Revolúcia v politike pre mentálne postihnutých na Slovensku: Čo prináša Európska únia? - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

27. December 2025

Európska únia (EÚ) sa aktívne angažuje v podpore a zlepšovaní životných podmienok osôb s mentálnym postihnutím. Táto snaha sa prejavuje prostredníctvom rôznych politík, stratégií a iniciatív, ktoré majú za cieľ zabezpečiť rovnaké príležitosti, autonómiu a spravodlivé zaobchádzanie pre túto zraniteľnú skupinu obyvateľstva.

Medzinárodné záväzky a legislatíva

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom v oblasti ľudských práv, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika. Cieľom tohto dohovoru je presadzovať, ochraňovať a zabezpečiť plnohodnotný a rovný výkon ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich dôstojnosti bez akejkoľvek diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. Tento medzinárodný dokument vychádza z presvedčenia zúčastnených štátov, že komplexný a ucelený medzinárodný dohovor významne prispeje ku kompenzovaniu výrazného sociálneho znevýhodnenia osôb so zdravotným postihnutím a k presadeniu ich účasti v občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych sférach na princípe rovnakých príležitostí, a to ako v rozvojových, tak aj vo vyspelých krajinách.

V EÚ dnes existuje spoločná stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia. Prijatá bola v roku 2010 ako hlavný nástroj na vykonávanie Dohovoru OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý je právne záväzným dokumentom o ľudských právach. Hlavným cieľom tejto stratégie je vytvoriť Európu bez bariér. O tom, ako sa uplatňuje v praxi, bude rokovať a hlasovať parlamentné plénum. Europoslanci pre osoby so zdravotným postihnutím požadujú spravodlivé zaobchádzanie, autonómiu a prijatie opatrení, ktoré im pomôžu zlepšiť ich životné podmienky.

Definícia zdravotného postihnutia

Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť. Termín zdravotné postihnutie zahŕňa veľké množstvo rôznych funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v každej populácii vo všetkých krajinách na svete. Ľudia môžu byť postihnutí telesnou, duševnou alebo zmyslovou chybou, poruchou zdravia alebo duševnou poruchou. Takéto chyby, poruchy alebo choroby môžu mať trvalú, alebo prechodnú črtu.

Sociálne aspekty zdravotného postihnutia

Zaradiť sa do spoločnosti je pre postihnutých ľudí veľmi ťažké, často čelia diskriminácii, predsudkom a stretávajú sa s rozličnými bariérami. „Náš problém v podstate spočíva v tom, že vlády pokladajú osoby s postihnutím za súčasť svojej sociálnej politiky. Minister dopravy alebo minister školstva vám povedia, že ide o tému sociálnej oblasti. Daná problematika by mala spadať pod konkrétneho ministra. Postihnutie však nespadá len do jedného sektora. Ovplyvňuje všetky možné spoločenské oblasti, ale mnohé vlády ani ľudia si to neuvedomujú.

Prečítajte si tiež: EÚ: Informácie pre ľudí s mentálnym postihnutím

Termínom handicap označujeme stratu alebo obmedzenie príležitostí mať rovnaký podiel na živote spoločnosti ako ostatní. Označuje sa ním nezhoda medzi osobou s postihnutím a prostredím. Kladie dôraz na nedostatky prostredia a niektorých druhov organizovanej činnosti spoločnosti (šírenie informácií, dorozumievanie, vzdelávanie ap.), ktoré zdravotne postihnutým osobám bránia, aby ich využívali vo svoj prospech za rovnakých podmienok. Handicap má teda sociálnu dimenziu, predstavuje sociálne dôsledky pre vonkajšie životné podmienky postihnutého.

materiálne podmienky života ľudí (podmienky pracovnej činnosti, spôsob stravovania, bývania, podmienky pre kultúrne, športové vyžitie sa ap.)
celospoločenské vzťahy a vzťahy v skupinách, v ktorých ľudia žijú, ako rodina, pracovisko ap.

Problémy, s ktorými sa zdravotne handicapovaní ľudia a ich okolie stretávajú, by sme mohli zaradiť do týchto kategórií: prostredie s fyzickými bariérami, zdravotnícka starostlivosť, prístup ku vzdelaniu, pracovné uplatnenie, poskytovanie sociálnych služieb, kompenzácia sociálnych dôsledkov postihnutia.

