Ochrana hrozna pred listovými chorobami

Vinohrady sú často vystavené rôznym chorobám, ktoré môžu významne ovplyvniť úrodu a kvalitu hrozna. Medzi najčastejšie patria hubové ochorenia, ktoré napádajú listy, výhonky a plody viniča. Dôsledná ochrana je preto nevyhnutná pre udržanie zdravého a produktívneho vinohradu.

Červená spála viniča

Červená spála viniča, spôsobená hubou Pseudopezicula tracheiphila, je jednou z chorôb, s ktorými sa pestovatelia môžu stretnúť. Táto huba prezimuje v napadnutých, opadaných listoch, kde vytvára apotéciá. Pomerne zriedkavo môže patogén infikovať aj súkvetia viniča hroznorodého.

Príznaky a vývoj

Huba napáda iba listy, na ktorých sa v už skorom jarnom období objavujú spočiatku žlté, rýchlo hnednúce a zväčšujúce sa škvrny. Žlté a hnedé sfarbenie je typické pre biele odrody, zatiaľ čo sýtočervené škvrny sú typické pre modré odrody. Škvrny sa pomerne rýchlo zväčšujú a dokážu zachvátiť väčšiu časť listu, pričom okraje škvŕn prebiehajú pozdĺž silnejších listových žíl. Nezvyčajné nie sú ani svetlejšie pásiky, ktoré ohraničujú odumreté listové pletivo od zdravého.

Napadnuté bývajú zvyčajne listy v dolnej polovici kra viniča hroznorodého, avšak pri neskorších infekciách možno pozorovať tvorbu škvŕn aj na horných listoch. Napadnuté listy veľmi rýchlo zasychajú a opadávajú. Zdrojom nákazy sú listy napadnuté apotéciami, na ktorých dokáže v pôde huba prežívať aj viac ako 2 roky. Z apotécií sa za priaznivých podmienok uvoľňujú askospóry, ktoré sa dostávajú na mokré listy, kde postupne vyklíčia a vyvolajú infekciu.

Ak sa koncom mája a v júni objavujú časté dažde, vytvárajú sa vhodné podmienky pre šírenie askospór zo starých listov. Vhodnými podmienkami pre rozvoj červenej spály viniča sú suché zimy s nedostatkom snehu a studené jarné počasie až do obdobia pučania, po ktorom následne nasleduje niekoľko daždivých dní s teplotou okolo 20 °C. S tvorbou sekundárnych infekcií červenej spály viniča sa stretávame veľmi ojedinele. Môže k nej dôjsť iba za vhodných podmienok, ktoré podnecujú tvorbu apotécií v mesiacoch august a september.

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Prevládajúce príznaky choroby sa nachádzajú na listoch. Lézie sa najprv prejavujú ako slabé, chlorotické škvrny a sú najzreteľnejšie, keď sa list drží proti slnku. Sekundárne žilky v týchto škvrnách sa zdajú byť hnedasté. Ako sa škvrny zväčšujú, menia sa zo žltej na červeno hnedú a tkanivo nakoniec odumiera. Lézie si zvyčajne zachovávajú žltý okraj a sú ohraničené hlavnými žilami. Na červených odrodách hrozna, ako sú Cabernet Sauvignon a Pinot noir, sa medzi zdravým a chorým tkanivom vytvorí červený okraj. V prípadoch silnej infekcie môže väčšina listu odumrieť. Napadnuté listy často predčasne opadávajú z viniča.

Ochrana

Z ochranných opatrení môžeme odporučiť dôslednú jesennú likvidáciu opadaných listov, čím odstránime zdroj jarnej infekcie. Ďalšou možnosťou je použitie fungicídov.

• Dynali: fungicíd, ktorý je určený na ochranu viniča proti múčnatke viniča, čiernej hnilobe viniča a zároveň červenej spály viniča, ktorý má preventívne a kuratívne účinky. Látka je absorbovaná listami.
• Kuprikol 50: postrekový fungicíd s preventívnym účinkom.

