Hospicová Starostlivosť pre Onkologických Pacientov: Kritériá Prijatia a Komplexný Pohľad

V posledných rokoch sa na Slovensku a v Čechách čoraz viac diskutuje o hospicoch, najmä v kontexte Svetového dňa hospicov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na hospicovú starostlivosť, jej princípy, formy a význam pre pacientov a ich rodiny.

Úvod do Hospicového Hnutia

Hospicové hnutie vzniklo ako reakcia na potreby nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov, ktorí často čelili osamelosti, nedostatočnej liečbe bolesti a nedostatku dôstojnosti v pretechnizovaných nemocničných zariadeniach. Myšlienka hospicov vychádza z úcty k človeku ako k jedinečnej bytosti a zohľadňuje jeho biologické, psychologické, sociálne a duchovné potreby. Slávny citát dr. Hutchinsona: "Lekár môže niekedy uzdraviť, často uľaviť, vždy potešiť," nestráca na význame ani v dobe moderných medicínskych pokrokov. Aj keď medicína napreduje míľovými krokmi, stále existujú situácie, kedy uzdravenie nie je možné a do popredia sa dostáva potreba poskytnúť pacientovi úľavu, dôstojnosť a sprevádzanie v záverečnej fáze života.

Čo je Hospic?

Hospic je zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytuje paliatívnu starostlivosť pacientom s nevyliečiteľným ochorením v terminálnom štádiu. Cieľom hospicu nie je liečiť chorobu, ale zmierniť utrpenie, bolesť, úzkosť a strach a zabezpečiť pacientovi čo najvyššiu kvalitu života v posledných dňoch. Základná filozofia hospicu vychádza z úcty k životu a z úcty k človeku ako jedinečnej a neopakovateľnej osobnosti a jeho biologických, psychologických, sociálnych a duchovných potrieb. Do hospicu môže byť prijatý každý človek bez rozdielu veku, pohlavia, národnosti, rasy, sociálneho postavenia či náboženského vyznania. Hlavným kritériom je zdravotný stav chorého, teda postupujúca choroba ohrozujúca život pacienta, súčasne nie je potrebná hospitalizácia v nemocnici a nie je možná alebo dostatočná domáca liečba. Prednosť majú nevyliečiteľne chorí v konečnom štádiu ochorenia, čiže terminálne chorí pacienti. Chorý je do hospicu prijatý na vlastnú žiadosť alebo na žiadosť svojej rodiny a na odporučenie ošetrujúceho lekára. Je potrebný písomný, slobodný a informovaný súhlas pacienta.

Formy Hospicovej Starostlivosti

Hospicová starostlivosť sa poskytuje v rôznych formách, aby vyhovovala individuálnym potrebám pacientov a ich rodín:

  • Rezidenciálne zariadenie: Oddelenie v nemocnici alebo samostatné zariadenie, ktoré poskytuje komplexnú starostlivosť 24 hodín denne.
  • Ambulantne: Ambulancia, denný alebo nočný stacionár, kde pacient dochádza na pravidelné kontroly a terapie.
  • V teréne (mobilný hospic): Starostlivosť priamo v domácnosti pacienta, kde tím odborníkov zabezpečuje potrebnú liečbu a podporu.

Tím Hospicovej Starostlivosti

V hospici pracuje multidisciplinárny tím odborníkov, ktorý zahŕňa:

Prečítajte si tiež: Financovanie hospicov v Nitre

  • Lekárov
  • Zdravotné sestry
  • Fyzioterapeutov
  • Rehabilitačných pracovníkov
  • Sanitárov
  • Psychológov
  • Sociálnych pracovníkov
  • Špeciálnych a liečebných pedagógov
  • Dobrovoľníkov
  • Duchovných rôznych vierovyznaní

Tento tím spolupracuje, aby zabezpečil komplexnú starostlivosť, ktorá zohľadňuje všetky aspekty pacientovho života.

Paliatívna Medicína a Jej Význam

Paliatívna medicína je špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s chronickou nevyliečiteľnou, pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním. Jej cieľom je:

  • Zmiernenie bolesti a iných nepríjemných príznakov choroby.
  • Udržanie najvyššej možnej kvality života pacienta až do jeho smrti.
  • Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti pacienta.
  • Zabezpečenie toho, aby pacient v posledných chvíľach života nezostal sám.

