Hry pre mentálne postihnutých: Rozvoj, inklúzia a terapeutické využitie

Mentálne postihnutie predstavuje výzvu v oblasti výchovy a vzdelávania detí, ale aj dospelých. Narušená komunikačná schopnosť a špecifické potreby vyžadujú individuálny prístup a špeciálne metódy. Hra, rozprávky a cielené aktivity zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji, inklúzii a terapii osôb s mentálnym postihnutím. Tento článok preskúma význam hier a rozprávok, ich prínos k rozvoju a inklúzii a poskytne praktické rady pre rodičov, pedagógov a všetkých, ktorí sa podieľajú na výchove a starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím.

Špecifiká komunikácie a potrieb osôb s mentálnym postihnutím

Narušená komunikačná schopnosť a špecifické potreby si vyžadujú osobitný prístup. Psychopédia, vedný odbor zaoberajúci sa výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov, zdôrazňuje potrebu transformácie poznaných vecí do myšlienok a udalostí. Mentálna retardácia, definovaná ako výrazne podpriemerná úroveň všeobecnej inteligencie s IQ pod 70, sa prejavuje už v útlom detskom veku. Delí sa na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu (neskôr získaná porucha mentálnych schopností).

Mentálne postihnutie sa klasifikuje podľa stupňa:

• Debilita (ľahká mentálna retardácia) s IQ 70-50 - deti sú vychovávateľné a vzdelávateľné.
• Imbecilita (stredná mentálna retardácia) s IQ 49-35 - deti nie sú vzdelávateľné, iba vychovávateľné.
• Idiocita (ťažká a hlboká mentálna retardácia) s IQ 34-0 - deti nie sú vzdelávateľné ani vychovávateľné.

Okrem mentálneho postihnutia sa často vyskytuje aj autizmus, vrodená neschopnosť nadviazania kontaktu s ostatnými ľuďmi. Pre deti s mentálnym postihnutím existujú osobitné a pomocné školy.

Význam rozprávok pre rozvoj mentálne postihnutých detí

Rozprávky zohrávajú kľúčovú úlohu vo vývoji všetkých detí, ale pre deti s mentálnym postihnutím majú ešte hlbší význam. Ponúkajú im bezpečný priestor na spoznávanie sveta, učenie sa novým veciam a rozvíjanie sociálnych zručností. Sú výborným pomocníkom pri komplikovaných životných situáciách, ktoré dieťa potrebuje spracovať, prijať a naučiť sa na ne reagovať.

Prečítajte si tiež: Viac o starostlivosti o mentálne postihnutých

• Rozvoj fantázie a predstavivosti: Rozprávky podnecujú fantáziu a predstavivosť detí, čo je dôležité pre ich kognitívny vývoj.
• Učenie sa novým pojmom a konceptom: Prostredníctvom rozprávok sa deti učia novým pojmom, konceptom a hodnotám.
• Rozvoj sociálnych zručností: Rozprávky často zobrazujú rôzne sociálne situácie a interakcie, ktoré deťom pomáhajú lepšie porozumieť svetu okolo seba a učiť sa, ako sa správať v rôznych situáciách.
• Emocionálny rozvoj: Rozprávky pomáhajú deťom spracovať emócie, učiť sa empatii a porozumieť pocitom iných.
• Podpora inklúzie: Moderné rozprávky čoraz častejšie zobrazujú postavy s rôznymi hendikepmi, čím podporujú inklúziu a odbúravajú predsudky.

Pri výbere rozprávok pre mentálne postihnuté deti je dôležité zohľadniť ich individuálne potreby a schopnosti.

• Zvoľte jednoduché a zrozumiteľné príbehy: Rozprávky by mali mať jednoduchú dejovú líniu a zrozumiteľný jazyk.
• Používajte vizuálne pomôcky: Obrázky, ilustrácie a iné vizuálne pomôcky pomáhajú deťom lepšie pochopiť príbeh.
• Uprednostňujte interaktívne rozprávky: Interaktívne rozprávky, ktoré umožňujú deťom zapojiť sa do deja, sú pre ne pútavejšie a efektívnejšie.
• Vyberajte rozprávky s pozitívnym posolstvom: Rozprávky by mali deťom prinášať pozitívne posolstvo a podporovať ich sebavedomie.
• Zohľadnite vek a záujmy dieťaťa: Rozprávky by mali byť primerané veku a záujmom dieťaťa.

