
Gizka Oňová, umelecká duša s neutíchajúcim optimizmom, je osobnosť, ktorá sa vryla do sŕdc mnohých Slovákov. Jej život je plný hudby, tanca a predovšetkým ochoty pomáhať druhým. Aj v penzijnom veku, ktorý je často vnímaný ako zraniteľné obdobie, nestráca energiu a pozitívny prístup k životu.
Ako sama hovorí, občas ju prepadnú pochmúrne myšlienky, no vtedy ju Boh obdarí pozitívnym myslením. Uvedomuje si, že príde čas, keď bude potrebovať oporu, no zatiaľ je ona oporou pre svoju rodinu - manžela, deti a vnúčatá. V rodine Oňových platí, že keď je babka v pohode, všetci sú v pohode.
Pri ťažkých myšlienkach si spomína na život svojich rodičov a starých rodičov, ktorí prežili dve vojny. Po porovnaní ich osudov si uvedomuje, že jej život nie je až taký zlý. Odpovede na trápenia hľadá vo svojom vnútri a zapálená sviečka jej pomáha upokojiť sa a spomaliť.
Roky cvičila jogu, ktorá ju udržiavala vo fyzickej sile. Joga nie je o náboženstve, ale o hľadaní chvíľky pre seba a preberaní toho, čo by nám najviac pomohlo. Keď sa cítila dobre a mala dostatok energie, jogu nepraktizovala, no teraz, keď máme pristrihnuté krídla všetci, je joga ozaj dobrým riešením.
Gizku Oňovú trápi starosť o budúcnosť jej detí a vnúčat, hoci sú už dospelí. Kým ich držala za ruku, dali na jej rady, no teraz už ruku podali inému. Žije však v nádeji, že jej vplyv sa neminul účinkom a budú vedieť rozlišovať dobré od zlého.
Prečítajte si tiež: Zariadenia sociálnych služieb Rimava
Uvedomuje si, že dnešný svet je úplne iný, a preto mladým v mnohých veciach nevie poradiť. To, čo voľakedy platilo, dnes už neplatí. Existuje však veľa vecí, ktoré mali hodnotu v minulosti a platia aj dnes.
V projekte Svokra riešila Gizka Oňová rôznorodé problémy - sociálne, zdravotné, výchovné, finančné. Hoci nie je odborníčka, práca s ľuďmi je jej darom. Má to v genetickej výbave a dokáže vycítiť v človeku aj niečo viac. Dokonca aj to, či je vhodný na priateľstvo alebo nie.
Po príchode z natáčania jej trvalo niekoľko dní, kým zážitky strávila. Najviac ju trápilo, keď sa vrátila z rodín, kde pre deti nevidela žiadnu budúcnosť a perspektívu. Bol tam smútok, nedostatok, nevzdelanosť.
Po skončení projektu Svokra sa Gizka Oňová vrhla na sociálne siete, čo medzi jej rovesníkmi nie je samozrejmosťou. Dlhé roky spala na vavrínoch, lebo manžel sa staral o technológie. Potom však točila televíznu reláciu, kde mala učiť seniorov narábať s mobilnými aplikáciami. Vtedy si kúpila moderný telefón a nechala sa od manžela a detí vyškoliť.
Ak by konečne skončila pandémia, Gizka Oňová by mala jeden obrovský plán - vydať CD-čko so skladbami zo starej slovenskej tvorby. Obnovila by aj živé koncerty a teší sa do divadelného predstavenia Klimaktérium.
Prečítajte si tiež: Výber dôchodkového domu v Nitre
Vianočné tradície v rodine Oňových sú nemenné. Veľký, krásne ozdobený vianočný stromček, plný saloniek, koledy hrajú celý december. Vopred napečie medovníky, kokosové kocky, makový koláč, orechový koláč a vianočku. Na Vianoce jedia šošovicovú polievku, kapustnicu, tradičného vianočného kapra, cibuľový a majonézový šalát, opekané zemiaky a "kežmarské klobásy".
