Všeobecné plnomocenstvo: Obsah, platnosť a použitie

Splnomocnenie, známe aj ako plnomocenstvo alebo plná moc, je právny dokument, ktorý oprávňuje jednu osobu (splnomocnenca) konať v mene inej osoby (splnomocniteľa) v špecifikovaných záležitostiach. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o všeobecnom plnomocenstve, jeho obsahu, platnosti, použitiu a právnej úprave na Slovensku.

Čo je to splnomocnenie?

Splnomocnenie je listina, ktorá preukazuje, že medzi splnomocniteľom (osobou, ktorá splnomocnenie dáva) a splnomocnencom (osobou, ktorá je na základe splnomocnenia oprávnená konať) bola uzatvorená dohoda o zastúpení. Predstavuje vyjadrenie súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho v rámci uvedenej záležitosti konať v jeho mene.

Kto môže byť splnomocnencom?

Pri právnych úkonoch sa možno dať zastúpiť tak fyzickou, ako aj právnickou osobou. Osoba, ktorej splnomocniteľ udeľuje plnomocenstvo, musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, nestačí, aby mala spôsobilosť na právne úkony obmedzenú. Ak bolo splnomocnenie udelené právnickej osobe, právo konať za splnomocniteľa vznikne štatutárnemu orgánu právnickej osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí za daným účelom plnomocenstvo.

Viacerí splnomocnenci

Splnomocniť možno aj niekoľkých splnomocnencov spoločne. Ak v splnomocnení udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne. V danom prípade je však potrebné brať ohľad na niektoré špecifiká súdneho, trestného, správneho či iného konania, na účely ktorého bolo splnomocnenie viacerým splnomocnencom udelené. V danom prípade totiž platí, že úkon jedného splnomocnenca, napríklad pri nahliadnutí do spisu, postačí na to, aby boli zachované zákonné práva zastúpeného. Pritom ostatní splnomocnenci sa predmetného úkonu (napríklad nahliadnutia do spisu) nemusia zúčastniť. Taktiež pre splnomocnencov platí, že sú povinní spoločne postupovať a zastupovať záujmy splnomocneného tak, aby smerovali v jeho prospech jednotne. Uvedené sa uplatňuje najmä v prípade právneho zastúpenia.

Forma splnomocnenia

Občiansky zákonník upravuje, že ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa aj plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Je však dôvodné, na preukázanie existencie splnomocnenia, aby toto bolo realizované v zásade v písomnej forme.

Prečítajte si tiež: Generálne Ospravedlnenie v Kontexte Bankrotu

Obsah splnomocnenia

Splnomocnenie by malo obsahovať nasledovné údaje:

1. Identifikačné údaje oboch strán - splnomocniteľa a splnomocnenca v rozsahu základných osobných údajov, ako meno, priezvisko, dátum narodenia prípadne IČO, adresa bydliska resp. sídla.
   • Údaje o splnomocniteľovi: Meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu.
   • Údaje o splnomocnencovi: Obdobne ako pri splnomocniteľovi - meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa.
2. Predmet splnomocnenia - na aký úkon resp. úkony splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca.
   • Predmet a rozsah splnomocnenia: Presne vymedzené úkony, ktoré môže splnomocnenec vykonávať (napr. podpisovanie zmlúv, zastupovanie na úradoch, správa účtu).
3. Rozsah splnomocnenia
4. Súhlas splnomocnenca s udelením plnej moci
5. Osobitné údaje: V určitých prípadoch, keď osobitný zákon kladie veľký dôraz na formu právneho úkonu, sa odporúčajú aj ďalšie údaje.

Vzor splnomocnenia

Jednoduchý vzor plnej moci:

Ja, dolu podpísaný Jozef Mrkva, trvale bytom ……, nar………., r.č…………. (splnomocniteľ)

dávam týmto plnú moc, aby ma p.Peter Kapusta, trvale bytom ……… , nar………., r.č.

