybnosti s ohľadom na čl. 41 ods. 4 ústavy a čl. 9 dohovoru.

Už zákonom č. 127/2002 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov sa odobralo okresným úradom ako správnym orgánom oprávnenie menej závažného dopadu práve pre rozpor s uvedenými ustanoveniami ústavy a dohovoru.

Argumentácia Navrhovateľa a Ministerstva Spravodlivosti

Z listu navrhovateľa z 29. decembra 2004 vyplýva, že podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) ústavy vrátil národnej rade napadnutý zákon. Namietal, že v zmysle napadnutého ustanovenia môže byť maloleté dieťa nachádzajúce sa v ústavnej starostlivosti dočasne zverené, teda naďalej odlúčené (oddelené) od rodičov proti ich vôli rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, teda nie rozhodnutím súdu, do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Napadnuté ustanovenie je v rozpore s čl. 41 ods. 4 druhou vetou ústavy a s čl.

Zo záznamu z rokovania 36. schôdze národnej rady z 19. januára 2005 vyplýva, že k napadnutému ustanoveniu v súvislosti s tým, že ho navrhovateľ vrátil národnej rade, sa vyjadril podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Daniel Lipšic. Uviedol, že hoci nejde o najpodstatnejšiu časť napadnutého zákona, nemôže súhlasiť s názorom, že napadnuté ustanovenie je protiústavné. Je to tak preto, že k odlúčeniu maloletého dieťaťa od rodičov dochádza rozhodnutím súdu už nariadením ústavnej výchovy.

Podľa právneho názoru navrhovateľa napadnuté ustanovenie nie je v súlade s označenými článkami ústavy, listiny a dohovoru, pretože rozhodnutie o dočasnom zverení maloletého dieťaťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, musí vždy urobiť súd, teda nie správny orgán.

Rodičovské Práva a Náhradná Starostlivosť

Z § 28 ods. 1 napadnutého zákona možno vyvodiť, že rodičovské práva a povinnosti sú tvorené v podstate tromi zložkami. Ide predovšetkým o sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, výživu, s cieľom zabezpečiť všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Prirodzené je, keď rodičia zabezpečujú túto starostlivosť osobne. Ďalej ide o zastupovanie maloletého dieťaťa a napokon o správu jeho majetku. V prípadoch, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, prichádza do úvahy náhradná starostlivosť.

Za náhradnú starostlivosť sa považuje jednak náhradná osobná starostlivosť, teda zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby, pestúnska starostlivosť a napokon ústavná starostlivosť (§ 44 napadnutého zákona). Náhradnú osobnú starostlivosť vykonáva fyzická osoba (prednosť má príbuzný maloletého dieťaťa), a to bez nároku na odmenu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má takáto osoba iba v bežných veciach.

Pestúnsku starostlivosť môže vykonávať fyzická osoba, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Vykonáva túto činnosť za odmenu. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

Podľa § 49 ods. 1 v spojení s § 50 ods. 6 napadnutého zákona možno maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zveriť rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom (dočasná predpestúnska starostlivosť). Ak do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia nepodá budúci pestún návrh na začatie konania o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, dočasná predpestúnska starostlivosť uplynutím tejto lehoty zanikne.

Ústavnú starostlivosť vykonáva právnická osoba, pričom zásadne platí, že náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Rozsah Rodičovských Práv pri Rôznych Formách Starostlivosti

Rozhodnutie súdu o odlúčení maloletého dieťaťa od rodičov je vždy spojené s rozhodnutím súdu o tom, kto bude vykonávať náhradnú starostlivosť o maloleté dieťa. O oboch týchto zásadných otázkach rozhoduje súd uno actu. Je vylúčené, aby súd rozhodol o odlúčení maloletého dieťaťa od rodičov bez toho, aby zároveň nerozhodol o náhradnej starostlivosti.

Rozsah rodičovských práv a povinností v prípade pestúnskej starostlivosti (a teda aj v prípade dočasnej predpestúnskej starostlivosti podľa napadnutého ustanovenia) je iný ako v prípade ústavnej starostlivosti. Počas pestúnskej starostlivosti (dočasnej predpestúnskej starostlivosti) rodič je čiastočne obmedzený vo svojich rodičovských právach, čo sa týka jeho zastupovania a spravovania jeho vecí, pretože právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach patrí pestúnovi (budúcemu pestúnovi). V prípade ústavnej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa zastupujú dieťa a spravujú aj jeho majetok (bez akéhokoľvek obmedzenia) tak v bežných, ako aj v podstatných veciach.

