Odlženie slovenských bánk a Miklošov návrh: Pohľad na bankový systém a jeho vplyv na občanov

Úvod

Odlženie slovenských bánk je téma, ktorá rezonuje v spoločnosti už dlhší čas. Súčasný bankový systém a jeho fungovanie vyvolávajú mnoho otázok a kontroverzií. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty tejto problematiky, od historického kontextu cez súčasné výzvy až po možné riešenia. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto zložitú oblasť a podnietiť konštruktívnu diskusiu.

História a privatizácia bánk

V minulosti boli banky na Slovensku štátne. Po páde komunizmu prišlo k ich privatizácii, ktorú presadzovali politici ako Ivan Mikloš a Brigita Schmögnerová. Argumentovali tým, že je to nevyhnutné pre rekapitalizáciu vytunelovaných bánk a prinesie to stabilné zázemie v podobe silných bankových domov. Očakávali sa výhody pre zákazníkov v podobe konkurencie a západného know-how.

Realita však bola odlišná. Obyvatelia Slovenska sa rozhodujúcou mierou podieľali na rekapitalizácii bánk platením daní. Odlženie bánk pred ich privatizáciou dosiahlo 120 miliárd Sk. Hororové príbehy o správaní sa bánk k zákazníkom kolujú na internete, ponuky bánk sa v ničom podstatnom neodlišujú a prístup obyvateľov, ale i drobných podnikateľov k úverom sa nezjednodušil.

Navyše, ukázalo sa, že zázemie, ktoré mali našim bankám poskytnúť ich silné matky, je sporné. V polovici júla Ľudová banka ubezpečovala, že nemá problémy - na rozdiel od jej rakúskej matky, ktorá "neprežila" stresové testovanie zo strany európskych inštitúcií. Zatiaľ čo žiadna zo slovenských bánk nepotrebovala štátnu pomoc, viaceré z ich matiek museli západné vlády zachraňovať pred krachom mimoriadnymi finančnými injekciami.

Zisky bánk a ich odliv do zahraničia

Banky na Slovensku dosahujú vysoké zisky, ktoré často prevyšujú zisky ich západoeurópskych matiek. Napríklad, v prvom polroku 2011 dosiahla Slovenská sporiteľňa zisk 101 mil. € (medziročný rast o 60%), VÚB 96 mil. € (medziročný rast o 57%), Tatra banka 82 mil. € (medziročný rast o 130%), ČSOB 34 mil. € (medziročný rast o 35%) a UniCredit 13 mil. € (medziročný rast o 208%).

Prečítajte si tiež: Oddlženie Dlžníka

Tieto zisky sú generované najmä z poplatkov a úrokov, ktoré sú na Slovensku často vyššie ako v západnej Európe. Úroky na hypotekárnych úveroch sú u nás najvyššie v celej EÚ. Banky tak zarábajú na slovenských klientoch viac ako ich matky na Západe.

Stovky miliónov eur opúšťajú Slovensko. Napríklad, rakúska Erste Group spláca štátnu pomoc vo výške 1,2 mld. €, ktorou ju rakúska vláda zachraňovala v roku 2008. Tento kapitál ide najmä z Česka a zo Slovenska! Česká sporiteľňa zvýšila v I. polroku v medziročnom porovnaní svoj čistý zisk o takmer tretinu na 239,2 mil. €. Zisk Slovenskej sporiteľne rástol oproti nej dvojnásobne - o 60% na 101,7 mil. €.

Kritika bankového systému a návrhy na zmenu

Mnohí ľudia kritizujú súčasný bankový systém za jeho zameranie na zisk a nedostatočnú ohľaduplnosť voči klientom. Banky sú vnímané ako súkromné firmy, ktoré by nemali byť dotované z peňazí daňových poplatníkov, keď sa dostanú do problémov.

Objavujú sa aj radikálne návrhy, ako sa zbaviť bánk a zaviesť systém, v ktorom by banky plnili svoju pôvodnú funkciu, ktorou je uschova vkladov a narabanie s nimi len s povolením klienta a za patričnú odmenu. Niektorí navrhujú znárodnenie bánk a zavedenie jednej štátnej banky, ktorá by slúžila záujmom občanov a štátu.

Banková daň a jej dopad na občanov

Vláda SR sa pokúsila zaviesť tzv. bankovú daň, ale banky reagovali promptne a pohrozili, že následné platby do štátneho rozpočtu si budú kompenzovať zvýšením poplatkov a úrokov pre občanov. To znamená, že v konečnom dôsledku by aj tak zaplatili občania Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Dlžníci a oddlženie na Slovensku

Alternatívne pohľady na fungovanie peňazí a dlhu

Niektorí ekonómovia a analytici poukazujú na to, že súčasný systém založený na úrokoch vytvára dlhovú špirálu a vedie k tomu, že banky vlastnia štáty, firmy a nehnuteľnosti. Navrhujú zavedenie bezúročného bankového systému, ktorý by bol riadený štátom alebo EÚ a zabezpečil by, aby si nikto nemohol požičať bez toho, aby na to mal.

Dôvera v bankový systém a správanie sa klientov

Ľudia na Slovensku prejavujú nedôveru v podielové investovanie a radšej presúvajú úspory na termínované účty v bankách. To je v protiklade k správaniu sa ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodujú o svojich peniazoch.

Prečítajte si tiež: Dôsledky Oddlženia

tags: #oddlzenie #slovenskych #bánk #Mikloš #návrh