Príklady rozprávok a projektov podporujúcich inklúziu

V súčasnosti existuje množstvo rozprávok a projektov, ktoré sa zameriavajú na inklúziu a podporu mentálne postihnutých detí.

• Vnímajkovia: Výnimočné háčkované bábiky pomáhajú vysvetliť deťom odlišnosť jednoduchým detským jazykom - cez rozprávku a hru. Zároveň je to nástroj, ako ich viesť k vnímavosti voči sebe navzájom aj voči ľuďom, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom odlišní. Súčasťou Vnímajkov sú rozprávky k jednotlivým postavičkám, pracovné materiály, omaľovánky i CD s pesničkami.
• Nejmenší slon na světě: Český animovaný seriál, ktorého hlavnou postavou je slonie mláďa Bedříšek s trpasličím vzrastom. Prínosom tohto animovaného seriálu je okrem iného aj to, že zobrazuje postoj rodiča, ktorý má niekedy problém prijať hendikepované dieťa.
• Projekt Rozprávky večných detí: Kysucká knižnica v Čadci realizuje projekt, ktorý umožňuje mentálne znevýhodneným deťom a mládeži kysuckého regiónu využívať knižné bohatstvo pomocou špeciálne upravených aktivít a zároveň ich netradičné nápady a výtvory predstaviť ich rovesníkom a ostatným návštevníkom knižnice.

Praktické tipy pre prácu s rozprávkami

• Vytvorte príjemnú a uvoľnenú atmosféru: Deti by sa mali pri počúvaní rozprávok cítiť príjemne a uvoľnene.
• Používajte rôzne zmysly: Zapojte do rozprávania rôzne zmysly - používajte hračky, obrázky, hudbu, vône a chute.
• Buďte trpezliví a flexibilní: Každé dieťa je iné a potrebuje individuálny prístup.
• Opakujte rozprávky: Opakovanie rozprávok pomáha deťom lepšie si zapamätať príbeh a učiť sa novým veciam.
• Diskutujte o rozprávke: Po prečítaní rozprávky sa s deťmi porozprávajte o tom, čo sa im páčilo, čo sa naučili a ako sa cítili.

Hra ako dôležitý doplnok k rozprávkam

Hra je pre deti s mentálnym postihnutím rovnako dôležitá ako rozprávky. Umožňuje im chápať veci prostredníctvom zážitkov, stotožňovať sa s tým, čo robia, a rozvíjať svoju osobnosť v kolektíve. Nerušená hra uspokojuje a spôsobuje radosť, čo je považované za efektívny spôsob spoznávania sociálnych zručností. Pri hre je dôležité brať do úvahy mentálny vek detí a prispôsobiť hry ich schopnostiam. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí a striedať aktivity, aby sa deti nenudili. Hra by nemala trvať dlho, maximálne 20 minút.

Poznáme veľké množstvo hier, ktoré môžeme rozdeliť do určitých kategórií, pričom každá hra má iný cieľ. Vlastná aktivita detí sa prejavuje v hrách tak, že dieťa zavádza do hry vlastné, novšie varianty a uplatňuje vlastnú fantáziu. Tvorivosť v hre a hra v tvorivosti by nemala chýbať spontánnosť. Pri hre má byť pocit voľnosti, potešenia, nezávislosti a slobody, bez ktorej by hra nebola možná. Pri spontánnej hre sa uplatňujú tak vonkajšie potreby, ako aj vnútorné potreby. Pri hre by mal byť uvoľnený pocit a tvorivá činnosť by mala byť tvorivo uspokojená. Hra citovo napĺňa a obohacuje, prejavuje sa nadšenie a entuziazmus a znižuje napätie. V tvorivej hre sa vyjadrujú zážitky zo života, u starších detí dej dokážu rozvíjať a v tom im pomáha fantázia.

Hry tvorivé môžu byť:

Prečítajte si tiež: Metódy sociálnej rehabilitácie: Arteterapia

1. Hry predmetové: dieťa manipuluje s predmetom.
2. Hry úlohové, námetové: dieťa berie na seba známu sociálnu rolu, napodobňuje činnosť dospelého.
3. Dramatizačné hry: dieťa vo svojej predstave vytvára rôzne postavy a deje.

