Sociálna komunikácia: Definícia, význam a neverbálne aspekty

Komunikácia je základným pilierom interakcie medzi ľuďmi a zohráva kľúčovú úlohu v spoločenskom živote. Sociálna komunikácia, ako špecifický typ komunikácie, sa zameriava na výmenu informácií, správ a významov v sociálnom kontexte. Tento článok sa zaoberá definíciou sociálnej komunikácie, jej významom a rôznymi aspektmi, najmä neverbálnou komunikáciou.

Definícia a charakteristika komunikácie

Komunikácia je komplexný proces, ktorý je predmetom záujmu rôznych vedných disciplín, vrátane jazykovedy, kultúrnej antropológie, etnológie, logiky, psychológie a filozofie. Podľa Žibrtovej je komunikácia proces, v ktorom komunikátor odovzdáva podnety s cieľom modifikovať správanie adresátov. Watzlawick definuje komunikáciu v širšom zmysle ako všetko, čo sa odohráva v kontakte dvoch alebo viacerých ľudí, pričom tvrdí, že človek v prítomnosti iného človeka nemôže nekomunikovať. Lachytová vníma komunikáciu ako výmenu informácií medzi vysielajúcim a prijímajúcim, ktorá zahŕňa prenos významu a vzájomné porozumenie prostredníctvom používaných symbolov. Rankov definuje komunikáciu ako proces výmeny informácií medzi dvoma systémami, ktoré môžu predstavovať rôznorodé entity, ako napríklad zviera, človek, komunita alebo technologické zariadenie.

Sociálna komunikácia: proces výmeny informácií a interakcie

Sociálna komunikácia je proces, v ktorom sa oznamujú a vymieňajú informácie v sociálnom kontexte. Žibritová charakterizuje sociálnu komunikáciu ako oznamovanie informácií v sociálnom správaní a sociálnych vzťahoch ľudí. Na základe Watzlawickovej dvojúrovňovej charakteristiky komunikácie je možné sociálnu komunikáciu vnímať nielen ako výmenu komunikačnej správy medzi komunikujúcimi, ale aj ako vzájomnú interakciu zahrňujúcu vzájomné vzťahy, poznávanie, porozumenie alebo interferenciu. Prostredníctvom medziľudskej komunikácie, ako je sociálna komunikácia často nazývaná, komunikujúci nepoznávajú len svojich komunikačných partnerov, ale aj sami seba a dávajú možnosť ostatným poznať ich samých. Alexy definuje sociálnu komunikáciu ako vzťah vznikajúci medzi tým, kto oznamuje a tým, kto správu prijíma, alebo aj ako vzájomnú výmenu informácií, správ, významov a emócií medzi jednotlivcami či skupinami. Žibritová na základe súmaru rôznych definícií sociálnej komunikácie stanovila 4 aspekty jej chápania: spojenie doprava, výmenu informácií medzi dynamickými systémami, výmenu správy medzi ľuďmi pomocou znakov a výmenu informácií medzi ľuďmi so zámerom vplývať na poznanie, správanie a konanie iných ľudí.

Podmienky, účel a funkcie komunikácie

Na to, aby sa komunikácia uskutočnila, musia byť splnené tri základné podmienky: do komunikácie sú zapojení minimálne dvaja ľudia, existuje informácia, ktorá je predmetom komunikácie, a uskutočňuje sa prenos informácie. Účelom komunikácie je pochopiť význam, presvedčiť, dosiahnuť porozumenie obsahu a ovplyvniť správanie toho, kto komunikáciu prijíma. Funkcie komunikácie zahŕňajú informačnú funkciu, motivačnú funkciu, kontrolnú funkciu a emotívnu funkciu.

Verbálna komunikácia: výmena informácií prostredníctvom jazyka

Verbálna komunikácia je súhrn javov spojených s výmenou informácií medzi ľuďmi prostredníctvom univerzálneho systému zvykových alebo grafických znakov - jazyka. Žibritová charakterizuje verbálnu komunikáciu ako súhrn javov spojených s výmenou informácii medzi ľuďmi prostredníctvom univerzálneho systému zvykových alebo grafických znakov- jazyka.

Prečítajte si tiež: Komunikácia v sociálnych experimentoch

Význam sociálnej komunikácie v organizáciách

Sociálna komunikácia je prostriedkom, pomocou ktorého sa ľudia v organizácii spájajú na dosiahnutie spoločného cieľa. Zabezpečuje zjednotenie činnosti organizácie a umožňuje manažérom ovplyvniť jednotlivcov, modifikovať správanie, dosahovať efektívne zmeny a tým aj príslušné ciele organizácie.