Princípy sociálnej politiky voči osobám so zdravotným postihnutím

Pri úvahách o prístupe k riešeniu problémov zdravotne handicapovaných ľudí je dôležité poznanie a pochopenie ich potrieb. Ľudia so zdravotným, predovšetkým s ťažkým zdravotným postihnutím patria vo všetkých krajinách sveta k najohrozenejším skupinám obyvateľstva. Musia čeliť hrozbe vyčleňovania z hlavného spoločenského prúdu, ako aj zvýšenému nebezpečenstvu chudoby. Z hľadiska sociálnej politiky má spoločnosť možnosť získavať informácie o potrebách zdravotne postihnutých ľudí z dvoch zdrojov. Jednak sú to vyjadrenia samotných postihnutých ľudí, ale zároveň sú to tiež vyjadrenia ľudí, ktorí pracujú ako profesionálni pracovníci, dobrovoľníci v bezprostrednej blízkosti zdravotne handicapovaných ľudí. Širšie medzinárodné spoločenstvá prijímajú pravidlá normalizácie, humanizácie, štandardizácie, aby rozdielnosti prístupov k napĺňaniu týchto potrieb v rámci sveta boli postupne vyrovnávané. Medzi základné medzinárodné štandardy sa zaraďujú Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (schválené na pôde OSN), či Medzinárodná klasifikácia pojmov tzv. CIDIH (z dielne WHO).

Základné princípy, ktorými by sa mala riadiť sociálna politika voči osobám so zdravotným postihnutím:

Každé indivíduum má veľkú hodnotu a svoju dôstojnosť.
Každá osoba by mala mať rovnaké príležitosti na maximalizáciu svojho potenciálu a je hodná poskytnutia sociálnej pomoci v jeho dosahovaní.
Ľudia veľkým snažením rastú a menia sa pozitívnym smerom.
Indivíduá by mali byť slobodní pri prijímaní rozhodnutí, ktorými sa má riadiť ich život.

Legislatíva na Slovensku

Všeobecné práva zdravotne handicapovaných sú zakotvené v Ústave SR v Čl. 38 v ods. Legislatíva na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti sa opiera o od 1. júla 1999 v Slovenskej republike účinný zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (bol dvakrát novelizovaný), ktorého časť je venovaná sociálnym službám a peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom podpory z verejných prostriedkov v rámci systému sociálnej pomoci je kompenzovať sociálne dôsledky zdravotného postihnutia, a tým podporiť nezávislosť a plnohodnotnú participáciu osôb so zdravotným postihnutím na živote spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Európska rada vs. Európsky parlament

Prepravná služba vozidlom špeciálne upraveným aj na transport osôb na vozíkoch.
Opatrovateľská služba, poskytovaná v byte osoby so zdravotným postihnutím.
Starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

Občanovi sa môžu kompenzovať aj zvýšené výdavky na diétne stravovanie, na zabezpečenie prostriedkov osobnej hygieny, výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, so zabezpečením prevádzky pomôcky, či osobného vozidla, so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. Príspevky na zvýšené výdavky sa občanovi poskytujú len vtedy, ak jeho príjem nepresahuje trojnásobok životného minima. Pri výpočte výšky peňažného príspevku na kompenzáciu sa zisťuje aj príjem občana a osôb s ním spoločne posudzovaných. V súlade s celosvetovým trendom zákon vytvára podmienky na uplatňovanie inštitútu osobného asistenta. Poskytuje základ pre tzv. nezávislý život aj osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Skúsenosti s uplatňovaním zákona o sociálnej pomoci aj po jeho druhej novelizácii ukázali, že jeho príprava bola nedostatočná. Ide o problémy zdĺhavého vybavovania požiadaviek, či príliš širokej definície sociálneho poradenstva, v ktorej sa nivelizujú rozdiely medzi poradenskou a posudkovou činnosťou.

Legislatíva na zabezpečenie bezbariérovosti prostredia je obsiahnutá vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 192/1994 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a aj v novele stavebného zákona č. 237/2000 Z. z. Určuje sa nimi povinnosť bezbariérovej výstavby a odstraňovania bariér obmedzujúcich mobilitu (architektonické bariéry), orientáciu a dostupnosť informácií (napr. úprava tlačovín vo forme zrozumiteľnej pre osoby so zrakovým postihnutím) či komunikáciu (napr. svetelná signalizácia pre nepočujúcich). Väčšina novopostavených budov i cestných komunikácií už rešpektuje pravidlá bezbariérovosti. Napriek tomu sa aj dnes stavajú budovy, ktoré tieto kritériá nespĺňajú, čo poukazuje na chýbajúci kontrolný a sankčný mechanizmus, ktorý by tomu zabránil.

