
Diskusný príspevok je špecifický žáner rečníckeho štýlu, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva predovšetkým výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu, pričom v určitých pasážach sa môžu objaviť aj úvahové prvky. Jeho charakter je subjektívno-objektívny, čo znamená, že autor vyjadruje svoj názor, ale zároveň sa opiera o objektívne poznatky.
Vážená pani profesorka, milí spolužiaci. Dovoľte mi vyjadriť svoj názor na tému "Mobil náš každodenný, úloha komunikačných prostriedkov v našej dobe." Pozrime sa do vreciek študentov na tejto škole, ale aj na iných školách, úradoch a vlastne vo všetkých zamestnaniach, sférach a "kastách" sa dnes mobilné telefóny vyskytujú úplne bežne. Nástup mobilného telefónu ako bežného spôsobu komunikácie sa ráta s Miléniom, i keď éra jeho rozvoja sa začala omnoho skôr. Od prekročenia tisícročia sa výskyt mobilov rozšíril ako huby po daždi a stal sa bežnou a každodennou pomôckou našich životov.
Začiatky mobilov boli trocha neohrabané a smiešne. Každý pamätá na tehly, ktoré sa nedali nosiť vo vrecku ani na opasku, pretože človek riskoval pád spodnej časti odevu pod váhou komunikačného prostriedku. Tieto telefóny však aj tak boli ohromným úspechom v komunikácii, pretože človek nezávisel od svojej polohy a polohy telefónnych búdok či pevných liniek. Dosiahnuteľnými sme sa stali kedykoľvek a kdekoľvek. Signál si nás nájde takmer vo všetkých kútoch zeme, či už šplháme na K2 alebo sa plavíme po Kaspickom mori, signál nás stále sprevádza.
O výhodách mobilnej komunikácie sa dá básniť dlhý čas. Pozrime sa na seba a náš spôsob používania telefónu. Koľkokrát denne nám zvoní telefón a my ho zdvihneme s úplnou ľahkosťou a bezstarostne, kdekoľvek sa nachádzame. V prípade, že sa s niekým potrebujeme súrne rozprávať, nemusíme ho hľadať po republike, vypytovať sa v mieste bydliska alebo dokonca pátrať po stopách, stačí zdvihnúť mobil, vyhľadať kontakt v zozname a stlačiť tlačítko "call".
Okrem telefónnych výhod mobilov sú na trhu aj multimediálne smartfóny, ktoré okrem komunikácie ponúkajú aj množstvo iných vymožeností, ktoré by sa ináč museli obsiahnuť v niekoľkých prístrojoch. Tieto dnešné telefóny sú vlastne ďalšou revolúciou na poli komunikácie. Úplne bežný smartfón dokáže obsiahnuť aplikácie ako sú kalkulačka, foťák, budík, prehrávač hudby či videa, hry pre skrátenie nudných chvíľ, GPS navigácia, prekladače, receptár, slovníky a mnoho mnoho iných, potrebných i nepotrebných aplikácii. A všetky tieto vymoženosti si človek môže regulovať. Ak sa vám zdá, že váš telefón už vie viac vecí ako celé vybavenie vašej domácnosti, proste vymažete niektoré z aplikácii. Takýmto príkladom je napríklad moderný smartfón Apple iPhone 4. generácie, ktorý dokáže úplne všetko okrem telefonovania. Avšak takto dokonalé prístroje sú len pre náročných používateľov.
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Pomocou dnešných telefónov sa človek môže pripojiť na internet a skrz rôzne sociálne siete či portály zdieľať svoje pocity zážitky a pod. Tu sa stretávame s veľkým negatívom tejto komunikácie. Spôsob reči založený na verbálnom kontakte a zapájaní gesturiky a posturiky nenahradí žiadna písaná komunikácia. Dnes veľmi moderné používanie smajlíkov ako prostriedok vyjadrenia nálady je len veľmi slabou náhradou normálnej komunikácie, preto sa tejto technológii pripisuje vina za ochladenie našich vzťahov a obmedzenie sa na strojom sprostredkovanú reč. Je naozaj pravdou, že pre človeka je oveľa jednoduchšie písať a nevidieť ako človek, ktorý to prečíta reaguje a nemusieť znášať jeho reakciu. Takýmto spôsobom sa dnes ľudia často zráňajú, a to preto, že si neuvedomujú, že na opačnej strane sedí rovnaký človek. Absencia reakcie a verbálneho kontaktu je typickým znakom dneška.
