Finančný príspevok na občerstvenie vianočné posedenie: Podmienky a aspekty

Tvorba a použitie sociálneho fondu sú predmetom zákonnej úpravy vo vzťahu k zamestnávateľovi aj zamestnancom. Sociálny fond predstavuje významný nástroj sociálnej politiky podniku, ktorý umožňuje zabezpečenie rôznych plnení pre zamestnancov, predovšetkým sociálneho charakteru. Právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb.

Sociálny fond a jeho význam

Sociálny fond je finančný nástroj, ktorý zamestnávatelia vytvárajú pre svojich zamestnancov, a to na základe zákona. Príspevky z tohto fondu prinášajú zamestnancom rôzne benefity, od oddychu a relaxu až po zlepšovanie vzťahov na pracovisku prostredníctvom spoločných športových a kultúrnych podujatí. V záujme zachovania rovnakého postavenia zamestnanca u ktoréhokoľvek zamestnávateľa nemožno použiť sociálny fond na akýkoľvek účel, ale len na účel realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Kto tvorí sociálny fond?

Sociálny fond tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, resp. služobný pomer a bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie. V prípade pracovného resp. služobného pomeru nie je dôležité, či je dohodnutý na dobu určitú, neurčitú alebo či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer.

Povinnosť tvoriť sociálny fond majú zamestnávatelia, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt (resp. miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu) na území Slovenskej republiky a zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Nezáleží pritom, či ide o podnikateľský subjekt, príspevkovú alebo rozpočtovú organizáciu, občianske združenie a pod. Aj v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva čo len jediného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný tvoriť sociálny fond.

Medzi obdobné pracovné vzťahy patrí napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.

Prečítajte si tiež: Podmienky finančného príspevku pre mladých

Štatút zamestnanca nemajú napríklad ústavní činitelia, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Ak zamestnávateľ zamestnáva FO - občanov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, alebo dohody o pracovnej činnosti (ďalej len dohody), z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť SF. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z.

Tvorba sociálneho fondu

Zamestnávatelia sú povinní „zo zákona“ vytvárať sociálny fond pre vybranú skupinu zamestnancov. Povinná tvorba sa stanovuje na kalendárny rok vo výške 0,6 % až 1 % z hrubých miezd (platov) zamestnancov zúčtovaných na výplatu za bežný rok (ďalej len „základ“). Ide o mzdy, z ktorých sa vypočítava priemerný zárobok podľa Zákonníka práce. Plnenie, ktoré nie je mzdou, sa do základu na výpočet povinnej tvorby sociálneho fondu nezapočítava (napr. cestovné náhrady, odstupné a pod.).

V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. 1. Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu. Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Dôležité je, že pojem „mzda“ platný na pracovnoprávne účely (Zákonník práce) nie je totožný s pojmom „mzda“ na daňové účely. Medzi mzdy na daňové účely (t. j. príjmy zo závislej činnosti) sa započítavajú aj príjmy, ktoré na pracovnoprávne účely, t. j. ani na účely tvorby sociálneho fondu, sa za mzdu nepovažujú, napr. odstupné atď. (pozri § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého „zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac … atď.“).

Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tvorba SF u podnikateľa - zamestnávateľa (ďalej len zamestnávateľ), u ktorého je predmet činnosti zameraný na dosiahnutie zisku, je stanovená vo výške minimálne 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok. SF až do výšky 1 % môže tvoriť podľa § 3 ods. Aj zamestnávateľ, ktorý splnil všetky vyššie uvedené podmienky a nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť SF povinným prídelom až do výšky 1 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok.

Prečítajte si tiež: Ako žiadať o príspevok od obce

Ďalší prídel do sociálneho fondu

Ďalší prídel do sociálneho fondu je povinný prídel zamestnávateľa, ktorý je ustanovený § 3 ods. 1 písm. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Podľa § 7 ods. 5 ZSF, ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. Do základu sa započítavajú mzdy všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa príspevok na dopravu týka. Zamestnanec, ktorý príspevok na úhradu výdavkov na cestovné do zamestnania a späť dostane, je povinný preukázať, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a tiež mesačnú výšku výdavkov na dopravu (dokladmi o úhrade cestovného).

