Finančný príspevok na stravovanie: Alternatívy a možnosti

Zamestnávatelia na Slovensku majú povinnosť zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie, čo vyplýva zo Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Táto povinnosť sa dá naplniť rôznymi spôsobmi, pričom jedným z nich je aj finančný príspevok na stravovanie. V posledných rokoch sa táto téma stáva čoraz aktuálnejšou, keďže mnoho firiem zvažuje, či uprednostniť tradičné stravné lístky alebo poskytnúť zamestnancom peniaze namiesto nich. Tento článok sa zameriava na podmienky poskytovania finančného príspevku na stravovanie, jeho alternatívy, daňové aspekty a porovnanie so stravnými lístkami.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže (ale nemá zákonnú povinnosť) zabezpečiť zamestnancom aj ďalšie stravovanie. Dôležité je, že zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie len zamestnancom v pracovnom pomere, teda pracujúcim na základe pracovnej zmluvy.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancom rôznymi spôsobmi:

1. Priamo na pracovisku: Vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
2. Prostredníctvom stravovacích poukážok (gastrolístkov): Zamestnávateľ nakupuje stravovacie poukážky od osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Od roku 2023 musia mať stravovacie poukážky elektronickú formu, teda formu stravovacej karty, ktorá sa používa podobne ako bežná platobná karta. Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.
3. Finančný príspevok na stravovanie: Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, je povinný dať zamestnancovi možnosť vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie.

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie

Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie je upravená v § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Platné sumy stravného (od 1. apríla 2025):

• 5 - 12 hodín: 8,80 eur
• Nad 12 hodín až 18 hodín: 13,10 eur
• Nad 18 hodín: 19,50 eur

Maximálny príspevok zamestnávateľa (od 1. apríla 2025):

• 55 % z 8,80 eur = 4,84 eur za každé jedlo

Ak sa zamestnancom zabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, zamestnávateľ prispieva od 1. januára 2025 v sume najmenej 55 % ceny jedla, maximálne sumou 4,57 eura na jedno jedlo.

Prečítajte si tiež: Podmienky finančného príspevku pre mladých

Stravovacie poukážky (gastrolístky)

Podľa Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. To znamená, že minimálna hodnota gastrolístka od 1. apríla 2025 je 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur). Aj na stravný lístok je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Keďže minimálna hodnota stravného lístka je 6,60 eura, tak od 1. apríla 2025 zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 3,63 eura (55 % z 6,60 eura). Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok je zase ohraničená sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. apríla 2025 suma 4,84 eura.

Doteraz sme sa bavili o minimálnej hodnote gastrolístku, ale aká je jeho maximálna hodnota? Tá nie je ustanovená, ale maximálny príspevok zamestnávateľa na stravný lístok je 4,84 eura. Z toho potom vychádza, že maximálna hodnota stravného lístku, pri ktorej je ešte celý príspevok zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom, je 8,80 eura.

Finančný príspevok na stravovanie

Podľa Zákonníka práce je suma finančného príspevku na stravovanie suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Minimálna suma finančného príspevku na stravovanie od 1. apríla 2025 je 3,63 eura a maximálne 4,84 eura.

Čo však v prípade, ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky a teda nie je možné od nikoho „prevziať“ spravodlivú výšku finančného príspevku na stravovanie? Vtedy je suma finančného príspevku na stravovanie najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. apríla 2025 je v týchto prípadoch suma finančného príspevku na stravovanie minimálne 3,63 eura a maximálne 4,84 eura.