Legislatíva na zabezpečovanie vzdelávania vychádza pri uplatňovaní vzdelávacích práv každého dieťaťa z Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý bol schválený Valným zhromaždením OSN v roku 1989. Terminologické vymedzenie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ustanovuje zákon č. 229/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon. Zatiaľ čo sústava základného vzdelávania na požiadavky zdravotne handicapovaných reaguje pomerne pružne, pomerne veľa problémov je potrebné riešiť v oblasti pokračujúceho stredného a najmä vysokoškolského vzdelávania. Najväčším problémom sú bariéry, nedostatok kompenzačných a didaktických pomôcok, nedostatočná príprava pedagógov. Určitý posun v oblasti vysokých škôl nastáva aj vďaka programom EÚ, ako sú Tempus, Leonardo da Vinci. Dlhodobejšie otvorenými otázkami vzdelávania v špeciálnych školách pre zdravotne postihnuté deti, ako vyplýva z obsahu podkladovej správy Ministerstva školstva SR, zostáva spravidla nevyhnutnosť pobytu dieťaťa mimo rodiny v internátnom zariadení, a to počnúc od začatia povinnej školskej dochádzky. Napriek rastu záujmu o integrované vzdelávanie, zostáva zatiaľ stále na dobrej vôli školy. Legislatívna zmena, ktorá by ukladala povinnosť zaviesť integrované vyučovanie a tým aj povinnosť vytvoriť materiálne a personálne podmienky na jeho realizáciu, by zrejme napomohla k razantnejšiemu presadzovaniu týchto záujmov. Chýba tiež kvalifikovaný poradenský a terapeutický servis pre rodiny so zdravotne postihnutými deťmi, ktorý zatiaľ vykonáva len Detské centrum Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Bol zásadne zmenený zákonom č. 3/2000 Z. z. Definuje iba podmienky poskytovania liekov a zdravotníckych pomôcok na kompenzáciu zdravotného postihnutia, resp. na rehabilitáciu na základe zdravotného poistenia. Zákon č. 273/1994 Z. z. Existujú viaceré možnosti, ako získať pomôcky na kompenzáciu zdravotného handicapu, ako sú napr. vozíčky, barly, načúvacie zariadenia ap.:

bezplatne alebo za čiastočnú úhradu prostredníctvom zdravotnej poisťovne,
zakúpením z príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia podľa zákona o sociálnej pomoci,
pomocou sponzorských príspevkov od právnických alebo fyzických osôb,

Dostupnosť zdravotníckej starostlivosti pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, garantovaná Ústavou SR, je často obmedzovaná existenciou fyzických bariér v zdravotníckych zariadeniach, sťaženým prístupom nevidiacich k informáciám, ťažkosťami nepočujúcich pri komunikácii so zdravotníckym personálom. Legislatíva na zabezpečovanie zamestnanosti je predovšetkým o zákone o zamestnanosti č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých paragrafoch upravuje podporu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Navyše, zamestnávatelia s viac ako dvadsať zamestnancami sú povinní zamestnávať tri percentá ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,2 percenta s ťažším zdravotným postihnutím. Mnohé firmy využívajú skôr druhú možnosť a radšej platia, akoby mali zamestnať človeka so zdravotným postihnutím. Zdravotne postihnutí občania ostávajú naďalej znevýhodnenou skupinou na trhu práce. Na potenciálne vyššom riziku sociálnej exklúzie tejto skupiny osôb sa podieľa najmä všeobecne vysoká nezamestnanosť, neochota zamestnávateľov rešpektovať potrebu vytvárania špecifických pracovných podmienok pre možnosť ich zaradenia do pracovného procesu a niektoré pretrvávajúce fyzické bariéry, sťažujúce ich mobilitu. Veľmi často nedostávajú praktické podporné služby, ktoré by mali dostať pri opúšťaní školy. Ľady sa pohli v miestach, v ktorých už úspešne pracujú niektoré občianske združenia, ktoré vytvorili agentúry na podporované zamestnávanie, resp. na sprostredkovanie zamestnania a poskytujú špeciálne poradenstvo. Pre vysokoškolských absolventov by v blízkej budúcnosti malo vzniknúť zvláštne poradenské centrum, napojené na Európsku sieť tzv. Na úradoch práce je v súčasnosti evidovaných vyše 29 -tisíc nezamestnaných občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Presná štatistika o zamestnanosti ani o ich celkovom počte neexistuje.