Hospic na Slovensku

Na Slovensku existuje niekoľko hospicov, ktoré poskytujú paliatívnu starostlivosť pacientom s nevyliečiteľnými ochoreniami. Tieto zariadenia sa snažia vytvoriť pre pacientov pokojné a dôstojné prostredie, kde môžu prežiť posledné obdobie života v kruhu svojich blízkych. Príkladom je Hospic sv. archanjela Michala v Košiciach, ktorý je súčasťou Strediska sociálnej pomoci mesta Košice. Príkladom sú mobilné hospice Charitas, ktoré pôsobia v 10 okresoch na území Oravy, Liptova a Spiša.

Legislatíva a Financovanie Hospicovej Starostlivosti

Na Slovensku je hospic definovaný ako samostatné zdravotnícke zariadenie určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti (§ 7 ods. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). Paliatívna starostlivosť sa poskytuje formou ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti. Financovanie hospicovej starostlivosti je stále nedostatočné, čo vedie k tomu, že pacienti musia doplácať značnú časť nákladov. Mnohé hospice fungujú ako neziskové organizácie a získavajú finančné prostriedky od darcov a sponzorov.

Význam Hospicovej Starostlivosti

Hospicová starostlivosť má nezastupiteľný význam pre pacientov s nevyliečiteľnými ochoreniami a ich rodiny. Poskytuje im:

Prečítajte si tiež: Andrašová: Hospic a paliatívna starostlivosť

  • Úľavu od bolesti a iných nepríjemných príznakov.
  • Dôstojné a pokojné prostredie pre prežitie posledných dní života.
  • Psychologickú a duchovnú podporu.
  • Podporu a poradenstvo pre rodinu.
  • Možnosť prežiť posledné chvíle v kruhu svojich blízkych.

Hospicová starostlivosť je dôležitou súčasťou komplexnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti a mala by byť dostupná pre všetkých, ktorí ju potrebujú.

Čo Ponúkajú Hospice?

Hospice ponúkajú širokú škálu služieb, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám každého pacienta. Medzi najčastejšie patria:

  • Kontrola bolesti a iných symptómov: Skúsení lekári a sestry sa zameriavajú na zmiernenie bolesti a iných nepríjemných symptómov, ako sú nevoľnosť, dýchavičnosť alebo únava.
  • Ošetrovateľská starostlivosť: Kvalifikované sestry poskytujú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá zahŕňa hygienu, prevenciu preležanín, ošetrovanie rán a podávanie liekov.
  • Psychologická podpora: Psychológovia a terapeuti pomáhajú pacientom a ich rodinám vyrovnať sa s emocionálnymi a psychologickými problémami, ktoré sú spojené s nevyliečiteľnou chorobou.
  • Duchovná podpora: Duchovní poskytujú duchovnú podporu a sprevádzanie pacientom a ich rodinám, bez ohľadu na ich vierovyznanie.
  • Sociálna podpora: Sociálni pracovníci pomáhajú pacientom a ich rodinám s praktickými záležitosťami, ako sú finančné problémy, právne otázky alebo zabezpečenie opatrovateľskej služby.
  • Rehabilitačná starostlivosť: Fyzioterapeuti a ergoterapeuti pomáhajú pacientom udržať si čo najväčšiu mieru mobility a samostatnosti.
  • Podpora rodiny: Hospice poskytujú podporu aj rodinám pacientov, ktoré sa starajú o svojich blízkych doma. Táto podpora môže zahŕňať poradenstvo, školenia, respitnú starostlivosť (dočasné odľahčenie od starostlivosti) a podporné skupiny.

