Rehabilitácia mentálne postihnutých: Metódy a prístupy

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v starostlivosti. Cieľom tejto starostlivosti je prekonať, zmierniť alebo predchádzať dôsledkom tohto postihnutia, a to s ohľadom na individuálne potreby každého jedinca. Starostlivosť o mentálne postihnutých zahŕňa širokú škálu metód a prístupov, ktoré sa zameriavajú na rozvoj, kompenzáciu a rehabilitáciu postihnutých funkcií a schopností.

Metódy starostlivosti o mentálne postihnutých

Starostlivosť o mentálne postihnutých a narušených jedincov sa zameriava na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

Reedukačné metódy

Reedukačné metódy predstavujú súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia, chápaná ako prevýchova alebo obnovená výchova, označuje špecifické pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti. Tieto metódy sa cielene zameriavajú na zlepšenie konkrétnych oblastí, v ktorých má jedinec ťažkosti.

Kompenzačné metódy

Kompenzačné metódy sú súhrnom postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie, teda poskytovanie náhrady a vzájomné vyrovnávanie. Tieto metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Príkladom je rozvíjanie sluchového, hmatového a čuchového vnímania u nevidiacich ako náhrada za zrakové vnímanie. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcií ako náhradu za porušenú alebo vyradenú funkciu.

Rehabilitačné metódy

Rehabilitačné metódy predstavujú súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia, odvodená od slova "habilitas" (schopnosť), znamená znovuuschopnenie. Tieto metódy sa zameriavajú na sociálne dôsledky defektu a upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, v pracovnej oblasti a vo výchovno-vzdelávacom procese. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.

Prečítajte si tiež: Metódy sociálnej rehabilitácie: Arteterapia

Sociálna rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je zameraná na to, aby človek mal zabezpečené také zručnosti a schopnosti, ktoré mu umožnia čo najlepšie fungovanie v prostredí, kde žije. S pojmom sociálna rehabilitácia sa dnes často stretávame v oblasti sociálnej práce a poskytovania sociálnej podpory a sociálnych služieb.

V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia tak, ako je popísaná v zákone o sociálnych službách (vynímajúc nácvik Braillovho písma, pokiaľ predpokladáme, že nemajú pridružené i zrakové postihnutie). Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili.

Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma). Pokiaľ má občianske združenie možnosti a dobré podmienky pre vykonávanie sociálnej rehabilitácie, osvedčila sa práve vyššie spomínaná forma ambulantná a pobytová.

Sociálnu rehabilitáciu je možné poskytovať všade tam, kde je o ňu záujem. Vzhľadom k potrebným podmienkam sa ako vhodné javia zariadenia. Rôzne druhy aktivít, ktoré je možné pri sociálnej rehabilitácii ľudí s mentálnym postihnutím použiť, sú popísané vyššie. Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny (človek, ktorý vykonáva sociálnu rehabilitáciu) a jeden alebo viac asistentov. Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci - zaznamenávajú názory jednotlivých účastníkov, pokiaľ to je potrebné, usmerňujú diskusiu, ponúkajú problémy, k riešeniam ktorých by sa malo stretnutie dopracovať. Líder reflektuje priania a potreby účastníkov skupiny a podriaďuje im svoje predstavy a plány. Sprehľadniť podporné texty. Vyčkať na odpoveď.