SF sa tvorí podľa § 3 ods. 1 písm. c) ZSF aj ďalšími zdrojmi v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 a 3 zákona. podľa § 4 ods. podľa § 4 ods. Ak sa rozhodne zamestnávateľ využiť možnosť, ktorú mu dáva § 4 ods.

Podmienky pre tvorbu sociálneho fondu

Zákon o sociálnom fonde vyžaduje zisťovanie dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. Splnenie skutočností pre tvorbu sociálneho fondu je potrebné preveriť najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je zákonom ustanovený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný kalendárny rok.

Tvorba fondu a kolektívna zmluva

U zamestnávateľa (s. r. o.) pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodla so zamestnávateľom tvorbu a použitie SF v kolektívnej zmluve. V kolektívnej zmluve dohodli okrem povinného prídelu do SF vo výške 1 % podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF aj ďalší prídel do SF vo výške 0,5 % z hrubých miezd. V kolektívnej zmluve je možné okrem povinného prídelu do SF dohodnúť aj ďalší prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, a to maximálne vo výške 0,5 % z hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

povinný prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. ďalší prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. Ak spoločnosť splnila všetky zákonom stanovené podmienky, môže v kolektívnej zmluve dohodnúť tvorbu SF až do výšky 1,5 %. Ako daňový výdavok môže uznať tvorbu SF až do výšky 1,5 %.

Prečítajte si tiež: Príklady finančných príspevkov

Realizácia tvorby a vedenie fondu

Zamestnávateľ tvorí SF v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZSF. SF sa tvorí podľa § 6 ods. 2 ZSF v deň, ktorý je u zamestnávateľa určený ako deň na výplatu mzdy (platu) - výplatný deň. Finančné prostriedky SF by mal zamestnávateľ viesť podľa § 6 ods. 1 ZSF na osobitnom analytickom účte SF alebo na osobitnom účte v banke. Prevod finančných prostriedkov by mal zamestnávateľ uskutočniť podľa § 6 ods.

Povinnú tvorbu SF vykonáva zamestnávateľ v priebehu kalendárneho roku mesačne. Základom pre určenie mesačného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 6 ods. 3 ZSF vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok, a to najneskôr do 31. 1. nasledujúceho roka.

Daňové aspekty tvorby sociálneho fondu

Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5%. § 5 písm. 1 Zákona o sociálnom fonde v platnom znení: „ Povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. Príklad: Zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 1,8%. ( povinný prídel vo výške 1%, ďalší prídel 0,5% a ďalšie zdroje (prídel zo zisku) 0,3%). Do akej výšky bude tvorba fondu považovaná za daňový výdavok zamestnávateľa?

Použitie sociálneho fondu

Použitie sociálneho fondu v zmysle zákona o sociálnom fonde je možné realizovať čo do účelu a rozsahu, a to podľa toho, či je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva alebo nie. Ak je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva, tak sa sociálny fond používa v rozsahu a podľa zásad v nej dohodnutých, a to povinne na tieto účely (§ 7 ods. na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. Nie sú stanovené podiely, resp.

Prostriedky fondu nie je možné použiť ako náhradné plnenie na iné účely než na sociálnu oblasť. Požiadavka adresnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu na zamestnanca alebo inú osobu vyplýva zo zákona o sociálnom fonde a aj z ustanovenia § 5 zákona o dani z príjmov (príjem zo závislej činnosti zamestnanca). Zamestnávateľ poskytol zo sociálneho fondu príspevky na opravu a udržiavanie vlastného rekreačného zariadenia, v tomto prípade je poskytnutie a použitie sociálneho fondu v rozpore so zásadami sociálneho fondu. Zamestnávateľ tieto príspevky (vyčíslené v alikvotných sumách) adresne zdaní spolu s ostatnými príjmami zamestnancov, u zamestnávateľa nie sú poskytnuté v súlade so zákonom o sociálnom fonde. Na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR nemožno u ktoréhokoľvek zamestnávateľa použiť sociálny fond na akýkoľvek účel, ale len na účel realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov v záujme zachovania rovnakého postavenia zamestnancov u zamestnávateľov. kúpu športového dresu, resp. kopačiek konkrétnemu zamestnancovi - napr.