Liečba červenej spály nie je jednoduchá a priamočiara. Budúcim problémom sa dá predísť používaním iba certifikovaných rastlín bez chorôb, dodržiavaním trojročného striedania plodín s rôznymi čeľaďami rastlín a zvykom čistiť rastlinné zvyšky hneď, ako padajú na zem. Záhony so zlou drenážou alebo tie, ktoré sú nadmerne zavlažované, prispievajú k vzniku červenej spály - ak sa táto choroba už u vašich rastlín vyvinula, venujte zvýšenú pozornosť svojim zavlažovacím návykom. Pred zalievaním skontrolujte rukou vlhkosť pôdy. Pokiaľ vrchné 2,5-5 cm pôdy nie sú na dotyk suché, nezalievajte rastliny; a keď ich zalievate, nezabudnite zalievať pri spodnej časti rastlín. Rastliny saďte ďalej od seba, čím zvýšite cirkuláciu vzduchu vo vinici a pomôžete znížiť dlhodobé obdobia vlhkosti listov, ktoré podporujú rozvoj choroby. Keďže huba prezimuje v opadanom lístí, všetky ich zlikvidujte ešte pred otvorením púčikov, čo môže pomôcť znížiť výskyt choroby počas vegetačného obdobia. Odstráňte divé popínavé rastliny hrozna a paviniča v živých plotoch a lesoch hraničiacich s vinicami, čo tiež pomôže znížiť zdroje inokula. Často kontrolujte svoju vinicu, či sa v nej nevyskytujú noví škodcovia, a skúmajte všetky choré viniče, či nemajú nezvyčajné príznaky. Chorobu možno regulovať aplikáciou fungicídov pred dažďom za letného počasia.

Akarinóza a erinóza (kučeravosť a plstnatosť)

Kučeravosť (akarinózu) a plstnatosť (erinózu) listov viniča vyvolávajú drobné, voľným okom neviditeľné roztoče z čeľade vlnovníkovitých. Plstnatosť je dielom vlnovníkovca viničového (Eriophyes vitis), ktorý cicia na spodnej strane listov. Podráždené pokožkové pletivá reagujú tvorbou obrovských buniek, ktoré vyzerajú ako chĺpky. Hálkovec viničový (Calepitrimerus vitis) je pôvodcom kučeravosti listov. O prítomnosti škodcu svedčia drobné vpichy - miesta cicania škodcu, ktoré ľahko zistíme, ak listy pozorujeme v protisvetle. Ešte nápadnejšie sú však napadnuté kry v poraste, pretože v porovnaní so zdravými rastlinami mávajú silno zakrpatené výhonky a výrazne skučeravené listy (odtiaľ pomenovanie poškodenia).

Ak ide o poškodenie s malým rozsahom (len zopár miest s plstnatosťou na liste), nepredstavuje pre vinič „život ohrozujúci“ stav. V prípade silného napadnutia sa zastavuje rast krov a hrozí zníženie úrody a jej kvality. Títo drobní škodcovia sajú na spodnej strane listu šťavu. Rastlina sa bráni, následkom čoho je tvorba plsti, príp.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca zľavami na vlak

Ochrana

V časti „Škodcovia a ochrana viniča“ je stručný popis rozšírených škodcov viniča spolu s možným ekologickým spôsobom ochrany proti nim. Ako ochrana sú použité predovšetkým naše, resp.

Peronospóra viniča (pleseň viničová)

Peronospóra viniča (Plasmopara viticola) patrí medzi najvýznamnejšie hubové ochorenia, ktoré ohrozujú úrodu hrozna. Napáda listy, výhonky aj strapce, a pri nevhodných podmienkach dokáže spôsobiť vážne škody. Prvé príznaky sa objavujú na listoch vo forme žltých olejových škvŕn, ktoré sú najviditeľnejšie pri pohľade proti svetlu. Peronospóra sa šíri najmä za teplého a vlhkého počasia.

Peronospóra viniča je spolu s múčnatkou najvážnejšou hubovou chorobou viniča hroznorodého. Na rozdiel od múčnatky sa šíri hlavne za daždivého počasia. K prvým infekciám peronospóry môže dôjsť už pred kvitnutím alebo počas kvitnutia viniča, kedy celé súkvetia bývajú porastené hustým náletom huby Plasmopara viticola. Na listoch viniča sa peronospóra prejavuje typickými olejovými škvrnami. V miestach týchto škvŕn na rube listov možno pozorovať hustý biely nálet pôvodcu ochorenia. Postihnuté časti listov neskôr zhnednú a odumierajú.

Ochrana viniča sa môže začať preventívnymi postrekmi meďnatými prípravkami na základe signalizácie už pri dĺžke letorastov 20 - 25 cm.

