Premlčanie nároku na náhradu škody spôsobenej zamestnancom

Náhrada škody je oblasť, ktorej sa venuje naša advokátska kancelária v rámci občiansko-právnej agendy. V tomto článku sa zameriame na dôležité aspekty škodového konania a na to, čo sa rozumie pod pojmom "škoda", ako aj na osobitnú zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov.

Čo je to škoda?

Podľa ustálenej judikatúry súdov sa škodou rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Môže ísť nielen o škodu na majetku, škodu na zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom či zamestnávateľom na pracovisku vrátane otázky pracovných úrazov, ale aj o škodu vzniknutú v podnikateľskom prostredí.

Druhy škody

Náš právny poriadok rozlišuje dva druhy škody, ktoré sa uhrádzajú, a to skutočnú škodu a ušlý zisk.

• Skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. Ide napríklad o poškodenie, zničenie či odcudzenie veci iného, no rovnako aj o finančné náklady, ktoré boli vynaložené na odstránenie následkov spojených so vznikom škody (napr. pri zničenom motorovom vozidle môže ísť o náklady spojené so zapožičaním nového motorového vozidla, hodnotu spotrebovaných pohonných látok či hodnotu novo zakúpenej diaľničnej nálepky a pod.).
• Ušlý zisk sa na druhej strane neprejavuje v zmenšení majetku poškodeného, ale stratou výnosu, zisku, ktorý možno dôvodne očakávať a ktorý by nastal, ak by ku škode nedošlo.

Podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody

Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť do bodky splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Samozrejme, tam, kde nie je ochota pre vzájomnú dohodu, neprichádza do úvahy iná možnosť, než si nárok na náhradu škody uplatniť súdnou cestou. Vo všeobecnosti rozlišujeme štyri predpoklady:

1. Porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon)
2. Vznik škody
3. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou
4. Zavinenie toho, kto škodu spôsobil

Preukázanie zavinenia sa nevyžaduje pri škode spôsobenej v obchodnoprávnych vzťahoch, najčastejšie medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. V tomto prípade hovoríme, že ide o objektívnu zodpovednosť za škodu. Prvé tri predpoklady (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť) však musia byť rovnako splnené.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Zameranie sa na uplatnenie nároku

Pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní bude potrebné preukázať, že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom existuje príčinná súvislosť, čo zjednodušene znamená, že medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody je vzťah príčiny (protiprávne konanie) a následku (vzniknutá škoda). Navyše, k týmto predpokladom musí pristúpiť zavinenie škodcu, ktoré predstavuje vnútorný psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a spôsobenej škode. Ak škodca v prípadnom súdnom konaní preukáže, že škodu nezavinil, môže sa tejto zodpovednosti zbaviť, dôkazné bremeno teda nesie on, a nie poškodený, ktorému bola škoda spôsobená.

Osobitná zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov

V rámci pracovného práva sa budeme venovať otázke osobitnej zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov upravenej v ust. § 185 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Základné ustanovenia

V zmysle § 185 ods. 1 Zákonníka práce zodpovedá zamestnanec za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. Pojem nástroje, ochranné prostriedky, iné podobné predmety vykladajú súdy všeobecne tak, že ide o ochranné pomôcky, pracovné odevy, gumové topánky, pracovné plášte, tašky, náradie, nástroje, lampáše a pod.

Stratou je potrebné rozumieť, keď zverený predmet absentuje a zamestnanec nemôže spoľahlivo preukázať, ako sa stratil. Zákonník práce nemá ustanovenie o výške náhrady škody, za týmto účelom je potrebné vychádzať z ceny veci v čase vzniku škody. Výška náhrady škody spôsobenej stratou zverených predmetov sa ustanoví s prihliadnutím na stav ich opotrebenia.

Povinnosti zamestnanca pri náhrade škody

V zmysle § 186 Zákonníka práce je zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Škoda sa zásadne nahrádza v peniazoch a len výnimočne uvedením do predošlého stavu.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

V zmysle judikatúry za skutočnú škodu sa pokladá majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Za takýchto okolností možno za skutočnú škodu považovať napríklad aj náklady nevyhnutne vynaložené na nové získanie veci, a to aj v prípade, ak tieto náklady presahujú cenu veci v čase škody. Súčasťou skutočnej škody sú aj náklady spojené s odstraňovaním škodlivého následku a podľa konkrétneho prípadu aj náklady nevyhnutné na zabezpečenie rozsahu škody. Platí však, že na náhrade škody by zamestnávateľ nemal profitovať. Princíp náhrady skutočnej škody znamená, že zamestnávateľ by mal od požadovanej náhrady odpočítať všetky výhody, ktoré v súvislosti s porušením povinnosti zamestnanca sám získal.