Na zabezpečenie sociálnej rehabilitácie je potrebné vytvoriť vhodné prostredie na pravidelné stretávania sa (pokiaľ sa aktivity nerobia v teréne - na pobytoch, víkendoch, kedy sa tvorí osobitný rozpočet), čo znamená prevádzkové náklady, náklady na zabezpečenie techniky, komunikačné náklady, mzdové náklady, resp. aké vzdelanie, resp. zručnosti by mal mať človek, ktorý vykonáva soc. Vhodné je najmä vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Čo sa týka vlastností a zručností, nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť stotožnený so svojou vedúcou pozíciou. Mal by byť zrelou osobnosťou, nemal by do diania skupiny prenášať svoje problémy, svoju rolu v skupine by mal brať zodpovedne. Na druhej strane by mal vedieť ustúpiť v prípade potreby do pozadia a nepresadzovať sa na úkor ostatných. Mal by mať dobré komunikačné schopnosti, ktoré sa prejavia ako vo verbálnej, tak i neverbálnej komunikácii. To znamená, že by mal udržiavať očný kontakt, adekvátne neverbálne komunikovať (usmievať sa, prikyvovať, dodržiavať primeraný telesný odstup, vhodne využívať signály posturiky - komunikácie prostredníctvom tela, haptiky - hmatu a pod.). Aj vo svojom verbálnom prejave by mal dodržiavať určité zásady, medzi ktoré patrí napríklad: sumarizácia toho, čo druhá osoba vyjadrila; využívanie otvorených otázok dávajúcich priestor pre vyslovenie väčšieho množstva informácií a názorov; opakovanie kľúčových slov, ktoré účastníci najčastejšie používajú v diskusiách; oslovovanie sebaobhajcov krstným menom; povzbudzovanie k diskusii menej aktívnych členov skupiny. Vhodné je, aby sa líder nepresadzoval v diskusiách, nerozprával príliš veľa, čo by mohlo zmonopolizovať diskusiu. Taktiež by nemal prerušovať sebaobhajcov, pokiaľ sa vo svojom prejave držia myšlienkovej línie debaty. Mal by spolupracovať so supervízorom. Neustály sebarozvoj, sebavzdelávanie, čerpanie nových informácií by mali byť pre lídra samozrejmosťou. Dobrý líder by mal mať v sebe neustálu túžbu po sebazdokonaľovaní v prospech ľudí, ktorých podporuje, mal by čerpať vedomosti a poznatky z oblasti pedagogiky a psychológie, sledovať nové trendy podpory a stimulácie ľudí s mentálnym postihnutím, spolupracovať s kompetentnými organizáciami, inštitúciami, odborníkmi. Mal by sa učiť zo skúseností nielen iných, ale i vlastných, reflektovať svoju prácu a vytvárať nové postupy, skúšať nové techniky a overovať si ich v spolupráci s klientmi a následne vhodne aplikovať a odovzdávať svoje poznatky iným kolegom. Mal by používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang, odborné výrazy. Mal by byť trpezlivý. Sociálna rehabilitácia ľudí s mentálnym postihnutím nie je len otázka pár stretnutí s odborníkom. Pokiaľ má splniť svoj účel, je potrebné stretávať sa kontinuálne, v zmysle celoživotného vzdelávania.

Prečítajte si tiež: DSS pre Mentálne Postihnutých

Veľmi dôležité je uvedomiť si aj to, že dobré výsledky zaručuje nielen práca so samotným človekom s mentálnym postihnutím, ale aj práca s jeho rodinou prípadne iným blízkym okolím, v ktorom sa človek s MP pravidelne pohybuje. Pokiaľ ho totiž jeho prostredie nepodporuje, nepadajú snahy o jeho sociálnu rehabilitáciu na úrodnú pôdu.

Aktivity v rámci sociálnej rehabilitácie

Rôzne aktivity sa využívajú na aktivizáciu a podporu ľudí s mentálnym postihnutím:

• Hry: Stmeľujú skupinu, sú zábavné a minimalizujú napätie. Majú svoje pravidlá, povzbudzujú k sebakontrole, spolupráci a primeranému fyzickému kontaktu. Vhodne zvolená hra môže podporiť ľudí s mentálnym postihnutím v chápaní abstraktných pojmov, akými sú dôvera a kooperácia.

• Diskusie: Vyžadujú vyjadrenie viac ako len jedného pohľadu na vec. Diskutujúci by mali byť pripravení vyjadriť opačný názor a reagovať na odlišné vyjadrenia. Skupina sa tak naučí uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory a skúsenosti. Medzi najčastejšie patria kruhové a panelové diskusie. Kľúčovým je výber témy zaujímavej pre účastníkov stretnutia a jej vhodné predstavenie.