Podmienky pre infekciu

Podmienky pre infekciu hubovej choroby - peronospóry sa môžu vytvoriť pri vhodných meteorologických podmienkach. Ku klíčeniu oospór je potrebná teplota nad 11°C a zrážky za 1 deň nad 10 mm.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom

Prvá infekcia: teraz na jar, na vlaňajších odumretých opadaných listoch vzniká výtrusnica tzv. makrosporangium. Z výtrusnice sa uvoľňujú pohyblivé výtrusy - zoospóry. Keď sa pri pohybe vzduchu zoospóry dostanú na povrch nového listu, v kvapke vody pohybom vyhľadajú prieduch na liste, a po vyklíčení výtrusu, huba preniká cez prieduch do pletív listu - tak sa list infikuje. Hubové vlákno sa potom šíri v pletivách listu (na liste vidíme tzv. olejovú škvrnu). Inkubačná doba, t.j. doba od vzniku infekcie po prejav prvého príznaku na liste - olejovej škvrny - trvá v závislosti od teploty 4, či viac dní.

Sporulácia, t.j. vytvorenie ďalších rozmnožovacích orgánov huby (sporangií) na rube infikovaného nového listu, t.j. po preniknutí hubového vlákna z pletív na povrch spodnej strany listu a uvoľnenie spór zo sporangií už na nových listoch, je podmienkou pre ďalšiu, sekundárnu infekciu. V májových dňoch s teplým počasím a častými zrážkami sa môžu vytvoriť potrebné podmienky pre infekciu a následne môže dochádzať ku škodlivosti. Aj v tomto roku treba sledovať podmienky a včas urobiť potrebný preventívny postrek.

Možnosti ochrany

• Preventívne postreky viniča tesne pred kvitnutím, ihneď po odkvitnutí a 10 až 14 dní po odkvitnutí. Ďalšie ošetrenia sú potrebné len za daždivého počasia alebo po výdatných búrkových zrážkach.
• Prvé ošetrenie robíme najčastejšie prípravkami, ktoré pôsobia preventívne a kontaktne zo skupiny ftalimídov, ako je napr. Folpan 80 WDG. Vhodné sú aj prípravky zo skupiny dithiokarbamátov, ako je napr. Dithane DG Neo Tec, Dithane M 45, Novozír MN 80, Polyram WG a i.
• Prípravky Discus a Quadris sa majú aplikovať v bloku trikrát za sebou.
• Použiť PowerOf-K (80 ml/10 l vody) + BorOil (20 ml/10 l vody) + CuproTonic (40 ml/10 l vody) alebo kontaktný meďnatý prípravok (napr.

Pozor: dithiokarbamátové prípravky (alebo zmesné prípravky, u ktorých jedným z komponentov účinnej látky je niektorý dithiokarbamát), môžeme použiť v Integrovanej ochrane obmedzene - maximálne 2x za vegetačné obdobie, keďže sú pre užitočné organizmy, napr. dravého roztoča - Typhlodromus pyri nebezpečné!

Múčnatka viničová

Spolu s peronospórou je hospodársky najvýznamnejšou chorobou viniča. Napáda strapce, listy i letorasty viniča. Najväčšie škody spôsobuje pri skorom napadnutí mladých bobúľ, ktorých povrch stvrdne, zhnedne a ich pokožka často aj praská. Na povrchu dozrievajúcich bobúľ vzniká lúčovite sa rozrastajúca sieť hubových vláken pôvodcu ochorenia (Uncinula necator).

Múčnatka viničová (Erysiphe necator) napáda všetky zelené časti viniča. Spôsobuje ekonomické škody na kvetenstvách a mladých strapcoch. Prvé symptómy môžeme pozorovať už v skorom jarnom období. Napadnuté časti letorastov sú pokryté belavým povlakom mycélia. Na listoch sa postupne objavujú svetlé škvrny, ktoré sú charakteristické matným leskom. Ich veľkosť je 5-10 mm. Postupom času sa na napadnutých miestach objavuje biely povlak mycélia. Silne napadnuté listy postupne opadávajú. Strapce sú veľmi citlivé takmer počas celej doby vegetácie.

Múčnatka viničová prezimuje v podobe mycélia v šupinách púčikov a v menšej miere na prírastkoch. K primárnej infekcii dochádza skoro na jar, kedy vinič začína pučať a mycélium napáda zdravé pletivá rastliny. Rozvoj choroby podporujú suché teplé periódy. Optimálna teplota pre klíčenie je 24 až 28 °C. Chladné a daždivé počasie dokáže zmyť mycélium a tým čiastočne znížiť jeho ďalšie šírenie. Taktiež vysoké teploty nad 32 °C výrazne spomaľujú šírenie a v mnohých prípadoch ho až zastavia.