Sociálny fond a príspevky na stravovanie

Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ prispievať na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde (zákon č. 152/1994 Z. z.). Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

Prečítajte si tiež: Ako žiadať o príspevok od obce

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

• Povinný prídel: Najmenej 0,6 % zo základu (súhrnu hrubých miezd).
• Ďalší prídel: Môže byť tvorený z ďalších zdrojov, ako sú dary, dotácie a príspevky. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu možno použiť na:

• Príspevky na stravovanie: Nad rámec povinných príspevkov podľa Zákonníka práce.
• Dopravu do zamestnania a späť: Ak zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR.
• Sociálnu výpomoc a pôžičky: V prípade ťažkej životnej situácie zamestnanca.
• Kultúrne, telovýchovné a športové podujatia: Pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov.
• Rekreáciu: Príspevky na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov.
• Zdravotnú starostlivosť: Príspevky na zdravotnú starostlivosť.
• Ďalšie sociálne aktivity: Podľa rozhodnutia zamestnávateľa.

Daňové aspekty sociálneho fondu

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zo sociálneho fondu sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Čo sa týka zdaňovania príjmov zo sociálneho fondu u zamestnanca, posudzuje sa to podľa zákona č. 595/2003 Z. z. Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, sú konkrétne uvedené v § 5 ods. 7 alebo v § 9. Ak sa príjmy neuvádzajú medzi oslobodením, podliehajú u zamestnanca zdaneniu.

Rozšírenie okruhu osôb

Zamestnávateľ môže v súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (resp. v internom predpise) rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, by upravil podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (prekážka na strane zamestnávateľa), potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t.j. môžu si vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie.

Príklady z praxe

Príklad 1: Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva nakupuje stravné lístky pre svojich zamestnancov v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Hodnota stravy je 5,90 eura. Daňovým výdavkom pre zamestnávateľa je suma maximálne 4,57 eura (od 1. apríla 2025).

Prečítajte si tiež: Príklady finančných príspevkov

Príklad 2: Spoločnosť zamestnáva 8 zamestnancov. Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje zamestnancom stravné lístky aj počas čerpania riadnej dovolenky. Toto je možné, ak to bolo prerokované so zamestnancami a upravené v internom predpise.

Príklad 3: Majiteľ jednoosobovej eseročky je v spoločnosti aj konateľ. V spoločnosti má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa. Vzhľadom na to, že spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods. Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napr. v sume 4,84 €, potom hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodená od dane z príjmov.

Finančný príspevok vs. stravné lístky: Čo sa oplatí viac?

V posledných rokoch sa mnoho firiem zaoberá otázkou, či uprednostniť tradičné stravné lístky, alebo poskytnúť zamestnancom peniaze namiesto stravných lístkov. Tento trend sa rozvinul najmä v súvislosti s novšími legislatívnymi zmenami a celkovou snahou podnikov zjednodušiť administratívu.

Na trhu dnes pôsobí viac spoločností, ktoré poskytujú stravné lístky vo forme fyzických kupónov, prípadne elektronických kariet. Napriek modernizácii tohto segmentu však mnohé firmy zistili, že peniaze namiesto stravných lístkov ponúkajú zamestnancom jednoduchšie nakladanie s príspevkom na stravu. Ľudia si môžu sami vybrať, kde a kedy danú sumu využijú, a nemusia sledovať, ktoré prevádzky poukážky akceptujú.

Dôležitým motívom pri rozhodovaní je aj to, že mnohí zamestnanci pracujú z domu alebo využívajú iné flexibilné formy zamestnania. V takýchto prípadoch môžu stravné lístky strácať význam, pretože ľudia nemajú možnosť využívať závodné jedálne či stravovacie zariadenia v okolí pracoviska.

Vo viacerých krajinách sa legislatívny rámec menil tak, aby zamestnávatelia mali voľnosť vybrať si medzi tradičnými stravnými lístkami a príspevkom vo forme peňazí. Na Slovensku sa táto zmena udiala pred niekoľkými rokmi a odvtedy čoraz viac firiem zavádza možnosť voľby pre svojich zamestnancov.