Neverbálna komunikácia: jazyk tela a emócií

Neverbálna komunikácia predstavuje všetku komunikáciu, ktorá prebieha bez slov. Zahŕňa širokú škálu signálov, ako sú mimika, gestá, tón hlasu, pohyby tela a ďalšie signály, ktoré posielame svojím okolím. Neverbálna komunikácia podáva informácie o emóciách, pocitoch a vyjadruje, čo si subjekt myslí.

Význam neverbálnej komunikácie

Neverbálna komunikácia je významná v každom aspekte nášho života a zvlášť v pracovnom prostredí, kde môže byť kľúčovým faktorom pri vzájomnej komunikácii. Správne využitie neverbálnej komunikácie môže byť pre nás a naše kariérne úspechy veľmi dôležité. Mali by sme byť vedomí našich neverbálnych signálov, pozorovať signály našich kolegov a používať neverbálnu komunikáciu v náš prospech. Neverbálna komunikácia je dôležitým komplementom verbálnej komunikácie. Podieľa sa na úspešnom priebehu verbálnej komunikácie a prispieva k efektívnej komunikácii tým, že jej obsah dopĺňa dôležitými fonickými, vizuálnymi a kinetickými signálmi, a tak pomáha porozumieť hovorenému slovu a pochopiť zámery komunikujúcich. Neverbálne signály sú dôležitými sprievodnými, často determinujúcimi prvkami nielen v súkromnej, ale aj vo verejnej komunikačnej sfére. Úspešné porozumenie bez slov sa v komunikačných situáciách v obidvoch sférach hodnotí ako najvyšší stupeň komunikácie.

Oblasti neverbálnej komunikácie

Neverbálne prejavy sa delia do viacerých skupín:

• Haptika: Veda, ktorá skúma dotyky.
• Proxemika: Veda, ktorá skúma vzdialenosť medzi dvoma ľuďmi.
• Posturológia: Veda, ktorá skúma držanie rúk a postoj tela.
• Gestikulácia: Veda, ktorá skúma štandardné pohyby, napríklad kývanie hlavy.
• Kinezika: Veda, ktorá skúma oznamovanie informácií pohybom.
• Chronemika: Veda, ktorá skúma časové hľadisko komunikácie.
• Paralingvistika: Veda, ktorá skúma fonetické zvuky, ktoré sa vyskytujú v akustickej reči.
• Grafológia: Veda, ktorá skúma rukopis.
• Olfaktorika: Veda, ktorá skúma čuchové vnemy. Pach je jedným z najsilnejších signálov reči tela, ktorý si môžu ľudia navzájom vymieňať. Každý človek má svoj pachový podpis, ktorý je takisto jedinečný ako odtlačok prstu. Vône sprevádzajú aj naše osobné zážitky. Interpretácia pachov v komunikácii je kultúrne a individuálne podmienená.

Základné princípy neverbálnej komunikácie

Medzi základné princípy neverbálnej komunikácie patria:

