Futbalové chuligánstvo: Sociálne príčiny a historický kontext

Futbalové chuligánstvo je komplexný sociálno-patologický jav s hlbokými koreňmi v histórii a so širokým spektrom sociálnych príčin. Tento článok sa zameriava na analýzu tohto fenoménu, jeho historický vývoj, sociálne príčiny a prejavy, ako aj na možnosti sociálnej práce v tejto oblasti.

Definícia a historický kontext futbalového chuligánstva

Ministerstvo vnútra SR (2019 a) definuje divácke násilie ako "hromadné fyzické agresívne aktivity v súvislosti so spoločenským podujatím, ktoré spôsobujú fyzickú ujmu na zdraví, škodu na majetku alebo narúšajú verejný poriadok". Táto problematika je riešená na centrálnej úrovni a je zahrnutá pod odbor extrémizmu a diváckeho násilia úradu kriminálnej polície prezídia PZ. Aktuálnym základným dokumentom v boji proti extrémizmu je Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 - 2019 (Ministerstvo vnútra, 2019 b). Mátel, Schavel, a kol. (2011, s.339) definujú divácke násilie ako „plánované a manifestačné použitie sily, rasistické a extrémistické prejavy, vandalizmus a výtržnosti uskutočňované organizovanou skupinou osôb.“

Divácke násilie ako negatívny fenomén v spoločnosti má medzinárodný rozmer. Jednou z najproblémovejších skupín v rámci tohto fenoménu sú futbaloví chuligáni (tzv. skupiny Hooligans). Názov „Hooligans“ pochádza z Londýna, kde žila rodina Hooliganovcov v 19. storočí. Táto rodina bola známa násilníckym správaním a výtržnostiam. Objavuje sa najčastejšie na športoviskách akými sú futbalové štadióny. Počiatky samotného „Hooligans“ sa spájajú so 60 a 70 rokmi dvadsiateho storočia. V druhej polovici 70 rokov sa organizované podoby futbalového chuligánstva v Anglicku začali nazývať „Rowdies“. Za krátky čas sa objavujú Rowdies v celej Európe, až dosiahli svetový rozmer. Obrovské škody na majetku, ľudskej integrite a smrť aj nevinných ľudí boli dôsledky Rowdies v tomto období. Vážne kroky proti nim sa začali prijímať až po tragickom zápase Európskeho pohára s Talianskym Juventusom vs. Anglickým Liverpoolom. Bolo tam 39 fanúšikov Juventusu ušliapaných a zavalených múrom. Po týchto incidentoch sa otázkou futbalového chuligánstva začali po vedeckej stránke zaoberať práve v Anglicku (Rowdies, 2010).

Chuligáni existovali aj v bývalom Československu, avšak nie v takejto podobe a v takom rozsahu. Dôvodom bolo pravdepodobne aj to, že komunistický režim dával iba malú šancu prejaviť sa takýmto spôsobom. Najčastejšie sa objavovali slovné nacionalistické urážky Slovákov proti Čechom. a naopak Slováci zas, že Češi pôjdu peši do Prahy. Film „Proč?“ je jasným príkladom ako to u nás v tej dobe vyzeralo. Skutočný príbeh, ktorý sa udial 18. júna vo vlaku idúci z Banskej Bystrice do Prahy. Fanúšikovia známeho klubu Sparty Praha zdevastovali skoro cely vlak, cestujúcich ohrozovali na živote a sprievodkyňu skoro znásilnili a vyhodili z vlaku. Prvý krát v histórií boli udeľované také vysoké tresty za futbalové chuligánstvo. Bolo obvinených až 13 z nich a niektorým boli udelené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody (Harsayi, 2005).

Po zmene režimu k nám na Slovensko začali prenikať ideové i kultúrne trendy extrémistického a ultrapravicového typu. Často krát bola aj polícia bezradná a zelenú dostali najrôznejšie formy intolerancie, násilia, rasizmu a vznikali nové organizované skupiny ultrafans, či hooligans. Na futbalových stretnutiach sa začali rozmáhať rôzne „skinheadské“ skupiny a vniesli na štadióny aj rasistické či neonacistické prvky. V roku 1994 bol brutálne zavraždení vojak po slovnej hádke ho vyhodili z vlaku fanúšikovia Brna na ceste z Benešova po zápase. V 90 rokoch sa vytvorili aj stabilné gangy po vzore zo západu. Vyznačovali sa vlastnou symbolikou, názvami a webovými stránkami. Vrchol v počte členov dosahovali približne okolo roku 2000, od tohto roku počty členov v týchto skupinách začali upadať. Dnes, pri pozitívnom pôsobením rôznych orgánov majú menej členov. Na druhej strane vzrástla ich organizovanosť a prepracovanosť.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o trávnik na futbalovom ihrisku