Aj keď sú peniaze namiesto stravných lístkov pre mnohých zamestnancov pohodlnejšie, treba myslieť na daňové a odvodové zaťaženie. Z hľadiska účtovníctva sa finančný príspevok na stravu často posudzuje podobne ako iný druh mzdového zvýhodnenia. Zákon preto stanovuje určité limity, pri ktorých sú tieto sumy oslobodené od daní či odvodov, alebo sa na ne vzťahujú rovnaké princípy ako pri stravných lístkoch.

Ak sa firma rozhodne pre peňažnú formu príspevku, väčšinou je povinná poukázať zamestnancom tieto peniaze namiesto stravných lístkov v pravidelnom výplatnom termíne. Ľudia tak k nim získajú prístup spolu s ostatnými mzdovými prostriedkami.

Dôležitou otázkou je, či peniaze namiesto stravných lístkov môžu ovplyvniť postoj zamestnancov k spoločnosti. Mnohí vidia peňažný príspevok ako väčšiu slobodu a oceňujú, že nemusia rozmýšľať, kde poukážky minú, prípadne či im zostanú nevyužité do dátumu platnosti.

Pri skúmaní, či sú peniaze namiesto stravných lístkov výhodnejšie, však netreba zabúdať ani na to, že stravné poukážky boli pôvodne koncipované na úhradu jedla. V momente, keď zamestnanec dostane peniaze priamo na účet, môže nimi zaplatiť aj čokoľvek iné.

Jedným z dôvodov, prečo sa peniaze namiesto stravných lístkov stávajú stále atraktívnejšími, je aj nárast popularity home office a hybridných foriem zamestnania. Ľudia jednoducho nemajú dôvod stravovať sa mimo domu, ak drvivú väčšinu pracovného času trávia doma.

Aj keď je na Slovensku poskytovanie stravných lístkov dlhodobo zaužívané, mnohé spoločnosti skúmajú, aké kroky musia podniknúť, aby mohli nahradiť poukážky priamou platbou. Zamestnávatelia musia dodržiavať príslušné ustanovenia Zákonníka práce, ktorý stanovuje podmienky, kedy a v akej výške sa poskytuje stravné. Rovnako je dôležité sledovať, či daná možnosť platí pre všetkých zamestnancov, alebo či majú ľudia právo rozhodnúť sa, či chcú lístky, alebo peniaze. Niektoré firmy dávajú zamestnancom na výber, čím im ponúkajú možnosť zvoliť si variant, ktorý lepšie zodpovedá ich životnému štýlu či finančným prioritám.

Rozhodovací proces v rámci firmy by mal zahŕňať porovnanie nákladov a úspory administratívneho času, pretože elektronické stravné karty či papierové lístky sú spojené s určitými poplatkami pre zamestnávateľa. Mnohé štúdie naznačujú, že princíp stravných lístkov ako taký nemá byť zrušený, ale prispôsobený súčasným potrebám zamestnancov a zamestnávateľov. V prípade, že sa ukáže, že väčšina ľudí preferuje peniaze namiesto stravných lístkov, môže to byť impulz pre ďalšie legislatívne úpravy, ktoré by tento systém ešte viac zjednodušili.

Jedna z výhod plynúcich z používania lístkov v minulosti spočívala v tom, že zamestnanci si vďaka nim nemiešali peniaze určené na stravovanie so zvyškom rozpočtu. Peniaze namiesto stravných lístkov však tento zvyk do určitej miery menia. Je na samotnom zamestnancovi, či bude príspevok míňať priamo na stravu, alebo ho využije na iné účely.

Ak zamestnanec pracuje v teréne alebo často cestuje, peniaze namiesto stravných lístkov mu môžu priniesť podstatne väčšiu voľnosť pri výbere miesta, kde sa naje. Niektoré prevádzky nemusia lístky akceptovať, ale peniaze z bankového účtu sú univerzálne. Obdobný scenár môže nastať pri online nákupoch potravín s donáškou domov, kde sa stravné lístky bežne nedajú použiť.

tags: #finančný #príspevok #inak #alternatívy