Geografické mapy a kataster: Definícia a význam

Geografické mapy a kataster sú dva úzko prepojené pojmy, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v správe územia, evidencii nehnuteľností a plánovaní. Tento článok sa zameriava na definície, typy a význam geografických máp a katastra, s dôrazom na ich využitie v Slovenskej republike.

Definícia mapy

Mapa je konvenčný, znakový, spravidla zmenšený a generalizovaný obraz Zeme, kozmu, kozmických telies a ich častí v rovine alebo na sférickom povrchu (glóbus, guľový segment) zakladajúci sa na voľných (schematických) alebo matematicky definovaných vzťahoch (kartografických zobrazeniach), vyjadrujúci polohu, stav, vzťahy a charakteristiky rôznych prírodných, sociálno-ekonomických a technických objektov a javov (STN 73 0401).

Definície mapy sú rôzne v rôznych krajinách a závisia od toho, akú tradíciu a miesto majú v spoločnosti a v akom období (na akom stupni poznania) boli sformulované. Mapa je symbolický (znakový) obraz geografickej reality zobrazujúci vybrané javy a charakteristiky: je výsledkom tvorivého úsilia autora, ktorý urobil výber; je určená na také používanie, pri ktorom priestorové relácie majú primárnu dôležitosť (ICA News, 1998).

Dôležitý logický záver z definície mapy: mapou nie je kozmická alebo letecká snímka, vyhotovená v určitom známom kartografickom zobrazení a v určitej mierke - ak nepoužíva mapové vyjadrovacie prostriedky. Naopak, aj mapovú schému možno považovať za mapu (mapové vyjadrenie), ak používa mapové znaky napr. vrstevnice, hranice, komunikácie a ďalšie znaky vysvetlené vo vysvetlivkách. Za mapu sa považujú aj vymyslené tzv.

Faktory ovplyvňujúce presnosť mapy

Na presnosť mapy, t. j. na správnosť polohy všetkých jej bodov (vrátane lokalizácie mapových znakov) vplýva okrem mierky aj kvalita zdrojových dát, zostavovateľsko-konštrukčných postupov, grafických programov a viacero ďalších faktorov.

Prečítajte si tiež: Kreativita a myšlienkové mapy

• presnosť digitalizácie
• stabilita podložky mapy vyplývajúca zo zrážky materiálu
• výpočtová presnosť

Mierka mapy, presnosť mapy, kartografická generalizácia a viacero ďalších faktorov určujú rozlišovaciu úroveň mapy. Rozlišovacia úroveň mapy je rozhranie, ktoré určuje, aké (resp. aj ktoré) najmenšie objekty a areály (plochy) s akou presnosťou sa zobrazia v mape. Čím je mierka mapy väčšia, tým je aj jej rozlíšenie objektov väčšie.

Typy máp

Mapy môžeme rozdeliť podľa rôznych kritérií:

• mapy v kartografickom zobrazení: azimutálnom, kužeľovom, valcovom…, resp. v projekcii perspektívnej, axonometrickej a pod.
• mapy so špeciálnou podmienkou: anamorfné mapy.

Mapy veľkých mierok (1:5000, 1:2000 a 1:1000) sú vymenované priamo vo Vyhláške č. 178 Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (1996). Mapy stredných a malých mierok sú vymenované v Katalógu máp - Štátne mapové diela (1993).

Katastrálne mapy

Katastrálna mapa je dôležitým nástrojom pri riešení právnych, stavebných a environmentálnych otázok týkajúcich sa nehnuteľností. Katastrálna mapa je oficiálny dokument, ktorý zobrazuje rozdelenie pozemkov v určitej oblasti. Katastrálne mapy vznikli, aby poskytovali presný prehľad o vlastníctve a hraniciach pozemkov, čím uľahčili správu nehnuteľností a vyberanie daní.