História nám hovorí o tom, že násilie sa zakorenilo v nás a stalo sa súčasťou vtedajšieho, ale aj súčasného života. Išlo o rôzne formy mučenia, hladovania, týrania, telesné tresty a iné prvky arogantnosti. Toto špecifické správanie odlišujúce sa od normálneho spoločenského správania je stavom, ktorý súvisí s bezočivosťou, bezohľadnosťou, agresivitou, útočnosťou v negatívnej rovine. Správanie ako toto si podmaňuje hodnoty a priestor, vytvára okamžité zmeny situácie, zlú psychickú atmosféru a vyvoláva nátlak, zastrašovanie na iných v tomto prostredí a chce upozorniť na seba a svoje správanie za každú cenu (Augustín, 2014).

Prejavy násilia spojené s futbalovým chuligánstvom z hľadiska sociálnej patológie

Problémom s futbalovým chuligánstvom ako sociálno-patologickým javom sa venuje množstvo odborníkov, organizácií, rôzne inštitúcie z oblasti sociológie, sociálnej práce, sociálnej pedagogiky, psychológie, politológie, kriminológie, a mnoho ďalších. Tieto inštitúcie sa zaoberajú intolerantným správaním ako je arogancia, agresivita, v prepojení sextrémizmom a xenofóbiou, rasovou nenávisťou a iné stupne intolerancie ako negatívny fenomén v spoločnosti (Mátel - Schavel a kol. Medzi najčastejšie správanie futbalových chuligánov patrí:

• hádzanie predmetov na hraciu plochu,
• vniknutie na hraciu plochu,
• hádzanie predmetov do aktérov športového podujatia ,
• výtržnosti,
• vandalizmus - vytrhanie sedačiek, zapaľovanie a poškodzovanie zariadenia štadióna,
• rasistické nadávky,
• verbálne brachiálne násilie,
• znevažujúce prejavy - pískanie, búchanie, rôzne rasistické heslá a (Mareš - Smolík - Suchánek, 2004).

„V laickej i v časti zainteresovanej odbornej verejnosti sa divácke násilie často spája s konzumáciou alkoholu. Práve preto bol v podstate prvým opatrením proti násiliu na štadiónoch zákaz predaja a konzumácie alkoholických nápojov na športoviskách. Podporným argumentom pri zavedení tohto opatrenia boli políciou zadrţaní páchatelia diváckeho násilia, ktorí boli vo veľkej väčšine pod vplyvom alkoholu a takisto experimentálnym výskumom potvrdená progresívna súvislosť medzi agresívnym správaním a konzumáciou alkoholu“ (Mátel, Schável a kol., 2011, s. 342).

Konzumácia alkoholu je najčastejší problém vzniku futbalového chuligánstva. Experimentálnym výskumom bola potvrdená súvislosť agresívneho správania a požívania alkoholu. Jeho vplyv mohol mať za následok aj prílišnú fixáciu na svoje záujmy voči samotnému zápasu ako potlačenie nespokojnosti s výsledkom, atmosféru davu a pod. Práve preto jeho konzumácia bola na športoviskách zakázaná. Znakom rizikových fanúšikov je sociálna neprispôsobilosť. Za prejavy sociálnej patológie považujeme agresívne správanie sa fanúšikov na futbalových štadiónoch. Agresiu môžeme považovať za úsilie dosiahnuť niečo prostredníctvom zjavného, alebo skrytého násilia.

Sociálne príčiny futbalového chuligánstva

Etiológia pritom nie je jednoznačná. Zo sociálnych súvislosti pritom môže ísť o príčiny ako je:

Prečítajte si tiež: Prenájom futbalového tímu: Všetko, čo potrebujete vedieť

• chudoba,
• krízové situácie v živote,
• oslabenie sociálnej kontroly,
• nezamestnanosť,
• sociálna dezintegrácia,
• nevhodná liberalizácia rodinného a taktiež spoločenského života (Mátel - Schavel a kol. 2011).

Futbalové chuligánstvo je komplexný fenomén, ktorý nemožno vysvetliť len jednou príčinou. Ide o kombináciu sociálnych, psychologických a ekonomických faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.