Prečítajte si tiež: Európska únia a sirotský dôchodok

Ďalej rezort Ministerstva dopravy, spojov a telekomunikácií SR vytvára osobitné podmienky pre prepravu občanov - držiteľov preukazu ZŤP a ZŤP-S. Je to jednak špeciálnym prispôsobovaním dopravných prostriedkov, vyčleňovaním miest vo vybraných vlakoch ŽSR a v dopravných prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy, ako aj viacerými zľavami na cestovnom, určenými pre osobu- držiteľa preukazu ZŤP a ZŤP-S (50% - 63% zľavy, sprievodca držiteľa preukazu.

Integrovaná posudková činnosť

Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp. Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Lekársku posudkovú činnosť …

Duševné zdravie a iniciatívy EÚ

Podľa štúdií je každoročne takmer 27% občanov EÚ postihnutých duševnou chorobou, medzi najčastejšie patrí depresia a úzkostné poruchy. Duševné poruchy stoja európske ekonomiky každý rok až 4% HDP na strate produktivity a ďalších sociálnych nákladoch. Štúdie tiež odhadujú, že do roku 2020 bude depresia druhou najčastejšou príčinou pracovnej neschopnosti v rozvinutom svete.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), EÚ a Rada Európy v januári 2005 zorganizovali ministerskú konferenciu o duševnom zdraví. Komisia v októbri 2005 vydala Zelenú knihu o duševnom zdraví s cieľom nájsť spôsoby riešenia problému duševných chorôb a podporovať duševné zdravie v EÚ. 31. mája 2006 vypršala lehota pre konzultácie zúčastnených strán k dokumentu.

V posledný deň konzultácií Komisie o Zelenej knihe o duševnom zdraví bol zverejnený nový prieskum, uskutočnený britskou charitatívnou organizáciou na podporu duševného zdravia Rethink a Európskou federáciou združení rodín ľudí s duševnými poruchami (EUFAMI). Štúdia, financovaná farmaceutickou spoločnosťou AstraZeneca, zbierala názory občanov s duševnou poruchou, ich zamestnávateľov a rodinných príslušníkov na to, čo by EÚ mala brať do úvahy pri formulácii svojej stratégie pre duševné zdravie. Výsledky prieskumu upozorňujú na problém sociálneho vylúčenia, diskriminácie a stigmatizácie v súvislosti s duševnými ochoreniami, ktorý odsudzuje ľudí s duševným ochorením na izoláciu. 95% respondentov by preto chcelo lepšie pochopenie verejnosti pre duševné poruchy. Ľudia s poruchami duševného zdravia si tiež oveľa ťažšie hľadajú prácu, hoci 63% z nich uviedlo, že by pracovať chceli. Veľká väčšina respondentov (90%) tiež volá po prístupe k liečbe s menej agresívnymi vedľajšími účinkami, ktorá by mohla výrazne zvýšiť kvalitu ich života.

Podľa hlavnej britskej charitatívnej organizácie, zaoberajúcej sa problémami duševného zdravia - Rethink, „nesmieme zabúdať že zdravie a duševná pohoda občanov ovplyvňuje bohatstvo EÚ“, pripomenul výkonný riaditeľ organizácie Cliff Prior. V stanovisku organizácie k Zelenej knihe Komisie sa uvádza, že „hospodárska prosperita v rámci EÚ do veľkej miery závisí od zdravia a šťastia jej pracovnej sily. Samotná zamestnanosť môže prispievať k poruchám duševného zdravia, pretože pracovné podmienky sú často stresujúce. Generálny tajomník EUFAMI (Európskej federácie združení rodín ľudí s duševnými poruchami) Kevin Jones uviedol: „EÚ a národné vlády musia spolupracovať na ukončení diskriminácie, sociálneho vylúčenia, obmedzovania ľudských práv a nedostatku financií, ktorý v súčasnosti trápi ľudí s duševnými poruchami v Európe. EÚ si pri vytváraní svojej Európskej stratégie pre duševné zdravie musí vypočuť a využívať skúsenosti z prvej ruky.“ EUFAMI odporúča Komisii, aby vypracovala nariadenia pre implementáciu iniciatív pre duševné zdravie v členských štátoch, na financovaní ktorých by sa EÚ mohla podieľať 50%.