História katastrálnych máp

Katastrálne mapy majú bohatú históriu, ktorá siaha do 19. storočia. Prvé podrobné mapy vznikli počas Františkánskeho katastra (1817 - 1861) v rakúskej monarchii, pričom sa používala tzv. metóda meračského stola. Vektorové katastrálne mapy číselné, ktoré sa začali vytvárať od roku 1927, sú presné vďaka použitiu súradnicového systému S-JTSK a číselných metód. Tieto mapy umožňujú obnovu bez straty presnosti a ich polohová presnosť je exaktne definovaná. Napriek možným drobným chybám v meraniach, ktoré neovplyvňujú výmery, tieto mapy spĺňajú súčasné požiadavky na evidenciu nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Zlepšite svoje myslenie s mentálnymi mapami

Typy katastrálnych máp

Existujú dva hlavné typy katastrálnych máp: číselné a nečíselné. Tieto mapy sa líšia nielen spôsobom, ako sú vytvorené, ale aj ich presnosťou a účelom. V súčasnej dobe sú už všetky katastrálne mapy spravované v digitálnej vektorovej forme, preto môžeme hovoriť aj o vektorových katastrálnych mapách.

Vektorové katastrálne mapy nečíselné

Tieto mapy sú síce v súčasnosti spravované v digitálnej forme, ale ich história siaha až do 19. storočia, do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Ich názov vyplýva z použitej metódy merania. Bola tu totiž používaná najmä tzv. metóda meračského stola. Táto metóda je nečíselná, čo znamená, že z merania sa nezachovali žiadne merané veličiny, ako napríklad uhly a dĺžky, ani súradnice jednotlivých bodov v mape. Keďže sa nezachovali žiadne číselné údaje, mapu v prípade poškodenia alebo zničenia nebolo možné obnoviť.

Polohová presnosť týchto máp je otázna. Mapy sa síce vyhotovovali v určitom súradnicovom systéme, avšak neexistovala žiadna kontrola absolútnej presnosti pri meraní. Podľa vtedajších inštrukcií sa kontrolovala iba relatívna presnosť bodov medzi sebou navzájom pomocou odmerania dĺžok v teréne a ich porovnania s dĺžkami odsunutými z mapy. Tieto mapy boli neskôr naskenované, transformované do súčasného súradnicového systému S-JTSK a prepracované do vektorovej podoby, akú poznáme dnes. Problémom je aj samotná transformácia medzi historickými súradnicovými systémami a súčasným systémom S-JTSK. Ak teda uvážime všetky vplyvy, môžeme odhadnúť presnosť bodov v týchto mapách na úrovni 2 až 5 m. Táto presnosť dnes nevyhovuje požiadavkám na evidovanie nehnuteľností a v blízkej budúcnosti bude musieť byť v týchto katastrálnych územiach vykonané nové katastrálne mapovanie. Z tohto dôvodu nemusia ani rozmery pozemkov v mape zodpovedať stavu v teréne a môžu sa líšiť aj o niekoľko metrov.

Problémom v týchto mapách je aj presnosť určenia výmer. V minulosti sa totiž výmery neurčovali analytickým výpočtom zo súradníc bodov, ako je tomu dnes, ale boli určované iba grafickým spôsobom z originálu mapy. Pri určovaní výmer sa v skoršom období parcely iba rozdelili na menšie jednoduché geometrické útvary (trojuholníky, lichobežníky) a ich miery boli odsunuté jednoduchými pomôckami. V neskoršom období už sa používali aj špeciálne pomôcky na určovanie výmer, ako napríklad planimetre. Keďže nebol tento výpočet príliš presný, výmery určené dnešným meraním v teréne sa môžu líšiť od výmer zapísaných na listoch vlastníctva. V prípade väčších parciel môže byť tento rozdiel aj na úrovni niekoľkých stoviek m2. Pri nečíselných mapách sú vždy zhromaždené aj novšie výsledky číselných meraní, ktoré boli vykonané v rámci tvorby geometrických plánov a parcely sú v nich určené s vysokou presnosťou, ale tieto sú dostupné iba pre geodetov, ktorí majú prístup do katastrálnej dokumentácie.