Obmedzenie sumy náhrady škody v zmysle § 186 Zákonníka práce, podľa ktorého náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu, neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 185 Zákonníka práce, t. j. zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Dôležitosť písomného potvrdenia

Predmetmi zverenými na podpis môžu byť len také predmety, ktoré sa užívaním nespotrebujú a ktoré je možné vrátiť. V prípade, že by zamestnanec prevzatie uvedeného predmetu nepotvrdil svojím podpisom, zamestnávateľ by voči nemu mohol uplatňovať len všeobecnú zodpovednosť. Podľa Rozhodnutia NS SR č. 42/1983, ak zamestnávateľ vyžaduje od zamestnanca náhradu škody z dôvodu zodpovednosti za stratu zverených predmetov podľa ust. § 185 Zákonníka práce a ak sa v konaní zistí, že nedošlo k zvereniu predmetov na písomné potvrdenie, je súd povinný ešte skúmať, či zamestnanec zodpovedá za škodu podľa všeobecnej úpravy zodpovednosti. Takúto funkciu písomného potvrdenia spĺňajú aj karty na náradie, evidenčné listy, evidenčné listy o výdaji náradia a pod., ktoré podpisuje zamestnanec.

Predmety zverené na písomné potvrdenie musí mať zamestnanec vo svojej osobnej dispozícii, musí mať vytvorené podmienky pre ich zabezpečenie pred stratou v dobe svojej neprítomnosti na pracovisku. V zmysle Rozhodnutia NS SR č. B 30/1965 je podmienkou na založenie zodpovednosti za stratu zverených predmetov existencia písomného potvrdenia, ktorým je jasne označený predmet, ktorý sa zamestnancovi zveril a ktorý obsahuje potvrdenie o prevzatí predmetu s podpisom zamestnanca.

Zbavenie sa zodpovednosti

Zamestnanec v prípade, že sa chce zbaviť zodpovednosti, musí sa exkulpovať, t. j. dokázať vlastnú nevinu. V zmysle § 185 ods. Ak sa predpokladá zavinenie, táto právna domnienka zavinenia sa v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami môže vzťahovať iba na nedbanlivosť, navyše na nevedomú nedbanlivosť, t. j. konajúci nechcel škodu spôsobiť a ani nevedel, že ju môže spôsobiť, avšak vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol. Právna domnienka zavinenia sa nevzťahuje na úmysel. Pri zodpovednosti založenej na princípe zavinenia sa za náhodu nezodpovedá. Náhodu znáša sám poškodený, t. j. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku.

Prečítajte si tiež: Premlčanie nároku na invalidný dôchodok

Spôsobilosť na zavinenie

Vznik spôsobilosti na zavinenie (niekedy tiež tzv. dosiahnutie plnoletosti (dosiahnutím 18. roku veku, výnimočne aj uzavretím manželstva po dosiahnutí 16. Za určitých okolností je priznaná spôsobilosť na zavinenie aj maloletým osobám, resp. osobám, ktoré trpia duševnou poruchou. Podľa § 422 Občianskeho zákonníka je to tak vtedy, keď tieto osoby - inak na zavinenie nespôsobilé - sú schopné v konkrétnom prípade rozpoznať následky svojho konania a zároveň ho určovať a ovládnuť. Súdna prax vyžaduje, aby uvedené predpoklady zodpovednosti za zavinenie boli splnené súčasne.

Dohoda o náhrade škody

V súlade s ustanovením § 191 ods. 3 Zákonníka práce v prípade, ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, pričom neprejednanie náhrady škody so zástupcami zamestnancov nemá vplyv na platnosť uzavretej dohody.

Uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy vzniká zamestnávateľovi právo vykonať zrážky zo mzdy a pri zmene platiteľa mzdy predložiť dohodu tomuto novému platiteľovi mzdy. Táto dohoda musí byť písomná a dohodnuté zrážky zo mzdy nesmú byť vyššie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. V zmysle § 131 Zákonníka práce zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody.

Premlčanie nároku na náhradu škody

Právo domáhať sa náhrady škody je majetkovým právom a preto podlieha premlčaniu. Premlčanie predstavuje kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého síce právo nezaniká, ale bráni jeho vymáhateľnosti. Preto ak poškodený neuplatní svoj nárok na náhradu škody v rámci premlčacej doby, po jej uplynutí mu ho súd spravidla neprizná, a to v závislosti od toho, či druhá strana predloží námietku premlčania alebo nie. A aké sú zákonné mantinely? Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, premlčacia doba je 10-ročná.

