Ficov návrh odchodu do dôchodku: Analýza a dôsledky

Návrh Roberta Fica na zmenu Ústavy a zastropovanie veku odchodu do dôchodku je zásadný zásah do systému dôchodkového zabezpečenia, ktorý by mal ďalekosiahle ekonomické a sociálne dôsledky. Podobne ako Che Guevara, aj Robert Fico sa po strate moci pokúša budovať nové centrum vplyvu, tentoraz v parlamente. Jeho návrh však vyvoláva množstvo otázok a obáv, ktoré si vyžadujú dôkladnú analýzu.

Obchádzanie štandardných postupov

Závažné zmeny v systéme dôchodkového zabezpečenia by nemali byť predkladané skupinou poslancov, ale vládou. Vláda má k dispozícii rozsiahle dáta, analýzy, informácie o zahraničných trendoch a verejné pripomienkovacie konanie. Nesie tiež väčšiu politickú zodpovednosť. Úspešné štáty sú spravované ústrednou vládou, nie skupinami jednotlivcov. Existuje reálna hrozba, že v parlamente budú prechádzať zásadné zákony bez seriózneho zdôvodnenia, s podporou politikov, ktorí nemajú reálnu šancu vládnuť, ale iba sabotovať systém.

Vyššie dôchodky vs. budúca chudoba

Súčasný dôchodkový systém ponúka vyššie dôchodky ako Ficov návrh. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by strop 65 rokov spôsobil pokles novopriznaných dôchodkov v roku 2066 o 7,6 percenta, strop 64 rokov až o 9,5 percenta. Veľa ľudí by sa v dôchodku prepadlo do pásma chudoby. Už teraz platí, že ak nezačneme hospodáriť rozumnejšie, v roku 2067 bude mať Slovensko verejný dlh na úrovni 131,6 percent. Fico navrhuje hospodáriť ešte menej zodpovedne.

Skúsenosti z Poľska a Česka

Poľsko stanovilo vek odchodu do dôchodku na 65 (muži) a 60 (ženy) rokov. Inštitút finančnej politiky (IFP) v analýze píše, že v Poľsku v roku 2016 bol priemerný dôchodok približne na úrovni polovice priemernej mzdy. V roku 2070 však nebude dosahovať ani jej štvrtinu. Miera náhrady poklesne pre starobných dôchodcov o 30 percentuálnych bodov medzi rokmi 2016 a 2070, čo predstavuje druhý najväčší pokles v EÚ, hneď po Grécku.

Česko, podobne ako Poľsko, tiež nedávno stanovilo vek odchodu do dôchodku na 65 rokov. Vláda v ňom ale nič nevyriešila, iba posunula problém na budúce vlády. Správa o dôchodkovom systéme v roku 2019 bude veľmi pravdepodobne indikovať, že dôchodkový vek by mal byť stanovený na úrovni okolo 68,6 roku. Česko dôchodkový vek teda nezastropovalo nielen ústavne, ale vôbec. Bude ho postupne meniť.

Prečítajte si tiež: Dopady Fikovho sociálneho balíčka

Stabilná miera náhrady?

Argument, že pri zastropovaní dôchodkov na 65 rokov by boli dôchodky plus-mínus v rovnakej výške a miera náhrady by bola stabilne zhruba vo výške 52 percent z priemernej hrubej mzdy, je zavádzajúci. Ide o porovnanie prvého priznaného dôchodku s priemernou mzdou. Ten bude slušný. Lenže potom bude jeho pomer ku mzde klesať. Dôchodca nebude brať v priemere 50, ale 35 percent priemernej mzdy. A to je oproti dnešnému stavu naozaj výrazný pokles. Ficov návrh ho ešte zvýrazní.

Dnes je priemerná hrubá mzda asi 1000 eur, minimálna je 480, teda asi 48 percent priemernej. Podľa bruselského Ageing Reportu 2018 bol priemerný dôchodok v roku 2016 na úrovni 46,6 percenta priemernej mzdy. Teda dôchodcovia dostávajú v priemere peniaze približne na úrovni minimálnej mzdy. V roku 2040 to ale bude len 35 percent. Výrazne menej.

Demografické výzvy a riešenia

Rovnaké sily tvrdia, že problém môžeme vyriešiť tým, že ženy sa rozhodnú viac rodiť v dôsledku sľubu, že pôjdu skôr do dôchodku. Odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na to hovoria: „…ani nereálne vysoké okamžité zvýšenie úhrnnej miery plodnosti by proces starnutia v uvedenom období nezvrátilo.“ Je ťažké si predstaviť, že mladí ľudia sa rozhodnú mať dve deti namiesto jedného, práve preto, aby mohli robiť 41 namiesto 42 rokov.

Budeme ako ostatní?