• Brainstorming: Chrlenie myšlienok bez zamýšľania sa nad ich hodnotou. Ide predovšetkým o množstvo myšlienok a získanie kreatívnych, originálnych nápadov. Táto aktivita dáva možnosť vyjadriť sa každému. Analýza jednotlivých myšlienok prebieha až po vyčerpaní všetkých nápadov.

  Prečítajte si tiež: Definícia výchovnej rehabilitácie

• Dotykové aktivity: Dotyky dokážu urobiť ľudí šťastnejšími. Treba s nimi zaobchádzať veľmi opatrne a rešpektovať osobný priestor každého z účastníkov.

• Rozprávanie a načúvanie: Ľudia s mentálnym postihnutím si navzájom dávajú spätné reakcie. Cieľom je sprostredkovať im slobodu vo vyjadrovaní myšlienok a pocitov a podporiť ich v akceptovaní názorov a pocitov iných.

• Hranie rolí: Dramatizácia situácie umožňuje vyjadriť skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu, skúšať nové správanie a zobraziť sociálne problémy a dynamiku skupinovej interakcie. Zdôrazňuje dôležitosť neverbálnych emocionálnych odpovedí.

• Relaxačné techniky: Relaxácia upravená kapacitám účastníkov stretnutia. Jej cieľom je reflexia dojmov, skúseností, sebapoznanie či navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie, ale i koncentrácia. Relaxácia musí byť vedená lídrom, ktorý by mal mať potrebné odborné predpoklady a skúsenosť.

Habilitácia a rehabilitácia

Názvy habilitácia a rehabilitácia sú v súčasnosti nejednoznačné. Často nie je jasné, ako máme tieto pojmy správne definovať. Rozdielnosť týchto vyjadrení je aj medzi podporou jednotlivých cieľových skupín v sociálnych službách. Habilitácia vo všeobecnosti predstavuje rôzne druhy služieb a podpory s cieľom dosiahnutia čo najväčšej samostatnosti v bežnom živote. Proces habilitácie, kým sa dosiahnu stanovené ciele, je väčšinou dlhodobý. Zároveň sa predpokladá, že sa doň zapoja aj blízke osoby, tiež podporný personál - profesionáli. Postupy a metódy habilitácie by mali byť prispôsobené potrebám daného prijímateľa sociálnych služieb a mali by vychádzať z jeho možností a schopností.

Pojem rehabilitácia v povedomí bežných ľudí najčastejšie súvisi so zdravotnou rehabilitáciou. Ide hlavne o opätovné získavanie schopností a zručností, ktoré človek už v minulosti mal. Komplexný model rehabilitácie v sebe zahŕňa zdravotné, vzdelávacie, pracovné, individuálno-psychologické i sociálne aspekty. Vychádzame z toho, že každý človek je spoločenská bytosť a každú činnosť vykonáva aj ako súčasť nejakej spoločenskej skupiny a pre skupinový osoh. Takéto najširšie vnímanie sociálnej rehabilitácie pomáha kombinovať jednotlivé aspekty habilitácie i rehabilitácie. Tiež získavať rozlične orientovaným odborníkom, občianskym združeniam a záujmovým skupinám angažujúcim sa v oblasti sociálnej rehabilitácie finančnú a organizačnú podporu z rôznorodých verejných či iných sociálnych programov. Programy sociálnej rehabilitácie osôb so zdravotným postihnutím sú natoľko komplexné, že ich nemožno spájať s jedným rezortom alebo jednou inštitúciou. Napriek tomu, najmä z normatívnych dôvodov, sa ukazuje ako prospešné bližšie poznať špecifické možnosti, ktoré v tejto oblasti poskytujú jednotlivé rezorty a ich rezortná legislatíva. Normatívne dôvody vyplývajú zo štruktúry právnych systémov, sektorov, legislatívy a s tým spojeným financovaním. Sociálna rehabilitácia predstavuje časovo ohraničené, plánované a koordinované procesy s jasnými cieľmi a prostriedkami. Rôzni účastníci spolupracujú pri poskytovaní konkrétnej podpory prijímateľovi sociálnych služieb tak, aby sa získali čo najvyššie funkčné schopnosti, zručnosti, samostatnosť a účasť v bežnom živote.

