Podstata ramcovej zmluvy o obchodovaní s emisiami

Rámcová zmluva o obchodovaní s emisiami je zásadný nástroj v boji proti klimatickým zmenám. Tento článok sa zameriava na podstatu tejto zmluvy, jej ciele, mechanizmy a vplyv na životné prostredie a ekonomiku.

Úvod do problematiky klimatických zmien

Klimatické zmeny predstavujú jednu z najväčších výziev, ktorým ľudstvo v súčasnosti čelí. Zvyšujúca sa koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére vedie k otepľovaniu planéty, čo má za následok extrémne poveternostné javy, topenie ľadovcov a stúpanie hladiny morí. Medzinárodné spoločenstvo si uvedomuje potrebu globálnej spolupráce na znižovaní emisií skleníkových plynov a adaptácii na už prebiehajúce zmeny.

Environmentálna stratégia OECD a trvalo udržateľný rozvoj

Environmentálna stratégia OECD pre prvú dekádu 21. storočia, prijatá ministrami životného prostredia v máji 2001, zdôrazňuje potrebu integrácie environmentálnych politík v kontexte trvalo udržateľného rozvoja. V stratégii krajiny OECD identifikovali hlavné výzvy a opatrenia na ich riešenie. Zároveň žiadali OECD o výkon určitých stanovených aktivít podporujúcich napĺňanie stratégie.

V oblasti znižovania znečistenia ovzdušia a vody bolo dosiahnuté významné zlepšenie. Znížili sa emisie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (napríklad freónov a halónov) a olova a niektoré z najznečistenejších riek a jazier zaznamenali výrazné zlepšenie kvality. Zaznamenal sa nárast zalesnených oblastí a celkovej rozlohy lesov.

Napriek týmto pozitívnym trendom, stratégia OECD signalizuje neistotu alebo potenciálne problémy. Vplyvy na ľudské zdravie a funkcie ekosystémov vyvolané toxickými emisiami z priemyselných zariadení sú stále neisté a málo preskúmané. Rastúci objem nebezpečných odpadov zostáva problémom vo všetkých krajinách OECD. Environmentálne vplyvy rýchlo sa rozširujúcej produkcie rýb v akvakultúrach a plantážnych lesov ešte stále nie sú plne vysvetlené. Potenciálne budúce vplyvy niektorých nových technologických postupov, najmä v oblasti biotechnológií, sú taktiež neisté alebo zväčša neznáme. V oblasti energetických a dopravných technológií, zisky z týchto zlepšení budú zrejme výrazne prevažené nárastom celkovej spotreby energie a objemu dopravy. Nárast spotreby energie a dopravy so sebou prináša aj negatívne dôsledky pre ľudské zdravie.

Prečítajte si tiež: Význam rámcových zmlúv

Táto stratégia usmerňuje prácu OECD v oblasti životného prostredia a jej implementácia mala byť ukončená do roku 2010. Hodnotenie stratégie sa realizuje aj prostredníctvom environmentálnych ukazovateľov a na pravidelných stretnutiach Výboru pre environmentálnu politiku OECD (EPOC). Stratégia je dôležitým stavebným kameňom iniciatívy OECD v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a nadväzuje na závery z Ria a Agendu 21 odsúhlasenú v Riu de Janeiro v roku 1992, ako aj na závery zo Svetového summitu o trvalo udržateľnom rozvoji v Južnej Afrike v roku 2002. Jej cieľom je zlepšenie kvality života prostredníctvom aktivít zameraných na zmenu klímy, vodu a biodiverzitu.

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy a Kjótsky protokol

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) bol prijatý v roku 1992 a jeho cieľom je stabilizácia atmosférických koncentrácií skleníkových plynov na bezpečnej úrovni. Kjótsky protokol, prijatý v roku 1997, predstavuje dôležitý krok v implementácii UNFCCC. Zaväzuje rozvinuté krajiny a krajiny s transformujúcou sa ekonomikou k zníženiu emisií skleníkových plynov v priebehu obdobia 2008 - 2012. Tieto záväzky boli prijaté vo forme Kjótskeho protokolu.

Cieľom Kjótskeho protokolu bolo zníženie priemernej úrovne emisií skleníkových plynov o 8 % v porovnaní s rokom 1990 v období rokov 2008 - 2012. Protokol ustanovuje tzv. flexibilné mechanizmy na plnenie záväzkov, a to spoločné plnenie, mechanizmus čistého rozvoja a režim obchodovania s emisiami.

