
V dnešnom zložitom právnom a finančnom prostredí je dôležité porozumieť pojmom ako všeobecné plnomocenstvo a konečný užívateľ výhod. Tieto koncepty hrajú kľúčovú úlohu v rôznych oblastiach, od správy majetku až po boj proti praniu špinavých peňazí. Tento článok poskytuje komplexný prehľad týchto pojmov, ich definície a výhody.
Všeobecné plnomocenstvo je právny dokument, ktorý udeľuje jednej osobe (splnomocnencovi) rozsiahle právomoci konať v mene inej osoby (splnomocniteľa). Splnomocnenec môže na základe všeobecného plnomocenstva vykonávať takmer všetky právne úkony, ktoré by mohol vykonať splnomocniteľ sám.
Rozsah právomocí udelených vo všeobecnom plnomocenstve je veľmi široký. Splnomocnenec môže:
Aj keď je všeobecné plnomocenstvo veľmi rozsiahle, existujú určité obmedzenia. Splnomocnenec nemôže:
Všeobecné plnomocenstvo môže byť veľmi užitočné v situáciách, keď splnomocniteľ nemôže osobne vykonávať právne úkony. Napríklad:
Prečítajte si tiež: Generálne Ospravedlnenie v Kontexte Bankrotu
Všeobecné plnomocenstvo zaniká:
Konečný užívateľ výhod (KÚV) je fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu alebo iný právny subjekt. Definícia KÚV je dôležitá v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je KÚV každá fyzická osoba, ktorá:
Právnické osoby majú povinnosť identifikovať svojich KÚV a zapísať ich do registra partnerov verejného sektora. Tento register je verejne dostupný a slúži na zvýšenie transparentnosti vlastníckych štruktúr.
Identifikácia KÚV má niekoľko výhod:
Prečítajte si tiež: Generálne plnomocenstvo a mandátna zmluva
Návrh zákona vytvára novú právnu úpravu v oblasti spravovania a nákupu úverov, pričom jedným z hlavných dôvodov na predloženie návrhu zákona je prebratie požiadaviek ustanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2167 z 24. novembra 2021 o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ.
Primárnym cieľom je riešenie problematiky nesplácaných úverov, keďže finančná kríza a recesie viedli k nárastu počtu dlžníkov neschopných splácať svoje úvery vzhľadom na to, že viaceré spoločnosti a občania čelili pretrvávajúcim platobným ťažkostiam alebo dokonca konkurzu. V dôsledku toho stúpol počet nesplácaných úverov, ktoré môžu ovplyvniť výkonnosť bánk.
Nesplácané úvery vytvárajú pre banku nižšie príjmy ako splácané úvery, čím znižujú ziskovosť banky. V najvážnejších prípadoch môžu tieto účinky viesť k pochybnostiam o životaschopnosti banky s potenciálnymi dôsledkami pre finančnú stabilitu. Súčasne nesplácané úvery vyžadujú značné množstvo ľudských aj finančných zdrojov banky.
Návrh zákona preto sleduje viacero cieľov, ktoré majú primárne riešiť problematiku nesplácaných úverov a podporiť rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi v EÚ. Už Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/630 sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/201 zaviedli nové pravidlá, podľa ktorých sa od úverových inštitúcií vyžaduje, aby vyčlenili dostatočné zdroje na to, keď sa nové úvery stanú nesplácanými. Tým by sa mali vytvoriť vhodné stimuly na riešenie nesplácaných úverov v počiatočnom štádiu a zabrániť ich nadmernému hromadeniu.
Ak by však aj napriek zavedeniu vyššie uvedených mechanizmov objem nesplácaných úverov príliš vzrástol, úverové inštitúcie by mali mať možnosť predať ich iným subjektom na efektívnych, konkurencieschopných a transparentných sekundárnych trhoch. To odôvodňuje potrebu prijatia novej právnej úpravy v podobe návrhu zákona, ktorý vytvára právny rámec v oblasti spravovania a nákupu úverov a umožňuje úverovým inštitúciám lepšie riešiť úvery, ktoré sa stanú nesplácanými, a to zlepšením podmienok pre predaj úveru tretím stranám.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o splnomocnení
V záujme zachovania primeranej úrovne ochrany spotrebiteľa v súlade so štandardmi ustanovenými právnymi predpismi EÚ, návrh zákona prinesie zmeny zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č.
Návrh zákona má pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane vplyvov na malé a stredné podniky. Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov sa uplatňuje iba čiastočne. Návrh zákona má tiež pozitívne sociálne vplyvy.
Článkom I predloženého návrhu zákona sa vytvára nový všeobecný právny predpis „zákon č. …/…. Z. z. o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2167 z 24. novembra 2021 o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ, za účelom dosiahnutia súladu s právom Európskej Únie (Ú. v. EÚ L 438, 8.12.2021).
Danou implementáciou sa majú vytvoriť nové právne inštitúty spravovania a nákupu nesplácaných úverov úverových inštitúcií na zabezpečenie rozvoja sekundárneho finančného trhu a zamedzenie nadmerného hromadenia nesplácaných úverov s negatívnym dopadom najmä na úverové inštitúcie.