Ochrana Práv Detí a Rodičov v Ústave a Listine

Ustanovenia čl. 41 ods. 4 druhej vety ústavy a čl. 32 ods. 4 druhej vety listiny sú v podstate totožné. Ich obsahovou náplňou je ochrana tak detí, ako aj rodičov v súvislosti s obmedzením práv rodičov a v súvislosti s odlúčením maloletých detí od rodičov. Pri analýze týchto ustanovení ústavy a listiny treba predovšetkým konštatovať, že obmedzenie práv rodičov ako širší pojem obsahuje vlastne v sebe aj odlúčenie maloletých detí od rodičov, keďže takéto odlúčenie treba považovať za špecifický prípad obmedzenia práv rodičov.

Je to tak preto, že platí zásada, podľa ktorej starostlivosť o deti a ich výchovu je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť (čl. 41 ods. 4 prvá veta ústavy, resp. čl. 32 ods. 4 prvá veta listiny).Vzhľadom na uvedené by sa preto na prvý pohľad zdalo, že osobitná zmienka o odlúčení maloletých detí od rodičov je superfluentná a postačovala by ochrana v súvislosti s obmedzením práv rodičov.

Tak čl. 41 ods. 4 ústavy ako aj čl. 32 ods. 4 listiny poskytujú ochranu dvom okruhom subjektov. Ide jednak o ochranu pre rodičov maloletých deti, ale tiež aj o ochranu pre maloleté deti. Kým ochrana v súvislosti s obmedzením práv rodičov je ochranou poskytovanou rodičom, ochrana v súvislosti s odlúčením maloletých detí od rodičov je ochranou poskytovanou pre maloleté deti.

Odlišná je situácia pokiaľ ide o čl. 9 prvý bod prvú vetu dohovoru. Toto ustanovenie totiž zabezpečuje len ochranu práv maloletých detí pred ich oddelením od svojich rodičov proti ich vôli, a to v podstate za zhodných podmienok ako podľa čl. 41 ods. 4 druhej vety ústavy a čl. 32 ods. 4 druhej vety listiny.

Novela Zákona o Rodine a Zásada Záujmu Dieťaťa

Vláda Slovenskej republiky posilní súdržnosť spoločnosti ako základný predpoklad rastu kvality života ľudí. Konkrétne ciele novely sú širokospektrálne a ich spoločným menovateľom je riešenie aktuálnych aplikačných problémov, ktoré boli identifikované za roky existencie a platnosti zákona o rodine a iných predpisov v ich vzájomných súvislostiach.

Základné zásady novely:

• Zakotvenie zásady záujmu dieťaťa - legislatívne a spoločenské povýšenie na kardinálne miesto v systematike zákona o rodine. Návrh nemá ambície v čl.
• Legislatívne prízvukovanie zásady, že rodičia sú pri výkone svojich rodičovských práv s výnimkou situácií, ktoré predpokladá zákon (§ 28 ods.
• Zvýšenie efektu výchovných opatrení v prípade, keď je možné resp.
• Zlepšenie ochrany detí, ktoré sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, pred nevhodným resp. rizikovým premiestnením do zahraničia - navrhuje sa, aby bol náhradný rodič povinný vopred oznámiť predpokladaný odchod dieťaťa na dobu dlhšiu ako tri mesiace z územia Slovenskej republiky spolu s oznámením miesta pobytu, účelu ako aj dĺžke pobytu (návrh nemá v žiadnom prípade za cieľ limitovať voľný pohyb osôb, preto je konštruovaný ako oznamovacia povinnosť a nie je postavený na povolení súdu s vycestovaním dieťaťa, súd bude mať však možnosť začať konanie o súhlase s dočasným premiestnením maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak bude mať pochybnosti o tom, že oznámené premiestnenie maloletého dieťaťa je v záujme dieťaťa napr.
• Špecifikovanie pravidiel nariadenia ústavnej starostlivosti, ktoré má byť len výnimočným opatrením súdu a je k nemu možné pristúpiť pri naplnení zákonných predpokladov až vtedy, ak nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti resp.
• Zosúladenie podmienky zapierania otcovstva určeného podľa prvej domnienky otcovstva s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález PL. ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011 publikovaný pod č. 290/2011 Z. z.). Týmto nálezom bolo vyslovené, že § 86 ods. 1 zákona o rodine nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže Národná rada Slovenskej republiky neuviedla do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanovenie § 86 ods. 1 zákona o rodine do súladu s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratil § 86 ods. 1 zákona o rodine platnosť. V návrhu zákona sa novelizuje úprava začiatku plynutia zapieracej lehoty a to na moment, kedy sa právny otec dozvedel o skutočnosti dôvodne spochybňujúcej jeho otcovstvo, tak aby boli rešpektované práva garantované v článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
• Zavedenie osobitného konania o návrat maloletého dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej republiky neoprávnene premiestnené alebo je na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiavané v Občianskom súdnom poriadku. Ide o tzv. občianskoprávne rodičovské únosy.
• Podpora ochrany detí významným legislatívnym opatrením v Občianskom súdnom poriadku - návrhom nového integrovaného procesného mechanizmu výkonu oprávnenia vo veci starostlivosti o deti. Súčasťou novely je návrh jasných pravidiel pre efektívny mechanizmus ochrany dieťaťa v prípadoch, keď nie je možné overiť úroveň ochrany života, zdravia dieťaťa a vystavenie dieťaťa neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu súčasnými inštitútmi práva.
• Zdôraznenie v zásadách, na ktorých je budovaný systém sociálnoprávnej ochrany a kurately prednosti rodinného prostredia dieťaťa, t.j.

