Evidenčný List Dôchodkového Poistenia a Práca Popri Predčasnom Dôchodku

Úvod

Predčasný starobný dôchodok je téma, ktorá rezonuje v spoločnosti, najmä v kontexte neustálych zmien v legislatíve a demografických trendov. Často sa spája s otázkami o evidencii dôchodkového poistenia (ELDP), možnosti pracovať počas poberania predčasného dôchodku, odchodnom a odstupnom. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, založený na dostupných informáciách a právnych predpisoch.

Evidenčný List Dôchodkového Poistenia (ELDP)

Evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP) je dokument, ktorý zamestnávateľ vystavuje zamestnancovi pri ukončení pracovného pomeru alebo pri žiadosti o dôchodok. Obsahuje údaje o dobe zamestnania, vymeriavacích základoch a odvedenom poistnom na dôchodkové poistenie. Tento dokument je kľúčový pre Sociálnu poisťovňu pri výpočte výšky dôchodku.

V súvislosti s predčasným starobným dôchodkom je ELDP potrebný ku dňu, kedy si zamestnanec žiada o dôchodok. Vystavenie ELDP je povinnosťou zamestnávateľa a zamestnanec ho predkladá Sociálnej poisťovni spolu so žiadosťou o dôchodok.

Práca Popri Predčasnom Dôchodku

Podľa zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. platného od 1.1.2004, môže zamestnanec požiadať o predčasný dôchodok bez toho, aby musel ukončiť pracovný pomer. Môže tak kľudne pracovať ďalej na dobu neurčitú a aj poberať dôchodok, keď mu ho priznajú. Dôležité je poznamenať, že od budúceho roka nemusí mať nárok na nezdaniteľnú položku dane.

Existujú dva rozdielne názory na to, či treba rozviazať PP pri žiadosti o predčasný dôchodok alebo nie. V prípade, ak si len požiadal o predčasný dôchodok a je si vedomý, že bude dostávať o niečo menší dôchodok z dôvodu predčasného odchodu do dôchodku, tak nemusí prerušiť pracovný pomer.

Prečítajte si tiež: Vzor evidenčného listu

Podmienky pre Priznanie Predčasného Starobného Dôchodku

§ 67 zákona o sociálnom poistení stanovuje podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku:

• Dôchodkové poistenie najmenej 10 rokov.
• Suma predčasného starobného dôchodku nesmie byť nižšia ako 1,2 násobok sumy životného minima.

Zníženie Dôchodku

Pri predčasnom starobnom dôchodku sa poistencovi zníži dôchodok o 0,5% za každých 30 dní, ktoré mu zostávajú do termínu riadneho odchodu do dôchodku. Ak sa použije § 68, ods. 7 a 8, môže sa poistencovi, ktorý požiada o predčasný dôchodok a prihlási sa na ÚP ako evidovaný nezamestnaný, pričom sa vzdá podpory a súčasne bol poistený v nezamestnanosti 3 (7) rokov, skrátiť tento čas o obdobie jednonásobku (dvojnásobku) výplaty dávky v nezamestnanosti, teda o 3 alebo 6 %.

Praktické Scenáre

Scenár 1: Ukončenie Pracovného Pomeru a Následné Zamestnanie

Zamestnankyňa má nárok na odchod do dôchodku 1.4.2006. Podala si žiadosť o predčasný starobný dôchodok k 1.10.2005. Preto 30.9.2005 dohodou ukončila PP, 3.10.2005 sa evidovala ako nezamestnaná a vzdala sa nároku na podporu, a 3.10.2005 poobede sme ju znova zamestnali. Tak pracuje ďalej a má aj dôchodok v plnej výške.

Scenár 2: Pokračovanie v Pracovnom Pomere

Ak zamestnanec požiada o predčasný dôchodok a súčasne by stále pracoval na HPP /nedošlo by k prerušeniu prac.zmluvy/ , až po dobu kedy mal v skutočnosti nastúpiť na starobný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné dňom kedy v skutočnosti mal nastúpiť na dôchodok? , teraz nemám na mysli predčasný dôchodok , ale normálny.