Telefóny sú tak neodmysliteľnou súčasťou nás všetkých, že si už nevieme predstaviť život bez nich. Mobilné telefóny sú dokonca rozlišovacím prostriedkom dneška. Existuje aj určitá úmera, založená na rýchlosti vlastníctva najmodernejšieho telefónu a stupňa akceptácie v dnešnej spoločnosti. Jednoducho povedané. Vyjde nový telefón, do týždňa ho majú najbohatší, do mesiaca vyššia stredná vrstva, na Vianoce stredná vrstva a tá nižšia, keď si našporí. Niektorým ľuďom na tomto naozaj až takto nezáleží a táto skúsenosť mi nie je vlastná avšak veľmi bežná vo vrstvách dnešnej deformovanej mládeži, ktorá je založená materiálne a bezducho.
Ako zhrnutie by som uviedol skrátené pre a proti dnešnej rozšírenosti používania mobilov. Ako PRE sme sa uzniesli na možnosti komunikácie s kýmkoľvek kedykoľvek, rôzne spôsoby zlepšenia komunikácie v cudzom jazyku, prístup na internet a neustála dostupnosť. Ako PROTI sme uviedli ochladenie komunikácie, stratu ľudského kontaktu a rýchlo sa rozšírujúca závislosť na neustálom integrovaní sa do spoločnosti a predbiehanie sa v mobilnom zbrojení. Preto nakoniec odporúčam zrelé a zodpovedné používanie týchto prístrojov a neodcudzovanie sa navzájom.
Marketing sa neustále vyvíja a mení, rovnako ako všetko okolo nás. Pozrime sa na to, ako sa menili marketingové koncepcie v priebehu času a ako reklama ovplyvňuje naše vnímanie sveta.
Predstavme si finančnú situáciu obyvateľstva začiatkom 20. storočia. Jedným slovom by sa dala opísať ako „bieda“. Množstvo ľudí žilo väčšinou len z minimálnych príjmov a len veľmi malá skupina patrila do vyššej vrstvy. V tejto dobe sa marketing zameriaval hlavne na masovú produkciu.
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Životná úroveň obyvateľstva sa pomaly zvyšovala a to malo samozrejme vplyv na požiadavky a nároky spotrebiteľov. Zrazu nestačilo iba vyrobiť veľa, ale bolo treba dbať aj na kvalitu, ktorú si už mohlo dovoliť stále viac a viac obyvateľov. Výrobcovia sa preto začali zaujímať aj o produkovanie lepších výrobkov, ktoré by tieto očakávania splnili.
Do popredia v marketingu sa dostáva filozofia takzvaného „násilného“ predaja. Išlo o informovanie spotrebiteľa o výrobkoch ponúkaných na trhu a tým mu akýmsi spôsobom vnútiť potrebu kúpy daného výrobku. Ľudia vlastne aj chceli byť informovaní a bolo pre nich pohodlnejšie pozrieť si aktuálnu ponuku v predajniach prostredníctvom letákov z pohodlia domova. Prečo im teda nevyhovieť a dať im to, čo chcú?
Marketingová koncepcia je založená na uspokojovaní potrieb zákazníka. Nesmie tu chýbať prieskum trhu, ktorý nám povie, čo si spotrebitelia želajú. Ak je zákazník spokojný so svojou kúpou, stáva sa z neho chodiaca reklama pre náš výrobok.
V novodobých dejinách marketingu sa do popredia dostáva práve táto koncepcia, ktorá zohľadňuje aj etické a spoločenské aspekty.
Obrazové médiá, ako sú reklamy, sociálne siete, filmy a televízne programy, zohrávajú dôležitú úlohu v tom, ako vnímame krásu a fyzickú atraktívnosť. Neustále sme vystavení obrázkom dokonalých tiel, bezchybných tvárí a ideálneho životného štýlu, ktoré nám podsúvajú určitý štandard krásy. Tento obraz však často nereflektuje realitu a je vytvorený tak, aby zdôrazňoval ideál, ktorý je pre väčšinu ľudí nedosiahnuteľný.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
Vplyv týchto médií na vnímanie krásy je značný, pričom ovplyvňuje nielen naše sebavedomie, ale aj to, ako posudzujeme seba a iných. Jedným z hlavných dopadov obrazových médií je vytváranie a udržiavanie úzkeho ideálu krásy. Modely, herci a influencerky sú často prezentovaní v dokonalej forme - s bezchybnou pleťou, štíhlou postavou a vypracovanými proporciami, ktoré sú dosiahnuté nielen tvrdou prácou, ale aj profesionálnym stylingom, retušovaním a digitálnymi úpravami.
