
Slovensko čelí demografickým výzvam spojeným so starnutím populácie a potrebou zabezpečiť kvalitné a dostupné opatrovateľské služby pre seniorov. V reakcii na túto situáciu štát spúšťa nové iniciatívy a reformy zamerané na podporu opatrovateľských služieb, pričom významnú úlohu v tomto procese zohrávajú aj európske fondy.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rámci Programu Slovensko spúšťa nový národný projekt „Podpora opatrovateľskej služby“. Zároveň, od marca budú môcť všetci registrovaní poskytovatelia sociálnych služieb žiadať o príspevky za konkrétne vykonané hodiny opatrovania. Tento projekt má za cieľ pilotne overiť nový spôsob poskytovania príspevku na starostlivosť a zabezpečiť kontinuitu poskytovania opatrovateľskej služby.
Od určitého dňa bola spustená časť nového Národného projektu Podpora opatrovateľskej služby s názvom „Zachovanie podpory výkonu opatrovateľskej služby“, ktorá je určená poskytovateľom opatrovateľskej služby na refundáciu personálnych výdavkov na opatrovateľky za obdobie od júla 2023 do decembra 2023. Teda tým poskytovateľom, ktorým skončilo oprávnené obdobie realizácie aktivít podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z Európskeho sociálneho fondu na základe vyhlásenej výzvy Podpora opatrovateľskej služby II č. OP ĽZ DOP 2021/8.1.1/01 a zároveň im Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vydalo Poverenie k poskytovaniu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.
V tomto prípade sa refundujú finančné prostriedky vo výške jeden a pol milióna eur, na ktoré majú nárok poskytovatelia, ktorí poskytovali opatrovateľskú službu v období od júla do decembra minulého roka. Ide celkovo o 129 subjektov. Takto spätne nahradia náklady mestám, obciam či organizáciám, ktoré z vlastných zdrojov poskytovali opatrovateľskú službu. Všetci, ktorých sa to týka, už oddnes môžu podávať žiadosť o refundáciu na úrade práce, ktorý im poskytne všetky prostriedky v jednej platbe za požadované obdobie.
Žiadať môžu o príspevok na skutočne vynaložené mzdové výdavky vo výške maximálne 750 € celkovej ceny práce na jedného zamestnanca a na jeden mesiac v prípade pracovného pomeru na plný úväzok (100%). Vyplácaný bude jednorazovo formou refundácie uhradených mzdových výdavkov za obdobie od júla 2023 do decembra 2023 v rámci celého územia Slovenskej republiky. V prípade pracovného pomeru na kratší pracovný čas, sa výška príspevku pomerne kráti a zaokrúhli sa na celé eurá nadol. Základnou podmienkou je, aby žiadateľovi v rovnakom oprávnenom období neboli poskytnuté finančné prostriedky na mzdové výdavky opatrovateliek, ktoré by predstavovali duplicitné financovanie.
Prečítajte si tiež: Európska rada vs. Európsky parlament
Od začiatku marca 2024 bude možné podávať žiadosti o zapojenie sa do projektu a poskytnutie finančného príspevku za poskytnuté hodiny opatrovateľskej služby na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v sídle krajského mesta. Ide o ďalšiu časť národného projektu Podpora opatrovateľskej služby, ktorá je zameraná na vyplácanie finančného príspevku za hodiny opatrovateľskej služby, ktoré sú poskytované prijímateľovi sociálnej služby, teda za reálny výkon pre opatrovaného.
V rámci tejto časti projektu bude finančný príspevok na hodinu opatrovateľskej služby vo výške 7,93 €. Dĺžka jeho poskytovania je 24 mesiacov, teda do konca roka 2025. Za predpokladu splnenia podmienok oznámenia bude príspevok vyplatený aj spätne za obdobie od začiatku roka 2024. Príspevok sa bude poskytovať na základe mesačne podávanej žiadosti o poskytnutie príspevku a preukázaných oprávnených výdavkov. Celkový rozpočet národného projektu je takmer 100 miliónov eur. Tento projekt sa realizuje vďaka spolufinancovaniu z fondov EÚ v rámci Programu Slovensko.