Odchodné a Odstupné

Odchodné

Podľa niektorých názorov má zamestnanec nárok na odchodné iba pri odchode do riadneho starobného dôchodku (nie predčasného), invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov ( § 76, ods. téma nevyplatenia odchodného pri odchode do predčasného starobného dôchodku je aktuálna už aj pre Min. práce a soc. vecí. Množia sa žaloby zamestnancov na zamestnávateľov. Právny stav je taký, že keď vstúpil do platnosti Zákonník práce, termín predčasný starobný dôchodok v našom právnom systéme nebol známi. Je pripravená novela na zmenu tohto stavu. Ale, podľa vyjadrenia kompetentných z Min. pr. a soc. vecí nevyplatenie odchodného je podľa nich neetické.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca evidenčným listom

Samotný atribút predčasného starobného dôchodku mal slúžiť na pomoc zamestnancom, ktorý pred nástupom do starobného dôchodku prišli o prácu a je prepoklad, že sa už nezamestnajú. Na prečasný starobný dôchodok totiž niekomu nemusí vzniknúť nárok, čo samozrejme niektorí ( a dodávam, že mnohí ) poistenci nevedia. Z uvedeného titulu mnohým podávateľom žiadostí SP predčasný starobný dôchodok neprizná a vyplatenie odchodného by bolo plnením bez právneho dôvodu, ktoré by takýto zamestnanec musel vrátiť ( pozri ZP § 222, ods.

Nárok na odchodné má pri prvom odchode do dôchodku. Ak jeho PP stále trvá, tak dostane odchodné až keď ho ukončí a nastúpi na dôchodok, je jedno či predčasný alebo normálny. Nie pri prvom odchode do dôchodku, ale pri prvom skončení PP po vzniku nároku na dôchodok. Ak požiada o predčasný dôchodok /do dôchodku má 3 roky/ do 30.6.2006 a nerozviaže zo zamestnávateľom pracov.pomer, tak po dovršení skutočného dátumu na dôchodok by dostal odchodné, ak by chcel skončiť pracov.pomer.

Odstupné

Ak už poberá predčas.dôchodok a mal stále uzavretý hlavný prac.pomer a dostane od zamestnávateľa výpoved, nestráca nárok na odstupné. Ak dostane výpoveď podľa § 63 odst 1 písm . a,až c, a ukončí PP dohodou pred plynutím VD, vtedy je nárok na odstupné. Takže, ak by dostal výpoved podľa § 63 ods.1 písm.a až c, tak automaticky dostane odstupné i ked bude v tom čase už poberať predčasný dôchodok. VD- výpovedná doba. Myslela som to takto: Dostane výpoveď podľa spomínaného § 63 ost.1… a pred začiatkom plynutia výpovednej doby, na základe výpovede podľa§ 63, požiada o ukončenie PP dohodou pred plynutím tejto výpovede.

Zákon o Sociálnom Poistení

Zákonom o sociálnom poistení sa realizujú viaceré sociálne práva občana upravené v druhej hlave piatom oddiele Ústavy Slovenskej republiky a z dôvodu sprehľadnenia a zjednodušenia tejto právnej úpravy ich problematika je s účinnosťou od 1. januára 2004 upravená komplexne. ustanovení zákona č. 461/2003 Z.

Predmet a Pôsobnosť Zákona

V rámci základných ustanovení zákona o sociálnom poistení sa upravuje jeho predmet a pôsobnosť. osobný rozsah sociálneho poistenia, t. j. vecný rozsah sociálneho poistenia, t. j. organizáciu Sociálnej poisťovne ako nositeľa sociálneho poistenia, t. j. konanie v sociálnom poistení, t.

Prečítajte si tiež: Návod na vyplnenie starého Evidenčného Listu

Systémy Sociálneho Poistenia

• Nemocenské poistenie: Poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti krátkodobého charakteru, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie chorého člena rodiny, tehotenstvo a materstvo.
• Dôchodkové poistenie: Poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti dlhodobého charakteru, ktorou je staroba, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (invalidita) a úmrtie. Účelom dôchodkového poistenia je zabezpečiť príjem pri vzniku týchto sociálnych udalostí pre fyzické osoby podliehajúce dôchodkovému poisteniu bez ohľadu na to, či toto dôchodkové poistenie je povinné alebo dobrovoľné.
• Úrazové poistenie: Poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti, ktorou je poškodenie zdravia alebo úmrtie, ktoré nastali v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo choroby z povolania.
• Garančné poistenie: Súčasť sociálneho poistenia, ktorá sa v zásade transformovala do zákona o sociálnom poistení z právnej úpravy platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa obsiahnutej v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a z právnej úpravy garančného fondu, príspevkov do garančného fondu a postupu pri uspokojovaní nárokov z garančného fondu obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
• Poistenie v nezamestnanosti: Samostatným systémom sociálneho poistenia a zákon o sociálnom poistení ho definuje ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca, ku ktorej došlo z dôvodu nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti pre fyzické osoby, ktoré nevykonávajú činnosť zamestnanca, ale podliehajú poisteniu v nezamestnanosti.