V našich podmienkach je to hospodársky najvýznamnejšie hubové ochorenie viniča. Napáda listy, letorasty, kvetenstvo a predovšetkým nezrelé hrozno. Postihnuté časti obrastá belavé podhubie, na ktorom sa na konídioforoch diferencujú konídie. V dôsledku poškodenia buniek epidermis sa napadnuté časti postupne zafarbujú na sivo a dochádza k redukcii rastu. Napadnuté mladé bobule zasychajú. Pri väčších bobuliach dochádza pri náraste k praskaniu. K napadnutiu dochádza do fázy počiatku zamäkania. Prezimuje podhubie v očkách. Na raj po vypučaní obrastá belavé mycélium mladé letorasty. Na týchto primárne napadnutých letorastoch sa od fázy 5. až 6. listu vytvárajú na konídioforoch konídie, ktoré sú zdrojom sekundárneho šírenia.

Prezimujúce podhubie je citlivé na zimné mrazy, je ničené teplotami pod -15 °C. Prezimovať môžu aj plodnice teleomorfného štádia kleistotécia. Vytvárajú sa každoročne od konca leta v mycéliu na napadnutých častiach. Sú čierne, 0,1 mm veľké s typickými príveskami. Kleistotéciá nemajú v našich podmienkach rozhodujúci význam pre pretrvanie patogénu. Optimálne podmienky pre šírenie múčnatky sú vysoké teploty (optimum 21 - 30 °C) a vysoká vlhkosť vzduchu.

Ochrana

V systéme ochrany musí byť predovšetkým uplatnený komplex preventívnych opatrení (vzdušnosť porastu a kríka, úplné zelené práce vrátane odlistenia zóny hrozna, harmonická výživa - predovšetkým neprehnojiť dusíkom). Mimoriadne ohrozené vinice sa ošetrujú prvýkrát vo fáze 5. až 6. listu. Tieto výsadby sa ošetrujú 2x pred kvitnutím. Ďalej ošetrujeme v intervale 7 - 14 dní (podľa prípravku a infekčného tlaku) až do počiatku zamäkania. Proti múčnatke sa používajú prípravky na báze elementárnej síry, dinocap, DMI fungicídy, spiroxamín a strobiluríny. Pri prípravkoch zo skupiny DMI bola preukázaná znížená účinnosť v dôsledku rezistencie patogénu.

V miestach pravidelného výskytu múčnatky je potrebné ošetrovať už pred kvitnutím, v iných oblastiach pri prvých symptómoch. Pri použití sírnatých prípravkov je nutné pamätať na to, že pri chladnom počasí (pod 15 °C) majú slabý účinok a pri vysokých teplotách môžu pôsobiť fytotoxicky (optimum - 25 °C). Po kvitnutí je vhodné ošetriť ešte raz a pri neskorších ošetreniach je nutné dokonale postriekať celú rastlinu a najmä strapce. Medzi jednotlivými postrekmi sa udržujú intervaly 7-14 dní, podľa prípravku a infekčného tlaku.

• Prvé ošetrenie je vhodné uskutočniť pri pučaní a aplikovať prípravky na báze síry- Azufre Špeciálna Aqua 80 (30-50 g/10 l vody) v kombinácii s Boroil (20 ml/10 l vody).
• Ohrozené porasty ošetrujeme 2 krát pred kvetom. Vhodné je použitie BorOilu, ktorý má efekt aj ako zmáčadlo.
• Ďalšie ošetrenia je vhodné vykonať tesne pred kvitnutím s prípravkom Folicit (v koncentrácii 0,4 %) a bezprostredne po odkvitnutí PowerOf-K (v koncentrácii 0,8 %) + FerrumOil (v koncentrácii 0,2 %). HF-MYCOL je zmes rastlinných výťažkov a rastlinných olejov feniklu.