Vektorové katastrálne mapy číselné

Tieto mapy už boli vyhotovené v súčasnom súradnicovom systéme S-JTSK a pri meraní boli použité číselné metódy, čo znamená, že sa zachovali buď priamo merané veličiny (uhly, dĺžky), alebo aj súradnice jednotlivých bodov. Mapu je teda možné kedykoľvek obnoviť bez akejkoľvek straty presnosti. Taktiež aj pri prepracovaní pôvodných papierových máp do digitálnej formy nedošlo k žiadnej strate presnosti, keďže boli známe súradnice jednotlivých bodov. Všeobecne môžeme povedať, že tieto mapy spĺňajú súčasné požiadavky na evidovanie nehnuteľností. V niektorých mapách sa síce môžu vyskytnúť určité chyby, ktoré vznikli pri pôvodnom meraní, ale tieto chyby majú väčšinou charakter systematického posunu, teda rozmery ani výmery pozemkov tým nie sú ovplyvnené.

Prečítajte si tiež: Praktické aplikácie myšlienkových máp

Informácie o druhu katastrálnej mapy v jednotlivých katastrálnych územiach sú verejne dostupné pomocou aplikácie „miniGIS“. Táto aplikácia je však primárne určená pre geodetov a bežný človek jej pravdepodobne nebude rozumieť.

Ako získať prístup ku katastrálnym mapám

Pre získanie informácií o katastrálnych mapách môžete využiť online platformy, ktoré poskytujú prístup k ich digitálnym verziám.

• Online portály: Existujú webové stránky, ako je Mapový klient ZBGIS - zbgis.skgeodesy.sk kde je možné získať prístup k digitálnym verziám katastrálnych máp.
• Katastrálny úrad: Najjednoduchší spôsob je obrátiť sa na miestny katastrálny úrad.
• Geodet: Ďalšou možnosťou je obrátiť sa na geodetickú firmu, ako je Geo-group.

Online mapy sú pravidelne aktualizované. Stačí pár klikov na získanie informácií. Mapa je rozdelená na rôzne tematické časti alebo „vrstvy“, z ktorých každá poskytuje iný typ informácií. To umožňuje užívateľom zobrazovať a analyzovať údaje na základe ich konkrétnych potrieb.

Využitie katastrálnych máp

Katastrálne mapy sú neoddeliteľnou súčasťou evidencie nehnuteľností a majetku. Najčastejšie sa využívajú pri:

• kúpe alebo predaji nehnuteľností
• zápisoch vlastníckych práv a hypotékach
• stavebníctve a plánovaní

Elektronizácia katastra a online služby

Súčasná moderná doba informatizácie so sebou priniesla mnohé zmeny. Informácie dostupné takpovediac z obývačky sa týkajú aj nehnuteľností. ÚGKK SR prevádzkuje niekoľko portálov s garantovanou správnosťou a aktuálnosťou údajov.

Treba priznať, že kataster je dôležitým zdrojom informácií pre daňové úrady, obce, znalcov a najčastejšie pre kupujúcich. Ide o jeden z najväčších informačných systémov, ktorý je stále živý. Údaje expedované príslušnými Okresnými úradmi, katastrálnymi odbormi sú aktualizované týždenne.

Dostupné online aplikácie a portály

• CICA: V roku 2014 VÚGK predstavil oveľa pohodlnejšiu, používateľsky orientovanú, jednoduchú, prehľadnú a rýchlu webovú aplikáciu s názvom CICA. Údaje sú aktualizované na dennej báze.
• Portál ESKN: V rámci projektu ESKN „OPIS 1, Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb“ vznikol koncom roka 2015 Portál ESKN, ktorým tiež možno vyhľadávať a vizualizovať informácie súvisiace s nehnuteľnosťami.
• Mapový klient ZBGIS: Začiatkom roka 2017 bol prezentovaný nový jednoduchý spôsob určený na prehliadanie a vyhľadávanie údajov cez katastrálnu mapu s názvom Mapový klient ZBGIS. Táto webová mapová aplikácia slúži na interaktívnu prácu s údajmi ZBGIS, digitálnymi údajmi katastra nehnuteľností, registrom adries, registrom pôdy LPIS, referenčnými geodetickými bodmi, rastrovými mapami z archívu, ako aj s digitálnym modelom reliéfu, ortofotosnímkami a geografickými názvami.
• 3D Kataster: Ďalšou zaujímavou témou je 3D Kataster, ktorý je založený na triedach objektov ZBGIS reprezentovaných v 3D pohľade. Rastrové údaje sú získané z laserového skenovania.