Zamestnávateľ môže SF, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami ZSF. Zamestnávateľ nesmie zabudnúť na skutočnosť, že tvorba SF je daňovým výdavkom. Príspevky zo SF poskytuje zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 ZSF zamestnancom v rámci realizácie svojej sociálnej politiky. Podľa § 7 ods. 2 ZSF príspevok zo SF môže poskytnúť aj iným osobám, nielen svojim zamestnancom. Podľa § 7 ods.

Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia. Uvedený príspevok je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve, kolektívnu zmluvu nie je možné nahradiť iným predpisom! Maximálna výška príspevku určeného na takýto účel nesmie prekročiť 0,05% zo základu. Je dôležité upozorniť na to, že uvedená výška príspevku sa netvorí navyše, ale vyčleňuje sa z celkovej tvorby SF. - na spracovanie analýz a expertíz, napr. - na úhradu za externé služby, napr. Nemôže sa použiť na výdavky, ktoré nemajú charakter výdavkov na služby (nemôže ísť napr.

Možnosti použitia fondu

Medzi najčastejšie spôsoby použitia sociálneho fondu patria:

• Príspevky na stravovanie: Zamestnávatelia z fondu často prispievajú zamestnancom na stravovanie. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa § 152 ods. V súčasnosti je príspevok zamestnávateľa maximálne vo výške 55 % zo sumy 3,80 €, t. j. 2,09 € na jedno jedlo. Zo SF môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom ďalší príspevok na stravovanie, ktorý nie je limitovaný.

• Služby na regeneráciu pracovnej sily: Príspevok môže zamestnávateľ poskytnúť na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu a na služby. Konkrétne druhy služieb na regeneráciu, na ktoré sa bude u zamestnávateľa prispievať zo SF, by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Môže ísť napríklad o masérske služby, kaderníctvo, služby kúpeľných zariadení, rehabilitačné pobyty nad rámec povinnosti zamestnávateľa.

• Sociálne výpomoci a pôžičky: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi zo SF peňažné prostriedky vo forme návratnej alebo nenávratnej pôžičky, finančnú výpomoc, ak sa zamestnanec dostane do ťažkej životnej situácie a podobne.

• Doplnkové dôchodkové sporenie: Zamestnávateľ môže zo SF prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len DDS), okrem príspevku na DDS, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o DDS).

• Doprava do zamestnania: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu zamestnancovi, ktorý dochádza do práce verejnou dopravou a pod podmienkou, že jeho priemerný hrubý mesačný príjem v tomto roku nepresiahne 412 eur, teda 50 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.

Okrem vyššie uvedených možností čerpania a použitia SF zákon umožňuje, aby zamestnávateľ použil finančné prostriedky zo SF aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Podľa § 7 ods. 5 ZSF, ak nie je v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do SF tvoreného najviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

Stravovanie a sociálny fond

Príspevky na stravovanie sú jednou z najčastejších foriem využitia sociálneho fondu. Zabezpečenie stravovania nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce (§ 152) môže byť teda aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

V zmysle §152 ods.1 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Podľa §152 ods. 3 ZP prispieva zamestnávateľ na stravovanie v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce.

Daňové a odvodové aspekty použitia sociálneho fondu

• ak príspevky zo SF sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, sú predmetom dane, podliehajú zdaneniu a teda aj zodvodneniu (platí sa poistné na ZP a poistné na SP, okrem príspevku na DDS a nepeňažného príjmu poskytnutého bývalým zam-com, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa zákona o SP §3 ods. 1písm.a) nie je zárobkovou činnosťou.
• príspevok na stravovanie poskytnutý podľa §5 ods.7 písm.
• použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia alebo jeho časti poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom podľa §5 ods.7 písm.

Príspevok na stravovanie podľa §5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. Podľa uvedeného zákona je od dani z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov. (nepeňažné plnenie) Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce.

Poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce - finančný príspevok poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom, tento zostáva aj naďalej oslobodený!

V zmysle §152 ods.1 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Podľa §152 ods. 3 ZP prispieva zamestnávateľ na stravovanie v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. V zmysle §152 ods. 6 ZP poskytne zamestnávateľ zamestnancovi finančný príspevok, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa §152 ods. 2 ZP, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom.

Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom §5 ods. 7 písm. Od dane je oslobodené použite rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinných príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia ( prenajatie fitnes - centra, plavárne, atď.). V prípade, ak zamestnávateľ zakúpi napr.

Príklad 1: Zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s vlastníkom fitnes - centra. Uvedené zariadenie si prenajíma 2-krát do týždňa po 4 hodiny. V uvedenom čase môžu zamestnanci toto zariadené využívať. Bude toto plnenie pre zamestnanca zdanené a bude podliehať odvodom (zdravotnému a sociálnemu poisteniu)? Na základe §5 ods.7 písm.

Príklad 2: Zamestnanec zakúpi permanentku do plavárne v hotovosti. Cena tejto permanentky je 30€. Zamestnávateľ do určitej výšky bude preplácať tomuto zamestnancovi výdavky na permanentku. Musí zamestnávateľ toto plnenie zdaniť 19%? Bude uvedené plnenie vstupovať do vymeriavacieho základu pre platenie poistného? Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ bude zamestnancovi preplácať výdavky podľa predložených dokladov, peňažná úhrada poskytnutá zo sociálneho fondu je predmetom dane z príjmov a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.

Príklad 3: Zamestnávateľ zakúpil pre všetkých zamestnancov lístky do rehabilitačného centra na masáže s tým, že ich môžu použiť kedykoľvek. Oslobodenie podľa §5 ods.7 sa vzťahuje len na prípady, kedy je poskytnutá určitá služba (v našom prípade masáž v rehabilitačnom centre) v takom zariadení, ktoré zamestnávateľ vlastní, alebo ho má prenajaté napr. platí nájomné za určité dni, ktoré sú vyhradené len pre jeho zamestnancov. Všetky ostatné plnenia sú zdaniteľné a podliehajú odvodom, tzn.

Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom fonde poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.

Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca. Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%.

Vianočné posedenie a sociálny fond

V kontexte vianočného posedenia je dôležité zvážiť, ako možno využiť sociálny fond a aké sú daňové dôsledky. Na základe uvedených informácií, ak zamestnávateľ zorganizuje vianočný večierok - poskytne občerstvenie na vianočnom večierku vopred upravené v kolektívnej zmluve ako tzv. zamestnanecký benefit, vynaložené prostriedky na večierok možno považovať za daňové výdavky zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Je iba na zamestnávateľovi, či hodnotu občerstvenia zamestnancovi zdaní a výdavky na zabezpečenie občerstvenia budú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, alebo vynaložené prostriedky na zabezpečenie občerstvenia vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm.

Na základe účtovných dokladov vie vypočítať hodnotu občerstvenia. Zamestnávateľ mal mať vopred stanovený postup rozpočítania výdavkov (nákladov), ako napr. rozpočítanie na všetkých zamestnancov rovnako, pretože sa večierku mohol zúčastniť každý (tzn. občerstvenie bolo zabezpečené na všetkých zamestnancov) alebo rozpočítanie len pre zúčastnených.

Ak zamestnávateľ poskytne zo zdrojov sociálneho fondu bývalým zamestnancom, dôchodcom, zdaniteľný nepeňažný príjem, napr. vianočné darčeky alebo posedenie s občerstvením, kvety, bonboniéry, nákupné poukážky alebo rekreačný poukaz a nezrazí, resp. nevyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti z týchto nepeňažných príjmov, použije § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ čaká na najbližší zdaniteľný peňažný príjem takéhoto zamestnanca (dôchodcu) a až potom preddavok na daň z príjmu zamestnancovi zrazí a odvedie. Ak takýto peňažný príjem nebude zamestnanec mať, daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní, resp.

tags: #finančný #príspevok #na #občerstvenie #vianočné #posedenie