Tieto obrazy vytvárajú dojem, že krása je definovaná len určitými parametrami, ako sú mladistvosť, štíhlosť a symetria. Zároveň tento neustály tlak na „dokonalosť“ môže mať negatívny vplyv na sebavedomie a telesný obraz človeka. Mnohí ľudia, ktorí sa nevedia stotožniť s týmto ideálom, sa môžu cítiť neatraktívni alebo nedostatoční. Obrazové médiá tak často spôsobujú nespokojnosť s vlastným vzhľadom, čo môže viesť k nezdravým návykom, ako sú extrémne diéty, nadmerné cvičenie alebo dokonca plastické operácie. Tento fenomén je obzvlášť výrazný na sociálnych sieťach, kde je filter „dokonalosti“ ešte intenzívnejší a každý používateľ môže upravovať a prezentovať svoj vzhľad podľa stanovených štandardov.
Napriek týmto negatívam môžu obrazové médiá zohrávať aj pozitívnu úlohu. V posledných rokoch dochádza k väčšiemu prijímaniu rôznorodosti krásy. Stále viac kampaní sa zameriava na autentickosť a oslavuje rôzne tvary, farby pleti a vekové kategórie. Táto zmena pomáha prelomiť zaužívané stereotypy a prispieva k širšiemu chápaniu krásy, ktoré zahŕňa aj individuality a nedokonalosti.
V konečnom dôsledku sú obrazové médiá mocným nástrojom, ktorý ovplyvňuje naše vnímanie krásy a sebahodnoty. Ich vplyv môže byť pozitívny aj negatívny, v závislosti od toho, ako sa s nimi pracuje.
Televízia a reklamy sa stali bežnou súčasťou nášho života. Stretávame sa s nimi takmer všade a či chceme alebo nie, niečo v nás zanechávajú. Masmédiá a televízia predovšetkým, sú veľmi manipulovateľné. Stačí sa pozrieť pár desiatok dozadu. Za čias Druhej svetovej vojny vládla v médiách tvrdá propaganda. A ako sa šírila? Najmä médiami. Akú máme záruku, že teraz s nami nik nemanipuluje? Akú máme záruku, že z televíznych a počítačových obrazoviek a novín na nás neútočia klamstvá a polopravdy? Nijakú! Do dnešných médií sa dostane čokoľvek a častokrát aj neoverené informácie. Je to tak trochu aj dôsledok našej rýchlej doby. Nik nemá čas skontrolovať kvantum informácií, ktoré k nemu prúdia.
Úsudok človeka je ľahko ovplyvniteľný. Stačí podať informáciu len z jedného uhlu pohľadu, trošku ju zveličiť a názor, ktorý si z toho utvoríme nemusí korešpondovať s pravdou. Toto sa možno často deje na našich obľúbených televíznych staniciach a ani o tom nevieme. Ďalším problémom televízie je ich obsah. Veľa filmov, ktoré nám ponúkajú, nesú v sebe neetický podtext. Snažia sa nám ukázať životný smer, i keď nemusí byť správny. Týmto spôsobom deformujú dušu a svedomie človeka. No stále máme možnosť rozhodnúť sa. Môžeme si vybrať, čo si pozrieme a čo prijmeme. V televízii si môžeme pozrieť aj mnoho poučných a dobrých programov. Nakoniec sa zamyslime nad dopadom televízie na nás a tým, ako sa rozhodneme.
Reklama často využíva rôzne rétorické techniky, aby presvedčila diváka.
Hlavným cieľom je presvedčiť publikum o správnosti tvrdení a ovplyvniť ich konanie.
Založená na argumentácii, dôkazoch a indíciách. Reklama môže využívať prvky argumentácie na presvedčenie.
Cieľom je presvedčiť poslucháčov o správnosti programu, často sa využíva kritika a irónia.
Cieľom je podať informáciu, vysvetliť a obohatiť poslucháčov o nové znalosti. Reklama môže využívať informačné prvky na prezentáciu produktu.