Doba vrátenia predmetu zvereného na podpis môže byť určená dohodou, resp. Týmto dňom vzniká nárok zamestnávateľa a začína plynúť dvojročná premlčacia lehota. V zmysle § 455 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Ten, kto škodu spôsobil, môže túto škodu nahradiť aj po uplynutí premlčacej lehoty bez toho, aby išlo o bezdôvodné obohatenie. Ak to však zamestnanec dobrovoľne neurobí, možnosť súdnej ochrany zamestnávateľa je podstatne zoslabená možnosťou námietky premlčania vznesenej zamestnancom. Súd je povinný na námietku premlčania prihliadať. V prípade, že je právne opodstatnená, premlčané právo nemôže zamestnávateľovi priznať. Ak by zamestnanec neuplatnil námietku premlčania sám, súd zamestnávateľovi jeho právo prizná.

Postup zamestnávateľa pri uplatňovaní nároku

V zmysle § 191 Zákonníka práce môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Táto mesačná lehota má len poriadkový charakter a začína plynúť zistením škody, nemá vplyv na začatie plynutia premlčacej lehoty, jej nedodržanie nie je sankcionované.

Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

Zákonník práce v ustanovení § 179 upravuje všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu. Podľa § 179 ZP sa posudzujú také prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré vznikli zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a nie sú upravené iným osobitným ustanovením. V zmysle § 179 ods. 1 ZP: „Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Podľa § 179 ods. V zmysle § 186 ods. 1 ZP: „Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.“ Podľa § 186 ods. 2 ZP „Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.“ Podľa § 186 ods. 3 ZP „Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.“ Podľa § 191 ZP „Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá.

Rozsah náhrady škody

Zákonník práce v prípade rozsahu a spôsobu náhrady škody vychádza zo zásady náhrady skutočnej škody a v niektorých prípadoch aj náhrady ušlého zisku (napr. pri škode spôsobenej úmyselne). V prípade pracovnoprávnej zodpovednosti má ten, kto je v právnej pozícii škodcu, právo voľby. Ak nenahradí škodu uvedením do predchádzajúceho stavu, škodu je povinný nahradiť v peniazoch. Rozsah náhrady škody závisí od toho, či škoda bola spôsobená úmyselne, z nedbanlivosti alebo v opitosti. Pri náhrade škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie výška náhrady škody u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Maximálna výška náhrady škody vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku sa na osobitnú zodpovednosť zamestnanca nevzťahuje a takisto ani na spoločnú hmotnú zodpovednosť a na škodu spôsobenú v opitosti, pod vplyvom omamných prostriedkov alebo v prípade, ak zamestnanec úmyselne spôsobí škodu. V zmysle § 187 ods. V zmysle § 187 ods. Pri určení rozsahu zodpovednosti jednotlivých zamestnancov právna úprava vychádza z princípu delenej zodpovednosti. V Zákonníku práce na rozdiel od Občianskeho zákonníka je zásada delenej zodpovednosti uvedená ako výlučná, nakoľko solidárna zodpovednosť sa v prípadoch posudzovaných podľa Zákonníka práce nepripúšťa, a to ani ako výnimka. Každý zo zodpovedných zamestnancov je povinný uhradiť zamestnávateľovi len podiel zodpovedajúci miere svojho zavinenia. Spoluzodpovední zamestnanci nemajú ani kolektívnu zodpovednosť. U každého zamestnanca zvlášť je potrebné preukázať zavinenie a zodpovednosť. Ak sa zamestnávateľovi nepodarí preukázať, že škodu zavinil zamestnanec, zodpovednosť zamestnanca neprichádza do úvahy.

Judikatúra a súdne rozhodnutia

• 4 M Cdo 23/2008 Najvyšší súd SR: Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.

• sp. zn. 4 Cdo 319/2008 Najvyšší súd SR: Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).

• sp. zn. 5 Cdo 126/2009 Najvyšší súd SR: V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza).

Záver

Problematika náhrady škody, a to najmä v pracovnoprávnych vzťahoch, je rozsiahla a komplexná. Je dôležité si uvedomiť všetky aspekty a predpoklady, ktoré musia byť splnené pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. V prípade nejasností alebo akýchkoľvek otázok týkajúcich sa tejto problematiky, neváhajte sa obrátiť na odborníkov, ktorí Vám poskytnú kvalifikovanú právnu pomoc. Naša advokátska kancelária poskytuje právne služby a zastupuje klientov aj vo veciach náhrady škody. Ak si nie ste úplne istý, či Váš nárok na náhradu škodu je dôvodný, obráťte sa na nás a my ho odborne posúdime a odporučíme ďalší postup.

Príloha: Zákon č. 350/2016 Z. z. o náhrade škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže

Tento zákon upravuje niektoré právne vzťahy súvisiace s právom na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže a niektoré pravidlá uplatňovania tohto práva.

(1) Na účely tohto zákona sa rozumie:

• a) porušením práva hospodárskej súťaže porušenie čl. 101 alebo čl.
• d) orgánom hospodárskej súťaže Európska komisia, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky a na účely § 4 ods. 2 aj orgán určený iným členským štátom podľa osobitného predpisu4) ako orgán zodpovedný za uplatňovanie čl.
• f) programom zhovievavosti program podľa osobitného predpisu5) alebo program, ktorý sa týka uplatňovania čl.