Delenie futbalových chuligánov

V rámci teoretického ponímania futbalového chuligánstva je množstvo teórií ako odborníci rozdeľujú tento sociálno-negatívny jav:

• Vochocová (2007) delí osoby prítomné na športových podujatiach do skupín:
  • diváci - v podstate neutrálne osoby vrátane televíznych divákov,
  • fanúšikovia - osoby vyjadrujúce citové zapojenie do diania (nosia šále, čapice a ďalšie symboly),
  • ultras - „vlajkonosiči“, osoby ktoré sa identifikujú s klubom (tímom, mestom) a venujú veľa času príprave choreografie cez stretnutie. Vytvárajú atmosféru na štadióne „v ultras“ sektore, teda v „kotli“. Vyrábajú vlajky, choreografie, plagáty, samolepky, vlastné oblečenie a pod.,
  • rizikový fanúšikovia (fans) - osobby páchajúce nevhodné prejavy v hľadisku,
  • hooligans - osoby, ktoré sa opakovane dopúšťajú násilia na iných osobách, a to akko organizovanou tak i neorganizovou formou. „zápas“ v poňatí hooligans skupín nie je samotné stretnutie, ale bitka medzi gangami súperových športových tímov,
  • rowdies - tento pojem je možné použiť na zvlášť agresívnych priaznivcov futbalových
• Lovaš (2010) tvrdí, že divácke násilie môžeme rozdeliť na dva druhy:
  • divácke poruchy správania pri bezprostrednom sledovaní diania na športovisku,
  • výtržníctvo, vandalizmus a podobné správanie v priestoroch štadióna, alebo mimo
• Muhlpachr (2004) rozdeľuje chuligánstvo na:
  • obrannú agresiu - pri napadnutí inou skupinou,
  • inštrumentálna agresia - sú to ideologické ciele skupiny,
  • konkurenčná agresia - útočenie na inú skupinu, alebo
• Marko a Kohan (2013) rozdeľujú účastníkov športového podujatia na 3 druhy:
  • športový divák - za žiadnych okolností nestratí zdravú myseľ, nepredstavuje teda problém. Je neutrálny, objektívny a prišiel za účelom kultúrne sa vyžiť,
  • športový fanúšik - fandí konkrétnemu klubu. Vníma zápas subjektívne a chce svojim správaním ovplyvniť zápas. Nosí klubové farby, vytvára emocionálnu atmosféru a obťažuje ostatných ľudí na štadióne,
  • futbalový chuligán - je najproblematickejší orientovaný jedinec. Má extrémne puto so svojim klubom a jeho cieľom je vyvolať konflikt, aj napriek tomu, že jeho klub vyhráva. agresívny - jeho vlastnosť je útočenie, terorizovanie, linčovanie ostatných účastníkov,
  • únikový - osoby sa snažia ujsť z nebezpečného miesta,
  • akvizičný - prisvojuje si majetok niekoho iného (rabovanie a ),
  • výrazový - prezentuje sa demonštráciami, manifestáciami, zhromaždeniami a
• Mareš - Smolík - Suchánek (2004) charakterizujú chuligánstvo ako rizikovú subkultúru mládeže. Najmodernejšie technológie im pritom pomáhajú prezentovať svoje názory rýchlym spôsobom a ovplyvniť, tak slabých jedincov. Identifikoval charakteristiku futbalového chuligána a rozdelil ju do šiestich identít:
  • potešenie a emocionálne vzrušenie,
  • tvrdá maskulitida,
  • individuálna a teritoriálna kolektívna prestíž,
  • solidarita a príslušnosť ku skupine,
  • reprezentovanie autonómie,
  • reprezentovanie
• Adams, Ward, Levermore (in Mátel, Hardy a kol. 2013) rozdeľujú takzvané role chuligánov v jednotlivých skupinách. Szucs (2013) ohraničil vek chuligánov, ktorý má klesajúcu tendenciu. Najčastejšie sú to muži (chlapci) vo veku od 14 do 28 rokov. Rizikovou skupinou sú vo veku od 12 do 13 rokov, avšak objavujú sa aj deti vo veku 10 až 12 rokov väčšinou za prítomnosti svojho príbuzného, ale práve tí sú najviac ovplyvniteľní. Objavujú sa medzi nimi aj ľudia nad 28 rokov, tí často krát riadia, alebo sú vodcami skupiny.