Odsek 1 je transpozíciou čl. 1 a 2 ods. 1 smernice NPL. Obsahuje pozitívne vymedzenie vecnej pôsobnosti návrhu zákona, a to práva a povinnosti správcu úverov, čiže osoby spravujúcej práva veriteľa v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým na základe zmluvy o úvere alebo samotnú zmluvu o úvere vzťahujúcu sa na nesplácaný úver, a zároveň práva a povinnosti nákupcu úverov, ktorý nakupuje práva veriteľa v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým na základe zmluvy o úvere alebo samotnú zmluvu o úvere vzťahujúcu sa na nesplácaný úver.
Zároveň musí ísť o nesplácaný úver pôvodne poskytnutý úverovou inštitúciou, pričom v prípade spravovania koná správca úverov v mene nákupcu úverov. Vecne je potrebné v návrhu zákona odlišovať pojem práva veriteľa v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým na základe zmluvy o úvere, kedy sa jedná len o určitý súbor práv vo vzťahu k danej zmluve o úvere a pojem samotná nesplácaná zmluvy o úvere pod čím sa rozumie zmluva o úvere ako taká.
Do vecnej pôsobnosti spadá aj právna úprava základného rámca cezhraničného vykonávania spravovania úverov, a to v prípade, keď je správca úverov z iného členského štátu, ako je štát v ktorom bol úver pôvodne poskytnutý a regulácia niektorých vzťahov, ktoré vznikajú v rámci dohľadu nad jednotlivými subjektami, ktorých činnosť upravuje návrh zákona.
Odsek 2 je transpozíciou čl. 2 ods. 5 smernice NPL. Odsek 2 negatívne vymedzuje situácie s prihliadnutím na konkrétne subjekty, na ktoré sa návrh zákona ako celok nevzťahuje, avšak vzťahujú sa na ne len určité ustanovenia vymedzené v odseku 3.
V prvom rade je vyňaté spravovanie práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere alebo nákup práv veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere vykonávané úverovou inštitúciou.
Úverové inštitúcie Európskej Únie vykonávajú činnosti spravovania úveru na základe bankového povolenia (napr. správa pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva, § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Majú rovnaké povinnosti, pokiaľ ide o zmluvy o úvere, ktoré vydali samy, ako v prípade tých, ktoré kúpili od inej úverovej inštitúcie.
Rovnako sa tento návrh zákona nevzťahuje ani na spravovanie práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere vykonávané správcovskou spoločnosťou podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, ktorou je európsky fond, otvorený podielový fond, správcovská spoločnosť, ako aj samosprávny investičný fond, a to za predpokladu, že samosprávny investičný fond vykonáva svoju správu samostatne a nevymenoval správcovskú spoločnosť, keďže aj tieto subjekty podliehajú osobitnému povoleniu na výkon svojej činnosti.
Vyňaté z pôsobnosti návrhu zákona je aj spravovanie práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere veriteľmi podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktorí nie sú úverovými inštitúciami, ale Národná banka Slovenska nad nimi vykonáva dohľad a ktoré vykonávajú činnosti spravovania úveru pre úvery poskytované spotrebiteľom v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti. Tieto osoby sú oprávnené vykonávať činnosti spravovania úveru v rozsahu svojho povolenia pri splnení dodatočných podmienok, stanovených v zákone č. 129/2010 Z.
Odsek 3 upravuje, že aj napriek tomu, že subjekty podľa § 1 ods. 2 písm.
Odsek 4 je transpozíciou čl. 2 ods. 2 až 4 smernice NPL. Obsahuje negatívne vymedzenie pôsobnosti, teda oblasti, ktorých sa návrh zákona nedotýka.
Návrhom zákona nie sú dotknuté ustanovenia upravujúce právne vzťahy v oblasti zmluvného práva a zásady občianskeho práva, ktoré možno aplikovať na prevod práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo prevod samotnej zmluvy o úvere. Aj napriek osobitnej právnej úprave, ktorou je návrh zákona, sa naďalej plne uplatňujú práva v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa a práva dlžníka v rozsahu, v akom ich priznávajú napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v platnom znení, § 52 až 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 568/2007 Z. z., zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo pripravovaný nový zákon o ochrane spotrebiteľa.
Správcovia úverov a nákupcovia úverov by vždy mali konať v dobrej viere, zaobchádzať spravodlivo s dlžníkmi a rešpektovať ich súkromie.
Ustanovenie paragrafu 2 je transpozíciou čl.
Pri spracúvaní osobných údajov je dôležité dodržiavať platné právne predpisy, najmä Nariadenie GDPR. Prevádzkovatelia, ako napríklad notárske úrady, majú povinnosti informovať dotknuté osoby o spracúvaní ich osobných údajov, o ich právach a o účeloch spracúvania.
Dotknuté osoby majú právo:
Osobné údaje sa spracúvajú na rôzne účely, napríklad:
Priestory môžu byť monitorované kamerovým systémom so záznamom za účelom ochrany zdravia, majetku a zabezpečenia bezpečnosti.
Webové stránky používajú súbory cookie na sledovanie aktivity používateľov a na zhromažďovanie informácií o tom, ako stránku používate.
tags: #generalne #plnomocenstvo #konecny #uzivatel #vyhod #definicia