Kritériá Záujmu Dieťaťa

Výpočet kritérií uvedený v písmenách čl. 5 v abecednom poradí neznamená prioritu niektorého z nich. Bude vždy na posúdení súdu, ktorý z nich v konkrétnom prípade preváži a ktorý súd vyhodnotí ako východiskový. V konkrétnej situácii konkrétneho dieťaťa môžu byť významné viaceré kritériá alebo dokonca to nemusí byť ani jedno z navrhovaného výpočtu. Pri vymedzovaní kritérií (prvkov) záujmu dieťaťa sa predkladateľ inšpiroval okrem rakúskej právnej úpravy (reformným Spolkovým zákonom o práve týkajúcom sa detí a mena - Kindschafts und Namensrechts-Änderungsgesetz 2013 - KindNamRÄG 2013)[7], ktorý upravuje aj prvky záujmu dieťaťa - § 138 ABGB) najmä Všeobecným komentárom č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu.

Adopcia a Náhradná Rodinná Starostlivosť v Praxi

Adopcia a náhradná rodinná starostlivosť sú dôležité inštitúty, ktoré umožňujú deťom vyrastať v stabilnom a láskyplnom prostredí. Proces adopcie a náhradnej rodinnej starostlivosti je však zložitý a vyžaduje si splnenie viacerých podmienok.

Podmienky pre Adopciu

Ustanovenia § 82 až § 96 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) vymedzujú určenie rodičovstva. Ustanovenia § 97 a nasledujúce zákona o rodine upravujú podmienky osvojenia dieťaťa. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu desiatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.

Náhradná Osobná a Pestúnska Starostlivosť

Podľa § 44 zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa zákona o rodine pestúnska starostlivosť zaniká aj dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti. Ustanovenie § 49 zákona o rodine vymedzuje dočasné zverenie maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

Praktické Aspekty Adopcie a NRS

Na Slovensku nemáme adopčné agentúry, osvojenie a náhradnú rodinnú starostlivosť riešia úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Niektoré úkony (napr. príprava na náhradné rodičovstvo, sprevádzanie náhradných rodín a pod.) realizujú aj mimovládne organizácie.

Ak chcete prijať dieťa do NRS (adoptovať si ho alebo prijať do pestúnskej starostlivosti) je potrebné ísť na miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a požiadať o zapísanie do zoznamu žiadateľov. Po vypísaní všetkých tlačív a splnení ostatných náležitostí (odpis z registra trestov, správa o zdravotnom stave, správa o príjme, bytových podmienkach, o povesti…) si vyberiete subjekt na prípravu (úrad, Úsmev ako dar, Návrat). Vo všetkých subjektoch je príprava v rozsahu minimálne 26 hodín, u nás prebieha kombinovane (skupinovou aj individuálnou formou). Po absolvovaní prípravy, čo netrvá obvykle ani pol roka, budete zapísaní do zoznamu žiadateľov a budete čakať na Vaše dieťatko/deti.

Urýchliť sa to dá rozšírením kritérií o vek, etnikum, zdravotné znevýhodnenie, formu NRS-pestúnska starostlivosť. Platí, že čím budete mať širšie predstavy o Vašom prijatom dieťati, tým bude čas čakania kratší. Z mojej skúsenosti napr. krásne, zdravé rómske dieťa do 5 rokov do pestúnskej starostlivosti môžete mať hneď po zapísaní do zoznamu žiadateľov.

tags: #dočasné #zverenie #budúci #pestún #podmienky