V decembri 2025 schválil parlament reformu financovania sociálnych služieb, ktorá zásadným spôsobom mení podmienky čerpania príspevkov a upravuje spôsob, akým sa poskytuje opatrovanie. Tento krok má výrazne zjednodušiť proces, zlepšiť flexibilitu a prispieť k lepšej kvalite starostlivosti.
Od 1. januára 2026 nahradí opatrovateľský príspevok nový príspevok na pomoc pri odkázanosti, ktorý dáva opatrovaným osobám výrazne väčšiu slobodu v rozhodovaní. Tento príspevok bude poskytovaný v rámci tzv. Príspevok bude určený na rôzne formy starostlivosti - od domácej opatrovateľskej služby až po ambulantnú alebo terénnu starostlivosť.
„Odkázanou osobou môže byť dospelý človek alebo dieťa. Výška príspevku bude závisieť od stupňa odkázanosti osoby, pričom nový systém prinesie príspevky až do výšky 1 010 eur. Tento príspevok sa bude poskytovať vo všetkých piatich stupňoch odkázanosti a v prípade detí bude doplnený o ďalších 200 eur. Zaujímavosťou nového systému je možnosť vystriedania až troch opatrovateľov, čo dáva viac flexibility a možnosti na prispôsobenie starostlivosti. Nový systém tiež rozlišuje medzi neformálnou a formálnou starostlivosťou. Zaujímavým aspektom je, že príspevok na neformálnu starostlivosť môže byť vyšší, čo umožňuje rodinám väčšiu finančnú flexibilitu pri starostlivosti o svojich blízkych. Cieľová suma pre neformálnu starostlivosť pre dospelého na IV. a V. Pre rodiny, kde nie je možné vystriedanie opatrovateľov, bude existovať príplatok k príspevku. Tento príplatok je určený na podporu domácností s nižšími príjmami, pričom podmienkou je, aby príjem domácnosti neprekročil trojnásobok životného minima. Maximálny príplatok pre odkázanú osobu na IV. stupni bude 399 eur, a na V.
Prečítajte si tiež: Európska únia a sirotský dôchodok
Reforma taktiež prináša zrovnoprávnenie platových podmienok medzi pracovníkmi v sociálnych službách a zdravotníckymi pracovníkmi v nemocniciach. Zavádza sa tiež nová pozícia pracovníka dlhodobej starostlivosti, ktorý bude môcť vykonávať až 36 zdravotníckych úkonov, pričom jeho plat bude porovnateľný s platmi sanitárov.
Reforma bude implementovaná v dvoch fázach. Prvá fáza začne 1. júla 2026, keď sa presunie financovanie neverejných poskytovateľov pobytových zariadení pre seniorov a opatrovateľskej služby z obcí na vyššie územné celky. Druhá fáza reformy začne od 1. januára 2027, kedy sa zvýši podiel vyšších územných celkov z výnosov z daní o 0,7 percenta. Tento krok má za cieľ zvýšiť objem finančných prostriedkov určených na financovanie sociálnych služieb.
Slovensko v nasledujúcich rokoch čakajú zásadné zmeny v systéme financovania sociálnych služieb. Rok 2025 ešte zostáva v režime doterajších pravidiel, ale od roku 2026 sa zavádza nový mechanizmus - príspevok na pomoc pri odkázanosti (PPO), ktorý pretransformuje spôsob financovania sociálnej starostlivosti.
V roku 2024 nastali v opatrovateľskom príspevku zmeny, ktoré v mnohých prípadoch viedli ku kráteniu, alebo dokonca odobratiu príspevku všetkým ľuďom, ktorí opatrujú doma. Od začiatku roka 2025 sa však vypláca nekrátený opatrovateľský príspevok vo výške 615 eur. Peňažný príspevok na opatrovanie je rovnaký bez ohľadu na to, či je opatrovateľ pracovne aktívny alebo na dôchodku. Zvýšil sa aj príspevok na opatrovanie nezaopatreného dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím - z 100 na 200 eur mesačne. Opatrovatelia navyše môžu odľahčovaciu službu využívať flexibilnejšie a domáca opatrovateľská služba sa rozšírila z 8 na 40 hodín mesačne bez straty príspevku.
Ďalšou dôležitou zmenou je nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý od 1. septembra 2025 zjednoduší posudzovanie zdravotných a sociálnych potrieb. Klienti už nebudú musieť absolvovať viacero samostatných posudkov - postačí jedna žiadosť a jedno posudzovanie na viacero účelov. Reforma má zlepšiť dostupnosť sociálnych služieb a finančných príspevkov pre zdravotne znevýhodnených.