Prečítajte si tiež: Diskusia o modernej komunikácii

• Mimika: Pohyb a poloha tváre, ktorá vyjadruje emócie. Mimika pochádza z gréckeho slova mimos, čo znamená jemne a citlivo napodobňujúci. Má schopnosť vyjadrovať zážitky, ovplyvňovať priebeh sociálneho kontaktu a umožňuje poznávať ľudí. Mimika nesie znaky osobnej individuality, a tak sa zaslúžene pokladá za jeden z najdôležitejších prostriedkov identifikácie osoby. Je významným zdrojom informácii, hoci konvenčná mimika, pre ktorú je typická nulová alebo minimálna osobná zainteresovanosť, môže v komunikácii spôsobiť i nedorozumenia. V rituáloch ako pozdrav, privítanie sa neočakáva mimika, ktorá je výsledkom prežitia situácie. Profesijnú mimiku možno sledovať napríklad u bankárov, právnikov, učiteľov, hercov a mímov. Extrémna mimika má svoje podoby a extrémna mimika môže súvisieť s emocionálnymi problémami osoby. Mimika je úzko spojená so zrakovým kontaktom. Zdvihnutie obočia, zvraštenie čela, privretie očí a pohyby okolo úst sú najvýraznejšími signalizátormi toho, čo sa deje v človeku, t.j. aký postoj má k tomu, o čom hovoríme, čo si myslí o nás, aké sú jeho osobné pocity. Emocionálne náročná komunikácia môže vyvolať psychické napätie, pri ktorej komunikujúci síce môže ovládať svoje emócie, ale zároveň je pre neho náročné sledovať a vyhodnocovať komunikačné správanie ostatných členov komunikácie. Úsmev môže pozitívne pôsobiť v komunikácii, v ktorej komunikujúci je neistý a práve takýto signál mu dodáva odvahu prípadne sebavedomie. Nie je však zriedkavosťou, že neprimeraný úsmev môže vyvolať negatívny dojem. Plachý, neistý úsmev nie je vhodný na komunikáciu, v ktorej ide o upevňovanie imidžu spoľahlivosti. Široký úsmev je situačne determinovaný, vyjadruje radosť, pocit šťastia a potrebuje spoločnosť. Pri pozdrave alebo pri zoznamovaní široký úsmev pôsobí nevhodne. Takzvaný Duchenov úsmev- ten úprimný- spočíva v úsmeve nielen úst, ale aj očí. Pri takomto úsmeve sa okolo oči vytvoria vrásky. Mimika je emocionálna reč. Informuje o emóciách, je pomerne ľahko čitateľná a napodobniteľná.
• Gestikulácia: Pohyby rúk, ramien alebo hlavy, ktoré slúžia na podčiarknutie slov alebo myšlienok. Gesto z latinčiny znamená gerere, čo znamená rokovať, konať, urobiť posunok alebo pohyb najmä rukou, ktorý niečo vyjadruje. Ruky sú kontaktným orgánom tela a často sa považujú za druhé oči človeka. Možno ich pokladať za samostatné komunikačné médium, ktoré sa využíva na prenos informácii medzi vonkajším okolím a vnútorným prostredím. Významnou funkciou ruky je jej schopnosť signalizácie. Silné a rozhodné gestá sú znakom sebavedomia.
• Očný kontakt: Ukazuje, že sa človek zaujíma o to, čo druhý človek hovorí. Tento kontakt môže byť použitý na navodenie dôvery a zlepšenie vzájomného porozumenia. Udržiavanie očného kontaktu s osobou, s ktorou sa rozprávame, značí záujem. Ak je však neprerušovaný, môže sa považovať za pokus o zastrašovanie, pričom druhá osoba sa vtedy cíti nepríjemne - akoby bola intenzívne skúmaná.
• Proxemika: Použitie priestoru. Vzdialenosť medzi dvoma ľuďmi môže byť interpretovaná ako ukazovateľ vzájomného vzťahu. Slovo proxemika pochádza z latinského slova proximus, čo znamená najbližší alebo teritorialita, čo znamená systém, územnosť. Voľba vzdialenosti korešponduje s komunikačným zámerom a cieľmi komunikácie. Nie je nová informácia, že fyzická vzdialenosť zrkadlí psychickú vzdialenosť medzi komunikujúcimi. Napríklad súhlas, náklonnosť, sympatie sa prejavujú spravidla skracovaním vzdialeností, približovaním sa. Zmeny vzdialenosti v komunikácii ovplyvňuje niekoľko faktorov a to úroveň a charakter vzťahu medzi komunikujúcimi, osobnostné typy komunikantov, národnosť a etnický pôvod Vzdialenosť medzi osobami je určovaná situačným a kultúrnym kontextom. Prekročiť 30-cm hranicu intímnej zóny nemusí znamenať nerešpektovanie osobného priestoru alebo prejav agresie. Muž v dialógu s mužom zachováva menšiu vzdialenosť ako v komunikácii so ženou. Ženy si sadajú radšej vedľa seba a stoja bližšie k sebe ako muži. Dodržiavať zónu a rešpektovať jej atribúty je prejavom úcty a zdvorilosti. Priestor, v ktorom sa na spoločenskej udalosti nachádzame, treba využiť na komunikáciu a nesnažiť sa byť neviditeľným.
• Postoj: Postoj tela môže ukázať, ako sa cíti osoba. Napríklad, ak sa človek cíti sebaisto, postoj tela bude rovný a kladie sa dôraz na jeho pozíciu v priestore.
• Hlasové vlastnosti: Zahŕňajú tón hlasu, hlasitosť a rytmus reči. Tieto vlastnosti môžu byť použité na vyjadrenie emócií alebo zdôraznenie dôležitých myšlienok.
• Dotyk: Môže byť použitý na navodenie dôvery a uvoľnenie napätia medzi dvoma osobami. V pracovnom prostredí by mal byť použitý opatrne a zvážene. Slovo haptika pochádza z gréckeho slova haptein, čo znamená dotýkať sa. Je to komunikácia dotykmi rúk a patrí k základným formám dorozumievania sa. V komunikácii sa využívajú tri druhy haptických kontaktov: dotyk osoby, dotyk predmetu a dotyk samého seba. Nebolestivé dotyky sa všeobecne vnímajú ako priateľské, výnimku tvoria tie dotyky, pri ktorých prekračujeme osobné teritórium druhého. Najbežnejšou formou dotyku je podanie ruky alebo objatie. Fyzicky kontakt, ktorý sa najčastejšie realizuje dotykmi rúk s druhými ľudmi je nositeľom dôležitého psychologického a emocionálneho obsahu. Podanie ruky signalizuje priebeh ďalšieho rozhovoru a aj to, ako sa bude ďalej vyvíjať vzťah s komunikačným partnerom. V zamestnaní alebo v obchodnom živote sa podanie ruky riadi biznis etiketou. Stisk ruky má byť pevný, energický, sprevádzaný pohľadom do očí, má trvať asi 6 sekúnd. Energické stisnutie je znak otvorenej a optimistickej povahy, hoci v niektorých prípadoch môže byť prejavom možnej agresivity. Slabý, mäkký stisk spojený s vlhkou rukou sa pokladá za prejav neistoty a malého sebavedomia, za ukrývanie svojich citov. Tento stisk ruky vyvoláva negatívny pocit a na jeho korekciu sa odporúča tréning. V ázijských krajinách vo všeobecnosti platí, že dotyk nohou je veľmi pokorujúci. Dotyk druhého rukou na hlave, kam patrí aj hladkanie detí, sa nepraktizuje, pokladá sa za ponižujúci. Dotyk rúk je pri pozdravoch zriedkavý. Pozdrav často sprevádza zdvorilý úklon hlavy. V Indii, ale aj v Kórei, Číne a moslimských krajinách sa rozlíšovanie pravej a ľavej strany prísne dodržuje. Podať niečo ľavou rukou je nielen pokorujúce, ale aj nehygienické. Nohami by sa vôbec nemalo dotýkať osôb ani posvätných predmetov.