Sociálnu rehabilitáciu v rámci krízovej intervencie musíme vnímať ako nástroj, ktorý je možné využívať vo všetkých troch prístupoch riešenia nepriaznivej sociálnej situácie. V takom prípade ide o prevenciu, krízovú intervenciu, ako aj o bývanie a podporu. V každom z týchto krokov je tento nástroj orientovaný na podporu a prípravu jednotlivcov v tom, aby získali dostatočné zručnosti na to, aby mohli fungovať čo najsamostatnejšie.

Plánovanie procesu rehabilitácie je takmer totožné s individuálnym plánovaním a ide o tzv.

Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách v paragrafe 21 definuje sociálnu rehabilitáciu. Sociálna rehabilitácia sa zabezpečuje rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivovaním schopností a posilňovaním viacerých návykov, najčastejšie pri sebaobsluhe či pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Ak je klient odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je zameraná na konkrétne činnosti, najmä o nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu. Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti.

Tento výcvik je potrebné rozdeliť na dve samostatné činnosti, ktoré sú rovnako dôležité. V interiéri zabezpečujeme nácvik samostatnej chôdze po vopred stanovenej trase, ktorá sa dá obmieňať. Vždy je však potrebné klienta vopred informovať o všetkých prekážkach, aby nebol dezorientovaný. Výcvik v exteriéri je viacvrstvový. Začíname s výcvikom samostatného pohybu po blízkom okolí. V prípade presunu viacerých osôb poverujeme vybraného klienta, aby viedol skupinu, samozrejme pod dohľadom sociálneho pracovníka.

Rozvoj a tréning poznávacích schopností je komplexná činnosť zasahujúca do všetkých sfér bežného života. Zabezpečovať sa musí kontinuálne počas celého dňa, mnohokrát neformálnym spôsobom. Do tejto kategórie patrí aj poznávanie farieb, určovanie množstva, miery a váhy či charakteristika počasia a obliekanie sa podľa toho. Sem zaraďujeme aj riešenie jednoduchých matematických úloh či hospodárenie s peniazmi.

Drvivú väčšinu vonkajších vnemov prijímame prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. Vekom tieto orgány strácajú svoju kvalitu. Pri zdravotnom postihnutí do tohto procesu môžu vstupovať aj ďalšie negatívne faktory, a to bez ohľadu na vek. Konkrétne ide o to, aby mal klient správne okuliare a s ich pomocou dokázal efektívne spracovávať zrakové vnemy.

Komunikácia nie je len hovorené slovo, ľudia môžu svoje myšlienky vyjadrovať aj inými spôsobmi. Predstavte si prvý kontakt s neznámym domorodým kmeňom. „Rozprávať“ sa dá aj s pomocou rôznych predmetov, obrázkov a symbolov. Jednou z podôb komunikácie je aj písomný prejav, preto nácvik písma či tréning písomného prejavu je tiež žiaducou aktivitou.

Duševné pohnutie (vzrušenie) môže mať pozitívnu i negatívnu podobu, takže tú prvú treba zvýrazňovať a tú druhú utlmovať. A to je úloha cvičení, ktoré sa v rámci sociálnej rehabilitácie v tejto oblasti uplatňujú. Autoagresia, zlosť, ale aj prejavy smútku nie sú žiaduce emócie. No hlavne u časti starších ľudí je to bežná forma správania sa, pretože sa urážajú, durdia aj pri bežnej komunikácii.

Podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom, k členom rodiny môže vyvolávať kladné i záporné emócie. Tú rozdeľujeme na sféru osvojovania si návykov spoločenského správania a na oblasť budovania vzájomných vzťahov. Ide o veľmi blízke prejavy vzájomných kontaktov, no z určitého pohľadu sú to samostatné kategórie. Budovanie dvojstranných vzťahov má všeobecný rozmer spoločenského správania sa na verejnosti. Osobnostný rozmer má budovanie vzájomných vzťahov s rodinnými príslušníkmi, známymi, medzi klientmi, vo vzťahu k pracovníkom domova.