Prečítajte si tiež: Trh práce Pezinok, Modra
Zmeny nastávajú aj v profesionálnom opatrovaní. V roku 2025 poskytovatelia sociálnych služieb vo vybraných zariadeniach dostanú vyššie finančné príspevky. Celkové výdavky štátu na financovanie sociálnych služieb dosiahnu 262 miliónov eur, čo je o 26 miliónov eur viac ako v roku 2024. Príspevky sú určené pre zariadenia podmienené odkázanosťou a krízovej intervencie, čím sa má zabezpečiť udržateľnosť služieb a stabilizácia zamestnancov.
Výška príspevku sa odvíja od stupňa odkázanosti a formy poskytovanej starostlivosti:
| Stupeň odkázanosti | Pobytová forma (€/mesiac) | Ambulantná forma (€/mesiac) |
|---|---|---|
| II | 188 € | 125 € |
| III | 375 € | 250 € |
| IV | 488 € | 325 € |
| V | 675 € | 450 € |
| VI | 825 € | 550 € |
Zariadenia krízovej intervencie, ako nocľahárne a útulky, dostanú 375 € na miesto mesačne. Pobytové služby sa zvýšia o 700 miest a ambulantné služby sa zvýšia o 200 miest. Tieto nové kapacity budú financované aj z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Od januára 2026 sa zavádza príspevok na pomoc pri odkázanosti (PPO), ktorý nahradí doterajší, vyššie spomínaný finančný príspevok pre zariadenia sociálnych služieb a aj príspevok na opatrovanie. Hlavným cieľom je poskytnúť odkázanej osobe väčšiu flexibilitu pri výbere starostlivosti - môže si vybrať medzi formálnou (sociálne služby, zdravotnícke zariadenia) a neformálnou starostlivosťou (opatera blízkou osobou).
| Kritérium | 2025 | 2026 |
|---|---|---|
| Celkové výdavky na sociálne služby | 262 mil. € | 294,9 mil. € |
| Najvyšší príspevok na pobytovú formu | 825 € | 1 000 € |
| Najvyšší príspevok na ambulantnú formu | 550 € | 900 € |
| Počet financovaných miest v pobytových zariadeniach | 26 259 | 27 300 |
| Počet financovaných miest v ambulantných zariadeniach | 5 014 | 5 000 |
| Mechanizmus financovania | Priamy finančný príspevok poskytovateľom | Osobný rozpočet odkázanej osoby (PPO) |
Rok 2025 prináša mierne navýšenie príspevkov, avšak systém financovania ostáva zachovaný. Od roku 2026 sa zavádza zásadná reforma, ktorá umožní odkázaným osobám väčšiu kontrolu nad spôsobom financovania svojej starostlivosti. Zároveň sa očakáva vyšší vplyv na štátny rozpočet, keďže plánované výdavky na PPO dosiahnu takmer 1,66 miliardy eur ročne.
Zatiaľ čo v roku 2025 smeruje finančná podpora priamo poskytovateľom sociálnych služieb, od roku 2026 budú mať samotní odkázaní možnosť rozhodnúť o využití finančných prostriedkov - či už na profesionálnu starostlivosť v zariadení, alebo na domácu opateru.
Výskum Z. Kurkinovej porovnáva úroveň kvality domácej opatrovateľskej starostlivosti v Bratislave a vo Viedni. Zameriava sa na vnímanie kvality sociálnych služieb v domácej starostlivosti zo strany poskytovateľov a prijímateľov. Starnutie populácie je trend, ktorý ovplyvňuje ako Slovensko, tak aj Rakúsko. Opatrovateľská služba v domácom prostredí klienta na Slovensku je forma terénnej sociálnej práce určená chorým, zdravotne postihnutým a starším klientom. Jej význam spočíva v udržaní klienta v prirodzenom sociálnom prostredí a podporuje činnosti, ktoré sú zvlášť prispôsobené fyzickým osobám, ktorí vyžadujú opatrovateľskú starostlivosť.
