
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o oznamovacích povinnostiach samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) voči zdravotnej poisťovni v prípade práceneschopnosti (PN). Zameriava sa na postup pri hlásení PN, podmienky nároku na nemocenskú dávku a s tým súvisiace povinnosti.
Ako SZČO máte voči zdravotnej poisťovni oznamovaciu povinnosť v prípade, ak sa stanete poberateľom nemocenskej dávky počas dočasnej práceneschopnosti (PN). Táto povinnosť platí v prípade, ak zmenu zdravotnej poisťovni nenahlasuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
V prípade, že ste ako SZČO registrovaný na živnostenskom úrade a svoju oznamovaciu povinnosť si splníte cez Jednotné kontaktné miesto (JKM), oznámenie do zdravotnej poisťovne za vás urobí živnostenský úrad.
Aké podmienky musí splniť živnostník, aby mu bola priznaná nemocenská dávka počas jeho dočasnej PN?
Ak chcete mať ako živnostník nárok na nemocenskú dávku počas PN, musíte splniť určité podmienky. Dôležité je, aby živnostník bol dobrovoľne nemocensky poistený (t. j. platí aj dôchodkové poistenie). Ak platí nemocenské poistenie riadne a včas, vzniká mu nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Prečítajte si tiež: Povinnosti pri oneskorenom hlásení odchodu do dôchodku
Výška nemocenskej dávky sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Výpočet nemocenskej dávky:
Počas PN je živnostník povinný platiť odvody do zdravotnej poisťovne len za dni, počas ktorých nie je práceneschopný. Zdravotná poisťovňa vypočíta výšku odvodov, ktoré má povinnosť platiť s účinnosťou od 1.7., resp. 1.10. kalendárneho roka.
V prípade, že vám lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, postupujte nasledovne:
Počas trvania PN je dôležité dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu, a to aj počas dní pracovného pokoja a v akomkoľvek čase, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.
Prečítajte si tiež: Vzor hlásenia práceneschopnosti
V prípade kontroly je zamestnanec, ktorý ju vykonáva, povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Ak vás počas kontroly nezastihnú na adrese, ktorú ste uviedli, zanechajú vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. návšteva lekára, lekárne a pod.).
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Sociálna poisťovňa vám za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Ďalej, ak živnostník neodstráni prekážky na výkon kontroly (napr. neumožní vstup do bytu), môže mu byť uložená pokuta až do 170 €.
V zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/13/2014, platitelia poistného nájdu prehľad noviniek a zmien týkajúcich sa oznámenia o zmene platiteľa u poistencov.
Prečítajte si tiež: Ako správne nahlásiť zmenu bydliska?
Platiteľ poistného nemusí zdravotnej poisťovni oznamovať napríklad: poberanie rodičovského príspevku [§ 11 ods. 7 písm. c)], ošetrovného, materského, nemocenského [§ 11 ods. 7 písm. m)] vyplácaného Sociálnou poisťovňou, nemocenského [§ 11 ods. 7 písm. s)] vyplácaného Útvarom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu § 5 písm. a), b) a d) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a/alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.
Zamestnávateľ je povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.z. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného najneskôr do ôsmich pracovných dní.
Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní.
Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela. Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje.
Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Program si odsleduje 52. týždeň PN a po uplynutí tejto doby automaticky pridá zložku mzdy N23 do výplaty. Na základe tohto zadania program vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená „papierovo“. Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.
Od roka 2023 bol ustanovený minimálny preddavok zamestnanca. Minimálny preddavok sa uplatňuje u zamestnanca, ktorý má príjem nižší ako 284,13 € (životné minimum - pre rok 2026). Minimálny preddavok pre rok 2026 je vo výške 45,45 €.
Minimálny preddavok sa neuplatňuje, ak zamestnanec je zároveň celý mesiac aj poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 zákon 580 Z.z. (všetky štátne kategórie ako napr. nemocenské, rodičovský príspevok, nezaopatrené dieťa, dôchodcovia,…)zároveň celý mesiac aj SZČOzároveň aspoň v jeden deň v mesiaci aj osobou so zdravotným postihnutímje vyhlásený za nezvestnú osobu.