Splnomocnenec je oprávnený v mojom mene podpisovať listiny, podávať vysvetlenia, činiť vyhlásenia rôzneho druhu voči fyzickým osobám, právnickým osobám, orgánom štátnej správy a samosprávy, ako aj voči peňažným ústavom. Taktiež je oprávnený preberať peňažné i nepeňažné poštové zásielky, doporučené listové zásielky adresované mojej osobe, zásielky do vlastných rúk, ako aj iné zásielky na finančné prostriedky doručované šekmi poštou. Som si vedomý/á, že v zmysle obsahu tejto generálnej plnej moci je splnomocnenec oprávnený vykonať akýkoľvek právny úkon, ktorý nie je v rozpore s právnym poriadkom.

Prečítajte si tiež: Generálne plnomocenstvo a mandátna zmluva

Toto plnomocenstvo je platné od 15.02.2026 do .

Overenie splnomocnenia

Požiadavka na overenie splnomocnenia závisí od konkrétneho prípadu a od požiadaviek zákona, inštitúcie alebo osoby, ktorej má byť splnomocnenie predložené. Upozorňujeme, že sa overuje len podpis splnomocniteľa.

• Notár: Notár je oprávnený overiť podpis na splnomocnení. Podpis môže overiť priamo notár alebo notárom poverený pracovník. Osvedčenie jedného podpisu u notára stojí 4,80 eur s DPH.
• Matrika: Matrika môže overiť podpis na splnomocnení, ak je splnomocniteľ fyzická osoba. Vzor tohto splnomocnenia nájdete na oficiálnej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Splnomocnenie na preberanie pošty

Splnomocnenie na preberanie pošty najjednoduchšie vybavíte, keď pôjdete spolu so splnomocnencom na ktorúkoľvek pobočku pošty a požiadate pracovníka pošty o tlačivo, ktoré vyplníte a podpíšete. Vami splnomocnená osoba dostane vlastný preukaz splnomocnenca, ktorý predloží pri preberaní zásielok na pošte. Ak žiadate o zriadenie služby splnomocnenie prostredníctvom elektronickej žiadosti, je potrebné mať vytvorený zákaznícky účet - Pošta ID. Ak zatiaľ nemáte overenú elektronickú identitu, budete musieť navštíviť poštu a nechať si ju tam overiť.

Splnomocnenie na nakladanie s bežným účtom

Splnomocniť inú osobu môžete aj na nakladanie s vaším bežným účtom v banke. Splnomocnená osoba takto môže napríklad uskutočniť hotovostný výber, zriadiť trvalý príkaz či zrušiť súhlas s inkasom.

Druhy splnomocnení

Ak potrebuje splnomocniteľ, aby jeho splnomocnenie oprávňovalo splnomocnenca na zastupovanie vo všetkých prípadoch, udeľuje sa takzvaná generálna plná moc. Tá umožňuje zastúpenie v rôznych záležitostiach, ktoré sú však v generálnej plnej moci tiež obvykle uvedené príkladom. Generálne splnomocnenie je tak splnomocnením na všetky právne úkony.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o splnomocnení

Hlavným rozdielom medzi obyčajnou plnou mocou a generálnou je skutočnosť, že generálna plná moc nie je obvykle obmedzená časovo a vzťahuje sa na všetky právne úkony súvisiace s danou záležitosťou či inštitúciou. V oboch prípadoch platí, že splnomocnenie musí byť notársky overené.

Splnomocnenie v prípade zastupovania pred súdom

Ak sa ocitnete v situácií, že budete účastníkom súdneho konania, môžete sa dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolíte. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu. Toto pravidlo však neplatí, ak ide o zastúpenie advokátom. Účastník sa teda môže nechať zastupovať aj viacerými zvolenými advokátmi.

Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.

Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Avšak pozor - tento zástupca môže konať jedine osobne. Súd rozhodne, že takéto zastúpenie nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne.

Kedy vás nemožno zastupovať?

• vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka
• vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch
• v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou
• v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže
• v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo
• v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov
• v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva
• v konaní s cudzím prvkom
• vo veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a v konaní podľa Exekučného poriadku

Zánik plnomocenstva

Zákon pozná štyri prípady, keď plnomocenstvo zaniká:

• vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
• ak ho splnomocniteľ odvolal,
• ak ho vypovedal splnomocnenec,
• ak splnomocnenec zomrie.

Podľa zákona sa splnomocniteľ nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Kým odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. V prípade vypovedania splnomocnenia splnomocnencom alebo smrti splnomocniteľa zostáva splnomocnenec povinný urobiť všetky úkony, ktoré neznesú odklad tak, aby splnomocniteľ alebo jeho nástupca neutrpeli na svojich právach žiadnu ujmu.

Prekročenie oprávnenia vyplývajúceho z plnomocenstva

Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce zo splnomocnenia, je splnomocniteľ takým úkonom viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Všeobecne platí, že splnomocniteľ prekročenie schválil, pokiaľ svoj nesúhlas s postupom splnomocnenca bez zbytočného odkladu neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal.

Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, okrem prípadu že by ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by za Vás niekto konal bez toho, aby ste ho splnomocnili, ale nakoniec zvážite, že kroky ním podniknuté sú vo Váš prospech a akceptujete ich, bude sa mať za to, že ste danú osobu splnomocnili od počiatku, t.j. ešte predtým, ako Vás začal zastupovať.

Pokiaľ by však splnomocniteľ neschválil prekročenie splnomocnenia alebo konanie bez plnomocenstva, vznikne osobe, s ktorou sa konalo a ktorá bola v dobrej viere, že splnomocnenie existuje, nárok:

a) požadovať od splnomocnenca buď splnenie záväzku, alebo

b) náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

Iná situácia nastane, ak osoba, s ktorou splnomocnenec koná, vie, že nebol splnomocnený. V danom prípade jej nárok na splnenie záväzku alebo náhradu škody nevznikne.

Osobitné prípady splnomocnenia

Splnomocnenie udelené advokátovi

Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Uvedené sa spravidla v splnomocnení priamo uvádza.

V niektorých osobitných druhoch konaní je zastúpenie advokátom zákonnou podmienkou. Povinné zastúpenie advokátom sa vyžaduje najmä v:

a) v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou,

b) v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže,

c) v sporoch z nekalého súťažného konania,

d) v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a

e) v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva,

f) dovolacom konaní,

g) v správnom súdnom konaní, pokiaľ ide o žalobcu, ktorý sám alebo jeho zamestnanec či člen nemá právnické vzdelanie druhého stupňa.

Splnomocnenie pre daňové účely

Daňový subjekt môže mať u toho istého správcu dane aj viacerých zástupcov - ale v rôznych veciach. To znamená, že rozsah plnomocenstiev sa nesmie prekrývať. Jeden zástupca môže byť splnomocnený napr.

Príklad:

• Príklad č. 1: Daňový subjekt ABC, s.r.o. v zastúpení konateľa spoločnosti Jána Mrkvičku doručil správcovi dane plnomocenstvo, ktoré udelil pánovi Jozefovi Novákovi. Plná moc nebola overená notárom.
• Príklad č. 2: Daňový subjekt spoločnosť FGH, s.r.o. doručila správcovi dane plnomocenstvo, ktoré udelila pánovi Jozefovi Dobrému. Plnomocenstvo udeľuje spoločnosť FGH, s.r.o., zastúpená konateľom spoločnosti (nie spoločnosť) pánovi Jozefovi Dobrému.

