Finančný nárok za utrhanie na cti: Podmienky a právny kontext

Demokracia je často vnímaná ako garancia slobody prejavu, ktorá umožňuje jednotlivcom vyjadrovať svoje názory a myšlienky prostredníctvom rôznych komunikačných kanálov. Hoci Ústava Slovenskej republiky zakazuje cenzúru, je dôležité si uvedomiť, že tieto práva a slobody nie sú absolútne a neobmedzené. Ich uplatňovanie je limitované právami iných osôb. To znamená, že sloboda prejavu nemôže byť využívaná spôsobom, ktorý by porušoval alebo mohol porušiť práva iných jednotlivcov.

Právna ochrana cti a dobrej povesti

Právne normy, ako napríklad Trestný zákon, stanovujú hranice pre slobodu prejavu a chránia česť a dobrú povesť jednotlivcov pred ohováraním a inými formami poškodzovania. Trestný čin ohovárania bol zavedený s cieľom zabrániť beztrestnému šíreniu nepravdivých informácií o iných osobách.

Trestný čin ohovárania v Trestnom zákone

Trestný čin ohovárania je definovaný v ustanovení § 373 Trestného zákona. Skutková podstata tohto trestného činu je naplnená, ak páchateľ o inej osobe oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ju v zamestnaní alebo podnikaní, narušiť jej rodinné vzťahy alebo spôsobiť jej inú vážnu ujmu. Za takéto konanie hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky. V prípade, ak by ohováraním bola spôsobená strata zamestnania, úpadok podniku, rozvod manželstva alebo škoda veľkého rozsahu, hrozí páchateľovi trest odňatia slobody od troch do ôsmich rokov.

Kto môže byť poškodený ohováraním?

Poškodeným v zmysle tohto ustanovenia môže byť iba jednotlivec. Ustanovenie nechráni kolektívy, inštitúcie, úrady, právnické osoby ani iné orgány. Dôležité je, že nezáleží na tom, či si osoba, ktorej vážnosť bola ohrozená, bola tohto vedomá, ani na tom, či sa o ohováraní dozvedela. Ohováranie sa môže týkať aj osoby, ktorá si ohrozenie svojej vážnosti neuvedomuje, napríklad dieťa alebo osoba so zmenšenými duševnými schopnosťami.

Objektívna stránka trestného činu ohovárania

Objektívna stránka trestného činu ohovárania spočíva v oznámení nepravdivého údaja o inej osobe, ktorý je spôsobilý ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov, najmä poškodiť ju v zamestnaní alebo v podnikaní, narušiť jej rodinné vzťahy alebo spôsobiť jej inú vážnu ujmu. Oznámenie nepravdivého údaja predstavuje informáciu, ktorá je v rozpore so skutočnosťou. Na to, aby bolo možné hovoriť o trestnom čine ohovárania, musí byť pravdivosť údaja overiteľná.

Prečítajte si tiež: Podmienky finančného príspevku pre mladých

Subjektívna stránka trestného činu ohovárania

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, pričom stačí aj úmysel nepriamy. To znamená, že páchateľ si musí byť vedomý toho, že údaj, ktorý o inej osobe oznamuje, je nepravdivý, a že tento údaj je spôsobilý značnou mierou ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov.

Príklady poškodenia spôsobeného ohováraním

V prípade poškodenia v zamestnaní sa môže jednať napríklad o preradenie na nižšiu alebo menej zodpovednú funkciu alebo o výpoveď. Poškodenie v podnikaní môže znamenať úbytok zákazníkov alebo stratu zákazky. Pri narušení rodinných vzťahov sa rozumie možnosť rozvratu manželstva, narušenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi a podobne.

Súdna prax a ohováranie

Súdna prax zohráva významnú úlohu pri formovaní toho, čo je možné považovať za ohováranie. Najvyšší súd ešte počas existencie ČSSR rozhodol, že aj nepravdivý údaj o tom, že je niekto duševne chorý, môže byť údajom spôsobilým v značnej miere ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov a poškodiť ho v zamestnaní, prípadne spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Miera ohrozenia dotknutej osoby

Zo skutkovej vety trestného činu ohovárania vyplýva, že miera ohrozenia dotknutej osoby musí byť podľa zákona značná. To znamená, že uvedenie nepravdivého údaja musí byť schopné ohroziť poškodeného v značnej miere. Nepostačuje akékoľvek ohrozenie, hoci aj v nízkej či obvyklej intenzite, ale musí ísť skutočne o ohrozenie zásadnejšieho charakteru.

Vedomosť páchateľa o nepravdivosti údaja

Judikatúra formovala aj naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu, a to vo forme otázky vedomosti páchateľa o tom, či údaj, ktorý rozširuje, je nepravdivý.

Prečítajte si tiež: Ako žiadať o príspevok od obce

Hodnotiace úsudky a ohováranie

Česká judikatúra sa zaoberala aj otázkou pravdivosti rozširovaného údaja v súvislosti s trestným činom ohovárania. Najvyšší súd ČR vyslovil názor, že za nepravdivé údaje nemožno považovať také tvrdenia, ktoré majú hodnotiacu povahu a sú prezentované ako subjektívne úsudky ich autorov, a teda nie sú prezentované ako faktický údaj.

Ohováranie verejne činných osôb a politikov

Súdy sa vyjadrovali aj k ohováraniu na adresu verejne činných osôb či politikov. V tomto smere sa vyjadril Najvyšší súd SR, ktorý uviedol, že práva na ochranu osobnosti sa samozrejme môžu domáhať aj politici a ostatné verejne činné osoby, no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstupujúca na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti.

Sloboda prejavu a zodpovednosť v online priestore

Hoci demokracia obsahuje mnohé práva a slobody, je dôležité poznať hranice ich uplatňovania, aby sme nepoškodili iných. To platí aj pri slobode prejavu, kde obzvlášť v dnešnej dobe sociálnych sietí a médií je potrebné pripomenúť si, že zásady dobrých mravov a slušného správania nekončia iba preto, že je osoba skrytá v pomyselnom online priestore.

Inštitút ultima ratio a ochrana osobnosti

Hoci by sa trestný čin ohovárania mal používať ako inštitút ultima ratio pri ochrane osobnosti, zvlášť pri verejne a činných osobách platí, že podávajú mnohé trestné oznámenia s týmto paragrafom, hoci už na prvý pohľad na to nie je racionálny základ.

Prečítajte si tiež: Príklady finančných príspevkov

tags: #financny #narok #za #utrhanie #na #cti