Neverbálna komunikácia v pracovnom prostredí

Príklady neverbálnej komunikácie v pracovnom prostredí sú:

• Pohyb očí a očný kontakt: Nepozeranie sa na svojho kolegu alebo neudržiavanie očného kontaktu môže naznačovať nezáujem alebo neistotu.
• Výraz tváre: Výraz tváre môže byť veľmi výpovedný, napríklad úsmev môže vyjadrovať priateľskosť alebo nesúhlas môže byť viditeľný v napätých líniách na tvári.
• Gestá: Gestá môžu naznačovať istotu, nervozitu alebo nezáujem. Napríklad prekrížené ramená môžu signalizovať uzavretosť alebo obranný postoj.
• Tonalita hlasu a tempo reči: Hlas môže vyjadrovať náladu, emócie alebo autoritu. Napríklad rýchla reč môže vyjadrovať podráždenosť alebo nátlak.
• Oblečenie a vzhľad: Oblečenie môže signalizovať profesionálnosť, autoritu, alebo naopak, nedbanlivosť a nezáujem.

Situácie, v ktorých je neverbálna komunikácia dôležitá

Príklady situácií, kde neverbálna komunikácia môže byť dôležitá, sú prezentácie, rokovania a brainstormingy:

• Prezentácie: Keď prezentuje, naše neverbálne signály môžu ovplyvniť reakcie publika. Napríklad, ak sa pri prezentovaní dívame na zem alebo sa prechádzame z miesta na miesto, môže to naznačovať neistotu a nesúlad v našich slovách. Na druhej strane, keď hovoríme so sebavedomím a zároveň držíme očný kontakt s publikom, publikum bude mať skôr pocit, že hovoríme sebaisto a máme na to aj argumenty.
• Rokovania: V rámci rokovaní môže byť neverbálna komunikácia kľúčová pri interpretácii nálad a postojov druhých účastníkov. Napríklad ak rozhovor prebieha začervenanými tvárami, napätými pohybmi a nervóznym pohybom v kresle, môže to naznačovať nedostatok dôvery alebo istoty. Naopak, ak účastníci sedia vzpriamene a sú voči sebe otvorení, môže to naznačovať vzájomný rešpekt a ochotu nájsť kompromisné riešenia.
• Brainstormingy: Pri tvorivých stretnutiach a brainstormingoch neverbálna komunikácia môže pomôcť vytvoriť atmosféru, ktorá podporuje spoluprácu a kreativitu. Napríklad, keď členovia tímu pri brainstormingu vzájomne očným kontaktom potvrdzujú svoje nápady a inšpirujú sa navzájom, to môže viesť k ešte kreatívnejším a inovatívnym riešeniam.

Neverbálna komunikácia v online priestore

V dobe… (informácia nedokončená)

Sociálny experiment a jeho vzťah ku komunikácii

Sociálny experiment je výskumná metóda, ktorá sa používa na štúdium sociálneho správania a postojov v kontrolovaných podmienkach. V kontexte komunikácie môžu sociálne experimenty pomôcť pochopiť, ako rôzne komunikačné stratégie a faktory ovplyvňujú správanie a postoje ľudí. Napríklad, sociálne experimenty môžu skúmať vplyv rôznych typov reklamy na spotrebiteľské správanie, alebo vplyv rôznych komunikačných stratégií na riešenie konfliktov.

Prečítajte si tiež: Etiketa v obchodnom prostredí

tags: #komunikácia #sociálny #experiment #definícia