Kežmarské klobásy sú súčasťou ich štedrovečerného stola vďaka manželovi, ktorý pochádza z Kežmarku. Po svadbe ju poprosil, aby mu na Vianoce opiekla ich tradičné klobásky a odvtedy si ich obľúbila celá rodina.
Keďže jedna dcéra žije v Anglicku, Vianoce trávili oddelene. Kým žili jej rodičia, Štedrý večer trávili dospelí pri jednom stole, vnúčatá pri menšom. Po odchode rodičov sa počet pri sviatočnom stole zmenšil. Obáva sa, že spoločné štedré večere, keď sa zišla celá rodina, zostanú len v spomienkach. Vnúčatá už odrástli a každý z nich bude chcieť časom tráviť Vianoce po svojom.
Gizka Oňová sa zúčastnila na podujatí, kde oslavovala mesiac úcty k starším. Priznala, že takéto podujatia patria k jej obľúbeným. Aktuálne presviedča seniorov, aby sa dali zaočkovať. Zistilo sa, že s očkovaním váhajú, lebo nie sú dostatočne informovaní. Osobne vychádza z toho, že každý ľudský život, bez ohľadu na vek, sa ráta. Z toho dôvodu sa zúčastnila kampane, ktorá má motivovať seniorov, aby uverili, že práve očkovanie ich môže ochrániť pred kovidom. Sama je už zaočkovaná a zastáva názor, že by sme mali dôverovať odborníkom.
Koronavírus zasiahol do mnohých životov. Keď sme konečne našli riešenie, ako z tejto „šlamastiky“ von, rozhodla sa, že nebude na internete čítať výroky ľudí, ktorí s tým nemajú žiadne skúsenosti, len nabádajú, aby sme sa nedali očkovať a rozosievajú okolo seba strach. Preto sa zúčastnila na kampani v spolupráci s MZ SR. Momentálne je najdôležitejšie, aby seniori nabrali v tomto smere odvahu.
Prečítajte si tiež: Život seniorov v Hornáde
O seba sa až tak nebála, ale začala sa obávať o deti, vnúčatá. Oni všetci sú vo veku, keď ešte potrebujú pracovať a nemajú také finančné zásoby, že by si mohli dovoliť stráviť dva či tri roky ničnerobením.
Korona sa dotkla jej rodiny výrazne, lebo dve vnúčatá pracovali v gastronómii a ostali dlhší čas bez roboty a na podpore. Až teraz sa to, chvalabohu, začalo pomaly rozbiehať.
Prvé mesiace doma si užívala. S manželom pozerali filmy, seriály a nebrali to až tak vážne. Až keď sa tento stav predlžoval, povedali si, že si musia vypracovať harmonogram, ako v tomto obmedzenom režime budú fungovať. Ide o akýsi scenár, ktorý si s manželom urobila, aby si ich kovidový život zorganizovali. Nemôžu len tak prežívať zo dňa na deň, musia mať cieľ a plán na každý jeden deň.
S manželom denne chodí na tri- až šesťkilometrové túry. Jednak majú pohyb, a zároveň je to veľmi dobrý čas na spoločné debaty. Predsavzala si, že v tomto koronovom období bude každý deň variť čerstvo. Jedlo si s manželom neprihrievajú, preto sa konečne musela naučiť pripraviť jedlo pre dvoch. Okrem toho si s manželom robia takzvaný my time. Každý si ide robiť do svojej časti bytu, čo chce. U nej je to sudoku, telefonáty s vnúčatami alebo píše, keďže článkami a receptami prispieva do časopisov.
Práve počas korony začali všetci jej kolegovia pridávať svoje nahrávky na YouTube. Keď to videla, povedala manželovi, že aj ona by to mohla skúsiť. Poskladal jej aparatúru v obývačke, pustil podklad a ona naživo naspievala asi šesť alebo sedem pesničiek. Na základe toho dostala ponuku z vydavateľstva od pána Martina Hanusku, či by nechcela vydať CD. V jej veku CD nepovažovala za dôležité.