Voľne dostupné webové mapové služby ÚGKK sú pripojiteľné aj do CAD a GIS desktopových aplikácií, akými sú Microstation V8i, ArcGIS alebo QGIS.

Geoinformatika a katastrálne dáta

Geoinformatika je relatívne nová interdisciplinárna vedná oblasť, ktorá vznikla na rozhraní záujmov geografie, kartografie, informatiky, matematiky, geodézie a diaľkového prieskumu Zeme. Väčšinou je chápaná ako špeciálny prípad informačného systému, ktorý pracuje s priestorovými informáciami.

Súčasťou katastrálneho operátu je súbor popisných (SPI) a súbor grafických informácii (SGI). Údaje sú súčasťou informačného systému geodézie, kartografie a katastra a súčasne informačného systému verejnej správy. Sú spravované na centrálnej úrovni formou centrálnych databáz.

GIS umožňuje prácu aj s rastrovými dátami. Ďalej sa dá GIS použiť na priestorové analýzy, georeferencovanie súborov, export do rozličných formátov (XLS a podobne) tvorbu zložitejších grafických výstupov, vektorizáciu a mnohé iné.

Dostupnosť a otvorené dáta

Na údaje katastra sa nevzťahuje všeobecný predpis o sprístupňovaní a zverejňovaní podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/2000 Z.z. Bezplatné hromadné sťahovanie údajov je možné, ale len pre samosprávne orgány, starostov, primátorov, županov a ich pracovníkov a to cez stránku om.skgeodesy.sk. Pre ostatné fyzické a právnické osoby sú produkty a služby k dispozícií za poplatok.

Elektronizácia služieb katastra viditeľne napreduje a služby sa skvalitňujú. Hlavným cieľom je prepojiť elektronický kataster s ďalšími elektronickými registrami iných rezortov a postupne zvyšovať komfort pre občanov, aby nemuseli osobne navštevovať žiadne úrady ani opakovane dokladovať svoju totožnosť.

Kartografia

kartografia [gr.] - vedný odbor zaoberajúci sa prostredníctvom kartografických diel (mapa, atlas, glóbus a i.) zobrazením Zeme, kozmu, kozmických telies a ich častí, ako aj objektov a javov nachádzajúcich sa na nich alebo vzťahujúcich sa na ne a s tým súvisiacim výskumom, zberom a systematizáciou poznatkov; podľa definície Medzinárodnej kartografickej asociácie disciplína zaoberajúca sa tvorbou, vyhotovovaním, šírením a štúdiom máp.

Delenie kartografie

Rozlišuje sa teoretická kartografia, ktorá sa zaoberá teoretickými a metodickými problémami súvisiacimi s tvorbou máp (kartografická generalizácia, matematická kartografia, metódy kartografického vyjadrovania, kartografické modelovanie, metakartografia), jej súčasťami sú aj dejiny kartografie a teória didaktiky kartografie; inžinierska (vedecko-technická) kartografia, ktorá sa zaoberá dotvorením a aplikáciou vedeckých poznatkov v tvorbe máp (projektovanie a konštrukcia kartografických zobrazení, zostavovanie a dokumentácia máp, redigovanie a hodnotenie máp), a praktická (aplikovaná) kartografia, ktorá sa zaoberá praktickými postupmi pri tvorbe a spracúvaní máp.

Z hľadiska zamerania sa kartografia delí na všeobecnú kartografiu (učebný predmet, v ktorom sú obsiahnuté základy kartografie), topografickú kartografiu, ktorá sa zaoberá tvorbou topografických (všeobecnogeografických) máp prevažne stredných mierok, a tematickú kartografiu, ktorá sa zaoberá tvorbou tematických máp (máp s tematikou archeológie, astronómie, botaniky, geografie ap.), ďalej na geodetickú kartografiu, ktorá sa zaoberá vyhotovovaním máp spravidla veľkých a stredných mierok, pričom využíva metódy zberu dát (priame meranie v teréne, letecká fotogrametria), geografickú kartografiu, ktorá sa zaoberá tvorbou geografických máp (význam 2 a 3), matematickú kartografiu, ktorá sa zaoberá teóriou a konštrukciou kartografických zobrazení, ich klasifikáciou a skresleniami, vojenskú kartografiu, ktorá sa zaoberá spracúvaním a využívaním vojenských máp ako kartografických modelov územia, t. j.