Ultras

Latinské slovo „Ultras“ môže znamenať „nad, viac, neobyčajne“, proste niečo, čo je viac ako normálny stav. V prípade ultras teda niečo, čo znamená byť viac ako len obyčajným fanúšikom futbalu. Znakom, ktorý je charakteristický pre skupiny ultras, je stála podpora svojho klubu rovnako na domácich ako aj vonkajších zápasoch. Ich zásadou je vernosť a oddanosť „svojmu“ klubu v dobrom i zlom. Ultras počas celého zápasu stoja a svojim povzbudzovaním sa starajú o vytváranie atmosféry (História ultras, 2008).

Slepička (2010) uvádza, že skupina ultras sa nezúčastňuje, ani nevyvoláva konflikty, ale súčasne sa im nebráni. V prípade ak pociťujú, že fanúšikovia súpera oslabujú česť „ich tímu“, dokážu sa aktívne pripojiť k obrane „svojho tímu“.

Rozdiely medzi chuligánmi a ultras fanúšikmi sa často vytrácajú. Časť jedincov začína svoju futbalovú „kariéru“ tým, že mávajú vlajkou na štadióne a sami o sebe prehlasujú, že sú „iba” ultras fanúšikovia, po niekoľkých bitkách „povýšia” medzi chuligánov, začnú nosiť špeciálne chuligánske symboly (napr. Za štyri základné body mentality ultras môžeme považovať:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• neprestávajú povzbudzovať počas zápasu a nezáleží im na výsledku,
• nikdy si nesadajú,
• povzbudzujú svoj tím aj v zahraničí napriek vyššej cene alebo vzdialenosti,
• sú lojálni k všetkým fanúšikom svojho tímu (Kto sú ultras, 2010).

Skupiny ultras majú svojho vodcu, ktorý komunikuje s vedením klubu. S klubom sú dohodnutý na určitých pravidlách a klub im naopak pomáha s rezerváciou vstupeniek alebo im ich platí. Klub im vyhrádza a pripravuje pre nich sektor a uschováva im ich potreby. Niektoré kluby zriaďujú pre skupinu Ultras miestnosti na vlajky, bubny, transparenty a umožňujú im skorší príchod na štadión pre prípravu ich choreografie (Kto sú ultras, 2010).

Hooligans

Samotné slovo chuligán pochádza z anglického mena Hooligan a označuje človeka ako výtržníka, vandala, bitkára, ktorý nedodržuje spoločenské pravidlá a normy. Pri chuligánstve ide o agresívne a násilné prejavy, vulgárne a slovné útoky, často sa končiace fyzickým zranením. Chuligáni začali skupiny organizovať, vytvárať kluby, plánovať svoju činnosť, výjazdy a rozvíjali sa aj medzinárodné kontakty s podobnými klubmi. Chuligáni tvoria rizikovú kontrakultúru prevažne mladých ľudí, ktorí si týmto spôsobom hľadajú spriaznenú sociálnu skupinu. Môže ísť o ľudí, ktorí majú problém vyrovnať sa sami so sebou, majú nízke sebavedomie, sebahodnotenie a ťažko sa presadzujú v bežnom živote. „Hooligans“ teda chuligáni, v súvislosti s futbalovým stretnutím, sú jedinci, ktorí na zápas prichádzajú s cieľom upozorniť na seba svojím agresívnym správaním. Nejde však o agresivitu transformovanú v spoločensky akceptovateľné emotívne správanie (napr. krik, smútok, radosť), ale o agresivitu prejavujúcu sa formou násilia namiereného proti konkrétnemu nepriateľovi. Anonymné prostredie, ktoré často agresívne správanie voči súperovi schvaľuje, nie je potom pre chuligána nebezpečné a dáva mu pocit beztrestnosti a neohrozenosti. V súčasnej dobe je najviac cítiť zreteľný posun chuligána smerom k prejavom ultrapravicového extrémizmu - tzn. k rasizmu, nacionalizmu, xenofóbii (Harsayi, 2005).

Ako uvádzajú autori Nikl a Volevecký (2007) na štadiónoch títo jedinci obsadzujú pre nich typické priestory známe ako „kotle“. V Anglicku sa ich neslávne preslávení rowdies, zhromažďujú v miestach nazývaných „end“, vo Francúzsku „cop“, v Holandsku „side“. V súčasnej dobe sa stávajú postrachom futbalových štadiónov fanúšikovia z Poľska, ktorí svojou brutalitou a agresivitou bohužiaľ predstihli aj anglických rowdies. Svoje sektory nazývajú „mlyn“.