Ako sa Dostať do Hospicu? Kritériá Prijatia

Pacienti sú do hospicu prijímaní na základe vlastnej žiadosti a odporúčania praktického alebo iného ošetrujúceho lekára. Dôležité je, aby pacient spĺňal kritériá pre prijatie do hospicu, ktoré zahŕňajú:

  • Nevyliečiteľné ochorenie v terminálnom štádiu
  • Potrebu paliatívnej starostlivosti
  • Súhlas pacienta s hospicovou starostlivosťou

Mýty a Fakty o Hospicoch

Okolo hospicov existuje mnoho mylných predstáv. Mnohé hospice sa snažia získať finančné prostriedky od darcov a sponzorov, aby mohli poskytovať starostlivosť aj pacientom, ktorí si to nemôžu dovoliť.

  • Mýtus: V hospici sa pacientom nepodáva žiadna liečba.
  • Fakt: V hospici sa pacientom podáva paliatívna liečba, ktorá zmierňuje bolesť a iné symptómy, ale nelieči samotnú chorobu.

Súčasné Výzvy a Budúcnosť Hospicovej Starostlivosti

Hospicové hnutie na Slovensku čelí niekoľkým výzvam, medzi ktoré patria:

Prečítajte si tiež: Recenzie na hospic pre seniorov Močenok

  • Nedostatočné financovanie: Nedostatočné financovanie zo strany štátu a zdravotných poisťovní obmedzuje dostupnosť a kvalitu hospicovej starostlivosti.
  • Nedostatok odborníkov: Na Slovensku je nedostatok lekárov špecializovaných na paliatívnu medicínu a ďalších odborníkov, ktorí sú potrební pre poskytovanie komplexnej hospicovej starostlivosti.
  • Nízka informovanosť verejnosti: Mnoho ľudí nevie, čo hospice sú a akú starostlivosť poskytujú.

Paliatívna Medicína: Zomieranie a Proces Vyrovnávania sa so Smrťou

Narodili sme sa s vedomím, že náš život je dočasný. Strach zo smrti sa vystupňuje pri každom závažnom ochorení a má ho každý z nás bez ohľadu na vek alebo profesiu. Väčšina z nás, ktorí si uvedomujú postup choroby a ubúdanie síl, tušia aj skutočnosť blížiacej sa smrti. Dostavuje sa strach zo smrti, ľútosť a neistota, čo bude nasledovať. Veriaci človek verí v posmrtný život a sľub večného života, človek neveriaci sa zmieruje s koncom vlastnej existencie. Každý však potrebuje útechu kňaza alebo svojho najbližšieho. Potrebujú si usporiadať myšlienkovo svoju pozemskú existenciu. Úlohou pomáhajúcich profesií v zdravotníctve je zaistiť dôstojný odchod zomierajúcemu človeku z tohto sveta. Problémom je skutočnosť, že problematika smrti a zomierania patrí medzi tabu našej spoločnosti. Zomierajúci často zostávajú so skutočnosťou blížiacej sa smrti sami, pretože nenachádzajú spôsob, ako by mohli svoje pocity z blížiaceho sa konca s niekým zdieľať. Je mnoho otázok týkajúcich sa smrti, na ktoré sami nevieme jednoznačne odpovedať.

Modely Zomierania

V súčasnosti sa umieranie a smrť inštitucionalizujú. Menej sa zomiera doma, čoraz viac v ústavoch. Aj keď máme mnoho inštitúcií, ktoré pomáhajú človeku v množstve jeho núdzových situácií, dosiaľ nemáme dostatočne prepracovanú prípravu lekára i ďalších zúčastnených na to, ako pomáhať človeku v jeho najväčšej kríze tesne pred príchodom smrti alebo počas smrteľných chorôb.

V súčasnosti rozlišujeme dva modely zomierania:

  1. Domáci model zomierania („tradičný model umierania“): starostlivosť o zomierajúceho v kruhu rodiny.
  2. Inštitucionalizovaný model zomierania („moderný model umierania“): nemocnice, liečebne dlhodobo chorých, domovy dôchodcov, paliatívne oddelenia, hospice a pod.