Obchodovanie s emisiami ako flexibilný mechanizmus

Obchodovanie s emisiami je trhový mechanizmus, ktorý umožňuje krajinám a spoločnostiam nakupovať a predávať emisné kvóty. Cieľom tohto mechanizmu je dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym spôsobom. Subjekty, ktoré znížia emisie pod stanovenú úroveň, môžu prebytočné kvóty predať subjektom, ktoré majú s dosiahnutím cieľov problémy.

Princípy a fungovanie systému obchodovania s emisiami

Systém obchodovania s emisiami funguje na princípe stanovenia celkového limitu emisií pre určité obdobie. Tento limit je rozdelený medzi jednotlivé subjekty vo forme emisných kvót. Subjekty, ktoré produkujú viac emisií, ako im povoľujú kvóty, si musia dokúpiť kvóty od subjektov, ktoré emisie znížili.

Prečítajte si tiež: Flexibilné obstarávanie s rámcovou zmluvou

Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS)

Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS) je najväčší systém obchodovania s emisiami na svete. Bol spustený v roku 2005 a pokrýva viac ako 11 000 zariadení v energetike, priemysle a leteckej doprave v krajinách Európskej únie, ako aj na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku.

Ciele a dosiahnuté výsledky EU ETS

Cieľom EU ETS je znížiť emisie skleníkových plynov v sektore energetiky a priemyslu o 43 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. Systém prešiel niekoľkými fázami a reformami, ktoré mali zabezpečiť jeho efektívnosť a prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v Parížskej dohode.

Národná legislatíva a implementácia obchodovania s emisiami na Slovensku

Na Slovensku je obchodovanie s emisiami upravené zákonom č. 572/2004 Z. z. a vykonávacou vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 711/2004 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. V roku 2005 bola vypracovaná Správa o dosiahnutom pokroku v plnení záväzkov Kjótskeho protokolu a predložená sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. V roku 2006 bol spracovaný Národný alokačný plán na roky 2008 - 2012.

Národný inventarizačný systém Slovenskej republiky

Bol vytvorený Národný inventarizačný systém Slovenskej republiky pre sledovanie emisií skleníkových plynov a ich záchytov podľa článku 5, odsek 1 Kjótskeho protokolu - NIS. Systém spĺňa požiadavky na transparentnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť, úplnosť a presnosť inventarizácie emisií skleníkových plynov v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z Rozhodnutia 19/CMP.1.

Budúcnosť obchodovania s emisiami po roku 2012

V súčasnosti sa ukazuje dohoda o režime po roku 2012 ako kľúčová pre zabezpečenie kontinuity v znižovaní emisií skleníkových plynov. Slovenská republika je pripravená pokračovať v plnení záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu za predpokladu, že aj ostatné rozvinuté krajiny a rozvojové krajiny v lepšej ekonomickej situácii prijmú podobné záväzky.

Prečítajte si tiež: Cezhraničná spolupráca – právny kontext

Ďalšie environmentálne aktivity Slovenskej republiky

Okrem obchodovania s emisiami sa Slovenská republika aktívne zapája aj do ďalších environmentálnych aktivít. V oblasti ochrany vôd bola v roku 2004 implementovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/EC z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky, tzv. rámcová smernica o vode - do právneho poriadku SR prijatím zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Uvedená smernica v plnej miere preberá všetky relevantné právne akty EÚ, vrátane 15 smerníc EÚ na úseku vôd. Problematika pitnej vody je legislatívne upravená v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rezort Ministerstva pôdohospodárstva SR v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. zabezpečuje závlahy poľnohospodárskych pôd a odvodnenie poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údržbu vodných tokov a vodohospodárskych objektov na nich, vrátane údržby zariadení slúžiacich na zabezpečenie množstva a kvality vôd určených na zavlažovanie.

V oblasti ochrany biodiverzity sa Slovenská republika zameriava na zachovanie, obnovu a posilnenie diverzity krajiny, ekosystémov, druhov a genetického materiálu. Stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku boli prijímané pre roky 1998-2010. V novembri 2002 bol prijatý Aktualizovaný Akčný plán pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku pre roky 2003-2010. V roku 2001 bola sekretariátu CBD podaná Druhá národná správa o stave biodiverzity na Slovensku a v roku 2005 aj v poradí 3. národná správa. Pre vybrané oblasti boli schválené čiastkové dokumenty pre vybrané oblasti, napr. Akčný plán na jeho plnenie (napr. akčný plán na roky 2003-2003, schválený uznesením vlády SR č. 758/2002).