Deti pri napodobňovaní dospelých si nájdu priestor pre individuálny prejav vlastnej tvorivosti. Postihnuté deti sa tiež radi hrajú ako každé zdravé dieťa, ale musíme brať do úvahy ich postihnutie, aby sa nezhoršil ich zdravotný stav. U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí, nie stále tých istých, musíme docieliť, aby sme deti zaujali a aby sa deti nezačali nudiť, pretože potom nastáva nepozornosť a vyrušovanie, rozptyľovanie ostatných žiakov. Hra by nemala trvať dlho, jedna hra maximálne 20 minút.

Inklúzia v detských kolektívoch

V súčasnosti sa súčasťou detských kolektívov čoraz častejšie stávajú integrovaní žiaci. Deti sa tak viac stretávajú s rovesníkmi s rôznymi hendikepmi, ako je telesné či duševné postihnutie. Kľúčovým obdobím v živote dieťaťa pre vytváranie si vzťahu s hendikepovanými je obdobie predškolského veku, keď začína nadväzovať prvé kamarátske vzťahy. Práve preto poukazuje psychológ a pedagóg Zdeněk Helus na veľký význam výchovy: „Deti v predškolskom veku nemajú v sebe zakorenené stereotypy voči hendikepovaným vrstovníkom, dokážu ich veľmi dobre prijať. Vhodným výchovným pôsobením dokážu rodičia nielen zabrániť vytváraniu predsudkov, ale aj vzbudiť záujem detí o hendikepovaných a túžbu pomáhať im. Ak však okolie, napr. rodičia, pedagógovia, prezentujú negatívne postoje, dieťa ich preberie.

Najmä reklama, i tá, ktorá je určená deťom, často kladie dôraz na fyzickú formu, potrebu „mať sa dobre“, žiť bezstarostný život. V reklamných spotoch vystupujú fyzicky dokonalé a dobre naladené deti, v duchu stereotypného obrazu pekné = dobré. Na druhej strane niektoré reklamy, najmä v snahe získať peniaze pre charitatívne organizácie, deformujú stereotypným obrazom hendikepovaných v snahe vyvolať u publika dojatie a ľútosť. Najčastejšie stereotypné zobrazenia hendikepovaných sú postavy žobrajúci mrzákov či slepých muzikantov ako komparz filmu alebo „super mrzákov“ s mimoriadnymi schopnosťami, ktoré kompenzujú ich hendikep. Vzniká tak predstava, že každý hendikepovaný má nejaké superzručnosti. Treba si však uvedomiť, že ľudia na invalidných vozíkoch sa nedokážu v silnej emocionálne chvíli prekonať a zrazu sa postaviť na nohy a kráčať.

Lenka Krhůtová vo svojej štúdii uvádza, že výrazný pozitívny posun v zmene postojov voči ľuďom so zdravotným postihnutím nastáva v tých krajinách, ktoré mediálne prezentujú zdravotné postihnutie už v detskej produkcii. Nie však stereotypným zobrazením, ale vytváraním modelových situácií. Zmeny správania kladie do priamej súvislosti s pôsobením špeciálnych programov. Ich sledovaním sa deti môžu priamo konfrontovať so situáciami, do ktorých sa môžu v reálnom živote dostať.

Zmyslové čítanie pre mentálne postihnuté deti

Zmyslové čítanie je metóda, ktorá sa snaží vzbudiť záujem o knižky u mentálne postihnutých detí. Deti pomocou dotyku vnímajú príbeh. Čítanie prebieha cez zmysly. Keďže tieto deti nevedia čítať, táto metóda sa snaží priblížiť im rozprávky a príbehy inou formou. Pracuje sa s deťmi, ktoré majú mentálne postihnutie, viacnásobné postihnutie, sú nevidiace, majú metabolické poruchy. Každé dieťa vyžaduje individuálny prístup a metódy práce. Pracuje sa v menších skupinách po 2 až 3 deti. Samozrejme závisí od formy postihnutia. Ak pracujeme s autistami, tak máme niekedy aj štyri deti, ak s viacnásobným postihnutím tak dve.