Domáci Model Zomierania

Pre tradičné chápanie znamenala smrť predovšetkým hodnotenie života a zomierajúci bol podporovaný k tomu, aby sa zamýšľal nad zmyslom života a svojim konaním. Skúsenosť, ako sa starať o zomierajúceho človeka sa v minulosti odovzdávala z generácie na generáciu. Domácim modelom umierania rozumieme umieranie doma, v kruhu jeho rodiny. V minulosti sa o chorého starala predovšetkým rodina, starostlivosť bola teda prevažne laická. Prednosťou bola emotívna podpora umierajúceho a nezanedbateľný význam mal i ritualizovaný scenár. Každý zo zúčastnených mal zreteľne vymedzenú rolu a vedel, čo môže a čo má robiť. Tiež umierajúci vedel, aké sú jeho dostupné formy pomoci. V súčasnosti umierame často osamelo a nie tam, kde si prajeme. Najnovší výskum verejného mienenia o umieraní a starostlivosti o nevyliečiteľne chorých v Česku, ktorého sa zúčastnilo vyše tisíc zdravotníkov a vyše tisíc respondentov z obecnej populácie potvrdil, že tri štvrtiny ľudí by chcelo zomrieť doma, ale len málokto svoj život doma skutočne končí. Väčšina ľudí zomiera v liečebni dlhodobo chorých, domovoch dôchodcov, nemocniciach a pod.

Inštitucionalizovaný Model Zomierania

Snaha obohatiť analgetickú liečbu a skvalitniť ošetrovateľskú starostlivosť o umierajúcich viedli k vybudovaniu moderných nemocníc, či hospicových zariadení, kde sa chorým dostáva najlepšia profesionálna starostlivosť. Spoločnosť odsúva umierajúcich do inštitúcií. umierajúcich do nemocníc vzniká nový model starostlivosti, tzv. inštitucionalizovaný model. V nemocniciach je chorým dopriaty štandardný liečebný, ošetrovateľský a sociálny komfort. Umierajúcim je síce poskytovaná potrebná starostlivosť, dominantný je ale prakticizmus a profesionalita. Tmavšie stránky inštitucionalizovaného modelu sú zrejmé a ich spoločným menovateľom je chladná profesionálna starostlivosť. Bártlová tvrdí, že v tomto modeli umierania chýba potrebný ľudský kontakt, umieranie stratilo charakter sociálneho aktu. Rodina prichádza na návštevu a nevie, ako sa má správať, čo má hovoriť a myslí si, že profesionál je tu od toho, aby sa o umierajúceho pacienta postaral. Je snahou nájsť riešenie, aby malo umieranie opäť charakter sociálneho aktu. V súčasnej dobe sa však hľadajú alternatívy a varianty nového modelu zomierania, ktorou by bolo ponechanie zomierajúceho doma v kruhu rodiny a zároveň zaistenie kvalitnej odbornej starostlivosti (napr. hospic, hospicová starostlivosť, domáca hospicová starostlivosť).

Štádiá Zomierania a Proces Vyrovnávania sa so Smrťou

Umieranie je konečnou fázou ľudského života. Prichádza väčšinou ako záverečné vyústenie už prítomného ochorenia. Je charakterizované postupným alebo náhle vzniknutým nezvratným zlyhaním funkčných systémov ľudského organizmu a poruchou regulácie týchto systémov. Z klinického hľadiska sa posledná fáza zomierania označuje ako terminálny stav. Jeho začiatok môžeme si môžeme všimnúť v okamžiku, kedy vojde do odborného a následne i laického podvedomia, že choroba, ktorá vstúpila do života konkrétneho jedinca, je nezlučiteľná so životom.

Rozdelenie z Hľadiska Času a Intenzity Prežívania Zomierania

Podľa toho, ako rýchlo proces zomierania prebieha, rozlišuje sa na jednej strane tzv. rýchla smrť a na druhej strane tzv. pomalá smrť.

  • Rýchla smrť - náhle zomierajúci, takmer bez utrpenia (bleskom, prúdom, pri autonehode, infarkt a pod.).
  • Pomalá smrť - proces zomierania prebieha veľmi pomaly, s veľkou intenzitou utrpenia a pri plnom vedomí (napr. u onkologických pacientov). Chronické ochorenia (CNS, Alzheimerova choroba, demencia a ).