Kartografia úzko súvisí s geodéziou, topografiou, geografiou a astronómiou, využíva poznatky a výsledky diaľkového prieskumu Zeme a geografického informačného systému. V minulosti využívala klasické metódy a nástroje tvorby a spracovania máp, ako sú kreslenie a rytie originálov máp pomocou kresliacich rezných nástrojov a rydiel rôznej dimenzie podľa znakového kľúča jednotlivých máp. Na konci 20. stor. sa pri tvorbe, spracovaní a využívaní máp začali vo veľkej miere používať počítačové technológie, preto sa v súčasnosti hovorí aj o počítačovej (digitálnej) kartografii ako protiklade ku klasickej (analógovej) kartografii.

História kartografie

Vznik a vývoj mapového prejavu sa začal už v prehistorickom období (asi 25. - 5. tisícročie pred n. l.) súčasne so vznikom a s vývojom výtvarného prejavu človeka (paleolitické výtvarné umenie). Dokladom úsilia znázorniť dôležité črty krajiny v pôdoryse alebo kombináciou pôdorysu a bokorysu sú o. i. nálezy mapových motívov vyrytých na mamutích kloch, napr. Pavlovská mapa z obdobia pavlovien (mladší paleolit) objavená v nálezisku Pavlov (neďaleko Mikulova) v Pavlovských vrchoch v Česku a Mežyričská mapa z náleziska Mežyrič (mladší paleolit) pri meste Kaniv (Čerkaská oblasť) na Ukrajine. Za mapový prejav z obdobia neolitu je považovaná nástenná maľba zo sídliska Çatal Hüyük v centrálnej Anatólii znázorňujúca túto lokalitu (pôdorys s domami a erupciou sopky v pozadí, okolo 6200 pred n. l.).

Obdobie starovekých mezopotámskych kultúr (sumerskej, obejdskej, uruckej, asýrskej a babylonskej; 4. tisícročie pred n. l. - 6. stor. pred n. l.), starovekej egyptskej (4. tisícročie pred n. l. - 1. stor. pred n. l.) a čínskej kultúry (3. tisícročie pred n. l. - 3. stor. n. l.) je charakteristické tvorbou mapových prejavov na hlinených tabuľkách, kameni, keramických platničkách a neskôr aj na papyruse, ako aj vyššou presnosťou a prechodom od zobrazenia menších lokalít (plány miest, napr. plán mezopotámskeho mesta Nippur na hlinenej tabuľke, 2. tisícročie pred n. l., dnes v zbierkach univerzity v Jene) k zobrazeniu väčších celkov, ktoré už nemožno obsiahnuť jedným pohľadom, vrátane prvých vyjadrení predstáv o celom svete (napr. plochý zemský kotúč obklopený vodou na babylonskej mape sveta, hlinená tabuľka, okolo 600 pred n.

Antické obdobie (8. stor. pred n. l. - 5. stor. n. l.) sa vyznačuje tvorbou máp ako osobitných súčastí slovných geografických opisov vtedy známeho sveta, prvú známu mapu sveta zostrojil Anaximandros z Miléta (6. stor. pred n. l.), ďalšie Eratosthenés z Kyrény, Strabón, K. Ptolemaios a i. Boli uskutočnené prvé merania veľkosti Zeme, jej povrch sa začal deliť na 360°, vznikli prvé kartografické zobrazenia (K. Ptolemaios), objavili sa prvé abstraktné prvky na mape (rovnobežky a poludníky, zatiaľ nerovnoľahlé), vznikla prvá príručka geografie so súborom máp. Na mapách bol zobrazovaný len dovtedy známy svet spočiatku v okolí Stredozemného mora, neskôr siahal v západových. smere od Kanárskych ostrovov až po Čínu a v severojuž. smere od Škandinávie po pramene Nílu. Ustálil sa pôdorysný princíp zobrazovania s elementmi perspektívy pri zobrazovaní pohorí.