Cieľom výskumu bolo zistiť, aká je úroveň kvality domácej opatrovateľskej služby v Bratislave a 24-hodinovej opatrovateľskej starostlivosti vo Viedni. Metodologicky sa zvolilo komparatívne štúdium založené na kvantitatívnom výskume. Výskum bol realizovaný medzi manažérmi domácej opatrovateľskej služby v Bratislave a vo Viedni a opatrovateľmi poskytujúcimi opatrovateľskú starostlivosť o imobilných seniorov v oboch mestách.
Na základe novej úpravy rakúskeho zákona o domácej opatere možno poskytnúť domácu opatrovateľskú starostlivosť formou 24-hodinovej opatery. Domáca 24-hodinová starostlivosť je v Rakúsku poskytovaná cez viaceré sprostredkovateľské agentúry ako napr. Volkshilfe, Hilfswerk, Caritas, Rotes Kreuz a Diakonie Österreich, ktoré sa snažia uplatňovať vysoké štandardy kvality. Od 1. januára 2008 sa v Rakúsku zaviedla vládna podpora 24-hodinovej starostlivosti.
Medzi ďalšie formy pomoci v domácnosti patria:
V rámci domácej starostlivosti (Hauskrankenpflege) poskytuje sociálny fond mesta Viedeň - FSW aj doplnkové mobilné služby zdravotníckeho charakteru. Klienti tak majú na výber rôznorodú ponuku mobilnej fyzioterapie, ergoterapie, logopédie a poradenstvo o terapii.
Výskum Kurkinovej bol realizovaný v období od 18. apríla 2015 do 28. septembra 2015. Znenie prvej hypotézy bolo, že úroveň kvality 24-hodinovej starostlivosti vo Viedni je vyššia ako úroveň kvality domácej opatrovateľskej služby v Bratislave. Ak porovnávame medzi sebou obydve cieľové skupiny, tak z ich odpovedí vyplývajú tieto hodnoty:
Z výsledkov vyplýva, že práca opatrovateľov v Bratislave je finančne nedocenená a potrebovala by sa zefektívniť organizácia práce.
U koordinátorov v Bratislave je zreteľne viditeľný 100 % postoj k bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 74 % participantov vyjadrilo súhlas s tvrdením, že opatrovateľské služby sú spoľahlivé. 72 % participantov usudzuje, že sa dokážu vcítiť do individuálnych potrieb klientov. Podľa 48 % participantov je presvedčených, že treba zanechať prvý dojem na klientov.
Na základe hodnotenia, podľa 5 - stupňovej Likertovej škály, z nej vyplývajú nasledovné hodnoty: 55 % participantov považuje služby za spoľahlivé, ďalších 54 % participantov skóruje v nároku na vyššiu produktivitu zamestnancov. 49 % uvádza, že sa dokážu vcítiť do individuálnych potrieb svojich klientov. 17 % participantov tvorí postoj k bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na základe platnosti vzťahu p=0,000<α=0,05 sa nám potvrdil štatistický významný rozdiel, teda v prípade nárokov manažérov 24-hodinovej služby na vyššiu produktivitu výkonu opatrovateľov vo Viedni.
Komparáciou týchto dvoch skupín sme zistili, že bezbariérové pracovné prostredie má 24 % opatrovateľov v Bratislave v porovnaní s 13 % odpoveďami opatrovateľov vo Viedni. 57 % participantov v Bratislave vníma prostredie u prijímateľa služieb za čiastočne bezbariérové prostredie v porovnaní s 34 % odpoveďami opatrovateľov vo Viedni. Z výskumu vyplýva, že nevyhovujúce pracovné prostredie u 53 % odpovedí participantov v Bratislave, zásadne alebo väčšinou, vplýva na výskyt ich zdravotných problémov v porovnaní s až 77 % zásadnými alebo čiastočnými pozitívnymi odpoveďami participantov vo Viedni.
V prvej cieľovej kategórii z rizikových faktoroch na pracovisku vplýva najviac permanentná manipulácia s imobilným seniorom a nadmerná fyzická námaha na ich pracovný výkon, pretože sa objavuje u 90 % participantov v Bratislave. Druhá skupina 82 % participantov vo Viedni okrem permanentnej manipulácie s imobilným seniorom uviedla, že 63 % participantov trpí nedostatočným odpočinkom.