Skorým postrekom sa snažíme likvidovať, alebo podstatne obmedziť túto prvotnú infekciu. Proti múčnatke viniča sa dá úspešne bojovať najmä preventívnymi postrekmi. Za bežného priebehu počasia urobíme prvý postrek krátko pred kvitnutím, druhý ihneď po odkvitnutí a tretí 10 až 14 dní po odkvitnutí. V prípade dlhotrvajúceho suchého počasia v máji by sme mali prvý postrek urobiť už v poslednej dekáde mája. Pri ohrození múčnatkou môžeme použiť sírne prípravky (Thiovit JET), alebo ich kombinácie s inými prípravkami, ktoré sú účinné aj proti múčnatke. Sírne prípravky pod 15 °C majú nižšiu účinnosť a nad 25 °C sú fytotoxické.

Botrytída (pleseň sivá)

Botrytída (pleseň sivá) je po peronospóre a múčnatke treťou najvážnejšou hubovou chorobou viniča. Napáda všetky zelené časti viniča, ale najväčšie škody spôsobuje na dozrievajúcich bobuliach, ktoré hnednú, scvrkávajú sa a bývajú pokryté hustým sivým povlakom pôvodcu ochorenia - huby Botrytis cinerea. Na ochorenie sú jednotlivé odrody viniča rôzne citlivé. Medzi náchylné patria napr. Buvierovo hrozno, Dievčie hrozno, Müller-Thurgau, Neuburské, Silvánske zelené, Veltlínske červené skoré, Portugalské modré a Svätovavrinecké. Širenie botrytídy podporuje daždivé počasie po odkvitnutí viniča a teploty v rozmedzí 18 až 21 °C, ale aj každé mechanické poškodenie bobúľ (napr. ľadovec, hmyz, fyziologické praskanie bobúľ).

Huba sa vyskytuje všade, je saprofytická, prispôsobivá podmienkam. Na viniči sa môže vyskytnúť počas celej vegetácie. V priaznivých teplotných a vlhkostných podmienkach, vo fenologickej fáze intenzívneho rastu niekedy ju vidieť už od druhej polovice mája spolu s peronospórou a múčnatkou a pri kvitnutí viniča aj s bielou hnilobou. Najrozšírenejšia a najnebezpečnejšia je vo fenofáze vyzrievania nadzemných orgánov; vyskytuje sa najmä na bobuliach z hrozna.

Botrytis cinerea napadá kvetenstvá, strapiny, zelené bobule. Spôsobuje na nich zelenú hnilobu a najmä ničí vyzrievajúce hrozno. Infikujú sa aj púčiky na letorastoch. Z podhubia a sklerócií na jar vyrastajú konidiofóry a konídie, ktoré môže byť zdrojom šírenia plesne sivej od začiatku vegetácie. Napadnuté letorasty menia farbu na sivohnedú. Súkvetia a bobule zasychajú na strapine a majú povlak konidiofór s výtrusmi, ktoré sa roznášajú vetrom a infikujú ďalšie hrozno.

Pleseň sivá na listoch a letorastoch škodí iba po ich mechanickom poškodení (ľadovec, roztoče, iné kalamity), na hrozne po jeho poškodení (osy, vtáctvo). Napadnutím strapiny sa zastavuje rast a vývin bobúľ. Najväčšie škody vznikajú na dozrievajúcom hrozne. Pri zanedbaní ochrany zničí celú úrodu.

Botrytída sa šíri v daždivom počasí alebo pri relatívnej vlhkosti vzduchu nad 85 percent, pri optimálnych teplotách 15 až 25 °C. Rozvoj a šírenie huby umožňuje aj slabá genetická rezistentnosť odrôd, mechanické poškodenie nadzemných orgánov a zlá agrotechnika, najmä ochrana viniča. K veľmi náchylným odrodám patria Müller-Thurgau, Burgundské biele, Muškat Ottonel, Portugalské modré, Svätovavrinecké a iné. Náchylné sú Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Veltlínske červené rané a ďalšie. Pomerne odolné sú Silvánske zelené, Rizling vlašský, Frankovka modrá, Tramín a podobne.

Ušľachtilá forma plesne Botrytis cinerea však skvalitňuje šťavu hrozna. Ak sú porast aj hrozno zdravé, majú dostatok vlahy, v slnečnej a teplej jeseni pleseň napadne bobule. Voda sa odparuje, cukry, aromatické a iné látky sa koncentrujú a tvoria sa cibéby - hrozienka. Z cibéb sa vyrába zvláštnou oxidatívnou technológiou vysoko kvalitné prírodné sladké víno.