Prečítajte si tiež: O rehabilitácii mentálne postihnutých

Knižky vyberajú terapeuti alebo rodičia detí podľa aktuálnych potrieb konkrétneho dieťaťa. Uprednostňujú sa hmatové knižky, čierno-biele rozprávkové knižky s veľkými jednoduchými obrázkami. Neskôr sa prechádza na leporelá, bez hmatového sprievodu. Na úvod aktivity sa vždy zaspieva pesnička NA HADA (opakujúca sa melódia je veľmi ľahko zapamatateľná pre deti) a po nej sa zopakuje týždňová aktivita. Každý týždeň sa venuje inej téme. Napríklad: Z rozprávky do rozprávky, Zvedavý sloníček, Na záhrade, Ružové kráľovstvo. Každú aktivitu rozoberieme na menšie časti, aby deti lepšie pochopili postavám, deju alebo len jednotlivým obrázkom. Napríklad tak, že keď pozeráme knižku o záhradníkovi, terapeut si nasadí klobúk, zoberie košík so zeleninou… Snažíme sa deťom dať nové zručnosti, aby ich vedeli modifikovať. Časový úsek je individuálny, niekedy to trvá mesiac, inokedy aj šesť mesiacov. Ak dieťa zareaguje na daný obrázok, považujeme to za zvládnutú akciu. Každé dieťa má svoju knižku. Pri týchto deťoch sa zatiaľ neskúsilo vzájomné podávanie alebo výmenu knižiek, nakoľko kým sa naučia pracovať s jednou knižkou, často prejdú aj mesiace. Ale závisí to od postihnutia a potrieb konkrétneho dieťaťa. Príbehy sa menia tak, ako si ich zvolí sám terapeut. Pracuje sa s jednou stranou v knihe, maximálne s dvomi. Ide nám o kvalitu a pochopenie práce s knihou, rešpektujeme preto pomalé tempo našich detí. S knižkou sa pracuje každý deň, pomáha im prekonávať bariéry a snaží sa vytvárať podnetné prostredie pre ich komplexný vývin. Po desiatich minútach zväčša knižky odkladáme, lebo vieme, že ich zrakový vnem je unavený.

Reakcie detí sú úžasné. Keď vidia, že sa chystajú knižky, prejavujú radosť. Niektoré tlieskajú alebo kričia. Občas niektorým deťom vyvolávajú drsné povrchy v knižke záchvaty. Stalo sa už aj, že povrch vyvolal epileptický záchvat. Na druhej strane je potrebná rôznorodosť materiálu v knižkách, aby sa vytvárali nové prepojenia (synapsie) v mozgu. S týmto treba rátať, nezľaknúť sa a citlivo to odsledovať. Odporúča sa opakovať aktivity aspoň dvakrát do týždňa. Aby si dieťa vytvorilo postupnosť a získalo návyk na aktivitu. Veľký pozor venujem postupnosti obrázkov, menej je niekedy viac. Hry uplatňujú zručnosť, návyky a osobnostné črty. Človek sa hrou zaoberá po celý život, je to forma činnosti, ktorá sa líši od práce aj od učenia, no má špecifické postavenie. Dieťa sa cez hru vyrovnáva s okolitou realitou, rozvíja svoje schopnosti práve takým spôsobom, ktorý je mu prirodzený, príjemný a zároveň primeraný.

Boccia: Šport pre všetkých

Boccia je paralympijský šport, ktorý je vhodný pre ťažko telesne postihnutých, pre mentálne postihnutých, seniorov, deti, zdravých ľudí. Je vhodná aj ako integračný prvok, kedy zdravotne postihnutí hrajú spolu so zdravými, pričom rozdiely v hre medzi nimi sa vďaka jednoduchosti a iným vlastnostiam tejto hry navrhnutej pre potreby zdravotne postihnutých stierajú. Jej základným princípom je hádzanie loptičiek na cieľ. Hrá sa s koženými loptičkami naplnenými granulátom na tvrdej rovnej podlahe, či už v telocvični, v spoločenskej miestnosti, alebo na chodbe.

Prezentáciu vedie Mgr. Ondrej Bašták Ďurán, ktorý sa bocciou zaoberá od roku 2002 na rôznych pozíciách - ako asistent, tréner, organizátor súťaží, rozhodca, distribútor boccia príslušenstva. Publikoval aj dosiaľ jedinú pôvodnú slovenskú publikáciu o bocci BOCCIA: Základné techniky tréningu pre hráčov a asistentov. V súčasnosti sa bocci venuje aj prostredníctvom svojej firmy BASHTO, ktorej podnikanie je orientované na šport zdravotne postihnutých. Jedným z jeho podnikateľských zámerov je propagácia športu boccia na Slovensku.