Z vyskúmu vyplýva, že existujú značné rozdiely, ktoré sa prejavujú hlavne vo finančnej (ne)dostupnosti. 70 % participantov v Bratislave neposkytuje žiadne prepravné služby pre prijímateľov týchto služieb v porovnaní s 74% odpoveďami participantov vo Viedni, ktorí poskytujú svojim klientom viaceré mobilné doplnkové služby napr. prepravnú službu - sociálny taxík, donášku jedla, služby telekomunikačných zariadení, pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností, poradenské - terapeutické služby a iné.
Výskumom sa zistilo, že kvalita užívaných 24-hodinových opatrovateľských služieb je vo Viedni vyššia ako v Bratislave. Z výskumu vieme, že rozhodujúci vplyv na kvalitu života imobilných seniorov v Bratislave má okrem terénnej opatrovateľskej služby aj dostupnosť zdravotníckych a sociálnych služieb. Pretože kompenzačné pomôcky u imobilných seniorov v Bratislave v našich zisteniach ukázali značný deficit, odporúčame: rozvíjať partnerstvo a spoluprácu na všetkých úrovniach z pozície lokálnych samospráv, aby sa zabezpečila dostupnosť podporných mobilných služieb napr. 24-hodinový lekár na telefóne, sociálny taxík - Senior taxi, donáška liekov, ako aj zariadení uľahčujúcich mobilizáciu seniora s obmedzeným pohybom t.j.
Reálne hrozí, že takmer tritisíc ľudí odkázaných na domácu opatrovateľskú starostlivosť príde o pomoc a tritisíc opatrovateliek príde zase o prácu. Financovanie v sociálnych službách je zle nastavené.
Opatrovateľky domácej starostlivosti na Slovensku platia neziskové organizácie, ktoré sa zapojili do eurofondového projektu Podpora opatrovateľskej služby. Podpora opatrovateľskej služby z eurofondov pre obce do 1 000 obyvateľov sa rozširuje. Od 10. júna 2020 môžu už zapojené obce, ale aj nové, získať finančný príspevok na mzdu väčšieho počtu opatrovateliek. Stačí, ak o to prejavia záujem a zapoja sa v súlade s aktualizovaným oznámením o možnosti predkladania žiadosti na zapojenie sa. Už takmer rok implementačná agentúra rezortu práce uskutočňuje projekt s názvom „Podpora rozvoja a dostupnosti terénnej opatrovateľskej služby - NP TOS“, ktorý je financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu.
NP TOS v súčasnosti podporuje terénnu opatrovateľskú službu v takmer 40 malých obciach do 1 000 obyvateľov, ktorá je určená pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, s nepriaznivým zdravotným stavom a pre seniorov. Pôvodne mohli obce do 1 000 obyvateľov získať finančný príspevok maximálne na dve pracovné miesta. Teraz, môžu požiadať o vyšší počet pracovných miest, a to na plné aj polovičné pracovné úväzky. Výška príspevku na jedno pracovné miesto opatrovateľky sa nemení. Zostáva 570 eur. Stačí len poslať žiadosť o zapojenie sa do projektu s povinnými prílohami. O viac pracovných miest opatrovateliek môžu požiadať aj obce, ktoré do projektu už zapojené sú, a to žiadosťou o navýšenie počtu. V prípade, že má obec záujem napríklad o päť opatrovateliek, výška finančnej podpory na ich mzdy môže predstavovať spolu až 2 850 eur mesačne.
Cieľom je, aby aj malé obce mali možnosť zabezpečiť pre svojich obyvateľov opatrovateľky či opatrovateľov a prispieť tak k rozvoju poskytovania terénnej formy opatrovateľskej služby verejnými poskytovateľmi. Národný projekt Podpora rozvoja a dostupnosti terénnej opatrovateľskej služby sa realizuje v rámci Operačného programu Ľudské zdroje v programovom období 2014 -2020. Projekt bude mať jednu hlavnú aktivitu - Podpora rozvoja a dostupnosti terénnej opatrovateľskej služby v obciach. zvýšenie dostupnosti opatrovateľskej služby pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, s nepriaznivým zdravotným stavom a pre seniorov prostredníctvom podpory opatrovateľskej služby v malých obciach do 1000 obyvateľov vrátane, ktoré neposkytujú opatrovateľskú službu v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
tags: #europske #fondy #na #opatrovanie #seniorov