Obdobie 6. stor. - 1. pol. 15. stor. sa v dejinách kartografie považuje za úpadkové. Nenadviazalo sa v ňom na antické poznatky a mapy sa nevyhotovovali na matematickom základe (napr. Beatus z Liébany, Izidor zo Sevilly a i. cirkevní autori zobrazovali Zem v tvare kruhovej alebo oválnej dosky, ktorej stredom je Jeruzalem, takzvané O-T mapy), a to dokonca ani v arabskej kartografii, ktorá sa rozvíjala v rámci geografie v období rozkvetu arabskej vedy na území Arabskej ríše; k najvýznamnejším arabským kartografom patrili al-Bírúní a al-Idrísí, tvorbou máp sa zaoberal aj matematik al-Chvárizmí. Postupne sa však zväčšovali rozmery zobrazovaného sveta a zvyšovala sa aj podrobnosť obsahu máp. Druhy máp sa rozšírili o portolánové (kompasové) mapy (14. - 16.

V období rozvoja moreplavby a zámorských objavov (2. pol. 15. stor. - koniec 18. stor.) nastal aj s tým súvisiaci rozvoj kartografie. Rozmach zaznamenala tvorba glóbusov, 1492 vytvoril glóbus M. Behaim (najstarší dodnes zachovaný glóbus), 1493 vznikol Laonský glóbus (pozlátený medený glóbus s priemerom 17 cm, s vyrytými kontinentmi, ostrovmi, poludníkmi a rovnobežkami, nazvaný podľa mesta Laon vo Francúzsku, kde bol 1860 objavený), okolo 1510 vznikli Lenoxov (aj Huntov-Lenoxov glóbus, medený glóbus s priemerom 11,2 cm, nazvaný podľa amerického zberateľa Jamesa Lenoxa a R. M.

V 16. stor. sa začalo rozvíjať regionálne mapovanie i tlačenie máp technikou drevorytu a medirytu. V 16. a 17. stor. dochádzalo k rozkvetu kartografie v Nizozemsku (dnešné Holandsko), toto obdobie preto býva označované aj ako zlatý vek holandskej kartografie. Je spojené so zostavovaním a vydávaním máp v nových kartografických zobrazeniach, napr. 1536 G. Mercator vydal mapu sveta s novým zobrazením, ktorú neskôr zdokonalil (→ Mercatorovo zobrazenie), neskôr aj mapu Európy a atlas sveta v 3 zväzkoch, mapy zostavovali a vydávali aj A. Ortelius, Jodocus Hondius (1563, †1612), Gerard de Jode (1509, †1591) a i. Mimo Nizozemska nové kartografické zobrazenia navrhli 1466 - 82 nemecký kartograf, kozmograf a astrológ Donnus Nicolaus Germanus (asi 1420, †asi 1490), 1561 francúzsky kartograf, matematik a orientalista Guillaume Postel (1510, †1581), 1650 N.

Vynálezy nových geodetických prístrojov v 16. stor., napr. teodolitu (anglický astronóm a matematik Leonard Digges, asi 1515, asi †1559) a meračského stola (J. Praetorius), i objav a rozvoj nových geodetických metód v 17. stor., napr. triangulácie (W. Snell van Royen) a stupňových meraní na spresnenie rozmerov Zeme, umožnili rozvoj topografického mapovania v rôznych mierkach v 18. stor. i postupné zbližovanie kartografie s geodéziou. Vznikali i prvé tematické mapy, napr. Etzlaubova cestná mapa so zobrazením pútnických ciest zo str. Európy do Ríma (Romwegkarte, po 1492 - pred 1500) zostavená nemeckým kartografom, matematikom a astronómom Erhardom Etzlaubom (1462, †1532), cestná itinerárová mapa (1670) škótskeho kartografa Johna Ogilbyho (*1600, †1676), mapa magnetických odchýlok (1643) A. Kirchera, mapa magnetických odchýlok (1683), mapa magnetickej deklinácie (1701) a meteorologická mapa (1683) E. Halleyho, mineralogická mapa (1726) L. F.

