
Ručenie predstavuje významný inštitút finančného práva, ktorý zabezpečuje pohľadávky veriteľov a zvyšuje istotu v obchodných vzťahoch. Tento článok sa zameriava na definíciu ručenia, jeho rozsah, dôsledky a porovnanie so záložným právom, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike.
V trhovom hospodárstve, kde zmluvná voľnosť a sloboda podnikania prevládajú, narastá riziko nesplnenia záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty, ktoré posilňujú postavenie veriteľa a zabezpečujú uspokojenie jeho pohľadávok náhradným spôsobom, ak dlžník nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok riadne a včas. Ručenie je jedným z týchto inštitútov.
Ručenie je záväzok tretej osoby (ručiteľa), že uspokojí veriteľa, ak hlavný dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas. Z ekonomického hľadiska ide o prenesenie úverového rizika z veriteľa na ručiteľa. Banka alebo nebanková spoločnosť poskytne úver ľahšie, pretože má ďalší vymáhateľný zdroj plnenia.
Ručenie vzniká jednostranným právnym úkonom, a to písomným vyhlásením ručiteľa adresovaným veriteľovi. Toto vyhlásenie musí obsahovať konkretizáciu záväzku dlžníka, ktorý je ručením zabezpečený, najčastejšie špecifikáciou zmluvy veriteľa s dlžníkom, z ktorej záväzky sú ručením zabezpečené, resp. aj uvedením konkrétnej výšky záväzku. Dôležitou náležitosťou je aj podpis konajúcej osoby, t. j. ručiteľa alebo osoby oprávnenej konať za ručiteľa.
Ručiteľ podpisuje ručiteľské vyhlásenie alebo ručiteľskú doložku v úverovej zmluve.
Prečítajte si tiež: Finančné služby: viac ako len poistenie
Rozsah ručenia spravidla zahŕňa istinu, bežné úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty a trovy vymáhania. Je dôležité stanoviť hranice ručenia, a to limit ručenia - trvať na písomnom strope (napr. maximálna suma) a časovú klauzulu - ručenie len po určitú dobu (napr. počas trvania úveru).
Po zaplatení dlhu má ručiteľ právo požadovať od dlžníka náhradu (regres). Ručiteľ, ktorý splnil záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
Pri ručení a manželstve vznikajú otázky hlavne pri problematike prevzatia ručiteľského záväzku jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela. Súdy zaujali k danej problematike taký názor, že podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi a veriteľ v prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, môže sa domáhať jej splnenia na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej manželke, a to ani v tom prípade, keby táto bola dala na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas.
Záložné právo rovnako ako ručenie svojou povahou predstavuje záruku za dlh a je v ňom obsiahnutá aj povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa. Chápanie záložného práva a jeho náležitostí je často predmetom mnohých diskusií.
Subjekty vyjadrujú účastníkov záložno-právneho vzťahu, ktorými sú na jednej strane veriteľ (ako záložný veriteľ), a na strane druhej dlžník (záložný dlžník) a záložca (záložný dlžník). Osoba dlžník a záložcu môžu byť a často aj sú totožné osoby (dlžník sa zriadením záložného práva k vlastnej veci stáva zároveň záložcom), ale nemusí to tak byť v každom prípade.
Prečítajte si tiež: Zabezpečte si dôchodok
Okrem ručenia existujú aj iné formy finančného zabezpečenia, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Finančná pomoc pre otcov