Generálne plnomocenstvo právnickou osobou a názor Ústavného súdu SR

Generálne plnomocenstvo je bežnou súčasťou obchodného styku právnických osôb. Splnomocniteľ ním splnomocňuje zástupcu na zastupovanie splnomocniteľa pri všetkých právnych úkonoch. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je generálne plnomocenstvo udelené právnickou osobou absolútne neplatný právny úkon pre jeho rozpor s ustanovením § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Dotknutá veta Rozhodnutia Ústavného súdu znie nasledovne: „…ak by sa predmetné splnomocnenie malo interpretovať tak, že je udelené spoločnosťou a v rozsahu oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých veciach, ústavný súd považuje za potrebné ako obiter dictum vysloviť názor, že by šlo o právny úkon absolútne neplatný podľa (§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože zo zákona (§ 20 ods.

Ústavný súd vidí jedinú prekážku v predmetnom ustanovení § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. v spôsobe zákonného riešenia konania právnických osôb.

Udelenie plnomocenstva predstavuje právny úkon, preto sa treba v prvom rade pozastaviť pri právnej úprave upravujúcej spôsobilosť na právne úkony vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám. Občiansky zákonník priznáva spôsobilosť na právne úkony ako fyzickým, tak aj právnickým osobám. Zároveň však z predmetných ustanovení vyplýva, že ich spôsobilosť na právne úkony nie je neobmedzená.

Fyzické osoby môžu konať buď na základe vlastných právnych úkonov (t.j. osobne) alebo v zastúpení. Zákon tak rozlišuje medzi osobným konaním fyzickej osoby a konaním fyzickej osoby v zastúpení. Keďže právnická osoba nemôže v pravom slova zmysle nadobúdať práva a povinnosti vlastnými právnymi úkonmi, zákon vytvoril osobitnú konštrukciu konania menom právnickej osoby, ktorá je založená na tzv. fikčnej teórii. Táto teória sa pretavila do zákonných ustanovení tým spôsobom, že kým konanie štatutárneho orgánu právnickej osoby je konaním v mene právnickej osoby, t.j. vlastným priamym konaním právnickej osoby (prostredníctvom orgánu tvoriaceho jej integrálnu súčasť), tak konanie ostatných osôb je považované za konanie „za právnickú osobu“, t.j. konaním v zastúpení.

Ako vo vzťahu k fyzickej, tak vo vzťahu k právnickej osobe diferencuje zákon medzi zákonným a zmluvným zastúpením. Na rozdiel od vyššie uvedenej úpravy spôsobilosti na právne úkony, osobného konania a zákonného zastúpenia právnických osôb, majú preto fyzické a právnické osoby v otázke zmluvného zastúpenia v zásade spoločnú (jednotnú) právnu úpravu.

Ústavný súd v rámci svojej argumentácie prijíma na základe znenia ustanovenia § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka závery bez toho, aby sa vysporiadal s dikcou ostatných súvisiacich ustanovení právnych predpisov. Ustanovenie, ktorým Ústavný súd argumentuje, nevraví nič o možnosti zastúpenia právnickej osoby na základe plnomocenstva.

Zákonné konanie menom právnickej osoby vo všetkých jej veciach (t.j. v posudzovanom prípade konanie štatutárneho orgánu) možno prirovnať k osobnému konaniu fyzickej osoby. Aj napriek tomu, že fyzická osoba koná vo všetkých veciach sama, nie je vylúčené, aby sa dala v zmysle ustanovenia § 31 Občianskeho zákonníka vo všetkých veciach zastúpiť inou osobou. Ustanovenie § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak nie je v rozpore s ustanovením § 31 Občianskeho zákonníka; predstavuje jeho doplnenie o iný právny inštitút - inštitút zastúpenia.

Je tak nutné dospieť k záveru, že v otázke zastúpenia na základe plnomocenstva je právna úprava vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám úplne rovnaká. To znamená, že ako fyzické, tak i právnické osoby, môžu konať buď osobne alebo sa môžu dať zastúpiť zástupcom, a to všetkých veciach.

Právna úprava plnomocenstva

Zastúpenie na základe splnomocnenia je právne upravené v § 31 - 33b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

tags: #generalne #plnomocenstvo #obsah