V 2. pol. 17. stor. nastal rozkvet tvorby námorníckych máp a atlasov, námornícke atlasy vydali napr. 1666 holandský kartograf, rytec a kníhkupec Pieter Goos (1616, †1674) a 1681 holandský kartograf Johannes van Keulen (1664, †1715), vznikali i mapy novoobjavených území. V 18. stor. sa o. i. rozvíjala teoretická kartografia, vznikali nové kartografické zobrazenia, napr. C. F. Cassini de Thury skonštruoval 1746 kartografické zobrazenie použité pri zhotovovaní topografickej mapy Francúzska v mierke 1 : 86 400, na ktorej sa podieľali tri generácie rodiny Cassiniovcov (vychádzala 1750 - 1815), ďalšie skonštruovali J. H. Lambert, L. R. 1763 - 85 bolo uskutočnené prvé vojenské mapovanie habsburskej monarchie (po jeho ukončení sa na území neskoršieho Rakúsko-Uhorska uskutočnili ešte ďalšie tri vojenské mapovania: druhé vojenské mapovanie 1806 - 69, tretie 1869 - 87, štvrté sa začalo 1896 a 1919 bolo pre zánik Rakúsko-Uhorska ukončené; → vojenské mapovanie).

V 19. stor. pokračovalo vojenské, katastrálne a topografické mapovanie ďalších krajín Európy (Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, Rusko) i mapovanie amerického kontinentu. Nové kartografické zobrazenia skonštruovali C. F. Gauss (upravené Johannesom Heinrichom Louisom Krügerom, 1857, †1923, 1922 zavedené v Nemecku, neskôr aj v iných štátoch; → Gaussovo-Krügerovo zobrazenie), francúzsky matematik a kartograf Nicolas Auguste Tissot (1824, †1897), ktorý k rozvoju teórie kartografických zobrazení (matematickej kartografie) významne prispel navrhnutím elipsy skreslenia (Tissotova indikatrix), M. Eckert a i. Vznikli prvé tematické atlasy, napr. 1838 - 48 fyzický atlas nemeckého kartografa a geografa Heinricha (Karla Wilhelma) Berghausa (*1797, †1884), 1851 hospodárskoštatistický atlas európskej časti Ruska. R. 1891 sa v rámci medzinárodnej spolupráce začala tvorba Medzinárodnej mapy sveta v mierke 1 : 1 mil. a 1899 bol vydaný prvý národný atlas (Fínsko). Pri vydávaní máp sa uplatňovali nové tlačové techniky, napr.

Pre 20. stor. bola charakteristická intenzívna tvorba národných atlasov (1922 atlas Nórska, 1928 Egypta, 1935 Československa a i.), na ktorú neskôr nadviazalo vydávanie regionálnych atlasov (Francúzsko, Nemecko a i.) a atlasov veľkých miest (Paríž, Londýn, Berlín a i.). R. 1920 sa pri tlačení máp prvýkrát použila ofsetová tlač. Pri tvorbe máp sa začali používať výsledky pozemnej (terestrickej; 1910) a leteckej (1930) fotogrametrie. Vznikli prvé moderné teoretické práce v kartografii, napr. Náuka o mapách (Die Kartenwissenschaft, 2 zv., 1921 a 1925) od M. Eckerta, pokračovala tvorba topografických máp (pokryli už fakticky celý svet) a začala prevládať tvorba tematických máp (geologických, geografických, klimatických, meteorologických, pôdnych, botanických, demografických a i.) a komplexných tematických atlasov (klimatických, geologických, ekonomických, atlasov obyvateľstva, kultúry a i.). Po prvý raz sa v kartografii začalo s využívaním diaľkového prieskumu Zeme, globálnych systémov na určovanie polohy na Zemi, mechanizácie, automatizácie a komputerizácie tvorby a zverejňovania máp a atlasov. Kartografia sa stala všeobecne uznávanou technickou vednou disciplínou, ako aj učebným predmetom na univerzitách. V súčasnosti (začiatok 21. stor.) sa intenzívne rozvíja tvorba máp a atlasov z databáz geografických informačných systémov, tvorba a využívanie interaktívnych máp v počítačovom prostredí a na internete. R.

#

tags: #geografické #mapy #kataster #definícia