Pri skladbe repertoáru ostala verná svojmu žánru, nechcela experimentovať. Väčšinou sú to slovenské evergreeny a ľudové piesne, ku ktorým pridala aj jednu maďarskú a jednu nemeckú skladbu.
Veľmi sa jej dotklo, keď niektorý kolega alebo jej rovesník odišiel. Bol to pre ňu zdvihnutý varovný prst. Človek skutočne nevie „dňa, ani hodiny“. Napriek tomu vychádza z toho, že včerajšok je história, čo bude zajtra, nikto nevie, a jediné, čo platí, je dnešok. Každý by mal prítomnosť využiť čo najlepšie pre seba a svoje okolie.
Počas tohto obdobia sa vo veľkej miere rozpadávali vzťahy, ale mnohé sa aj utužili. Akoby sa ukázalo, či vedľa seba skutočne žijú dvaja správni ľudia. Overili si, či k sebe skutočne patria, či spolu dokážu fungovať za každých okolností.
Problémom mnohých súčasných vzťahov je, že si nedokážu určiť priority. Tie však nie sú nemenné, naopak, ony sa menia v závislosti od potrieb detí. Keď ich raz človek má, musí ich dať na prvé miesto.
Napriek všetkému to obohatilo náš život o ďalšiu skúsenosť. Všetci sme si uvedomili, aký krehký je ľudský život a aké je dôležité mať v živote pevné oporné body, ako sú rodina, dôvera a súdržnosť. U nej optimizmus funguje na plnej čiare.
Pochádza z rodiny amatérskeho muzikanta. Vyštudovala konzervatórium a vyrástla sa z nej profesionálna speváčka. Okrem umeleckého cítenia má Gizka aj sociálne. Pomohla nie jednej rodine, keď vystupovala v televíznej relácii Svokra.
Radí každej žene, či už vydatej, slobodnej alebo s deťmi, nech len pekne varí doma. Kde sa dobre varí, tam sa dobre darí.
Dávkuje informácie svojmu mužovi. Vie, že keď je lačný, nemôže za ním prísť s nejakou ťažkou témou alebo požiadavkami. Keď sa dobre naje, tak chvíľku počká, aby trošku vytrávil, a potom mu predostrie, že pôjdeme na tri alebo štyri dni napríklad do Budapešti, kde rada chodí do divadla.
Manžel jej toleruje „babince“, únik z domácnosti a z jej fachu. Ona jemu toleruje čas strávený v jeho izbe. Každá rodina je iná. Každá dvojica je iná a každý človek je iný. Pokiaľ chlap toleruje babinec svojej polovičke, tak nech aj on ide s kamarátmi hoci aj na pivo. Aj muž, aj žena potrebujú vo vzťahu mať svoj čas. Ako ho kto bude tráviť, sa musia dohodnúť, aby sa nestalo, že napríklad manžel odíde na jedno pivo a príde až ráno po štvornožky.
Gizka Oňová vystúpila v Zariadení pre seniorov Skalica pri príležitosti 35. výročia jeho založenia. Svojou hudbou a spevom potešila obyvateľov zariadenia a prispela k slávnostnej atmosfére.
V zariadení pre seniorov sa konajú rôzne aktivity, ktoré majú za cieľ spestriť život seniorov a udržať ich aktívnych. Medzi tieto aktivity patria:
Homesharing je projekt, ktorý funguje v susednom Česku a prepája rodiny detí s mentálnym postihnutím s dobrovoľníkmi, ktorí sú ochotní poskytnúť im svoj voľný čas a byť pre nich často jedinými priateľmi mimo rodinu. Táto forma odľahčenia posilňuje vzťahy v rodine a prospieva aj ich synovi či dcére. U hostiteľov sa totiž ocitajú v nových situáciách, majú priestor na realizovanie svojich koníčkov a sú šťastní, že sa im niekto nový venuje naplno.