
Moderné technológie neustále prenikajú do našich životov, obklopujú nás počítačmi, smartfónmi a tabletmi. Tento neustály vývoj prináša otázky o vplyve technológií na naše myslenie. Stávame sa vďaka nim múdrejšími alebo hlúpneme? Táto diskusia sprevádza takmer každý nový vynález, od písma v starom Grécku až po súčasný internet.
Už Sokrates protestoval proti písmu, obávajúc sa, že ľudia nebudú musieť nič pamätať. Čas však ukázal, že rozšírenie písma viedlo k vzdelanostnému pokroku. Podobné obavy sa objavovali aj pri kníhtlači, písacích strojoch, telegrafoch a televízii. Dnes sa debata sústreďuje na vplyv počítačov a internetu.
Manfred Spitzer, nemecký psychiater, tvrdí, že používanie GPS vedie k atrofii mozgu, podobne ako auto spôsobuje atrofiu svalov. Vo svojej knihe Digitálna demencia uvádza výskumy, ktoré podľa neho dokazujú negatívne účinky technológií na kognitívne schopnosti, pamäť a medziľudskú komunikáciu. Ďalšie výskumy, na ktoré Spitzer poukazuje, preukazujú, že multitasking negatívne ovplyvňuje pozornosť a zvyšuje impulzivitu. Tiež tvrdí, že jednoduchá dostupnosť informácií na internete vedie k rýchlejšiemu zabúdaniu. Prieskum z USA z roku 2013 ukázal, že ľudia medzi 18-34 rokmi sú viac zabúdaví ako ľudia nad 55 rokov.
Nicholas Carr tvrdí, že počítače a internet majú zlý vplyv na čitateľské návyky, vedú k rýchlemu, povrchnému čítaniu a zhoršenému porozumeniu textu.
Na druhej strane, Clive Thompson v knihe Smarter Than You Think poukazuje na to, že moderné technológie môžu zlepšovať naše myslenie. Vďaka počítačom, mobilom a internetu píšeme viac ako predtým, čo by malo zlepšovať naše vyjadrovacie schopnosti. Výskum Andrey Lunsfordovej potvrdzuje, že eseje dnešných študentov sú dlhšie ako tie spred sto rokov. Psychiater Garry Small zistil, že surfovanie na internete spôsobuje vyššiu aktivitu mozgu ako čítanie kníh, predovšetkým v oblastiach zodpovedných za komplexné uvažovanie a rozhodovanie. Výskum psychologičky Betsy Sparrowovej naznačuje, že vďaka technológiám si nemusíme pamätať toľko informácií, čo uvoľňuje kapacitu mozgu na premýšľanie o stratégiách a postupoch.
Prečítajte si tiež: Kreativita a myšlienkové mapy
Myšlienkové mapy predstavujú efektívny nástroj pre organizáciu, vizualizáciu a štruktúrovanie myšlienok a informácií. Sú mocným vizuálnym nástrojom, ktorý zjednodušuje organizáciu myšlienok a nápadov. Vďaka tejto technike dokážete efektívne prepojiť svoje myšlienky, podporiť kreativitu a zlepšiť pamäť. Myšlienkové mapy využívajú rôzne prvky ako priestor, farby, obrázky, symboly, kľúčové slová, hierarchiu a grafické usporiadanie na aktiváciu oboch mozgových hemisfér.
Helena Žahourová, ktorá pracuje s myšlienkovými mapami od roku 2012, vám v tomto kurze predstaví viac ako 50 rôznych máp a vysvetlí, ako ich prispôsobiť svojim potrebám. Či už chcete zlepšiť svoj pracovný výkon, efektívnejšie sa učiť alebo zvládať každodenné úlohy, myšlienkové mapy sa stanú vašim neoceniteľným pomocníkom.
Mozog je výkonný orgán, ktorý spracováva informácie efektívnejšie, ak sú prispôsobené jeho štruktúre. Myšlienkové mapy sa rozvetvujú ako vetvy stromu, podobne ako neuróny a sieťové prepojenia v mozgu. Informácie sa nám ukladajú do krátkodobej pamäte a pre ich presun do dlhodobej pamäte je potrebné opakovanie a precvičovanie. Pamäť a myseľ sú výkonnejšie, ak využívame predstavivosť a asociácie, vyjadrené pomocou slov, obrazov a čísel. Mozog myslí v obrazoch a spracováva informácie jedinečným spôsobom.
Myšlienkové mapy je možné vytvárať ručne na papieri alebo pomocou digitálnych nástrojov.
Prečítajte si tiež: Zlepšite svoje myslenie s mentálnymi mapami
Prečítajte si tiež: Význam online máp pre evidenciu nehnuteľností
tags: #myšlienkové #mapy #použitie #v #praxi