Modlitbičky k Ježiškovi nahradili reklamné slogany. Opakujú sa do omrzenia, už od októbra nám kazia vkus aj sluch. Kedy je vianočná reklama dobrá? Vtedy, ak spôsobí zvýšený predaj propagovaného výrobku alebo vtedy, ak jej vtipný spot sledujú tisíce ľudí pri obrazovkách a ich slogany či pesničky zľudovejú? Ako pripomína Michal Ruttkay, generálny riaditeľ reklamnej agentúry Creo/Young&Rubicam, aj tie najlepšie a najefektívnejšie reklamy po čase začnú liezť na nervy. To však ich zadávateľom vlastne vôbec nemusí prekážať.
Inak to vidia poslanci. Návrh na časové obmedzenie vianočných kampaní na obdobie adventu z dielne KDH znie ľuďom otráveným októbrovým začiatkom vianočnej kampane ako tá najsladšia koleda. Ruttkay to však označuje za pokus o reguláciu neregulovateľného. Podľa neho sú podobné úvahy postavené na falošnom návrate ku kresťanským hodnotám a populizme. Radí KDH zamerať sa viac na redefiníciu náplne týchto sviatkov. Marketingový poradca Marián Timoracký hovorí, že zákaz vianočnej reklamy by postavil Vianoce na rovnakú úroveň ako drogy, tabak, alkohol či násilie. „Ale potom buďme dôslední, zakážme Vianoce propagovať aj kresťanským inštitúciám. Vari toto chce KDH?" pýta sa Timoracký.
Vianočné reklamy sú agresívne, o tom asi málokto pochybuje. Mnohí spomínajú na časy, keď boli sviatky pokojné, venovali sme sa rozjímaniu, rodine a priateľom. Faktom je, že v tom čase nám ani nič iné nezostávalo - bol socializmus a nejaká veľká darčekománia nehrozila, lebo nebolo z čoho vyberať. Dnes sú Vianoce pre obchodníkov biznisom a nemalo by na tom byť nič zlé. Vianoce sú časom hojnosti a aj ten najdôležitejší deň sa volá Štedrý. Stromček, večera, darčeky, rodina, láska, rozprávky a medzi nimi… reklamy. Keďže sa opakujú dennodenne a takmer v každom bloku, stáva sa z nich čosi ako televízna mantra, maniaci ich milujú, no niektorým aj vlasy dupkom vstávajú.
„Vianočnými reklamami sa nám značky snažia vnútiť ilúziu príjemnej atmosféry, pocit nekonečne zázračnej pohody Vianoc. V mnohých prípadoch je to účelová pretvárka," hovorí marketingový expert Marián Timoracký. „Za vianočnými reklamami totiž stojí obyčajný strach. Obava, že zákazníci, ktorí tak dychtivo túžia nakupovať darčeky, prehliadnu tovar firmy X a kúpia ho u firmy Y; alebo nebodaj kúpia niečo celkom iné." Tvorba vianočných reklám je podľa Timorackého často mechanickou záležitosťou. „Je veľa firiem, ktoré do svojich reklám vmontujú Santa Clausa či vyzdobený vianočný stromček ako návnadu, dúfajúc, že zaberie. Kto vie, aké účinné by ich reklamy boli bez týchto talizmanov? Radšej nepokúšať osud, však?" Pre marketingového experta sú najspoľahlivejšími indikátormi blížiacich sa Vianoc reklamy na majonézu (tie sa objavujú iba na Veľkú noc a na Vianoce) a zásielky nadácií a spolkov s vloženou poštovou poukážkou, „ktorými sa ma snažia citovo vydierať" - dodáva.
Vianočné kampane T-Mobilu boli minulý a tento rok neprehliadnuteľné či skôr neprepočuteľné. „Masívne mediálne nasadenie spôsobí, že takéto kampane vstúpia do života celej spoločnosti, no po istej dobe si veľa ľudí želá, aby z ich života vystúpili," hovorí Ivan Hulík, riaditeľ reklamnej agentúry MUW Saatchi & Saatchi, ktorá vytvorila minuloročné vianočné hity a tohoročných Santov. Aká je teda ideálna vianočná reklama? „Ideálny je podľa mňa spot kofoly s prasiatkom. Frekvencia je akurát, ľudia ju milujú a každý rok ju chcú, tú istú. Je to už vianočná klasika ako Mrázik," odpovedá kreatívny riaditeľ agentúry Rasťo Michalík. Ivan Hulík dodáva, že je úplne ideálne, ak reklama prerastie rámec, pre ktorý bola vytvorená. „Prestane byť len informačnou a motivačnou záležitosťou, ale zľudovie."