Cieľ prezentácie: oboznámiť konkrétne sociálne zariadenie, školu alebo inú inštitúciu, jeho sociálnych pracovníkov, učiteľov, zdravotníkov, a hlavne klientov, so športom boccia, aby na vlastnej koži zažili jeho prínos na rekreačnej, rehabilitačnej, sociálnej, či súťažnej úrovni. Je možné sa dohodnúť aj na prezentácii boccie vo viacerých zariadeniach v jednom regióne v daný deň, čím sa poplatok za cestovné zníži.

Pinf Hry: Jednoduché a prispôsobiteľné

Pinf Hry sú jednoduché a prispôsobiteľné hry, ktoré môžu byť jednoducho prispôsobené a nastavené tak, aby vyhovovali potrebám dieťaťa. Sú vhodné pre ľudí s autizmom, detskou mozgovou obrnou, Downovým syndrómom, poruchami učenia a ostatnými mozgovými disfunkciami.

Domácnosti môžu využívať obmedzenú verziu Pinf Hier (9 hier, bez prispôsobení, vylepšení a aktualizácií) zadarmo. Plná verzia (26+ hier, vylepšenia, aktualizácie, prispôsobenie) stojí 2 € mesačne, bez viazanosti. Inštitúcie (školy, centrá, DS, DSS, lekári, organizácie…) majú nárok na bezplatnú skúšobnú licenciu. Plná verzia pre inštitúcie je k dispozícií od 16€ za inštaláciu ročne.

Edukačné potreby pre predškolákov s mentálnym postihnutím

Deti už od mala potrebujú pozornosť od dospelého, aby sa vo svojej fáze vyvíjania sa naučili všetko potrebné. O to viac je potrebné sa venovať deťom s mentálnym postihnutím alebo znevýhodnením, pre ktoré môžu byť všetky aktivity aj učenie ťažšie. Je potrebné, aby sa deti pri učení cítili pohodlne a nebáli sa riskovať a objavovať nové veci. Preto sa ponúkajú špeciálne edukačné potreby pre predškolákov s mentálnym postihnutím.

Rôzne pomôcky pre terapiu detí s mentálnym postihnutím u nás nájdete za rozumnú cenu a sú dobrej kvality, aby ste mohli svojim deťom zabezpečiť presne to, čo potrebujú. Ponúkame rôzne zatĺkačky, manipulačné kocky a senzorické hry a pomôcky, aby sa deti naučili logickejšie a sústredenejšie premýšľať nad rozuzlením daného problému. Okrem toho si nacvičia ostatné základné druhy zapínania ako pomocou gombíkov, zipsov a šnúrok. Taktiež ponúkame kvalitné stavebnice z dreva - farebné, geometrické prvky, z ktorých možno poskladať veľa zaujímavých tvarov. Vzdelávacie hračky, ktoré deti učia geometrickým tvarom, stimulujú predstavivosť a tvorivosť. S ponukou hračiek, hier a pomôcok pre deti s mentálnym postihnutím sa deti môžu naučiť počítať, napríklad s produktmi ako Drevené korálky na prevliekanie na špagát v dvoch veľkostiach, Dotykové čísla a Množiny čísla. A môžu si aj rozvíjať dôležitú senzoricko - manipulačnú schopnosť napríklad pomocou Senzorickej húsenice, ktorá sa skladá z viacerých článkov a každý z nich sa líši. Prvý obsahuje guľôčky a druhý je vyplnený molitanom, tretí prvok je zo šušťavej fólie (príjemná na dotyk), štvrtý a piaty je z látky príjemnej na dotyk a šiesty je vyplnený hrachom. Ďalšími prvkami sú napr. šnurovanie čo je ďalším lákadlom pre deti. Húsenička aktívne rozvíja zmysel pre dotyk a aj vizuálne vnímanie okolia a detailov. Okrem senzoricko-manipulačných schopností toho potrebuje dieťa rozvíjať oveľa viac. V ponuke sú aj produkty, ktoré rozvíjajú grafomotoriku a zrakovo-pohybovú koordináciu rovnako ako aj naučia dieťa počítať, chápať čas a rozvíjať svoju myseľ presne tým spôsobom, aký je najvhodnejší.

tags: #hra #pre #mentálne #postihnutých