Pohľady na Zomieranie a Smrť

Na zomieranie a smrť sa môžeme pozerať z rôznych hľadísk:

  • Teória biologických hodín - človek umiera naozaj vtedy, keď sa naplnil jeho geneticky podmienený tzv.
  • Sociálna smrť - stav, kedy človek síce žije, ale je vytrhnutý z dôležitých sociálnych vzťahov, od spoločnosti a nie je možné ich do kontextu spoločnosti vrátiť.
  • Psychická smrť - úplná psychická rezignácia, intenzívne prežívaná beznádej a zúfalstvo. Uľahčuje vstup smrti fyzickej.
  • Fyzická smrť - trvalá strata vedomia. S odchodom funkcie mozgu odchádza aj vedomie. Smrť teda znamená, že nefunguje žiadna časť mozgu. Po mozgovej smrti nasleduje smrť orgánov ľudského tela.

Štádiá Zomierania Podľa Elisabeth Kübler-Rossovej

Americká lekárka švajčiarskeho pôvodu, Elisabeth Kübler-Rossová, odtabuizovala problematiku zomierania a smrti v celosvetovom meradle. Napísala knihu „O smrti a umírání“, v ktorej na základe vlastných profesionálnych skúseností zachytáva obdobie medzi stanovením diagnózy ochorenia a smrťou. Jednotlivé obdobia rozdelila do piatich štádií (fáz):

  1. Šok, popretie
  2. Hnev, vzbura, rozhorčenie
  3. Vyjednávanie, spochybňovanie
  4. Depresia, zúfalstvo, beznádej
  5. Prijatie, akceptácia, zmierenie

Šok, Popretie

  • „Nie, to nie je pravda, pre mňa to neplatí.“
  • „To je určite omyl.“
  • „Zamenili moje výsledky.“

Odporúčaný prístup: Je potrebné nadviazať kontakt, získať dôveru u zomierajúceho.

Hnev, Vzbura, Agresia

Keď sa obavy zmenia na istotu - veľmi ťažké štádium, pacient si naplno uvedomuje realitu a nezvratnosť situácie, pocit nespravodlivosti, mrzutosť, kritizovanie, zlosť a konflikty s ošetrujúcim personálom, členmi rodiny, agresivita - dostáva sa do tzv. sociálnej izolácie, pacient si často uvedomuje, že taký dovtedy nebýval.

  • „Prečo práve ja?“
  • „Čia je to vina?“

Odporúčaný prístup: Dovoliť zomierajúcemu odreagovanie, nepohoršovať sa.

Vyjednávanie, Spochybňovanie

Vážne chorý človek = reakcie dieťaťa, hľadanie zázračných liekov, liečiteľov, je ochotný zaplatiť čokoľvek, vyjednávanie s osudom (Bohom), čo chce ešte stihnúť (promócie, svadba dieťaťa..), odklad, stanovenie hranice, kolísanie medzi nádejou a beznádejou.

  • „Možno predsa len nie ja, ešte nie…“

Odporúčaný prístup: Maximálna trpezlivosť, ale pozor na podvodníkov (tzv. liečiteľov), ktorí by mohli zomierajúceho zneužiť.

Depresia, Zúfalstvo, Beznádej

  • Strach z účtovania, strach o zaistenie rodiny, keď choroba výrazne pokročila, strata fyzických síl, ženy - po amputácii prsníka, neschopnosť plniť sociálnu rolu (starostlivosť o deti, rodičov), chce, aby sa skrátilo obdobie utrpenia, čakania, aby sa všetko skončilo, niekedy nič od nikoho nežiada, môže sa ale pokúsiť o samovraždu.
  • Reaktívna forma (potreba veľa rozprávať, o minulosti, o rodine, o tom, čo ho ťaží).
  • Prípravná forma (tichá) - spoluúčasť, dotyk.
  • „Aký to má pre mňa zmysel, čo to pre mňa znamená, čo ma čaká?“

Odporúčaný prístup: Trpezlivo počúvať. Pomôcť urovnať vzťahy. Pomôcť hľadať riešenie pri zaisťovaní rodiny.

Zmierenie, Prijatie, Akceptácia

Súhlas, vyrovnanie, pokora, zmieruje sa s chorobou i so smrťou, necíti zlosť, odpútava sa od života, pričom emočná bolesť ustupuje, niekedy chce byť sám, veľmi ťažké obdobie pre príbuzných pacienta, nová nádej, že choroba a utrpenie majú svoj skrytý zmysel, pre veriacich je zakotvený v transcendentne, v Bohu.