Fenoménom zásadného významu sú takzvaní „internetoví chuligáni“ alebo „počítačoví chuligáni“, ktorých chuligáni považujú za jedincov stojacich mimo scénu alebo za málo aktívnych a neúspešných chuligánov, ktorí si svoje nedostatky v rámci subkultúry kompenzujú fantáziami publikovanými na internete.

Sociálna práca s futbalovými chuligánmi

Sociálna práca v oblasti futbalového chuligánstva je mimoriadne nápomocná. Najdôležitejšia je prevencia, ktorou sa zaoberajú aj ľudia z oblasti sociálnej práce priamo v prostredí, kde sa futbaloví chuligáni pohybujú. Ide predovšetkým o sociálno-patologické činy, ktorými sa sociálna práca svojou iniciatívou snaží zamedziť. Szucs (2013, s.28) tvrdí, že „ je treba zamerať sa na:

• tie subjekty, ktoré najvýznamnejšou negatívnou mierov ovplyvňujú bezpečnostnú situáciu,
• potenciálne obete futbalového chuligánstva,
• preventívne pôsobenie na detí a mládež, na všetkých typov stredných škôl,
• negatívne javy súvisiace s členstvom v tejto skupine,
• spoluprácu s inými subjektmi ako sú napr. Centrá voľného času, školské družiny, detské krúžky, rôzne tábory a pod.,
• odhaľovanie hlavnej ideológie chuligánskych skupín,
• prizývať na rôzne besedy a prednášky“.

V oblasti sociálnej práce sa vykonáva množstvo jednorazových a dlhodobých programov zameraných na prevenciu a elimináciu futbalového chuligánstva. Tieto programy sa zameriavajú na rôzne aspekty tohto fenoménu, ako napríklad:

• výchova k tolerancii a rešpektu,
• podpora sociálnej inklúzie,
• rozvoj zručností pre riešenie konfliktov,
• poskytovanie poradenstva a podpory pre rizikové skupiny.

Futbal a spoločenská zodpovednosť

Slovenský futbalový zväz vo svojom Kódexe futbalovej etiky zo septembra 2007 uvádza, že „futbal je prostriedok na zlepšenie kvality života a uľahčenie sociálnej integrácie. Prispieva k súdržnosti v celej spoločnosti a najmä medzi mladými ľuďmi. Slovenský futbalový zväz je organizácia, ktorej činnosť si kladie za cieľ udržať integritu, čestnosť a bezúhonnosť futbalu. Čo treba podľa etiky SFZ urobiť? „Svojimi krokmi chceme urobiť viac pre to, aby sa futbal stal neoceniteľnou súčasťou ľudského vzdelávania a života. Ak chceme mať dôveru verejnosti, musíme na všetkých úrovniach futbalového zväzu a klubov zabezpečiť dôslednosť pri dodržiavaní etických zákonných pravidiel. Všetci členovia Slovenského futbalového zväzu vo svojej činnosti konajú tak, aby nikto nebol diskriminovaný zo žiadneho dôvodu, vystavený terorizmu, rasovej i národnej a národnostnej neznášanlivosti, aby nikto nebol hanobený a ponižovaný. V prípade, že dôjde k neprístojnostiam, orgány jednotlivých organizačných zložiek Slovenského futbalového zväzu sú povinné ich odstrániť, ak je možné nájsť vinníka, a podľa miery závažnosti oznámiť príslušným policajným orgánom. Povinnosťou subjektov futbalového zväzu je zabezpečovať kultúrnosť futbalového prostredia, dbať na výchovu nielen členov Slovenského futbalového zväzu, ale i divákov, ktorí sa zúčastňujú na futbalovom dianí…“ S tým sa dá iba súhlasiť.

Je ťažké jednoznačne stanoviť, kto vlastne sú chuligáni. Niektorí odborníci hovoria, že ide hlavne o mladých, nevzdelaných ľudí zo sociálne znevýhodnených vrstiev, prípadne z rozvráteného rodinného prostredia. Klinická psychologička Mária Mináriková pre SNN v súvislosti s nárastom násilia na slovenských štadiónoch uviedla: „Kedy sa z chuligánstva stáva terorizmus, to určujú zákony. Psychologicky však ide o rovnakú podstatu, teda šírenie strachu a násilia. So športom to má spoločné iba to, že práve športové podujatia sú zneužívané na šírenie atmosféry strachu a pocitov ohrozenia. Trpí samotný šport a každý slušný fanúšik. Výsledkom je zvyčajne to, že slušní ľudia radšej na štadióny nechodia.

tags: #futbalove #chuliganstvo #socialne #priciny