Farmaceutická spoločnosť AstraZeneca, ktorá najnovšiu štúdiu financovala, uviedla, že v rámci a medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely v prístupe k liečbe a vyzvala Komisiu, aby navrhla kroky na vyrovnanie týchto rozdielov. Uvítala Zelenú knihu Komisie a zdôraznila potrebu vyrovnať prevenciu a napĺňanie potrieb tých, ktorí už duševnými poruchami trpia. John Bowis, spravodajca Európskeho parlamentu pre túto otázku v reakcii uviedol, že „poruchy duševného zdravia sú najrýchlejšie sa šíriacim ochorením, ktoré postihuje každého štvrtého človeka. S problémom sa nevie vyrovnať ani jeden členský štát. Možno by sme v rámci EÚ mali zriadiť demonštratívne stránky s najlepšími skúsenosťami,“ vyhlásil. Dodal, že hoci zdravie nie je celkom v kompetencii EÚ, „ochrana zdravia a bezpečnosti pri práci je“.

Inklúzia a podpora autistov

Žiadame, aby bolo rešpektované naše právo na seba- zastupovanie a aby boli hlasy organizácií autistov plne vypočuté. Disclaimer: mnoho autistických ľudí preferuje označenie autista, autistický človek, ktoré vyjadruje identitu autistických ľudí, ktorá sa nedá oddeliť od osobnosti. Nie je účelom tohto pojmu niekoho uraziť alebo diskriminovať. Naopak, je pre nás vyjadrením plného porozumenia, ktoré podľa nás nevyjadruje označenie, používané ne- autistickýmu ľuďmi ( nemajúcimi osobnú skúsenosť s touto identitou) „človek s autizmom“. Toto označenie je pre nás zároveň symbolom ne- autistami obsadeného priestoru a rozhodovania o nás, bez komunikácie s ľuďmi, ktorí s autizmom priamo žijú. My, autisti žijúci v Európe, s úctou prosíme súčasných a budúcich poslancov Európskeho parlamentu o vašu podporu.

Uznať a podporovať, že všetci autisti sú ľudské bytosti s plnými právami, ktoré sú zakotvené v UNCRPD a Európskej charte ľudských práv; neurodivergentné s rôznymi úrovňami zdravotného postihnutia a širokou škálou súčasne sa vyskytujúcich stavov, ktoré ako menšina čelia diskriminácii; často odmietané, naše hlasy sú stále do značnej miery nevypočuté.
Zabezpečiť, aby sa financovanie EÚ nepoužívalo na neúmernú podporu úzkej škály prístupov s účinkom obmedzovania slobody výberu, najmä pokiaľ ide o aplikovanú analýzu správania (ABA) a súvisiace behaviorálne prístupy, s ktorými autisti vo veľkej miere nesúhlasia a kritizujú ich, ako je opísané v našom prieskume a Stanovisku EUCAP k ABA.
Potvrdiť uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. Podporiť zriadenie stálej rady EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá by pozostávala zo zdravotne postihnutých ľudí a zahŕňala aj autistické zastúpenie, podľa vzoru existujúcich výborov EÚ, ako je Európsky ekonomický a sociálny výbor , v súlade s článkom 4 ods. 3 UNCRPD a všeobecným komentárom č. Do pozornosti dávame Autistické konferencie v Českej republike a Slovenskú autistickú konferenciu, ktorá sa konala už druhý rok.

Riešenie problémov a výzvy

Iveta Mišová zo Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím hovorí, že nikto nespochybňuje, že obetiam domáceho násilia treba pomáhať a že je to dôležitá téma. „Je to oprávnené a legitímne. Pýtam sa však, či práva ostatných nie sú tiež legitímne, či si nezaslúžia tiež takúto pozornosť. Hlavne keď už boli po prvom kole obodované projekty. „Je veľmi nešťastné stavať proti sebe zraniteľné skupiny osôb, ako to robí ministerstvo, ak prioritizuje len jednu skupinu, ktorá si zaslúži finančnú podporu.

tags: #europska #unia #politika #pre #mentalne #postihnutych

Európska únia a politika pre mentálne postihnutých na Slovensku