  • „Áno, všetko má svoj zmysel, prijímam to…“
  • „Skončil boj, je čas ísť…“
  • „Dokonané je…“
  • „Do Tvojich rúk porúčam sa, Bože…“

Odporúčaný prístup: Mlčanlivá ľudská prítomnosť. Dôležitá je neverbálna komunikácia. POZOR - rodina v tomto štádiu potrebuje možno väčšiu pomoc než pacient!

Cieľom zdravotníckeho personálu je pomôcť nevyliečiteľne chorému, aby dosiahol fázu zmierenia.

Paliatívna Starostlivosť

Slovo palium pochádza z latinčiny a znamená prikrývku, plášť, čo evokuje predstavu charakteru paliatívnej starostlivosti ako niečoho, čo tíši bolesť, keď už nie je možné chorobu vyliečiť. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 1990 definovala paliatívnu starostlivosť ako „aktívnu, celkovú starostlivosť o chorých v čase, keď choroba už neodpovedá na kauzálnu liečbu. Prvoradou úlohou je kontrola a liečba bolesti a ďalších symptómov, rovnako ako riešenie psychických, sociálnych a spirituálnych problémov chorých. Celkovým cieľom paliatívnej starostlivosti je dosiahnutie čo najvyššej možnej kvality života chorých a ich rodín.“ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v Koncepcii zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti, ktorá nadobudla účinnosť definuje paliatívnu starostlivosť podľa novšej verzii Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ako „prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života pacientov a ich rodín zoči-voči život ohrozujúcemu ochoreniu tak, že včas identifikuje a neodkladne diagnostikuje a lieči bolesť a iné fyzické, psychosociálne a duchovné problémy, a tým predchádza a zmierňuje utrpenie. V Koncepcii zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti MZ SR je paliatívna medicína vymedzená ako „špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s chronickou nevyliečiteľnou, pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním. Cieľom paliatívnej medicíny je udržanie najvyššej možnej kvality života pacienta až do jeho smrti.“

Paliatívna starostlivosť je špeciálna zdravotnícka starostlivosť o chorých v pokročilom štádiu ochorenia, keď bola stanovená diagnóza, vyčerpaná kauzálna liečba a poskytuje sa iba liečba zmierňujúca príznaky ochorenia. „Paliatívna starostlivosť je profesionálna, holistická, interdisciplinárna a má byť poskytovaná všetkým zomierajúcim pacientom bez ohľadu na ich diagnózu, či typ zdravotníckeho zariadenia. Ide o kontinuálnu starostlivosť - od všeobecného prístupu až po špecializovanú disciplínu.“ Podľa NICE (National Institute for Clinical Excellence) je paliatívna starostlivosť časť podpornej starostlivosti, ktorú definuje ako aktívnu holistickú starostlivosť o pacienta s pokročilým progresívnym ochorením. Koncept paliatívnej starostlivosti sa opiera o tri piliere:

  1. Filozofické presvedčenie, že smrť je súčasťou života.
  2. Etickú dimenziu - bezpodmienečná úcta k človeku ako k jedinečnej a komplexnej bytosti.
  3. Praktickú starostlivosť o fyzické pohodlie a psychologickú podporu v podobe naslúchania chorému.

Súčasťou ústavnej paliatívnej starostlivosti je respitná starostlivosť. Rozumie sa tým stimulujúca zmena prostredia umožňujúca vzájomnú podporu a spoluprácu osôb zainteresovaných do starostlivosti o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta vrátane jeho rodiny s cieľom eliminovať dôsledky psychosociálnej záťaže vyplývajúcej z vykonávania paliatívnej starostlivosti. Jednou z podstatných oblastí paliatívnej medicíny (Vorlíček, 1998) je ošetrovanie terminálne chorých. Výuka a výchova zdravotníckych pracovníkov je v tomto smere v celej Európe nedostatočná. Nestačí len veľmi dobré vzdelanie, mať dostatočné vedomosti o tlmení fyzických symptómov, keď chýba prístup k iným dimenziám človeka. Sedlárová poukazuje na súčasný stav paliatívnej a hospicovej starostlivosti na Slovensku, ktorý nie je dostatočný a neodpovedá potrebám pacientov. Aby sme mohli splniť odporúčania Charty práv umierajúcich, Odporúčanie výboru ministrov členským štátom o organizácii paliatívnej starostlivosti a Odporúčanie EAPC (Európskej asociácie pre paliatívnu starostlivosť), je potrebné prostredníctvom systémových a legislatívnych zmien, dosiahnuť zmeny súčasnej situácie.