Karpatský dohovor (rámcový dohovor) bol prijatý na 5. ministerskej konferencii EHK OSN "Životné prostredie pre Európu" v Kyjeve v máji 2003. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 194 z 3. marca 2004 schválila pristúpenie Slovenskej republiky ku Karpatskému dohovoru. Následne bol Karpatský dohovor vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky Oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 111/2006 Z. z.. Karpatský dohovor nadobudol platnosť 4. januára 2006.

Európsky dohovor o krajine (The European Landscape Convention) bol zverejnený vo Florencii v roku 2000 a vstúpil na Slovensku do platnosti v decembri 2005. Bol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 15/2005 Z. z.

Slovenská republika prijala aj ďalšie legislatívne opatrenia v oblasti ochrany prírody a biodiverzity, ako napríklad:

• zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 672/2006 Z. z.
• vyhláška MŽP SR č. 110/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 672/2006 Z. z.
• zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
• vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 492/2006 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.
• vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.377/2005 Z. z.
• vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 216/2005 Z. z.
• vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 173/2005 Z. z.
• vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 234/2006 Z. z.
• vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 593/2006 Z. z.
• výnos Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1 zo 14. apríla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu (Vestník MŽP SR č. 5/2004)
• zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov
• vyhláška č. 399/2005 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov (ktorou sa nahradila vyhláška č. 252/2002 Z. z.)

Z predpisov EÚ, požiadaviek Európskej komisie a z uvedených koncepčných materiálov vyplývajú početné úlohy, vrátane školení a seminárov. Realizovali sa napr. školenia pre CITES, školenia k vybraných článkom smernice o biotopoch a smernice o vtákoch, seminár k možnostiam financovania NATURA 2000 z fondov EÚ, tzv. LIFE dni a pod.

Environmentálne aspekty v poľnohospodárstve, doprave a energetike

Environmentálne problémy sú predmetom viacerých dokumentov strategického charakteru na úrovni OECD. Stratégia sa zameriava na environmentálne aspekty v rôznych sektoroch, ako sú poľnohospodárstvo, doprava a energetika.

Poľnohospodárstvo

V oblasti poľnohospodárstva sa stratégia zameriava na podporu trvalo udržateľného poľnohospodárstva a ekologického poľnohospodárstva. Cieľom je znížiť negatívne vplyvy poľnohospodárstva na životné prostredie a podporiť produkciu kvalitných a bezpečných potravín. Dôležité sú legislatívne opatrenia, ako napríklad nariadenie Rady (EHS) č. 2092/1991 zo dňa 24. júna 1991 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a potravín a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín v platnom znení, a zákon č. 421/2004 Z. z. o ekologickom poľnohospodárstve.

V súčasnosti existujú národné podporné schémy a programy rozvoja vidieka, ktoré podporujú ekologické poľnohospodárstvo. Program rozvoja vidieka SR na roky 2007 - 2013 bol schválený 21. marca 2007 uznesením vlády SR č. 291/2007. Podľa evidencie údajov Kontrolného ústavu ekologického poľnohospodárstva bolo k 31. 12. 2006 na Slovensku 282 ekologických fariem v systéme ekologického poľnohospodárstva, z toho bolo 265 farmárov. Z celkového počtu ekologických fariem bolo 5 zameraných na ovocinárstvo a vinohradov. Cieľom je zabezpečiť rozvoj ekologického poľnohospodárstva v SR do roku 2010 a podporiť produkciu biopotravín.

Doprava

V oblasti dopravy sa stratégia zameriava na podporu trvalo udržateľnej mobility a znižovanie negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie. Dôležité je zabezpečiť bezpečný, ekonomicky rentabilný a sociálne prijateľný prístup k dopravným službám.

Vláda SR uznesením č. 445 z 8. mája 2002 schválila Koncepciu dopravnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015. Cieľom je zabezpečiť mobilitu osôb a prepravu tovaru v požadovanom čase a kvalite, pri súčasnom znižovaní negatívnych účinkov dopravy na životné prostredie. Dopravný systém musí rešpektovať hospodársky vývoj, spoločenskú a regionálnu solidaritu a prijateľnosť pre životné prostredie. SR uznesením č. 773/2001 schválila Koncepciu rozvoja cyklistickej dopravy v Slovenskej republike. Cieľom je vytvorenie podmienok pre zvýšenie podielu cyklistickej dopravy na celkovom objeme dopravy, a to najmä v oblasti dochádzky do škôl, do práce a do zamestnania.

Energetika

V oblasti energetiky sa stratégia zameriava na podporu energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie a znižovanie emisií skleníkových plynov z energetického sektora.

tags: #ramcova #zmluva #o #obchodovani #s #emisiami