Fico, prvá vláda a banícke dôchodky: Podmienky a kontext

Tento článok sa zaoberá problematikou baníckych dôchodkov, podmienkami ich získania a súvisiacimi opatreniami, pričom sa zameriava na obdobie prvej vlády Roberta Fica a jej dopad na banícky sektor. Analyzuje sa legislatíva, ekonomické faktory a sociálne aspekty, ktoré ovplyvnili túto oblasť.

Situácia v baníckych regiónoch a vládne opatrenia

V auguste 2015 navštívil predseda vlády SR Robert Fico Rožňavu, bývalé banícke mesto v regióne Horný Gemer, ktorý je známy vysokou nezamestnanosťou. Cieľom návštevy bolo predstavenie pripravovaného zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorý sa mal týkať aj okresov ako Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava a Sobrance. Zámerom vlády bolo schváliť tento zákon s účinnosťou od 1. decembra toho istého roka.

Premiér Fico na stretnutí s predstaviteľmi okresov s vysokou mierou nezamestnanosti, za prítomnosti ministrov a štátnych tajomníkov, oznámil, že ak daný okres prekročí určenú mieru nezamestnanosti, automaticky sa spustia osobitné mechanizmy a programy na podporu zamestnávania, vytvárania nových pracovných miest a podnikania. „Nepôjde však len o samotný návrh zákona, ktorý budeme schvaľovať, ale aj o celý rad iných úloh, ktoré budú uložené ministrom a vláde ako takej,“ konštatoval premiér.

Vláda v tom čase pracovala s hranicou 20-percentnej nezamestnanosti, ktorá by aktivovala automatické mechanizmy v zmysle zákona. Fico však pripustil, že táto hranica môže byť ešte nižšia, napríklad 18 percent, čím by sa okruh podporených okresov rozšíril.

Podpora pre podnikateľov a investície

Jedným z opatrení bolo rozšírenie štátnej pomoci pre malých a stredných podnikateľov. Podľa vtedajšieho stavu mal investor nárok na štátnu pomoc, ak na Slovensku investoval viac ako tri milióny eur. V dotknutých okresoch by stačila menšia investícia. „Bude stačiť, ak investor príde s investíciou 100.000 eur a viac a zaviaže sa vytvoriť minimálne desať pracovných miest, vznikne mu automaticky nárok na štátnu pomoc vo výške 45 až 55 percent,“ povedal Fico.

Prečítajte si tiež: Dopady Fikovho sociálneho balíčka

Podpora mala zahŕňať aj projekty z eurofondov, napríklad pomocou predfinancovania prostriedkov z európskych zdrojov. Zmena sa mala týkať aj pomoci pri výstavbe sociálnych nájomných bytov so zvýšením štátneho príspevku a ďalších oblastí.

Účelom stretnutia v Rožňave bola diskusia a pripomienkovanie návrhov, keďže každý okres má špecifické podmienky. „Pripravili sme rozsiahly zoznam opatrení, ktorý bude súčasťou návrhu zákona, a teraz si robíme miestnu oponentúru,“ povedal Fico.

Kompenzačný príspevok pre baníkov

Od apríla 2020 začali úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácať kompenzačný príspevok tým zamestnancom - baníkom, ktorí ukončili zamestnanie v podzemí.

„Pre Sociálnu poisťovňu to znamená, že jej od tohto dátumu pribudne nová skupina poistencov štátu, za ktorých bude štát platiť poistné na dôchodkové poistenie. Vymeriavacím základom na platenie poistného bude 50 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, teda bude rovnaký ako napr. pri poberateľoch opatrovateľského príspevku. V roku 2020 to bude mesačne suma 506,50 eura. Obdobie poberania kompenzačného príspevku sa potom jeho poberateľom zaráta na dôchodkové účely," informoval hovorca poisťovne Peter Višváder.

Bývalý baník sa však stane poistencom štátu len vtedy, keď okrem poberania kompenzačného príspevku splní aj ďalšie podmienky, ktoré sú rovnaké ako pri ostatných skupinách poistencov štátu a to, že poberateľ dávky nie je povinne poistený ako zamestnanec alebo ako živnostník, prípadne nie je poistencom štátu už z iného dôvodu a nemá priznaný invalidný dôchodok, alebo nedovŕšil dôchodkový vek. Ak bývalý baník tieto podmienky splní, poistencom štátu sa stane automaticky, bez oznamovacích povinností.