O hitoch je známe, že spravidla nevznikajú tak, že si skladateľ sadne a povie si - teraz napíšem hit. „Bolo to pre nás hop alebo trop," priznáva Ivan Hulík. „Tieto reklamy nepoužívali osvedčené rekvizity ako deti, vysvietené stromčeky a všeobecné šťastie. Ale vyšlo to, pesničky sa chytili a kampaň sa stala najúspešnejšou, akú kedy operátor mal. Pesničky ľudia prijali. A že to ľuďom liezlo na nervy? Tomu nezabránime. Horšie by bolo, keby to ignorovali."
Minulý rok tak prichádzalo k paradoxným situáciám. Nejedna učiteľka či mamička mala čo robiť, aby svoje ratolesti naučila aj iné vianočné pesničky či koledy ako „Vianoce, ša-la-la". Úspech je merateľný aj tým, že divákom nestačí, keď reklamu vidia v televízii, ale vyhľadávajú si ju aj na YouTube. Tohtoročná santovská séria má už tristotisíc videní, a ľudia v komentároch pridávajú vlastné varianty.
Vianočné kampane sú pre zadávateľov najdôležitejšie v roku, takže príprava je náročná. Začína sa už v lete a samotný spot sa nakrúca v čase, keď o bielej pokrývke a mraze nikto nechyruje. „Takže ak je sneh, použije sa umelý, od začiatku treba pri exteriéroch rátať s tým, že sa nemôže nakrúcať v miestach, kde je vegetácia," hovorí Rasťo Michalík. „Je to náročné, ale napríklad T-Com priznali umelý sneh, v zábere bol rekvizitár, ktorý ho rozprašoval, ľudia chodili v košeliach a tričkách a bolo jasné, že je skorá jeseň."
Vianočné spoty napriek dôležitosti nemusia byť finančne najnáročnejšie. „Napríklad jarné reklamy sa točia v zime a to je horšie. Tie bývajú najdrahšie, lebo sa musí vycestovať za slnkom. Na druhej strane, na Slovensku je taká tradícia, že sa vianočné spoty točia v sériách, a tým náklady narastú." Nie je to jednoduchá vec ani z hľadiska ľudských zdrojov. „Na poslednej sérii robilo v agentúre šestnásť ľudí, produkcia v počte asi desiatich ľudí pracuje na plný úväzok niekoľko mesiacov, na nakrúcaní sa zúčastňuje dvadsať-tridsať ľudí plus komparz. Počet komparzistov závisí od scény. Ak sa nakrúca ulica, musíme sa tváriť, že je tam bežný ruch. A to môže byť aj sto ľudí. V našich najmasovejších spotoch s akvabelami účinkovalo asi päťsto ľudí."
Ani známe osobnosti sa ponuke účinkovať vo vianočných reklamách nevyhýbajú. Tento rok sa medzi škriatkami a vílami v nekonečnom lese ocitá napríklad Maroš Kramár. Kampaň Orange stavila na klasiku - rozprávkovú náladu, nadprirodzené postavičky, zázraky či snehuliakov. Pred rokom si však dovolila väčšie riziko a do reklamy obsadila Adelu Banášovú a Sajfu, vedúcich nie celkom štandardnú vianočnú konverzáciu typu: čečina - haluz a ježiško - občiansky. Absurdné spoty na túto tému natočil v Česku zasa neprehliadnuteľný Petr Čtvrtníček, ktorého scénky mali veľkú popularitu.
Vianočnú reklamu môžeme nazvať masírovaním, gýčom, nehoráznym kšeftom, čímkoľvek. Nezastavíme ju, lebo je súčasťou slobodnej spoločnosti. Vianoce si predsa každý robí v sebe.
Tvorcovia spotu o Kikuš a skupine Santov, ktorí jej prídu odovzdať odkaz od jej vyvoleného Maťa, prezradili, že zohnať správne dievča bol veľký problém. „Chceli sme, aby bola dostatočne mladá, teda vo veku, keď ešte majú nad ňou rodičia moc, ale zároveň sme nechceli, aby bola neúnosne nevinná - pod pätnásť rokov," hovorí kreatívny riaditeľ agentúry MUW Saatchi & Saatchi Rasťo Michalík. Nakoniec našli dvadsaťjedenročnú študentku Vyššej odbornej školy publicistiky v Prahe, ktorá pracuje aj ako modelka. Známe sú jej fotografie z prehliadky spodnej bielizne. Má v pláne založiť webdizajnérsku firmu. Popularita ju vraj prekvapila.