Zárobková Činnosť

Jedným zo základných pojmov sociálneho poistenia je zárobková činnosť, ktorej definovanie je relevantné vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, pretože fyzickým osobám, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť, vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti priamo zo zákona o sociálnom poistení.

Zárobková činnosť je vymedzená diferencovane, a to osobitne na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a osobitne na účely poistenia v nezamestnanosti. Na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia zárobkovou činnosťou je činnosť zamestnanca a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

Zamestnanec

• pracovného pomeru podľa zákona č. 311/2001 Z. z.
• služobného pomeru
• napr. pracovného vzťahu k družstvu podľa zákona č. 513/1991 Zb.
• výkon funkcie verejného ochrancu práv podľa zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z.
• výkon funkcie predsedu vyššieho územného celku podľa zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z., starostu obce podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.
• výkon funkcie poslanca vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva, poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, pričom rozhodujúcou skutočnosťou pre nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca na účely sociálneho poistenia je ich dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie.

Právne postavenie zamestnanca v sociálnom poistení zákon o sociálnom poistení priznáva aj doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia, pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti a fyzickej osobe vo výkone väzby a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody za podmienky, že sú zaradené do práce.

Právne postavenie zamestnanca nadobúda podľa zákona o sociálnom poistení v obmedzenom rozsahu aj fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, t. j. dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov. Keďže u týchto fyzických osôb nejde o pravidelný a sústavný výkon prác, tieto fyzické osoby nepodliehajú povinnému nemocenskému poisteniu, dôchodkovému poisteniu a poisteniu v nezamestnanosti a status zamestnanca nadobúdajú výlučne na účely úrazového poistenia.

Poistenec

Na označenie fyzickej osoby, z ktorej nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti vznikajú nároky na nemocenské dávky, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti, zákon o sociálnom poistení zaviedol pojem poistenec.

Podľa § 1 ods. 2 zákon o sociálnom poistení sa tento zákon nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov (ďalej len „policajt“), príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách (ďalej len „profesionálny vojak“) a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak prípravnej služby“), t. j. tieto fyzické osoby sú zo sociálneho poistenia vylúčené.

Zamestnávateľ

V nadväznosti na definíciu zamestnanca zákon o sociálnom poistení taxatívne vymedzuje okruh fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa na účely sociálneho poistenia považujú za zamestnávateľa. Takéto taxatívne vymedzenie je relevantné najmä v súvislosti s plnením povinností, ktoré zákon o sociálnom poistení ukladá zamestnávateľovi. Nadobudnutie právneho postavenia zamestnávateľa právnickou osobou zákon o sociálnom poistení podmieňuje skutočnosťou, ktorou je sídlo alebo adresa jej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky.

Choroba z Povolania

(2) Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č.

Pracovný Úraz

c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

(6) V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti; odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

Definícia pracovného úrazu v zásade vychádza z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1. januára 2004 sa úraz, ktorý utrpel zamestnanec na ceste do zamestnania a späť, nepovažuje na účely sociálneho poistenia za pracovný úraz v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Dlhodobo Nepriaznivý Zdravotný Stav Nezaopatreného Dieťaťa

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č.

do skončenia povinnej školskej dochádzky, ktorá podľa § 34 ods. 3 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 6/1998 Z. z.

po skončení povinnej školskej dochádzky za taxatívne ustanovených podmienok, ktorými sú sústavná príprava na povolanie, neschopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie alebo neschopnosť vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a nemožnosť sústavne sa pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

dieťa je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Keďže v zákone o sociálnom poistení sa uplatňuje princíp, podľa ktorého výkon zárobkovej činnosti nevylučuje ani neobmedzuje nárok na dôchodkovú dávku a jej výplatu, tento princíp sa dôsledne premieta aj v definícii nezaopatreného dieťaťa najmä vo vzťahu k nároku na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok a nároku na ich výplatu.

Sústavná Príprava na Povolanie

(2) Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm.

(3) Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm.

Jednou z podmienok, po ktorej splnení sa dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku považuje za nezaopatrené dieťa, je jeho sústavná príprava na povolanie. Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium a výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na roveň štúdia na stredných školách podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov alebo štúdia na vysokých školách podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

#

tags: #evidencny #list #dochodkoveho #poistenia #praca #popri