Formy Paliatívnej Starostlivosti

Paliatívna starostlivosť sa v Slovenskej republike poskytuje v štátnych, alebo neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré vznikajú v pôsobnosti MZ SR, ako aj v pôsobnosti iných orgánov štátnej správy. Paliatívna starostlivosť resp. medicína sa v Slovenskej republike podľa Koncepcie zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti MZ SR poskytuje formou ambulantnej (v podobe domácej starostlivosti) a ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Ústavná Zdravotná Starostlivosť v Odbore Paliatívna Medicína

Vykonávajú:

  • Hospice - ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Súčasťou hospicu môže byť stacionár paliatívnej starostlivosti, mobilný hospic, ambulancia paliatívnej medicíny, alebo iné ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Paliatívnu starostlivosť poskytovanú hospicmi označujeme ako hospicovú starostlivosť.
  • Oddelenia paliatívnej medicíny - v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach ako ich organizačná súčasť. Od nemocničného oddelenia sa odlišujú prispôsobením starostlivosti potrebám pacienta, čo znamená neobmedzený čas návštev, pacient si určuje čas spánku, čas na jedlo, hygienu a pod. Optimálny počet postelí je 10 až 20, odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby.
  • Jednotky paliatívnej medicíny - zriaďované pri geriatrických, iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Predstavujú samostatnú jednotku pozostávajúcu z 2 až 3 jednoposteľových izieb, určenú pre pacientov vyžadujúcich paliatívnu starostlivosť.

Ambulantná Zdravotná Starostlivosť v Odbore Paliatívna Medicína

Vykonávajú:

  • Mobilné hospice - ako návštevnú službu lekára, sestry a podľa potreby ďalších zdravotníckych pracovníkov zdravotníckeho zariadenia hospicu v domácom prostredí pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta. Starostlivosť je zameraná najmä na úľavu od bolesti.
  • Ambulancie paliatívnej medicíny, vrátane návštevnej služby lekára.

Etické Dilemy v Paliatívnej Starostlivosti

Etika pomáhajúcich profesií má svoj zdroj v ich samej prirodzenosti, v tom, čo je na nich špecifické - v dobru, ku ktorému smerujú. V zdravotníctve všetci zainteresovaní vykonávajú svoju prácu v špecifických podmienkach ľudskej núdze, bolesti, utrpenia a odkázanosti na pomoc iných, preto ani netreba zdôrazňovať, že práve tu stále viac vstupujú do popredia otázky ľudskej dôstojnosti, morálnych a etických princípov. Snáď nikde to nie je tak potrebné ako pri sprevádzaní zomierajúcich. Narodili sme sa s vedomím, že náš život je dočasný. Strach zo smrti sa vystupňuje pri každom závažnom ochorení a má ho každý z nás bez ohľadu na vek alebo profesiu. Je prirodzené, že sa obávame toho, čo nepoznáme a nedokážeme zastaviť. Čo však dokážeme, je byť nápomocný ľuďom, ktorých sa smrť bytostne týka. Čo chápeme pod pojmom ľudská dôstojnosť? Je to etická kategória zdôrazňujúca význam človeka a uznanie jeho práv v spoločnosti. Nositeľom ľudskej dôstojnosti je len človek, ktorý ako jediná živá bytosť je schopná o sebe premýšľať a určovať si svoj život. V právnom ponímaní je tento pojem chránený Listinou, medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ako i ďalšími predpismi.

#

tags: #hospic #pre #onkologických #pacientov #kritéria #prijatia

Ďalšie články