(2) Náhrada škody pozostáva z náhrady skutočnej škody, ušlého zisku a úrokov z omeškania7) zo sumy skutočnej škody a ušlého zisku plynúcich od okamihu vzniku škody.## (2) Konečné rozhodnutie o porušení práva hospodárskej súťaže vydané v inom členskom štáte Európskej únie8) sa považuje za dôkaz o porušení práva hospodárskej súťaže, pokiaľ v súdnom konaní o náhradu škody nebude preukázaný opak. Ustanovenie čl.## (2) Nárok na náhradu škody sa premlčí uplynutím piatich rokov od splnenia podmienok podľa odseku 1 alebo uplynutím doby podľa § 6 ods.## (3) Plynutie premlčacej doby sa preruší, ak orgán hospodárskej súťaže vykoná úkony na účely vyšetrovania alebo konania v súvislosti s porušením práva hospodárskej súťaže, ktorého sa týka žaloba o náhradu škody.## (3) Ak porušiteľ v rozsahu uplatneného nároku poškodenej osoby škodu uhradil, má právo požadovať náhradu od ostatných porušiteľov podľa ich účasti na spôsobenej škode.## (7) Osoba oslobodená od pokút je spoločne a nerozdielne zodpovedná len voči svojim priamym odberateľom, nepriamym odberateľom, priamym dodávateľom, nepriamym dodávateľom. Voči iným poškodeným osobám je spoločne a nerozdielne zodpovedná, len ak od ostatných porušiteľov, ktorí sa zúčastnili na tom istom porušení práva hospodárskej súťaže, nemožno získať náhradu škody.## (1) Náhrada škody nesmie na ktoromkoľvek stupni dodávania tovaru alebo odberu tovaru (ďalej len „dodávateľský reťazec“) presiahnuť škodu, ktorá vznikla zvýšením ceny na danom stupni. Žalovaný môže v konaní o náhradu škody namietať, že žalobca preniesol celé zvýšenie ceny, ktoré vzniklo v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže, alebo jeho časť na iné osoby.## (2) Ak nepriamy odberateľ preukázal, že žalovaný sa dopustil porušenia práva hospodárskej súťaže, v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže došlo k zvýšeniu ceny pre priameho odberateľa žalovaného a nepriamy odberateľ kúpil tovar, ktorý bol predmetom porušenia práva hospodárskej súťaže, alebo že kúpil tovar odvodený od tovaru, ktorý bol predmetom porušenia alebo ktorý obsahoval tovar, ktorý bol predmetom porušenia, predpokladá sa, že na nepriameho odberateľa bolo prenesené zvýšenie ceny podľa odseku 1.## (1) Ak žalobca v súdnom konaní o náhradu škody predložil odôvodnený návrh obsahujúci primerane dostupné skutočnosti a dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody, môže súd za podmienok ustanovených v tomto zákone nariadiť žalovanému alebo tretej osobe, aby sprístupnili dôkazy, ktorými disponujú a sú podstatné na rozhodnutie vo veci; tým nie je dotknutá právomoc súdov podľa osobitného predpisu.12) Rovnaké právo má voči žalobcovi alebo tretej osobe aj žalovaný.## (2) Súd môže od osoby žiadať, aby písomne odôvodnila označenie informácií alebo podkladov ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu a aby predložila iné znenie alebo vyhotovenie informácií alebo podkladov vrátane popisu chránených informácií a podkladov, ktoré neobsahujú obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu.## (3) Súd chráni informácie a podklady, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou.## (4) Súd umožní nahliadnuť do informácií a podkladov, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou, strane v konaní podľa odseku 3 druhej vety, ak k tomuto postupu dá písomný súhlas osoba, ktorá tieto informácie a podklady poskytla. Ak táto osoba súhlas neposkytne, súd sprístupní tieto informácie a podklady na nazretie výlučne len zástupcovi strany v konaní.## (5) Ak ide o postup podľa odsekov 3 a 4, súd stranu v konaní alebo jej zástupcu vopred poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela, o čom súd spíše zápisnicu, ktorú strana v konaní alebo jej zástupca podpíše.## (1) Súd môže na návrh strany v konaní nariadiť orgánu hospodárskej súťaže, aby sprístupnil dôkazy z jeho spisu, ak po nariadení sprístupnenia dôkazov súdom inej osobe požadované dôkazy neboli sprístupnené a bolo preukázané, že strana v konaní alebo tretia osoba podľa § 11 ods.## (4) Návrh na nariadenie sprístupnenia dôkazov, ktorý nespĺňa podmienky podľa odseku 3, súd zamietne.

tags: #premlcanie #nárok #na #náhradu #škody #spôsobenj