Prečítajte si tiež: Dopady Ficovho sociálneho balíčka

Podmienky pre získanie kompenzačného príspevku

Pre získanie kompenzačného príspevku museli baníci spĺňať určité podmienky, ktoré boli zamerané na zabezpečenie toho, aby príspevok dostali tí, ktorí ho najviac potrebujú. Tieto podmienky zahŕňali:

1. Ukončenie zamestnania v podzemí: Príspevok bol určený pre baníkov, ktorí ukončili prácu v podzemí.
2. Nezamestnanosť alebo iná forma neaktivity: Poberateľ príspevku nesmel byť povinne poistený ako zamestnanec alebo živnostník, ani poistencom štátu z iného dôvodu.
3. Žiadny invalidný dôchodok ani dovŕšený dôchodkový vek: Osoba nemohla mať priznaný invalidný dôchodok ani dovŕšený dôchodkový vek.

Tieto podmienky zabezpečovali, že príspevok bol cielený na baníkov, ktorí sa ocitli v zložitej situácii po ukončení ťažkej a rizikovej práce v podzemí.

Konsolidačné návrhy a dôchodkový systém

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) predstavila Ministerstvu financií (MF) SR konsolidačné návrhy, ktoré by mohli ušetriť štátu 6,5 miliardy eur. Medzi tieto návrhy patrilo napríklad zrušenie dvoch štátnych sviatkov či možnosti odchodu na predčasný dôchodok.

Prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga uviedol, že ich cieľom je stabilizovať verejné financie a udržiavať ich prostredníctvom znižovania nadmerných výdavkov, nie zvyšovaním daňového zaťaženia.

Návrhy na zefektívnenie a úspory

RÚZ navrhovala zefektívnenie prevádzky verejnej správy, čo by mohlo ušetriť tri miliardy eur, a adresnejšiu pomoc zo strany štátu, čo by prinieslo viac ako dve miliardy eur. V sociálnej oblasti so zameraním na prácu by sa dalo ušetriť 700 až 740 miliónov eur. Kiraľvarga zdôraznil, že medzi ich opatrenia nepatrí zrušenie 13. dôchodku, keďže ich cieľom nie je znižovať plošne sociálne dávky, ale smerovať ich skôr k adresnosti. Rovnako nenavrhli ani plošné zrušenie obedov či vlakov zadarmo.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovský Fio Účet

Ďalšia konsolidácia by mala byť zameraná podľa generálneho riaditeľa Slovenskej bankovej asociácie Marcela Klimeka výlučne na výdavkovú stránku jednotlivých rezortov, pričom vláda by mala šetriť predovšetkým na sebe.

Zmeny v štátnej správe a školstve

Jedným z opatrení zamestnávateľov bolo zefektívnenie prevádzky verejnej správy a zníženie počtu zamestnancov pracujúcich v štátnej správe. Za posledných 15 rokov sa totiž zvýšil počet zamestnancov vo verejnej správe o 100.000 pracovníkov. Rovnako by sa mohol znížiť aj počet inštitúcií, ktoré sa zaoberajú rovnakým obsahom. Štát vie ušetriť aj 160 miliónov eur na výdavkoch v oblasti financovania energií pre verejné inštitúcie.

Navrhovali aj zlučovanie škôl a zrušenie kompenzácií pre školy, ktoré nie sú schopné samé hospodáriť. Tam by sa dalo získať zhruba 130 miliónov na úsporách.

Zrušenie sviatkov a predčasné dôchodky

Zamestnávatelia navrhli tiež zrušenie dvoch štátnych sviatkov pracovného pokoja, čo by prinieslo do štátneho rozpočtu viac ako 300 miliónov eur. V sociálnej oblasti by sa mala zrušiť možnosť predčasného dôchodku, ktorá spôsobila veľké problémy na trhu práce.

Vplyv útlmu banskej činnosti

Dôvodom pre zavedenie kompenzačných príspevkov a podporných opatrení pre banícke regióny bol útlm banskej činnosti, ktorý mal negatívny dopad na zamestnanosť a ekonomickú situáciu v týchto oblastiach.

Znižovanie ťažby a zatváranie baní spôsobilo stratu pracovných miest a zhoršenie životných podmienok pre mnohých baníkov a ich rodiny. Preto vláda prijala opatrenia na zmiernenie týchto negatívnych dopadov a podporu transformácie baníckych regiónov.

tags: #fico #prva #vlada #banicke #dochodky #podmienky