Stano Kociov je renomovaný bubeník, hral s mnohými špičkovými slovenskými kapelami a ako hudobník a príležitostný herec účinkuje v Radošinskom naivnom divadle. To mu pomohlo k tomu, že mu priamo zavolali z agentúry, či nechce byť jednou z tvárí vianočnej kampane. Hrá zarasteného Santu so širokou tvárou, čo spieva Ahoj, Kikuš. V ďalšom spote je z neho Ferino, čo šiel von v papučiach. „Nakrúcanie samotných spotov išlo bez problémov," hovorí Kociov. „Zábavnejšie bolo, keď sme odovzdávali posolstvá od svojich blízkych reálnym ľuďom, ktorí o tom nevedeli, boli sme na piatich miestach. Tieto záznamy sa potom použili v kampani. Jeden z odkazov sme dávali vo vlaku - priateľka poslala chlapcovi rezeň s tým, že je to len predjedlo a celý chod ho čaká doma. Čo čert nechcel, v tom vlaku práve sedela vedľa neho bývalá priateľka. Možno to bola náhoda, že spolu niekam cestovali, ale netváril sa ktovieako nadšene."
Pesničku Vianoce, ša-la-la naspievala Dominika Mirgová, no blondína, ktorá sa prechádza ulicou, telefonuje a popritom si spieva, je dvadsaťštyriročná Linda Wagnerová z Bratislavy. Herečkou nie je, na Vysokej škole múzických umení študuje filmovú produkciu, ktorej sa venuje aj v istej agentúre. „Hrala som v rôznych reklamách, ale skôr epizódne úlohy. Najkrajšie sa mi však pracovalo na videoklipe Otevřená zlomenina srdečního svalu pre skupinu Wanastowi Vjecy," opisuje svoju prvú vážnu rolu Linda. Pracovala ako manažérka divadla GUnaGU, momentálne je vo funkcii production manager. V šoubiznise sa po spľasnutí reklamnej bubliny udržala ešte chvíľu vďaka krátkemu chodeniu so spevákom skupiny Para Laskym.
Roztržitý otecko, ktorý v lese s dcérkou uteká pred diviakom, je divadelný herec Josef Poláček. Štyridsaťštyriročný Čech pôsobil v HaDivadle a od roku 2003…
Chcel by som sa pripojiť k diskusii a vyjadriť svoj názor na tému „Lesk a bieda nášho študentského života“, ktorá je iste pre vás i pre mňa veľmi zaujímavá. Podľa mojej mienky sú výhody a nevýhody študentského života odlišné u každého študenta. Závisia hlavne od rodičov a materiálneho zabezpečenia. Dôležitá je škola, ktorú žiak navštevuje a aj vek zohráva významnú úlohu. Nepochybne sa v nich však odráža prístup študenta k povinnostiam, škole a životu.
Sú študenti, pre ktorých je celý svet gombička. Patria tam najmä bohaté, rozmaznané deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma „zaspievajú“, majú to okamžite ako na podnose. Preto si mnohí z nich myslia, že to tak bude stále. Nemôžeme však hádzať všetkých do jedného vreca. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete skoro odmalička, zodpovednejšie pristupujú k všetkým úlohám. Ich zoznam výhod a nevýhod sa výrazne mení a niektoré položky v ňom nadobúdajú iný význam.
Mnohí študenti si myslia, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď vyrastú a dospejú. Mýlia sa však. Málokto si spomenie, ako sme nenávideli chodenie do materskej škôlky a tešili sa na nástup do školy. Potom sme to však oľutovali. Mysleli sme si, že učivo na základnej škole je príliš ťažké a učitelia chcú od nás príliš veľa. Keď sa nad tým teraz zamyslíme, mnohí by sa radi vrátili k starému dobrému učivu, ktoré sa skôr podobalo rozprávkam. A tak to je aj teraz. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda. Čim budeme starší, bude zoznam výhod rásť, zoznam nevýhod však bude rásť mnohokrát rýchlejšie.
Na záver si povieme niekoľko tipov, ako písať kvalitný diskusný príspevok:
Dodržiavaním týchto tipov môžete písať kvalitné diskusné príspevky, ktoré budú prínosom pre diskusiu a pre spoločnosť.