Nácvik v tejto oblasti je súčasťou každodenného života v zariadení sociálnych služieb. Konkrétne totiž ide o samostatnosť pri zabezpečovaní osobnej hygieny, úprave lôžka, príprave stolovania, pri chystaní nápojov. Nakupovanie patriace do tejto oblasti budovania aj nových návykov si vyžaduje kooperáciu viacerých postupov. V prvom rade je potrebné vedieť, čo daný obchod ponúka, potom nasleduje výber tovaru a nakoniec jeho zaplatenie.

Cvičenie je základom aktivít, ktoré súvisia s oblasťou fyzického vývinu. Azda najčastejšie sú plánované zdravotné prechádzky, ktoré môžu byť kombinované s krátkymi poklusmi. Dôležité je v tejto súvislosti uvedomiť si kategóriu klientov, s ktorými sociálna pracovník rieši dané úlohy. V čase, kedy sa nedá chodiť vonku (dážď, zima), sú veľmi atraktívne skupinové cvičenia. Ich obsahová charakteristika sa môže upravovať podľa jednotlivých cvičencov. Pre tých, ktorí radšej posilňujú individuálne, sú k dispozícii trenažéry chôdze a stacionárne bicykle.

Legislatívny rámec

Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integrácie do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu… alebo iné postavenie. Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva. Uveďme dve najdôležitejšie. Zákon 448/2008 o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní. Rieši tiež financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním. Spomeňme aj Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009. Podľa čl. 21 ods. 1 Charta zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, včítane dôvodu zdravotného postihnutia.

Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo. Medzi ne patrí aj Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006. Slovensko ho ratifikovalo v roku 2010. Avšak mnohé jeho ustanovenia ani po desiatich rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak mnohé oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. Rovnako je v niektorých častiach ignorovaná aj legislatíva Európskej únie.

Domovy sociálnych služieb

Domovy sociálnych služieb (DSS) zohrávajú významnú úlohu v starostlivosti o mentálne postihnutých. Poskytujú komplexnú starostlivosť a podporu osobám s rôznym stupňom postihnutia.

DSS Integra: Príklad komplexnej starostlivosti

Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Integra v Bratislave a Senci je rozpočtovou organizáciou Bratislavského samosprávneho kraja. Pôvodne bol detašovaným pracoviskom Ústavu sociálnej starostlivosti. V roku 1992 sa osamostatnil. Významnú úlohu pri vzniku DSS Integra zohrali rodičia detí, ktorí prispeli k získavaniu finančných prostriedkov od sponzorov. Tieto prostriedky pomohli zveľadiť priestory a vybaviť ich špeciálnymi pomôckami.

DSS Integra poskytuje starostlivosť imobilným klientom s ťažkým mentálnym a telesným postihnutím, často aj so zmyslovým handicapom, v dennom, týždennom a celoročnom pobyte. Špeciálnu a komplexnú starostlivosť zabezpečuje tím psychológa, liečebného pedagóga, sociálnych terapeutov, zdravotníkov a rehabilitačných zamestnancov. Klienti sa zúčastňujú aj na športových aktivitách, ako sú plávanie a boccia. Významná je spolupráca s dobrovoľníckymi organizáciami a realizácia medzinárodných dobrovoľníckych táborov.

V DSS Integra sa poskytujú sociálne služby pobytovou formou (celoročná a týždenná sociálna služba) a ambulantnou formou. Kapacita zariadenia je 38 miest pre fyzické osoby od skončenia povinnej školskej dochádzky, od skončenia vzdelania za osobitných podmienok, od skončenia ďalšej prípravy na povolanie a ďalších dospelých občanov so zdravotným postihnutím od 25 rokov veku, ak sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. Zariadenie je určené aj pre fyzické osoby s duševnými poruchami, ak sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č.