Ak zavedieme ústavný strop na vek odchodu do dôchodku, tak nebudeme nasledovať svoje okolie z V4, ale práve naopak. Ak Ficov návrh nezavedieme, bude podobní svojim susedom. Maďarsko má momentálne stanovený vek odchodu do dôchodku na 65 rokov pre tých, ktorí doňho odídu v roku 2022. Teda vek, ktorý chce Fico v roku 2038, má Maďarsko už na dohľad. Navyše, na jeho posun ani ono nepotrebuje zmeniť ústavu.

Spomalenie hospodárskeho rastu

V čase zavedenia stropu budú do dôchodku odchádzať silné ročníky (Husákove deti). V každom roku bude potom veľký rozdiel, či bude veľká časť z nich pracovať, alebo poberať dôchodok. Podľa RRZ: „Pokles pracovnej sily odchodom prevažnej časti populácie po dosiahnutí veku 65 rokov do neaktivity v časoch najväčšieho starnutia sa prejaví v spomalení potenciálneho ekonomického rastu o 0,2 až 0,3 p.b. V roku 2066 by tak potenciálne HDP bolo nižšie o 6,2 percenta a v roku 2080 o 9,6 percenta.“

Prečítajte si tiež: Kto bude mať nový dôchodok?

Ak si chceme predstaviť, ako by to bolo bez Ficovho návrhu, tak ako keby sme v dnešných časoch mali k dispozícii o necelých 9 miliárd eur viac, než máme. Okrem vyšších príjmov v súkromnom sektore by mohol štát rozdeliť zhruba tri miliardy eur sestričkám či učiteľom.

Vyššie dane a nižší verejný dlh

Napríklad výnos dane z príjmu fyzických osôb by musel narásť takmer o desať percent. Stropy by tiež zrejme viedli k rastu daňovo-odvodového zaťaženia práce. Keďže už dnes ho máme jedno z najvyšších, hospodársky rast by sa spomalil ešte viac, než len v dôsledku poklesu počtu pracujúcich.

Spomaľovanie hospodárskeho rastu preto neznamená len pomalší rast miezd, znamená aj významný dopad na budúci charakter slovenskej spoločnosti. Ak bude trend odchodu šikovných ľudí za vyššími mzdami do zahraničia trvať dve generácie, budeme mať veľa pomocných skladníkov, ale málo lekárov, sestričiek, dobrých sudcov, podnikateľov,…

Ak verejný dlh rozdelíme medzi populáciu, tak rodina s dvomi deťmi splatí svoju časť dlhu za 33 platov. V roku 2067 na to ale bude potrebovať až 84 platov. Dnes dlží rodina s dvoma deťmi 32-tisíc eur, v roku 2067 to bude 242-tisíc eur. Dnes máme dlh 50,8 percenta, v roku 2067 to bude 131,6 percenta. Ficov návrh by zvýšil verejný dlh o 22,5 percenta v roku 2065.

Ak Slovensko vyšle signál, že má verejné financie dlhodobo dramaticky neudržateľné, prejaví sa to v nákladoch na financovanie dlhu. Môžeme tak prísť rádovo o stovky miliónov eur, ktoré by sa dali použiť rozumnejšie.

Prečítajte si tiež: ŤZP a nové pravidlá pre príspevky

Udržateľnosť a alternatívy

Seriózny argument je, že automatické zvyšovanie stropu odchodu do dôchodku nemusia ľudia uniesť. Dnešný odchod do dôchodku (približne 62,5) sa v ekonomických prognózach predpokladá až v roku 2030. Podľa prognóz bude v roku 2030 skutočný vek odchodu do dôchodku teda zhruba na úrovni dnešného oficiálneho dôchodkového veku.

Ak sa ukáže, že ľudia, ktorým sa predlžil vek odchodu do dôchodku, sa vo veľkom stávajú nezamestnanými, invalidnými a prepadávajú sa do sociálnej siete, bude to neudržateľné. Finančne aj ľudsky. Ak sa naplní ten najhorší scenár, tak sa posun bude musieť zastaviť.

Čo robiť teraz?

Ak sa ukáže posúvanie veku odchodu do dôchodku ako neudržateľné, POTOM urobme takéto kroky. TERAZ môžeme brániť zbytočným výdavkom (alobalová podpora ťažby hnedého uhlia, byrokratické zákony, klientelizmus, zlé agrodotácie), čím získame peniaze aj pre prípad potreby stropu. Sústreďme sa na lepšie zdravotníctvo, tým sa predĺži vek dožitia v zdraví, uľahčime rodičom výchovu detí. Kde má Fico riešenia týchto problémov? Vo vlakoch zadarmo? V 13. a 14. platoch?

tags: #ficov #navrh #odchodu #do #dochodku #analyza