Botrytída sa môže objaviť na stonke alebo na listoch v podobe mäkkých miest. Môže sa vytvoriť i zelenkavý povlak. Častou príčinou býva príliš veľa vody alebo málo svetla. Huba vegetuje často na odumretých rastlinách ako saprofyt, ale môže sa stať nebezpečným parazitom. Vyskytuje sa na viac ako 100 druhoch pestovaných rastlín i na burinách. Na viniči cudzopasí celý rok, a to na zelených i na odumretých častiach - najviac napáda dozrievajúce bobule. Osobitne veľké škody sú na strapcoch prvotne poškodených obaľovačmi, ľadovcom, po dlhotrvajúcich dažďoch a za chladnejšieho počasia. Môže sa druhotne vyskytovať aj na väčšine iných kultúrnych rastlín ako následok nedodržania pestovateľských podmienok, po dlhotrvajúcom nepriaznivom vlhkom a daždivom počasí, v prehustených výsadbách, na mechanicky poranených pletivách a pod. Príznaky: Na postihnutých častiach rastlín vznikajú bledé mokvavé škvrny, ktoré neskôr hnednú a v…

Možnosti ochrany

Proti botrytíde viniča bojujeme jednak nepriamo zabezpečením optimálnych pestovateľských podmienok a jednak preventívnymi postrekmi rastlín pred uzatváraním strapcov a na začiatku mäknutia bobúľ. Neskoré odrody za daždivého počasia ošetrujeme aj neskôr.

Chemická ochrana proti plesni sivej sa robí preventívne spolu s postrekmi proti peronospóre, múčnatke, bielej hnilobe a druhej generácii obaľovačov. Po rozkvitnutí sa do postrekov pridávajú Euparen Multi, Hattrick alebo strobiluriny Discus a Quadris. Strapiny hrozna od začiatku fenofázy vyzrievania bobulí dôsledne a pravidelne ošetrujeme, a to za daždivého počasia, patogenity a silného tlaku plesne sivej (najmä náchylné odrody určené na neskorý zber). Postreky sa opakujú v 10- až 14- dňových intervaloch. Začiatkom mäknutia bobúľ môžeme použiť fungicíd z radu Rovral s účinnou látkou dicarboximidov alebo Ronilan WG, Sumilex 50 WP a iné.

Listovú plochu proti múčnatke chránime sírnatými prípravkami, proti peronospóre - predčasnému opadávaniu listov - Cuprocaffarom. Počas vyzrievania pri veľkom nebezpečenstve plesne sivej použijeme kontaktné prípravky Mythos 30 SC, Switch, 62,5 WP, Teldor 500 SC alebo niektoré zo spomenutých prípravkov. Pri všetkých treba dodržať stanovenú ochrannú dobu a koncentráciu. Ochranu môžeme doplniť aj biologickým prípravkom Trichodexom.

Použiť mikrobiálny prípravok NovaFerm® SIRIUS (150 ml/10 l vody) - tesne po kvete, pri uzatváraní strapcov, na začiatku mäknutia bobúľ a po krupobití (v posledných rokoch spôsobuje veľké škody na výhonkoch, listoch, ale aj na dreve viniča).

Biela hniloba

Biela hniloba (Metasphaeria diplodiella, konídiové štádium Coniella diplodiella) napáda najmä bobule, menej strapinu, výhonky, listy a drevo. Hrozno môže byť infikované predovšetkým od počiatku mäknutia. Pri napadnutí drevných častí viniča sa kôra pozdĺžne trhá, odlupuje v pásoch a na týchto miestach sa tvoria nádorčeky, veľmi podobné bakteriálnej nádorovitosti. Príznaky na bobuliach sa dajú ľahko zameniť s plesňou sivou (botrytídou). Rozpoznávacím znakom je to, že bobule pred hnitím na krátky čas, iba niekoľkých dní, dostávajú špinavo-mliečne hnedú farbu, mäknú a scvrkávajú sa. Podobné príznaky sa však tvoria aj pri napadnutí peronospórou, najmä pri jej prieniku cez poškodenú pokožku. Ďalším príznakom je octová vôňa napadnutých strapcov, ktorá sa však tvorí aj pri dlhšom pôsobení plesne sivej. Huba prezimuje na opadaných bobuliach, prípadne v zemi. Na vznik napadnutia menšieho rozsahu postačuje aj mierne poškodenie voskovej vrstvičky na povrchu bobúľ. Pre hromadnú infekciu sú vhodné podmienky vtedy, keď po dlhotrvajúcom suchom počasí náhle výdatne naprší.

tags: #hrozno #listové #choroby #ochrana