Starostlivosť v domácom prostredí

Starostlivosť o milovanú osobu s mentálnym postihnutím v domácom prostredí si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a prispôsobenie prostredia a rutiny.

Denná rutina a pocit bezpečia

Pre osobu s mentálnym postihnutím je dôležité mať svoju dennú rutinu, ktorá jej pomáha cítiť sa bezpečne. To platí obzvlášť pri výmene inkontinenčných produktov. Ak sa výmena deje v rovnaký čas každý deň, osoba sa bude cítiť menej nervózne a viac uvoľnene. Pomáha, ak pri výmene hovoríte a robíte zakaždým rovnaké veci, aby osoba vedela, čo ju čaká a pochopila, že je to súčasť denného programu. Ak nastane situácia, že budete musieť svoje opatrovateľské úlohy preniesť na inú osobu, je dôležité, aby pochopila vašu zaužívanú rutinu.

Bezpečné prostredie

Je dôležité vytvoriť čo najbezpečnejšie prostredie pre milovanú osobu. Ak dokáže sama prejsť do kúpeľne, zaistite jej voľný priechod. Bezpečné a pohodlné využitie priestoru sa dá dosiahnuť prispôsobením okolia a zakúpením a nainštalovaním vhodných produktov a príslušenstva.

Úpravy v domácnosti pre zvýšenie bezpečnosti:

• Podlahy: Skontrolujte, či sa podlahy v miestnostiach, kde sa osoba pohybuje, nešmýkajú a nepredstavujú nebezpečenstvo. Nainštalujte protišmykové podložky pod koberce a odstráňte nerovné a roztrhané koberce. Položte protišmykové rohožky tam, kde je podlaha často vlhká, napríklad do kúpeľne a kuchyne.

• Podporné úchyty: Upevnite podporné úchyty všade tam, kde ich osoba potrebuje - napríklad pri toalete, v sprche alebo vo vani.

• Označenie kúpeľne: Viditeľne označte dvere do kúpeľne veľkým označením. Môžete vymeniť toaletnú dosku za farebnú, aby bola viditeľnejšia.

• Odpadkový kôš: V kúpeľni alebo v spálni nainštalujte smetný kôš s vekom na použité inkontinenčné produkty.

Osobná hygiena

Osobná hygiena je dôležitou súčasťou každodennej rutiny. Ak sa však staráte o osobu s fyzickým alebo mentálnym postihnutím, udržiavanie hygienických potrieb nemusí byť jednoduché. Ľudia trpiaci demenciou nie vždy spolupracujú a nie sú ochotní akceptovať zmeny. Dodržiavanie zásad dobrej hygieny si vyžaduje veľa trpezlivosti a času. Je potrebné s osobou viac hovoriť a umývaniu venovať viac času.

V staršom veku sa pokožka stáva citlivejšou a ľahko sa poškodí, preto potrebuje špeciálnu starostlivosť s jemnou hygienickou rutinou, ktorá predchádza podráždeniu pokožky a infekcii.

Inkontinencia a starostlivosť

Osoby s demenciou nemusia chápať, prečo im pomáhate s inkontinenciou. Preto je dôležité používať inkontinenčné pomôcky, ktoré sú na dotyk aj na pohľad ako bežná bielizeň, aby sa osoba cítila pohodlne pri ich výmene.

Niektoré osoby s inkontinenciou sa obávajú prijímať príliš veľa tekutín zo strachu, že to zvýši ich potrebu močiť. Môže to viesť k dehydratácii a zdravotným rizikám. Je dôležité presvedčiť milovanú osobu, aby pila podľa svojho pocitu smädu.

Stravovanie a spoločnosť

Čas jedla je pre milovanú osobu veľmi dôležitý. Nepredstavuje len výživné jedlo a nápoje, ale aj príležitosť tráviť čas s ostatnými. Je veľmi dobré, ak vy alebo aj priatelia a členovia rodiny jete spolu s ňou. Vaša spoločnosť a príležitosť na rozhovor a úsmev jej pomôžu cítiť sa fajn.

tags: #rehabilitacia #mentalne #postihnutych #metody